Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/378/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110230028 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1110230028.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľov : 1/ Š. E., O. R. Y. XX, S., 2/ U. E., O. R. Y. XX, S., 3/ O. E., O. Q. X/XX, S., ( ako právna nástupkyňa po R. E., G. P. XX. X. XXXX ), 4/ Q. E., O. A. XXXX/XX, S., navrhovatelia 1/, 2/, 3/ a 4/ zastúpení Advokátskou kanceláriou Hagyari, Kubovič & Partners, s.r.o., Bratislava, Vlčkova 8/A, proti odporcom : 1/ Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. 13, 2/ Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova 2, 3/ Slovenská republika - Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Bratislava, Kýčerského 1, 4/ Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Bratislava, Mierová 19, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľov 1/, 2/, 3/ a 4/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 3. 5. 2011 č.k. 9C 65/2010 - 99, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcom 1/, 2/, 3/ a 4/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov 1/, 2/, 3/ a 4/, ktorým sa voči odporcom 1/, 2/, 3/ a 4/ domáhali náhrady škody celkom vo výške 1.346.000,- Sk, v prepočte 44.679,01 € titulom zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup ( § 18 zák.č. 58/1969 Zb. ). Zároveň vyslovil, že odporcom náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v konaní neboli preukázané zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu z dôvodu nesprávneho úradného postupu. Poukázal na to, že navrhovatelia si uplatnili pohľadávku v konkurznom konaní ( ešte neskončenom ), takže nie je známe, v akej výške bude v konkurznom konaní ich nárok uspokojený. Navrhovatelia teda nepreukázali, že im škoda vznikla vo výške, ktorú si návrhom uplatnili. Škoda navrhovateľke nevznikla vložením finančných prostriedkov do nebankových subjektov v dôsledku klamlivej reklamy, ale môže vzniknúť jedine ako dôsledok neschopnosti nebankových subjektov splniť svoj záväzok z uzavretých zmlúv pre ich nepriaznivú finančnú situáciu. V prejednávanej veci nešlo zo strany Horizont Slovakia, o.c.p., a.s., BMG Invest, s.r.o. a BDV Družstvo, s ktorými navrhovatelia uzavreli zmluvy o pôžičke, tichom spoločenstve a na základe zmluvy o budúcej zmluve, o investovanie v zmysle zákona o kolektívnom investovaní, ale o občiansko - príp. obchodnoprávny vzťah, do ktorého štát nie je oprávnený zasahovať. Nebankové subjekty v danom prípade podnikali na základe ustanovení Obchodného zákonníka a v zmysle platných právnych noriem občianskeho a obchodného práva vstupovali do zmluvných vzťahov s fyzickými osobami uzatváraním zmlúv o pôžičke a o tichom spoločenstve. Obchodné spoločnosti pritom neboli investičnými spoločnosťami ani fondom ( nemali formu akciovej spoločnosti, dodatok k označeniu obchodného mena, zákonom predpísané základné imanie ). Rozhodnutie o trovách konania oprel o ust. § 142 ods. 1 O.s.p.; úspešným odporcom 1/ až 4/ nepriznal náhradu trov konania, pretože im trovy nevznikli. Uvedený rozsudok napadli v zákonnej lehote odvolaním navrhovatelia 1/, 2/, 3/, 4/, domáhajúc sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. So závermi prvostupňového súdu, uvedenými v odôvodnení jeho rozsudku, nesúhlasili. Poukazovali na to, že činnosť nebankových subjektov bola z pohľadu občana obsahovo zameniteľná s činnosťou povolenou podľa zákona o investičných spoločnostiach, zákona o kolektívnom investovaní a zákona o bankách. Nebankové subjekty tak svojou činnosťou obsahovo zasahovali do sféry dozoru a regulácie štátu, najmä odporcov 3/ a 4/. Odporcovia podľa názoru navrhovateľov mali povinnosť skúmať, či s ohľadom na svoj obsah činnosť nebankových subjektov spĺňa alebo nespĺňa podmienky stanovené zákonom o investičných spoločnostiach, zákonom o kolektívnom investovaní a zákonom o bankách. Odporcovia teda mali konkrétnu právnu povinnosť, nesplnenie ktorej môže založiť zodpovednostný vzťah podľa zákona č. 58/1969 Zb. Pokiaľ by mal prípadný zásah štátu do zmluvných vzťahov súkromnoprávnej povahy zákonný podklad a sledoval by legitímny cieľ - ochrana práv tretích osôb, regulácia finančného a bankového sektora - a bolo by realizovaný primeranými prostriedkami, nebol by porušením ústavných princípov ochrany vlastníctva. Navrhovatelia sú naďalej presvedčení, že svojím obsahom bola reklama nebankových subjektov spôsobilá vyvolať klamlivé očakávania u spotrebiteľov, keď najmä nasadenie a neobmedzenie vysielania reklamy značne zvýšilo dôveryhodnosť samotných nebankových subjektov. Nečinnosťou vo sfére zodpovednosti odporcov bola umožnená rozsiahla a dlhodobá nezákonná činnosť nebankových subjektov, s charakterom neoprávneného podnikania, v rámci ktorej činnosti bola uzavretá aj zmluva medzi nebankovými subjektami a navrhovateľmi. Odporca 3/ mal prístup k audítorským správam, resp. iným účtovným, daňovým dokladom a daňovým priznaniam nebankových subjektov; pokiaľ by ich bol riadne skúmal a vyhodnotil, neoprávnenosť a podvodnosť podnikania nebankových subjektov by musela byť zrejmou a dala by sa trestne či inak stíhať. Navrhovatelia tak boli ukrátení o ochranu prostredníctvom Fondu na ochranu vkladov a prostredníctvom štátneho dohľadu nad dotknutými sektormi. Navrhovatelia preto navrhovali obstarať a vykonať dôkaz audítorskými správami, resp. účtovnými či daňovými dokladmi a priznaniami príslušných nebankových subjektov. Neobstojí argument o