KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Bratislava6. 12. 2011plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/399/2011 z 6. 12. 2011

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 6. decembra 2011, sp. zn. 4Co/399/2011, ECLI:SK:KSBA:2011:1204121738.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/399/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1204121738
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1204121738.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Y.. Y.B. T., bytom X., X. XX, zast. JUDr. Ivetou
Balalovou, advokátkou v Bratislave, Ružová dolina 10, proti odporkyni: Y. T., bytom X., O.Á. XX, zast.
JUDr. Jozefom Madejom, advokátom v Bratislave, Vysoká 20, o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k mal. K. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava Vazovova 7/A, na odvolanie odporkyne
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa XX.Y. XXXX č.k. XXC XXX/XXXX-XXX, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa výkonu rodičovských práv a povinností
k mal. K., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode, ako aj v časti nariadenia dohľadu nad maloletým z r u
š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo účastníkov Y.. Y.Á. T., nar. XX.XX.XXXX a Y. T.,
rod. V., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 15.12.2001 rozviedol, maloletého K., nar. XX.XX.XXXX na čas
po rozvode zveril do striedavej starostlivosti oboch rodičov s tým, že matka aj otec sú
povinní zabezpečiť striedavú starostlivosť o maloletého striedavo v dvojtýždňových intervaloch, a to od
16. dňa v kalendárnom mesiaci do posledného dňa v kalendárnom mesiaci každého roka bude mal. K. v
osobnej starostlivosti matky s výnimkou prázdnin, veľkonočných a vianočných sviatkov, každý nepárny
kalendárny rok bude mal. K. v osobnej starostlivosti otca od 01.07.do 31.07., od prvého dňa
vianočných prázdnin od 10.00 hod. do 27.12.do 17.00 hod., počas jarných prázdnin od piatku týždňa
predchádzajúceho prázdninovému týždňu od 15.00 hod. do nedele prázdninového týždňa do 17.00
hod., počas veľkonočných prázdnin od prvého dňa veľkonočných prázdnin od 10.00 hod. do posledného
dňa veľkonočných prázdnin do 17.00 hod, každý nepárny kalendárny rok bude mal. Filip v osobnej
starostlivosti matky od 01.08.do 31.08. a od 27.12. od 17.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do
17.00 hod, každý párny kalendárny rok bude mal. Filip v osobnej starostlivosti matky od 01.07.do 31.07.,
od prvého dňa vianočných prázdnin od 10.00 hod. do 27.12. do 17.00 hod, počas jarných prázdnin
od piatku týždňa predchádzajúceho prázdninovému týždňu od 15.00 hod. do nedele prázdninového
týždňa do 17.00 hod., počas veľkonočných prázdnin od prvého dňa veľkonočných prázdnin
od 10.00 hod. do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 17.00 hod., každý párny rok bude mal. K. v
osobnej starostlivosti otca od 01.08.do 31.08. a od 27.12.od 17.00 hod. do 02.01.nasledujúceho roka do
17.00 hod., obaja rodičia budú mal. K. zastupovať a spravovať jeho majetok. Nad maloletým
K. nariadil dohľad, výživné neurčil, žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania a účastníkom
uložil spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške XXX,XX € na účet súdu do 15
dní od právoplatnosti rozsudku. Mal za preukázané, že manželstvo účastníkov prestalo
plniť svoje základné funkcie, citové vzťahy medzi nimi sa úplne narušili, nežijú spolu, nehospodária a
akékoľvek pokusy o obnovenie manželského spolužitia obaja účastníci odmietajú. Dospel k záveru, že
manželstvo účastníkov prestalo plniť akúkoľvek funkciu ustanovenú Zákonom o rodine. V zmysle § 24
ods. 1 Zák. o rodine upravil aj výkon ich rodičovských práv a povinností k mal. K. na čas po rozvode.
Vychádzal z toho, že obaja rodičia navrhli, aby maloletý bol zverený do ich osobnej starostlivosti. Vyslovil,



