Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/306/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110212742 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1110212742.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: F. S., a.s., so sídlom v C., S. XX, zastúpeného Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pri starej prachárni 13, proti odporcovi: V. F., bytom C., ul. XX. B. XX, o zaplatenie 1,33 eur, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30. júna 2011 č.k. 3C/20/2010-27, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odmietol podanie navrhovateľa zo dňa 26.07.2006 s poukazom na § 42 ods. 3, § 79 ods. 1 prvá veta, § 43 ods. 1,2 O.s.p.. Poukázal na to, že uznesením zo dňa 19.04.2011, č.k. 3C/20/2010-25 vyzval navrhovateľa na odstránenie vád podania v časti označenia odporcu. Navrhovateľ reagoval podaním zo dňa 09.05.2011 v ktorom uviedol, že trvá na svojom pôvodnom označení odporcu uvedenom v návrhu na začatie konania, keďže pri jeho označovaní vychádzal z údajov, ktoré mu poskytol postupca pohľadávky voči odporcovi - K. Q. a pod takýmto označením odporca platil aj koncesionárske poplatky. Vzhľadom na to, že navrhovateľ aj napriek výzve súdu vadu podania v podobe presnej špecifikácie odporcu - v stanovenej lehote neodstránil, pričom ide o taký nedostatok, pre ktorý nie je možné v konaní pokračovať, podanie navrhovateľa odmietol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie zotrvávajúc na svojom doterajšom stanovisku a označení odporcu, a keďže ani on a ani pôvodný veriteľ nedisponujú údajom o dátume narodenia odporcu, ktorý údaj však zákon ani v čase podania návrhu nevyžadoval a navyše je podľa platnej právnej úpravy len fakultatívnym identifikačným údajom, navrhol, aby bol vykonaný dopyt na K. S. za účelom zistenia dátumu narodenia odporcu, keďže na jej pobočkách prebiehalo prihlasovanie koncesionárskych poplatkov. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že označenie odporcu s diakritikou, ako aj dátum jeho narodenia, je nevyhnutné pre pokračovanie v konaní. Odvolací súd preskúmal vec v medziach dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods.1 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) po tom, ako odvolaniu proti rozhodnutiu, ktoré vydal vyšší súdny úradník, sudca súdu prvého stupňa nevyhovel (§ 374 ods. 4 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Konanie sa začína na návrh, ktorý je procesným úkonom a obracia sa ním navrhovateľ na súd, aby o jeho veci autoritatívne rozhodol. Návrh má okrem všeobecných náležitostí podľa § 42 ods. 3 O.s.p. obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p.. Existencia riadneho návrhu je základnou podmienkou pre začatie občianskeho súdneho konania, a preto súd v prvom rade musí skúmať, či návrh spĺňa zákonom stanovené náležitosti. Ak zistí, že návrh nemá predpísané náležitosti, teda je neúplný alebo síce má požadované náležitosti, ale tieto, prípadne niektoré z nich sú uvedené nepresne, neurčito alebo nezrozumiteľne, teda je nesprávny, je povinný vyzvať účastníka na doplnenie alebo opravu návrhu. V zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ musí v návrhu označiť účastníkov konania tak, aby bolo nepochybné, kto je účastníkom konania, aby ho nebolo možné zameniť s niekým iným, a aby s ním mohol súd konať. Ak návrh neobsahuje označenie účastníka konania, teda všetky údaje potrebné k jeho označeniu alebo ak je návrh v označení účastníkov konania neurčitý a nezrozumiteľný, t.j. ak obsahuje také označenie účastníka konania, ktoré neumožňuje jeho presnú identifikáciu alebo ak je zjavný logický rozpor medzi jeho označením v návrhu a inými údajmi, je súd povinný pokúsiť sa také vady odstrániť postupom podľa ust. § 43 O.s.p.. Príčinou vadného označenia účastníka môže byť aj chyba v písaní alebo iná zrejmá nesprávnosť, ku ktorej došlo pri vyhotovovaní návrhu, a pokiaľ sú takéto chyby z návrhu zjavné, súd sa pokúsi o ich odstránenie, pokiaľ však z obsahu návrhu chyba v písaní či iná zrejmá nesprávnosť nie je nepochybná, možno ju zohľadniť, len ak ju navrhovateľ sám odstráni a uvedie súdu, že ide práve o chybu v písaní či inú zrejmú nesprávnosť a súčasne uvedie správne znenie opravovaného údaju. Ak je označený účastník konania v návrhu úplne, presne, určite a zrozumiteľne, nie je vadou podania, ak takto označený účastník nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, v takomto prípade už ide o nedostatok podmienky konania, ktorú nemožno odstrániť. Ten, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, nemôže sa stať