KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava29. 11. 2011plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/190/2011 z 29. 11. 2011

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. novembra 2011, sp. zn. 6Co/190/2011, ECLI:SK:KSBA:2011:1204114394.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/190/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1204114394
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1204114394.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: T. V., bytom O. D.. Č.. X, T., zast. advokátom JUDr.
Miroslavom Vidovencom, ul. Sama Chalúpku č. 18, Michalovce, proti žalovaným: 1/ N.. G. Š. - U., ul.
H.. T. Č.. X, X., zast. advokátom JUDr. Pavlom Jurekom, Laurinská ul. č. 2, Bratislava, 2/ T. V., bytom ul.
Č. Č.. XX, T., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava

II z 30. augusta 2011 č. k. 21C/72/2004- 176, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žalovanému 1/ sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanému 1/ na účet
jeho právneho zástupcu trovy konania 374,53 eur do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

Súd prvého stupňa takto rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., keďže zastavenie konania
zavinila späťvzatím žaloby žalobkyňa. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že tu nie sú dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali použitie § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o
trovách konania a teda ich nepriznanie žalovanému 1/ napriek tomu, že mu na ich náhradu vznikol
nárok. V tejto súvislosti súd prvého stupňa uviedol, že predmetná právna vec a ani okolnosti s ňou
súvisiace nenesú žiadne znaky výnimočnosti, ktoré by odôvodňovalo použitie § 150 ods. 1 O.s.p. pri
rozhodovaní o trovách konania. za výnimočne nepriaznivé nemožno označiť ani osobné, majetkové
a zárobkové pomery žalobkyne, ktorá je živnostníčkou a vlastní hnuteľný a nehnuteľný majetok nie
zanedbateľnej hodnoty. Len samotná skutočnosť, že sama vychováva maloletú dcéru nezakladá záver
o jej výnimočne nepriaznivých osobných pomeroch. Naviac, žalovaný 1/ bol procesne disciplinovaný,
keďže pri prvom úkone, ktorý mu patril, uviedol všetky skutočnosti majúce vzťah k prejednávanej veci
a predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Naopak žalobkyňa sa nedostavila ani na jedno z
pojednávaní a neprodukovala dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. S poukazom na tieto skutočnosti
súd prvého stupňa v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. priznal žalovanému 1/ náhradu trov konania
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, z náhrady ušlého zárobku žalovaného 1/ a z cestovnej
náhrady.

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil tak, že žalovanému 1/ neprizná náhradu trov konania. Poukázala na to, že dôvody hodné
osobitného zreteľa odôvodňujúce použitie § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania
vyplývajú z povahy veci (jej bývalý manžel - žalovaný 2/ si privlastnil takmer všetok spoločne
nadobudnutý majetok a ju s dcérou nechal bez finančných prostriedkov), ako aj z toho, že predmetnú



žalobu musela podať, keďže žalovaný 2/ vozidlo predal bez jej súhlasu, takže ide o relatívne neplatný
právny úkon. Žalobu vzala späť z dôvodu, že od jej podania uplynula dlhá doba a vozidlo stratilo hodnotu.
Ak by aj bola v spore úspešná, oproti vráteniu vozidla by musela vrátiť kúpnu cenu (ktorú prevzal
žalovaný 2/) a ona by vozidlo nepredala. Svoje majetkové a zárobkové pomery riadne odôvodnila. Nemá
dostatok finančných prostriedkov.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd v zrušujúcom uznesení z 29. 4. 2011 č. k. 3Co/146/2011- 152 uložil súdu prvého stupňa,
aby skúmal, či v prejednávanej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali
rozhodnúť o trovách konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu žalovanému 1/ teda nepriznať, i keď
mu na náhradu trov konania vznikol nárok podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. (konanie bolo zastavené v
dôsledku späťvzatia žaloby žalobkyňou). Súd prvého stupňa sa dôsledne zaoberal možnosťou použitia
§ 150 ods. 1 O.s.p. a jeho záver, že dôvody hodné osobitného zreteľa tu nie sú, je správny. Odvolací
súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa v tom, že majetkové, osobné a zárobkové pomery žalobkyne
nemožno označiť za tak nepriaznivé, aby ich bolo možné označiť za dôvody hodné osobitného zreteľa.
Žalobkyňa je živnostníčka, vlastní 3 - izbový byt a motorové vozidlo a má jednu vyživovaciu povinnosť k
maloletej dcére. I keď vo Vyhlásení o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch neuviedla výšku
svojho príjmu, možno konštatovať, že jej pomery nie sú ničím výnimočné. Je tiež správny záver súdu
prvého stupňa, že žalovaný sa správal procesne disciplinovane, pretože žaloba mu bola doručená 14.
7. 2004 a vyjadril sa k nej podaním došlým súdu prvého stupňa už 16. 8. 2004. Jeho právny zástupca
sa zúčastňoval pojednávaní vytýčených súdom prvého stupňa v prejednávanej veci. Za tohto stavu
je odvolací súd toho názoru, že by nebolo spravodlivé, ak by mal byť za tento postoj „potrestaný“
nepriznaním náhrady trov konania. Ani samotná vec a okolnosti s ňou súvisiace nenesie žiadne znaky
výnimočnosti, ako správne konštatoval súd prvého stupňa. Za dôvod hodný osobitného zreteľa nemožno
považovať tú skutočnosť, že žalobkyňa si v priebehu konania osvojila stanovisko, že i keby bola v spore
úspešná, dôsledky tohto jej úspechu by vlastne pre ňu neboli výhodné.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1
O.s.p. Odvolací súd, ktorý bol viazaný dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), neskúmal správnosť
vyčíslenia trov konania, pretože žalobkyňa nesprávnosť ich vyčíslenia v odvolaní nenamietla.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a ich náhradu žalovanému 1/ nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 21C/72/2004

    potvrdené