že striedavá starostlivosť rodičov o maloleté deti by mala predstavovať po rozpade partnerského vzťahu
rodičov jednu z najpodstatnejších alternatív riešenia pre deti, a to bez ohľadu na to, či medzi rodičmi
panuje dohoda a že striedavá starostlivosť je v prvej fáze alternatívou, ktorá dieťaťu pomôže prekonať
adaptáciu na zmenu vzťahových pomerov. Mal za to, že čím lepšie sa bude dieťa cítiť u jedného
aj druhého rodiča , čím viac lásky v podobe láskavého nemanipulovaného, nekonfrontačného prístupu
si bude môcť zažiť, tým menej bude poškodené nepochybne náročnou situáciou rozvodu manželov. Za
výhodu striedavej starostlivosti považoval to, že dieťa bude mať k dispozícii oboch rodičov. Bol toho
názoru, že rodičia budú mať zabezpečený rovnocenný priestor pre svoj vzťah k maloletému
a keď mal. K. miluje oboch rodičov, má právo na to, aby si „užil“ ale aj reálne a nevíkendovo jednu aj
druhú rodičovskú autoritu, čo je dôležité nielen z hľadiska jeho ďalšej životnej cesty. Vychádzal aj zo
znaleckého posudku , ale hlavne z vôle maloletého K., ktorý uviedol, že si to chce vyskúšať. Vychádzal
tiež z toho, že obidvaja rodičia majú predpoklady sa o maloletého starať a to tak osobnostne, ako aj
materiálne. Preto nevidel dôvod a upretie použitia tejto alternatívy a vzhľadom na tvrdenie matky, že otec
sa o maloletého nevie postarať, v zmysle § 37 ods. 2 písm. b/ Zákona o rodine nariadil nad maloletým
K. dohľad. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p. a účastníkom uložil podľa §
148 ods. 1 O.s.p. zaplatiť trovy konania štátu.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa v
časti týkajúcej sa zverenia mal. K. do striedavej osobnej starostlivosti a v časti nariadenia dohľadu nad
maloletým zmeniť a maloletého zveriť do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude maloletého zastupovať
a spravovať jeho majetok a otcovi uložil povinnosť platiť na maloletého výživné a upraviť styk
otca s maloletým. Mala za to, že súd prvého stupňa dospel k neprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko
zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov nepovažovala za v záujme
maloletého dieťaťa, keď zverením do striedavej starostlivosti nebudú lepšie zaistené potreby
maloletého a že otec nie je plne spôsobilý maloletého vychovávať. Poukázala na záver znaleckého
posudku znalca L.. Š. T., L.., podľa ktorého z psychologického hľadiska pre ďalší riadny zdravý duševný
a psychický vývoj maloletého je vhodnejšie výchovné prostredie matky, za predpokladu čo
najširších kontaktov s otcom a ktorý znalec za optimálny rozsah styku otca s maloletým považoval každý
druhý víkend od piatka po príchode maloletého zo školy do nedele večera. Poukázala na konzultantský
znalecký posudok T.. R. V., podľa ktorého vzhľadom k zistenej psychickej poruche, poruche pozornosti
a aktivity, hypertonickej poruche správania sa u maloletého je pre neho nutné zabezpečiť jednotný
výchovný prístup oboch rodičov s potrebnou mierou tolerancie a dôslednosti, stability emocionálnej
podpory, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre vývin harmonickej detskej osobnosti. Taktiež
poukázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.09.2006 č.k. 20Cop 25/06-285, v ktorom
tento poukázal na znalecký posudok znalca L.. J. U., S.., podľa ktorého okrem iného otec nezvažuje
reálne dlhodobý dopad svojho správania, keď treba nie jednorázovo, ale dlhodobo uspokojovať základné
biologické sociálne potreby dieťaťa, na správu Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a
prevencie zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorej vyplýva, že maloletý trpí zníženou kolísavou
pozornosťou, s diagnózou ADHD, že tento potrebuje navštevovať 1-krát za dva týždne centrum a je
potrebná aj systematická práca v domácom prostredí formou vypracovávania každodenných zadaných
úloh a bolo doporučené zabezpečiť maloletému stabilné prostredie bez výraznejších zmien. Vychádzala
aj zo stanoviska Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa XX.XX.XXXX, kde sa maloletý vyjadril, že
mu vyhovuje styk s otcom v takom rozsahu ako je upravený a širší styk formou striedavej starostlivosti by
si chcel skúsiť až následne a že kolízny opatrovník navrhol maloletého zveriť do jej osobnej starostlivosti.
Mala za to, že neustála výmena výchovného prostredia môže mať na neho mimoriadne negatívny vplyv,
nie je v záujme maloletého, aby so zreteľom na nové pomery bol odňatý z výchovného prostredia, v
ktorom vyrastá. Striedavú starostlivosť o maloletého považovala za nevhodnú aj vzhľadom k tomu, že
za celé roky starostlivosti o maloletého vie, čo všetko potrebuje, aký musí mať režim, aké
cvičenia, rehabilitácie a úlohy s ním treba vykonávať, čo aj pravidelne s ním robí, avšak otec nemá o
to záujem, je tiež často chorý, a nevyužíva v plnej miere ani styk s maloletým upravený súdom. Pokiaľ
otcovi s tým vznikne však nejaký problém, vždy bola ochotná umožniť styk otcovi v náhradnom termíne.
Komunikáciu s otcom označila za problémovú, nezlepšenú a spočívajúcu len na bazálnej úrovni.

