Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/408/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110246028 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1110246028.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa : O. K., bytom Z., L. X, t.č. ÚVTOS Leopoldov, proti odporcom : 1/ Krajský súd v Bratislave, Bratislava, Záhradnícka 10, 2/ Najvyšší súd Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. 13, 3/ Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. 13, o ochranu osobnosti a porušenie základných práv, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26. 7. 2011 č.k. 14C 215/2010 - 52, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcom 1/, 2/ a 3/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Uvedeným uznesením súd prvého stupňa odmietol podanie navrhovateľa, podľa § 43 ods. 2 O.s.p., ako podanie, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania. V odôvodnení svojho uznesenia súd prvého stupňa poukázal na to, že podanie navrhovateľa bolo nejasné, neúplné; preto súd vyzval navrhovateľa podľa § 43 ods. 1 O.s.p. na odstránenie vád návrhu, a to uznesením č.k. 14C 215/2010 - 42 zo dňa 20. 5. 2011, ktoré bolo navrhovateľovi doručené dňa 8. 6. 2011. Navrhovateľovi bola stanovená 10 dňová lehota na vykonanie opravy a doručenie opraveného podania prvostupňovému súdu. Navrhovateľ však ani v 10 dňovej lehoty vady podania neodstránil tak, aby súd mohol v konaní pokračovať - návrh navrhovateľa zostal neurčitý, nejasný, žalobný petit nevykonateľný. Z návrhu ani pod doručení doplňujúceho písomného podania zo dňa 20. 6. 2011 nemožno jednoznačne určiť, čoho sa navrhovateľ domáha. Navrhovateľ navyše v doplňujúcom podaní žiada súd, aby odporcom 1/ až 3/ uložil povinnosť podať v rámci niekoľko rokov právoplatného trestného konania mimoriadny opravný prostriedok, keď uloženie takejto povinnosti je nevykonateľné a tiež absentuje právomoc všeobecného súdu na rozhodnutie o takejto žiadosti v občianskom súdnom konaní. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 79 ods. 1, § 42 ods. 3, § 43 ods. 1, 2 O.s.p. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa na základe ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa výsledku, ak bolo konanie zastavené. Uvedené uznesenie napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, domáhajúc sa zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že považuje ním navrhovaný žalobný petit za dostatočne jasný a určitý. Súd mal preskúmať jednotlivé fázy jeho pozbavenia osobnej slobody tak, či od 19. 11. 1994 do 16. 2. 1996 bolo jeho pozbavenie osobnej slobody realizované v súlade s medzinárodnou zmluvou - Európskym dohovorom o ľudských právach a v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Navrhovateľ sa domáha, aby súd určil, že pozbavenie osobnej slobody od 19. 11. 1994 bolo realizované v rozpore s medzinárodnou zmluvou a odporcovia 1/ až 3/ sú za to zodpovední. Následne v odvolaní opravil ním navrhovaný ďalší žalobný petit, a to tak, že odporcovia 1/ až 3/ odstránia následok a neoprávnený zásah tak, že písomne vyhotovený rozsudok konštatujúci porušenie článkov medzinárodnej zmluvy a Ústavy SR je dostatočné spravodlivé zadosťučinenie. Navrhovateľ trval v odvolaní na tom, že všeobecný súd má dostatok právomoci konať vo veci a spornú vec meritórne rozhodnúť. Štrasburské orgány nezistili legislatívnu prekážku, ktorá by bránila všeobecným súdom konať v tomto spore, ktorého predmetom sú možné porušenia ľudských práv a základných slobôd štátnymi orgánmi a nezistili ani lehoty, ktoré by limitovali uplatnenie práv. Navrhovateľ má za to, že takto opraveným žalobným petitom bola odstránená prekážka ďalšieho pokračovania v konaní. Odporcovia 1/, 2/ a 3/ sa na odvolanie navrhovateľa nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Návrh na začatie konania má okrem všeobecných náležitostí podľa § 42 ods. 3 O.s.p. obsahovať popri mene, priezvisku a bydlisku účastníkov pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha ( porovnaj ust. § 79 ods. 1 O.s.p.). Sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie urobiť ( § 43 ods. 1 O.s.p.). Ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania ( § 43 ods. 2 prvá veta O.s.p.). Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 24. 11. 2010 sa navrhovateľ domáhal voči označeným odporcom v rámci konania o ochranu osobnosti uloženia povinnosti tak, že súd odporcu ( bez bližšej konkretizácie, ktorého ) zaviaže povinnosťou zaplatiť mu majetkovú a nemajetkovú ujmu v priznanej výške ( bez uvedenia sumy ), ďalej povinnosť zrušiť rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2T 38/94 zo dňa 24. 