Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/305/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110226567 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1110226567.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY F. súd v L. v senáte zloženom z predsedníčky senátu E.. Y. F., členov senátu E.. H. Y. a E.. K. L. v právnej veci navrhovateľa: C. R., a.s., R. - O., A.: XXX XX XXX, proti odporcovi: Slovenská republika- H. spravodlivosti R. republiky, B. námestie XX, L., o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu L. I zo dňa XX. apríla XXXX č.k. XXC XX/XXXX-XX takto r o z h o d o l : S. súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : X. rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporcovi náhrady škody podľa ustanovení zákona č. I./XXXX Zb. spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd v K. R. tým, že zamietol jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia, pričom odvolací súd predmetné rozhodnutie potvrdil, v dôsledku čoho sa jeho nárok vo veci samej stal nevymožiteľným a vznikla mu škoda v žalovanej výške. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania. J. skúmaní nároku navrhovateľa sa súd prvého stupňa zaoberal predovšetkým otázkou premlčaní práva konštatoval, že k začatiu plynutia objektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom došlo v okamihu, keď došlo ku škode, teda keď objektívne nastala skutočnosť, od ktorej možno vznik škody odvodzovať. Y., že v danom prípade za okamih, kedy vznikla škoda, možno pripísať dobe, kedy bola spoločnosť A., a.s. ako dlžník vymazaná z obchodného registra bez právneho nástupcu, ktorým okamihom bolo zrejmé, že pohľadávka navrhovateľa priznaná právoplatným rozsudkom súdu nebude týmto subjektom nikdy uspokojená. Keďže predmetná spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra, a teda ako právny subjekt zanikla dňom XX.XX.XXXX, objektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom začala plynúť dňom XX.XX.XXXX a uplynula dňom XX.XX.XXXX. H. preto za to, že návrh navrhovateľa podaný na súd dňa XX.XX.XXXX bol podaný v rámci plynutia trojročnej objektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na náhradu škody. K začatiu plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom došlo v okamihu, keď sa poškodený navrhovateľ skutočne o škode dozvedel a za tento deň považoval súd prvého stupňa deň XX.XX.XXXX, t.j. deň, kedy mu bolo doručené uznesenie Okresného súdu v K. R. o tom, že súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil s odôvodnením, že spoločnosť A., a.s. bola vymazaná z obchodného registra, od ktorého dátumu začala navrhovateľovi plynúť subjektívna trojročná premlčacia doba (§ 22 zák.č. XX/XXXX B..). G. tak k záveru, že právo na náhradu škody bolo potrebné navrhovateľom uplatniť samostatnou žalobou na súde najneskôr do uplynutia objektívnej premlčacej lehoty napriek tomu, že by ďalej plynula subjektívna premlčacia lehoty), t.j. do XX.XX.XXXX a keďže žalobný návrh došiel súdu dňa XX.XX.XXXX, konštatoval, že návrh bol podaný včas a žalovaný nárok na náhradu škody by nebol premlčaný. Y. ďalej z navrhovateľom vyvodzovaných dôvodov odôvodňujúcich nesprávnosť úradného postupu tým, že Okresný súd K. R. zamietol jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia, hoci podľa neho bol povinný ho nariadiť a tým, že konajúci okresný súd neodmietol odpor spoločnosti A., a.s. voči platobnému rozkazu ako neodôvodnený, ale nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom rozhodol rozsudkom. Y., že v prvom prípade nemožno vôbec hovoriť o nesprávnom úradnom postupe, nanajvýš o nezákonnom rozhodnutí súdu a v druhom prípade by išlo o postup, ktorý však nevykazoval znaky nesprávneho úradného postupu. J. na to, že uznesenie Okresného súdu v K. R., ktorým súd zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, predstavuje predovšetkým rozhodovaciu činnosť súdu a preto ak navrhovateľ s jeho rozhodnutím nesúhlasil, mohol sa voči nemu brániť cestou riadneho opravného prostriedku, ktorým je odvolanie, rozhodnutie súdu o tom, že zamieta návrh na nariadenie predbežného opatrenia nie je procesným postupom súdu, ale je to výsledok jeho rozhodovacej činnosti. H. za to, že v danom prípade by za nesprávny úradný postup bolo možné považovať len prípad, ak by súd o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nerozhodol v zákonnej XX. dňovej lehote, t.j. konal by s prieťahmi v konaní a za nesprávny postup nemožno považovať prípad, ak sa súd vo svojom rozhodnutí nestotožní s názorom navrhovateľa, že nie je v danom prípade potrebné nariadiť predbežné opatrenie, čím by dochádzalo k nežiadúcim zásahom do rozhodovacej právomoci súdu. X. by mohlo ísť za splnenia ostatných predpokladov o nezákonné rozhodnutie, za predpokladu, že by išlo o právoplatné rozhodnutie, ktoré by bolo pre nezákonnosť zrušené alebo zmenené nadriadeným príslušným orgánom. V danom prípade však uznesenie Okresného súdu v K. R., ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, nikdy nenadobudlo právoplatnosť a nikdy nebolo zrušené pre nezákonnosť nadriadeným orgánom, ale naopak toto rozhodnutie F. súd v L. L. ako odvolací súd ako vecne správne potvrdil a až týmto okamihom nadobudlo právoplatnosť. G. tak k záveru, že rozhodnutie Okresného súdu v K. R. o zamietnutí návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia nebolo možné považovať ani za nezákonné rozhodnutie podľa citovaného zákona. Y. tiež, že aj v prípade, že by predmetné rozhodnutie predstavovalo či už nesprávny úradný postup alebo prípadné nezákonné rozhodnutie, museli by byť naplnené aj ďalšie predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody, a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom (nezákonným rozhodnutím) a vznikom žalovanej škody. F., že aj keď by bolo došlo k nariadeniu predbežného opatrenia Okresným súdom v K. R. tak, ako navrhovateľ žiadal v návrhu na jeho nariadenie, nebolo preukázané, že by spoločnosť A., a.s. aj reálne peniaze do úschovy súdu zložila, práve naopak, ak táto spoločnosť už bola v tom čase v druhotnej platobnej neschopnosti a sama uviedla, že nemá z čoho pohľadávku navrhovateľa zaplatiť, je otázne či tu došlo k splneniu povinnosti uloženej predbežným opatrením a nebolo preukázané, že spoločnosť masla iný majetok, ktorý by bilo možné postihnúť výkonom rozhodnutia. J. ide o príčinnú súvislosť medzi údajným nezákonným rozhodnutím/ nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v K. R., poukázal na to, že túto je možné riešiť vždy s ohľadom na konkrétne súvislosti v každom jednotlivom prípade, je daná len vtedy, ak škoda vznikla ako dôsledok nesprávneho úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia, t.j. ak je medzi nimi bezprostredný vzťah príčiny a následku. Y., ktorú si navrhovateľ vyčíslil, považoval za škodu hypotetickú, navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by bol jediným veriteľom A., a.s. a to, že by súd predbežným opatrením uložil spoločnosti A., a.s. zložiť do úschovy súdu peňažnú čiastku, samo osebe nezakladá aj to, že z týchto peňazí by bol uspokojený práve navrhovateľ. J., že ak by aj predbežné opatrenie bolo vydané, tak by po uplynutí XX dní od vykonateľnosti rozhodnutia o vedci zo zákona zaniklo (§ 77 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) a po tomto dátume by so zloženými peňažnými prostriedkami spoločnosť A., a.s. mohla voľne nakladať, prípadne z týchto peňazí by sa mohli uspokojiť aj iní pred navrhovateľom prednostnejší veritelia. K tomu, že navrhovateľom uplatnenú škodu možno považovať za hypotetickú poukázal aj na skutočnosť, že súdny exekútor upovedomil spoločnosť A., a.s. o začatí exekúcie až dňa XX.XX.XXXX, pričom ak by súd aj nariadil predbežné opatrenie, toto by bolo po uplynutí XX dní od vykonateľnosti rozsudku vo veci samej, t.j. zaniklo by dňa XX.XX.XXXX a spoločnosť A., a.s. by od tohto dňa mohla voľne nakladať s uloženými peňažnými prostriedkami. X. medzi možnosťou spoločnosti A., a.s. nakladať s týmito prostriedkami do dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie uplynulo viac ako 4 mesiace, mal za to, že nie je možné ustáliť, že by navrhovateľ bol uspokojený práve z týchto peňazí, t.j. spoločnosť A., a.s. by mala po celú dobu štyroch mesiacov možnosť voľne nakladať s týmito peniazmi. H. preto za to, že na to, aby bol navrhovateľ v konaní úspešný, musel by preukázať, že zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia Okresným súdom v K. R. nezákonným rozhodnutím a že práve a jedine z tohto dôvodu mu vznikla škoda v žalovanej výške, čo sa mu však nepodarilo preukázať. J. ide o druhý dôvod nesprávneho úradného postupu, ktorý navrhovateľ definoval tak, že Okresný súd v K. R. nemal odpor voči spoločnosti A., a.s. voči platobnému rozkazu odmietnuť ako nedôvodný, poukázal na to, že ani tento postup súdu nemožno považovať za nesprávny úradný postup podľa citovaného zákona. X. spoločnosť A., a.s. v odpore uvádzala skutočnosť, že medzi účastníkmi bola uzavretá dohoda o postupnom splácaní dlhu, s tým, že navrhovateľ vyhotoví splátkový kalendár, nebolo možné odpor ako neodôvodený zamietnuť, nakoľko sa táto skutočnosť ukázala ako pravdivá, malo by to vplyv na splatnosť žalovanej pohľadávky vrátane jej príslušenstva. Z obsahu podaného odporu nemohol ani ustáliť, že by spoločnosť A., a.s. pohľadávku navrhovateľa uznala v celom rozsahu, aj keď z jeho obsahu je zrejmé, že voči navrhovateľovi nejaký dlh evidovala. Preto mal za to, že súd v konaní správne postupoval, keď von veci nariadil pojednávanie a vyhlásil rozsudok vo veci samej. C. keby Okresný súd v K. R. postupoval tak, ako očakával navrhovateľ, mal za to, že by to nič nemenilo na skutočnosti, že medzi týmto postupom a vznikom škody nie je daná príčinná súvislosť a taktiež aj v tomto prípade by bolo možné považovať nárok navrhovateľa na náhradu škody len ako hypotetický. X. vzhľadom na exekučné konanie vedené voči spoločnosti A., a.s. začaté v roku XXXX skončilo až