Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/479/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111223344 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1111223344.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu N. Y., W.-N.-P.ß.V. X, XXXXX I.-G., M., práv. zást. Mgr. Karol Fajnor, advokát, Krasovského 13, Bratislava, proti žalovaným 1. J. R. - F., B. XX, Q., 2. BBQ Service, s.r.o., Mramorová 7, Bratislava, IČO: 35 897 074, obaja práv. zást. Advokátska kancelária MHS Legal, s.r.o., Nám. SNP 13, 811 06 Bratislava, a 3. SK-NIC, a.s., Borská 6, Bratislava, IČO: 35 698 446, o uloženie povinnosti zdržať sa používania menného priestoru v internetovej doméne SK s menným reťazcom N..sk, uloženie povinnosti previesť práva zo zmluvy o doméne s menným reťazcom N..sk na žalobcu, o nariadení predbežného opatrenia a o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 27CbPv/5/2011-39 zo 17.8.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 27CbPv/5/2011-39 zo 17.8.2011 v napadnutej časti mení tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia voči žalovanému v 1. a 2. rade zamieta. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanému v 1. rade zakázal previesť práva a povinnosti, vyplývajúce mu zo zmluvy o používaní menného priestoru v internetovej doméne SK (zo zmluvy o doméne) s menným reťazcom fissler.sk uzavretej medzi žalovaným v 1. a 3. rade na akúkoľvek tretiu osobu, s výnimkou bezodplatného prevodu na žalobcu alebo ním určenú osobu a povinnosť zdržať sa užívania internetovej domény s menným reťazcom N..sk. Žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zdržať sa užívania internetovej domény s menným reťazcom N..sk a žalovanému v 3. rade zakázal vykonať zápis prevodu práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o používaní menného priestoru v internetovej doméne SK (zo zmluvy o doméne) s menným reťazcom N..sk, uzavretej medzi žalovaným v 1. a 3. rade na akúkoľvek tretiu osobu, s výnimkou prevodu na žalobcu alebo ním určenú tretiu osobu a zakázal mu uzatvoriť zmluvu o doméne N..sk s akoukoľvek treťou osobou, s výnimkou žalobcu alebo ním určenej osoby v prípade, že zmluva o tejto doméne uzavretá medzi ním a žalovaným v 1. rade z akéhokoľvek dôvodu zanikne, všetko až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca podal 19.7.2011 žalobu, ktorou sa domáhal voči žalovanému v 1. a 2. rade, aby im súd uložil povinnosti totožné s povinnosťami, ktorých uloženia sa domáhal predbežným opatrením. Žalobou vo veci samej sa nedomáhal uloženia povinnosti žalovanému v 3. rade. Voči tomuto navrhol len nariadiť predbežné opatrenie v znení uvedenom vo výroku napadnutého uznesenia. Súd po posúdení návrhu podľa § 102 a 75 a nasl. O.s.p. návrhu vyhovel v zmysle § 86 ods. 4 O.s.p. v celom rozsahu, pretože sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. S týmto rozhodnutím sa neuspokojili žalovaný v 1. a 2. rade a v odvolaní, ktoré podali v zákonnej lehote navrhli napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd návrh zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania. Uviedol, že žalobca v SR nikdy priamo nepodnikal a predaj jeho výrobkov sa uskutočňoval výhradne prostredníctvom obchodných zástupcov na báze zmlúv o obchodnom zastúpení. Žalovaný v 2. rade bol počnúc rokom 2006 výhradným obchodným zástupcom na území SR a ČR. Medzi jeho úlohy patrila aj propagácia výrobkov žalobcom (značka N.). O tomto tvrdení priložil zmluvu v nemeckom jazyku s tým, že preklad zabezpečí dodatočne. Žalovaný v 2. rade pre splnenie cieľov žalobcu na území SR zaregistroval preto prostredníctvom žalovaného v 1. rade internetovú doménu N..sk, ktorú mal presmerovanú na svoje internetové sídlo. Registráciou internetovej domény N..sk nedošlo k porušeniu práv a oprávnených záujmov žalobcu, pretože žalobca pre územie SR nemal a ani v súčasnosti nemá dostupnú internetovú stránku v slovenskom jazyku. Namietal, že ochranná známka, na ktorú sa odvoláva žalobca (Č.. XXXXX) je obrazovou ochrannou známkou a slovným reťazcom N..sk v internetovej doméne nedochádza k jej porušovaniu. Ďalej uviedol, že argument o ochrane obchodného mena N. neobstojí, pretože Parížsky dohovor na ochranu priemyselného vlastníctva, na ktorý sa žalobca odvoláva, je v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodnou zmluvou na vykonanie ktorej je potrebný zákon, teda nie je súčasťou vnútroštátneho právneho poriadku SR. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania. Poukázal na § 8 ods. 2 zák. č. 506/2009 Zb. o ochranných známkach a čl. 9 ods. 1 nariadenia Rady ES 207/2009 o ochrannej známke spoločenstva a taktiež na to, že žalovaný v 2. rade nikdy nebol výhradným distribútorom výrobkov žalobcu v SR. Zmluva, ktorú predložil nie je uzavretá so žalobcom ako majiteľom ochrannej známky. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie žalovaného v 1. a 2. rade bez nariadenia pojednávania podľa § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a obsahu spisu zistil zhodne so súdom prvého stupňa, že žalobca sa voči žalovaným domáhal v priebehu konania nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému v 1. rade previesť práva a povinnosti zo zmluvy o používaní menného priestoru v internetovej doméne SK s menným reťazcom N..sk uzavretej so žalovaným v 3. rade a žalovanému v 1. a 2. rade zdržať sa užívania internetovej domény s uvedeným menným reťazcom až do právoplatného skončenia veci. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobca súčasne so žalobou, ktorou sa voči žalovanému 1. a 2. domáha uloženia povinnosti zdržať sa používania menného priestoru v internetovej doméne SK, s menným reťazcom N..sk a uloženia povinnosti previesť práva zo zmluvy o užívaní menného priestoru v internetovej doméne SK (zo zmluvy o doméne) s menným reťazcom N..sk na žalobcu, podal i návrh na uloženie predbežného opatrenia v totožnom znení. Uloženia tejto povinnosti sa žalobca domáha ako majiteľ viacerých ochranných známok Európskeho spoločenstva platných i na území SR obsahujúcich slovný prvok „.. Podľa ustanovenia § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podmienky na nariadenie predbežného opatrenia po začatí konania sú v zásade totožné s podmienkami, ktoré zákon stanovuje pre nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania (§ 74 a nasl. O.s.p.). Z citovaných zákonných ustanovení a z dočasného charakteru predbežných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však vydať iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy. Je pritom vecou žalobcu, aby aj vzhľadom na lehotu 30 dní, v ktorej má súd o jeho návrhu rozhodnúť, v samom návrhu na vydanie predbežného opatrenia uvedenú skutočnosť odsvedčil. Zatiaľ nemožno považovať za osvedčené, že bez navrhovanej úpravy pomerov účastníkov hrozí žalobcovi vznik bezprostrednej ujmy. Žalobca netvrdí, že sám používa internetovú doménu SK (ani, že tak mieni urobiť) so slovným označením „., resp. N. (teda svoju ochrannú známku), takže využívaním internetovej domény SK mu zrejme nevzniká žiadna ujma. Podľa ustálenej súdnej judikatúry jedným z predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie naliehavosti takejto úpravy pomerov účastníkov, ktorou by sa zabránilo vzniku či rozširovaniu škody či inej ujmy. V predmetnej veci sa domáha ochrany svojich práv z ochranných známok ich majiteľ proti osobe, ktorá podľa jeho tvrdení neoprávnene používa jeho ochrannú známku v internetovej doméne SK. Ochranná známka však nepožíva absolútnu ochranu, ako vyplýva z definície obsiahnutej v zákone č. 55/1997 Z.z. v platnom znení, podľa ktorej ochrannou známkou je označenie spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby pochádzajúce od rôznych podnikateľov. Z tohto možno vyvodiť, že porušenie práv jej majiteľa by malo byť dôsledkom nekalosúťažného konania žalovaných, ktoré by malo napĺňať pojmové znaky generálnej klauzuly upravenej v § 44 ods. 1 Obch. zák.. V prípade, že dotknutý majiteľ ochrannej známky ju sám nevyužíva v internetovej doméne SK, nemožno považovať za osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Z uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle § 220 O.s.p. napadnuté uznesenie zmenil tak, ako je vo výroku tohto rozhodnutia. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaný v 3. rade odvolací návrh nepodal. Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.