subjektom procesnoprávneho vzťahu a nemôže v občianskom súdnom konaní vstupovať do procesných vzťahov, a teda uplatňovať procesné práva a brať na seba procesné povinnosti ako spôsobilá strana sporu. Súd je povinný v každom štádiu konania z úradnej povinnosti skúmať existenciu podmienok konania, a s prihliadnutím na neodstrániteľný nedostatok podmienky konania v právnej subjektivite označeného účastníka konania musí konanie zastaviť, nemôže v konaní pokračovať a ani nemôže pripustiť pristúpenie ďalšieho účastníka do takto vadne začatého konania, prípadne nemôže pokračovať ani s právnym nástupcom nespôsobilého účastníka konania a ani nemôže pripustiť jeho zámenu. V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ označil v návrhu na začatie konania ako účastníka konania na strane odporcu V. F., bytom C., ul. XX. B. XX. Takéto označenie odporcu menom, priezviskom a bydliskom však nemožno považovať za dostatočne presné a určité tak, aby nevznikli pochybnosti o tom, kto má vystupovať ako účastník konania na strane odporcu; keďže použitie diakritiky v takto uvedenom mene a priezvisku, ako základného identifikačného údaju označeného odporcu, prichádza do úvahy, je nevyhnutne potrebné, v záujme vylúčenia zameniteľnosti odporcu, trvať na jeho presnom označení menom a priezviskom, ktoré oficiálne používa na základe úradných záznamov, teda v takej podobe (znení), ktorá zodpovedá tomuto oficiálnemu zápisu. Vzhľadom na takéto nedostatočné označenie vzbudzujúce pochybnosti o existencii (právnej subjektivite) takto označeného odporcu z dôvodu jeho možnej zameniteľnosti, nebolo možné považovať návrh navrhovateľa, z hľadiska jeho zákonných náležitostí obsiahnutých v ust. § 79 ods. 1 O.s.p., za riadny. Súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť tejto vade podania a správne postupom podľa ust. § 43 O.s.p. vyzval navrhovateľa na odstránenie tejto zjavnej pochybnosti v označení odporcu. V danom prípade nešlo o neprimerane kladené požiadavky na navrhovateľa, aby špecifikoval označenie odporcu s uvedením diakritiky a dátumu narodenia, keďže, ako napokon aj správne konštatoval súd prvého stupňa, navrhovateľ mohol mať prístup k týmto požadovaným údajom, a to na základe prihlášky rozhlasového prijímača platiteľa koncesionárskych poplatkov, ako aj na základe povinne vedenej evidencie platiteľov podľa ich osobných údajov (meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu). Zodpovednosť za riadne označenie odporcu znáša navrhovateľ, ktorý je povinný vynaložiť všetko potrebné úsilie na jeho správne a presné označenie na základe dostupných informačných systémov, a nie je povinnosťou súdu o správnej identite odporcu namiesto navrhovateľa pátrať a ani ju za navrhovateľa zisťovať a doplňovať. Navrhovateľ nedôvodne argumentuje tým, že takáto vada v označení odporcu nebráni súdu ďalej v konaní pokračovať. Základnou procesnou podmienkou konania je, okrem iného, aj procesná spôsobilosť účastníka konania (§ 19 O.s.p.), ktorú súd skúma z úradnej povinnosti a v každom štádiu konania musí na ňu prihliadnuť (§ 103 O.s.p.) a v prípade jej nedostatku musí konanie zastaviť (§ 104 ods. 1 O.s.p.). V prípade takto vadne označeného účastníka konania nemožno už v štádiu skúmania tejto procesnej podmienky, ďalej pokračovať v konaní. Z pohľadu uvedených záverov sa súd prvého stupňa nedopustil žiadneho procesného pochybenia, ktoré by malo za následok odňatie možnosti navrhovateľovi konať pred súdom. Navrhovateľ nedôvodne argumentuje porušením jeho základných práv daných mu predovšetkým článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, pretože domáhať sa práva na súdnu ochranu nie je absolútne, ale podlieha určitým obmedzeniam stanovených zákonom a k jeho realizácii môže dôjsť až po splnení zákonom predpokladaných podmienok, z ktorých jednou je aj podanie riadneho a úplného návrhu na začatie konania. Súd prvého stupňa teda konal tak, ako mu to ukladá zákon, a preto nemohol porušiť základné právo navrhovateľa priznané mu článkom 46 Ústavy SR, ak navrhovateľ nesplnil jednu zo zákonných požiadaviek, ktorou sa podmieňuje vznik práva na prístup k súdu. So zreteľom na uvedené odvolací súd neuznal opodstatnenosť dôvodov, na ktorých založil navrhovateľ svoje odvolanie a dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa odmietol podanie navrhovateľa po tom, čo neodstránil na jeho výzvu vady návrhu v označení odporcu, rozhodol vecne správne, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, stotožňujúc sa s jeho závermi v plnom rozsahu, potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.