5. 1995, ďalej povinnosť zrušiť uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 1To 78/95 zo dňa 16. 2. 1996 a napokon verejne sa ospravedlniť cez printové médium a elektronické médium v hlavnom vysielacom čase na STV 1, pričom podanie obsahovalo aj text ospravedlnenia. Na uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 20. 5. 2011 č.k. 14C 215/2010 - 42, ktorým bol navrhovateľ vyzvaný, aby odstránil vady svojho podania ( tým, že uvedie, či sa domáha ochrany osobnosti na základe Občianskeho zákonníka, alebo zák.č. 514/2003 Z.z., aby špecifikoval navrhovaný výrok súdu výškou majetkovej i nemajetkovej ujmy, ktorý z odporcov má plniť, aby opravil petit návrhu tak, aby bol vykonateľný, uviedol, z akého dôvodu sa domáha zrušenia rozhodnutí v trestnej veci, s tým, že v rámci civilného konania nie je súd oprávnený zrušiť právoplatné trestné rozhodnutia ) reagoval navrhovateľ písomným podaním ( č.l. 49, 50 spisu ), v ktorom žiadal, aby súd rozhodol, že odporcovia 1/, 2/ a 3/ porušili chránené práva osobnosti navrhovateľa tým, že obmedzenie jeho osobnej slobody nemalo zákonný podklad a pokračovalo bez súdneho rozhodnutia od 19. 11. 1994 do 16. 2. 1996. Zároveň žiadal, aby označení odporcovia spoločne a nerozdielne odstránili následok svojho konania povolením mimoriadneho opravného prostriedku z dôvodu zisteného porušenia základných práv a slobôd. Odôvodnenie rozsudku je pre navrhovateľa dostatočným spravodlivým zadosťučinením. Navrhovateľ uviedol, že si náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy neuplatňuje, rovnako tak ani verejné ospravedlnenie. Podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, možno odmietnuť len za predpokladu, že: 1/ súd sa zákonom ustanoveným postupom pokúsil o odstránenie vád podania a 2/ podanie trpí vadami, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať. Súd musí postup podľa ust. § 43 ods. 2 O.s.p. vždy náležite zvážiť, pretože odmietnutím návrhu v prípade, ak neboli pre také rozhodnutie splnené podmienky, súd významným spôsobom zasahuje do ústavného práva účastníka na súdnu ochranu ( čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky ). V konečnom dôsledku sa navrhovateľ svojím podaním ( po opakovaných úpravách, naposledy v odvolaní ) domáha uloženia povinnosti odporcom 1/, 2/ a 3/ preskúmania jednotlivých fáz pozbavenia jeho osobnej slobody tak, či od 19. 11. 1994 do 16. 2. 1996 bolo jeho pozbavenie osobnej slobody realizované v súlade s medzinárodnou zmluvou - Európskym dohovorom o ľudských právach a Ústavou SR a aby určil, že jeho pozbavenie osobnej slobody v uvedenom období bolo realizované v rozpore s medzinárodnou zmluvou a že odporcovia 1/, 2/ a 3/ sú za to zodpovední. Podľa § 7 ods. 1 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa § 7 ods. 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Z obsahu podania navrhovateľa vyplýva, že jeho podanie nemá byť návrhom, o ktorom sú oprávnené rozhodnúť súdy v občianskom súdnom konaní. Navrhovateľ sa zjavne v rámci konania o ochranu osobnosti domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdu v trestnej veci o pozbavení jeho osobnej slobody. V zmysle cit. ust. § 7 ods. 1, 2 O.s.p. však nárok, ktorého sa navrhovateľ domáha, nevyplýva ani z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných či hospodárskych vzťahov, ktoré je oprávnený prejednať a o ktorých je oprávnený rozhodnúť súd v civilnom ( t.j. nie trestnom ) konaní. Preskúmanie podmienok a zákonnosti rozhodnutí súdu v trestnej veci v rámci civilného konania o ochranu osobnosti nie je tak, ako to navrhuje navrhovateľ, možné. Prvostupňový súd vo svojom uznesení, ktorým vyzval navrhovateľa na odstránenie vád jeho podania, navrhovateľa v tomto smere aj upravil; zároveň ho poučil, že jeho podanie súd odmietne, pokiaľ vady svojho podania neodstráni, resp. ho nedoplní. Navrhovateľ síce reagoval na písomnú výzvu prvostupňového súdu a vady svojho podania sa snažil opraviť, avšak túto opravu či doplnenie vykonal tak, že jeho chýbajúce náležitosti ako aj vady neodstránil; podanie navrhovateľa tak naďalej vykazuje vady, ktoré predstavujú prekážku, pre ktorú o podaní navrhovateľa súd nemôže ďalej konať. Odvolací súd z uvedeného dôvodu napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.; v odvolacom konaní úspešným odporcom náhradu trov konania nepriznal, keďže odporcom v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.