v roku XXXX sa javí, že tento dlžník ani nemal žiadny majetok. K. o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a tým, že odporca , úspešný v konaní, si náhradu trov konania neuplatnila ani mu v tomto konaní nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie na doplnenie dokazovania vyžiadaním si daňového priznania spoločnosti A., a.s. K. R. za rok XXXX a po ustálení, že aktíva tejto spoločnosti dosahovali žalovanú sumu vydal rozsudok v zmysle jeho návrhu. Y. súdu prvého stupňa že nevykonaním tohto dôkazu, ktorý v konaní navrhoval neúplne zistil skutkový stav a svoje odôvodnenie opiera o absurdné hypotetické konštatovanie. J. na to, že v danom prípade si dlžník A., a.s. nesplnil svoju zmluvnú povinnosť, preto sa obrátil na súd, aby si prostredníctvom súdneho konania zabezpečil vymožiteľnosť svojho subjektívneho nároku a nerešpektovaním požiadaviek na ochranu tohto svojho práva mu bola spôsobená škoda. H. za to, že preukázal, že súd sa pri ochrane jeho subjektívneho práva dopustil nesprávneho úradného postupu a jeho výsledkom je nevymoženie jeho nároku, nesprávnosť postupu vyústila do nesprávneho rozhodnutia a že škoda spôsobená nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu je škoda absolútne objektívna, označovaná aj ako škoda za výsledok. J. za neprijateľné, aby odporcom uvedená platobná neschopnosť bola dostatočným dôvodom a dôkazom na odôvodnenie tohto rozsudku a zároveň nebola dôvodom a dôkazom pre vydanie predbežného opatrenia, o ktoré požiadal. Odporca žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a mal za to, že navrhovateľ v odvolaní neuvádza také nové skutočnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozsudku. S. súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nire je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, výsledky dokazovania správne po skutkovej aj právnej stránke vyhodnotil a svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. V. odôvodnenie súdu prvého stupňa dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom danej veci, a tým aj s predmetom súdnej ochrany spočívajúcej v riadnom odôvodnení rozhodnutia, pričom súd prvého stupňa podrobne odôvodnil všetky otázky týkajúce sa danej veci a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa aj odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a na ktoré aj v celom rozsahu poukazuje. X. navrhovateľa neboli dôvodné, keďže so všetkými skutočnosťami rozhodnými pre posúdenie veci sa súd prvého stupňa dostatočne a správne vysporiadal, takže nebolo potrebné odvolacím súdom tieto jeho závery opakovať ani o čo dopĺňať. Na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia odvolací súd len konštatuje, že nesprávnym úradným postupom (§ 18 ods. 1 zák.č. XX/XXXX B..) je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne konanie alebo nekonanie bez splnenia zákonných podmienok, opomenutie urobiť úkon alebo nevydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote a nezákonným rozhodnutím je rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom a bolo z dôvodu nezákonné zrušené alebo zmenené príslušným orgánom (§ 4 ods. X, 2 zák.č. XX/XXXX B..). X. rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku o náhradu škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie pre jeho nezákonnosť. S. nezákonnosti rozhodnutia nemožno v konaní o náhradu škody riešiť ako otázku predbežnú. J. priznania nároku je teda to, že nezákonné rozhodnutie príslušný orgán zruší alebo zmení. V danom prípade nebol preukázaný navrhovateľom uvedený nesprávny postup Okresného súdu v K. R., ktorý mal spočívať v tom, že tento nevyhovel jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, čím mu mala vzniknúť škoda, pretože ide o rozhodovaciu činnosť súdu a voči jeho rozhodnutiu možno uplatniť opravné prostriedky a v danom prípade aj po podaní odvolania navrhovateľom bolo toto uznesenie uznesením F. súdu v L. L. ako vecne správne potvrdené. V. nemožno hovoriť ani o nezákonnom rozhodnutí, ktoré by muselo byť pre nezákonnosť zrušené. Taktiež nebol preukázaný ani navrhovateľom uvádzaný nesprávny úradný postup. Preto súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že neboli splnené tieto predpoklady nároku na navrhovateľom uplatňovanej náhrady škody, ako základné predpoklady, čo už postačovalo pre zamietnutie návrhu navrhovateľa, z ktorého dôvodu nebola dôvodná námietka navrhovateľa, že súd prvého stupňa nedoplnil dokazovanie, ale aj správne konštatoval, že by neboli splnené ani ďalšie predpoklady, a to preukázanie škody vzniknutej navrhovateľovi a príčinná súvislosť medzi vznikom tejto škody a údajným nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím. S. súd preto z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 os. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil a ani mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. V. rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov X:X. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.