predčasnosti žalobného návrhu s poukazom na prebiehajúce konkurzné konania - nebankové subjekty sa dostali do úpadku v prvej polovici r. 2002, následne bolo na ich majetok začaté konkurzné konanie a odvtedy nevykonáva žiadnu konštruktívnu činnosť. Z toho plynie, že pohľadávka navrhovateľov v plnej výške určite uspokojená nebude. Základ škody na strane navrhovateľov je teda daný, otvorenou zostáva len otázka jej výšky. Navrhovatelia v odvolaní tiež namietali, že súčasťou spravodlivého súdneho konania je aj princíp rovnosti zbraní, keď sú v dôkazne vo veľmi zložitej situácii - stoja oproti štátnej mašinérii, ktorá disponuje tomu zodpovedajúcimi kapacitami a zdrojmi. Majú dokazovať konkrétnu nečinnosť tejto mašinérie bez priameho prístupu k informáciám. Jediným riešením na účinné zabezpečenie práva na súdnu ochranu, prístup k súdu a ochranu vlastníctva, je realistické rozloženie dôkazného bremena a zabezpečenie prístupu k dôkazom alebo informáciám, ktoré umožnia identifikovať ďalšie dôkazy. Trvali na tom, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ako aj na tom, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že vec nesprávne právne posúdil. Na odvolanie navrhovateľov sa písomne vyjadrili všetci žalovaní odporcovia. Odporca 2/ navrhoval rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Navrhovatelia nepreukázali v konaní nimi tvrdenú nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní vo vzťahu k tzv. nebankovým subjektom. Útvary Policajného zboru venovali pozornosť činnosti nebankových subjektov, nezostali nečinné, ako tvrdia navrhovatelia. Dôkazné bremeno preukázania naplnenia predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu podľa zák.č. 58/1969 Zb. zaťažovalo navrhovateľov, ktorí ho v konaní neuniesli. Súd prvého stupňa zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu a vo veci správne rozhodol. Odporca 4/ rovnako navrhoval rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť. Navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali záver prvostupňového súdu. Rovnako odporcovia 1/ a 3/ navrhovali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. (t.j. v celom rozsahu ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Postupom na základe ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. vo veci verejne vyhlásil rozsudok, pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné. Zákon č. 58/1969 Zb. upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, rozhodnutím o väzbe alebo treste a nesprávnym úradným postupom. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť ( § 18 ods. 1, 2 zák.č. 58/1969 Zb.). Zodpovednosť štátu za spôsobenú škodu podľa zák.č. 58/1969 Zb. predpokladá naplnenie troch podmienok : nesprávneho úradného postupu, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Navrhovatelia s vyššie označenými obchodnými spoločnosťami ( tzv. nebankovými subjektami ) uzavreli zmluvy o pôžičke podľa § 657 a § 658 Obč. zák., zmluvu o budúcej darovacej zmluve v zmysle § 50a Občianskeho zákonníka, či uhradili členský vklad do BDV družstva na základe slobodného rozhodnutia. Na základe týchto zmlúv vznikol medzi navrhovateľmi a uvedenými nebankovými subjektami súkromnoprávny ( záväzkový ) vzťah, do ktorého štát, zastúpený odporcami, nebol oprávnený zasahovať. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nebankové subjekty nevykonávali činnosť zodpovedajúcu kolektívnemu investovaniu, takže štát nebol oprávnený zasahovať na základe zák.č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní. Nebol teda splnený predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom - nesprávny úradný postup. Chýbal však aj ďalší z predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu podľa § 18 ods. 1 zák.č. 58/1969 Zb., a to vznik škody. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia už poukázal na to, že navrhovatelia si svoje pohľadávky uplatnili v konkurzných konaniach, ktoré doposiaľ neboli skončené. Za tohto stavu nemožno uzavrieť, či navrhovateľom vznikla škoda, pretože táto môže byť uspokojená v konkurzných konaniach, hoci len sčasti. Nutno preto súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovatelia nepreukázali, že im vznikla škoda v nimi uplatnenej výške. Keďže nebol tiež naplnený ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti štátu pre chýbajúcu škodu, nemohol byť daný ani posledný z predpokladov vzniku zodpovednosti štátu na základe zák.č. 58/1969 Zb. pre nesprávny úradný postup - príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V súdenej právnej veci teda neboli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za navrhovateľmi tvrdenú škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nevykonanie dôkazov, ktoré navrhovali v konaní vykonať navrhovatelia, nebolo zo strany súdu odňatím možnosti konať pred súdom; v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. rozhodovanie o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania ( porovnaj R 37/1993 ). Rozsah dokazovania, vykonaný súdom prvého stupňa, považoval aj odvolací súd za dostatočný; nepovažoval za potrebné dokazovanie vo veci doplniť. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p.), včítane výroku o trovách konania, v ktorom súd prvého stupňa rovnako nepochybil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p.; odporcovia 1/ až 4/ boli v odvolacom konaní úspešní, náhradu trov odvolacieho konania však neuplatnili, preto im náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.