Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/92/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110213343 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1110213343.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Y. súd v H. v senáte zloženom z predsedníčky N.. D. Y., členiek senátu N.. Z. R. a N.. N. X. v právnej veci navrhovateľa: N. I., bytom G. X, H., zast. N.. W. Y., advokátom v H., ul. D. U. X, proti odporcovi: Y. poisťovňa, a.s. D. V. K., a.s., V.: XX XXX XXX, D. X, H., o zaplatenie XXX,XX J. s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu H. 1 zo X. decembra XXXX č.k. XC XX/XXXX- XX, takto r o z h o d o l : B. súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : T. rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi XXX,XX J. spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia a náhradu trov konania XXX,XX J.,na účet jeho právneho zástupcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. D. z návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX náhrady škody, spôsobenej na jeho motorovom vozidle dňa XX.XX.XXXX poistencom odporcu. O. nárok právne posúdil podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zák. č. XXX/XXXX Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Námietku premlčania nároku, ktorou sa v konaní bránil odporca posudzoval podľa ustanovení § 106 ods. 1 B.. zák. v spojení s úpravou objektívnej premlčacej lehoty v § 106 ods. 2 B.. zák. a v § 100 ods. 1 B.. zák. C. určení začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty vychádzal z toho, že navrhovateľ sa dozvedel o škode vtedy, keď nadobudol vedomosť o jej druhu a rozsahu, ktorú mohol objektívne vyčísliť v peniazoch a uplatniť na súde. S. tak k záveru, že navrhovateľ sa až XX.XX.XXXX, pred vykonaním opravy, z faktúry za opravu auta, objektívne dozvedel o výške škody, ktorá sa súčasne stala vymáhateľnou na súde a práve tento moment považoval za začiatok subjektívnej lehoty. G. premlčacia lehota navrhovateľa, v rámci objektívnej trojročnej premlčacej lehoty počítanej od škodovej udalosti uplynula XX.XX.XXXX, na základe čoho považoval nárok navrhovateľa za dôvodný. O úroku z omeškania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 517 B.. zák. a § 3 nar. vlády č. XX/XXXX, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia B. zákonníka; za deň, kedy sa odporca dostal do omeškania považoval XX.XX.XXXX, deň nasledujúci po dni, kedy odporcovi uplynula lehota na plnenie podľa vyhl. č. XXX/XXXX Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu vo výške XXX,XX J.. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že žalobný návrh sa v celom rozsahu zamieta, a to pre nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. C. na to, že po telefonickom nahlásení predmetnej škodovej udalosti navrhovateľom XX.XX.XXXX, bolo poškodené auto XX.XX.XXXX ohliadnuté a odfotené a vyhotovený zápis z ohliadky auta jeho zmluvným partnerom, v ktorom bolo uvedené, že klient obdržal nápočet ceny na výmenu skla v partnerských opravovniach a že navrhovateľ na pojednávaní vo veci potvrdil, že predmetný D. kompletnej ceny za výmenu autoskla v montážnych strediskách f. J. - Z., s.r.o., R., s.r.o., z XX.XX.XXXX osobne prevzal. Za nesprávny označil záver súdu, že výška škody nadobúda svoje reálne vyjadrenie v peniazoch až vynaložením finančných prostriedkov na jej odstránenie. C. je začiatok plynutia premlčacej doby určovaný dvomi skutočnosťami; prvou kedy sa poškodený dozvie o škode, čím sa rozumie, kedy poškodený vie vyčísliť výšku škody a podať relevantný a určitý návrh na začatie konania o náhradu škody a druhou kedy sa poškodený dozvie, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, a navrhovateľ sa o tom, kto za vznik predmetnej škody zodpovedá sa navrhovateľ dozvedel bezprostredne po jej vzniku, v deň poistnej udalosti, t.j. XX.XX.XXXX (čo navrhovateľ v konaní nespochybnil). S., že o výške škody sa preukázateľne dozvedel najneskôr XX.XX.XXXX pri ohliadke auta a z prevzatého D. kompletnej ceny, ktorý je relevantným dokladom, na základe ktorého vedel alebo mohol vedieť vyčísliť škodu a podať relevantný a určitý návrh na začatie konania o náhradu škody. Na základe uvedeného je podľa neho nepochybné, že subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody začala plynúť dňom kumulatívneho splnenia oboch podmienok, najneskôr XX.XX.XXXX a márne uplynula XX.XX.XXXX a teda právo na náhradu škody, uplatnené návrhom z XX.XX.XXXX, je premlčané, nakoľko v stanovenej lehote nebolo vykonané, ani uplatnené navrhovateľom na súde. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. U. odporcu, že výšku škody, ktorá mu vznikla, mohol objektívne určiť ktorýkoľvek opravca áut, keďže išlo o jednoduchú výmenu čelného skla, označil za nesprávne a nebezpečný precedens v činnosti poisťovní. Odporca, resp. ktorákoľvek poisťovňa by označila určitú opravu za „jednoduchú“, určila by výšku škody a ak by reálne vynaložené finančné prostriedky na opravu boli vyššie, odporca, resp. ktorákoľvek poisťovňa by argumentovala, že poškodený sa o výške škody dozvedel už pri obhliadke. B. súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. F., že súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie pre rozhodnutie, preukázané zistenia posúdil podľa prislúchajúcej právnej normy a vo veci vyvodil správne právne závery. B. súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením tohto rozhodnutia, na ktoré poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 a 2 B.. zák., právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. T. sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Pre začiatok plynutia subjektívnej lehoty na uplatnenie práva na náhradu škody je rozhodné, kedy sa poškodený dozvie o už vzniknutej škode (teda nielen o protiprávnom konaní, či o škodovej udalosti) a kto za ňu zodpovedá. C. posudzovaní toho, kedy sa poškodený dozvedel o škode, je treba vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode. S. sa o škode znamená, že sa poškodený dozvie o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, že možno právo na jej náhradu dôvodne uplatniť na súde. D. poškodeného o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, ako predpokladov pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, musia byť splnené kumulatívne. O tom, kto za škodu zodpovedá sa poškodený dozvie vtedy, keď zistí skutkové okolnosti rozhodné pre vymedzenie zodpovedného subjektu. O škode sa poškodený dozvie vtedy, keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne (približne) i jej rozsah (tak, aby bolo možné prípadne tiež určiť aspoň približne výšku škody v peniazoch). C. posudzovaní otázky, kedy sa navrhovateľ dozvedel o škode, ktorej posúdenie výlučne ako nesprávne namietal odporca, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nej), teda kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia, t.j. ktorú bolo možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený svoj nárok na náhradu škody mohol uplatniť aj na súde. V. teda o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške. B. súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa, pokiaľ rozhodoval o vznesenej námietke premlčania, postupoval v súlade s citovanými ustanoveniami B. zákonníka, keď svoje rozhodnutie založil na konkrétnych, výsledkami vykonaného dokazovania preukázaných skutočnostiach a tvrdeniach a jeho vyriešenie nastolenej otázky, kedy sa navrhovateľ dozvedel, kto za škodu zodpovedá, nie je založené na chybnom právnom posúdení. V danej veci súd prvého stupňa správne pri zisťovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty vychádzal z toho, že jedným z parametrov škody je aj jej výška, ktorej reálnym vyjadrením je vynaloženie finančných prostriedkov potrebných na jej odstránenie. Na základe tohto dospel vo veci k záveru, že navrhovateľ získal objektívnu vedomosť o výške škody až pred uskutočnením opravy XX.XX.XXXX, z faktúry vystavenej k tejto oprave, a tento moment považoval za začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, ako aj k ďalšiemu záveru, že uplatnené právo navrhovateľa nie je premlčané. Navrhovateľ sa dozvedel o tom, kto mu škodu na motorovom vozidle spôsobil v deň dopravnej nehody, čo medzi účastníkmi nebolo sporné. D. navrhovateľa nielen o osobe škodcu, ale aj o rozsahu škody (XXX,XX J.) na jeho vozidle dňa X. augusta XXXX preukazuje faktúra č. XXXX/XXX z X. augusta XXXX (č.l. 8 spisu), ktorú jej vystavil autoservis X. spol. s r.o. po výmene poškodeného čelného skla. Z. od tohto okamihu, t.j. zaplatenia ceny tejto opravy dňa X. augusta XXXX, navrhovateľ mal preukázateľne vedomosť nielen o tom, kto za škodu zodpovedá, ale aj o rozsahu škody a mohol si príslušnou žalobou na súde uplatniť aj nárok na náhradu škody. Ak odo dňa, kedy sa navrhovateľ dozvedel o škode, vrátane jej výšky, a o tom, kto za ňu zodpovedá, to je od XX.XX.XXXX, do uplatnenia práva na náhradu škody na súde, to je do XX.XX.XXXX, neuplynuli dva roky (subjektívna premlčacia lehota stanovená § 106 ods. 1 B.. zák.) námietka premlčania odporcom nebola dôvodná a súd prvého stupňa správne rozhodol o priznaní náhrady vzniknutej škody navrhovateľovi. B. súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a v tomto konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnil. U. rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : X. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.