Otec žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť považujúc striedavú
starostlivosť za ideálne riešenie pre vzťah maloletého k obidvom rodičom a záujem stýkať sa s obidvoma
rodičmi. K vyjadreniu matky ohľadom záveru znalcov L.. T. a T.. V., uviedol, že súdny znalec bol vypočutý
aj na pojednávaní dňa 19.05.2011, ktorý považoval nariadenie striedavej starostlivosti v prospech



maloletého, pričom jedinou podmienkou bolo, aby maloletý navštevoval tú istú školu. Pokiaľ matka
poukazovala na rozhodnutia súdov v poručenskom konaní, konštatoval, že od tej doby už uplynulo
viac rokov. Informácia o tom, že maloletý má oslabenú motoriku, diagnózu ADHD, bola to pre neho nová
informácia, o ktorej ho matka neinformovala. Čo sa týka robenia úloh s maloletým, tento sa sám vyjadril,
že si ich bude robiť s matkou a sním chcel využiť čas na športovanie, chodenie na plaváreň,
bicyklovanie, avšak aj on by ich s maloletým robil. Keď sa chodil informovať o maloletom do škôlky a
do školy, vznikali z toho problémy, pretože s tým matka nesúhlasila. Mal za to, že zverenie maloletého
časom odbúra rušivé správanie sa rodičov k sebe navzájom, že komunikácia s matkou sa
už zlepšila, nie sú problémy pri realizácii styku s maloletým, nie je problém ani v náhradnom termíne,
pokiaľ mu vznikne problém realizovať ho v stanovenom termíne.

Kolízny opatrovník vzhľadom na opätovné prešetrenie pomerov na strane oboch rodičov, ako aj s
prihliadnutím na vyjadrenie maloletého, navrhol zveriť mal. Filipa do osobnej starostlivosti matky s
rozšírením styku otcovi s maloletým od piatku do pondelka alebo utorka, prípadne stredy každý druhý
týždeň, avšak striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov o maloletého v danom období nepovažoval
za vhodnú formu.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p., doplnil
dokazovanie výsluchom rodičov, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova
7/A, a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné.

Zavedenie striedavej starostlivosti do nášho právneho poriadku novelou zákona č. 36/2005 Z.z. ,
zákonom č. 217/2010 Z.z., účinnou od 1. júla 2010, sa opiera o znenie Dohovoru o právach dieťaťa,
podľa ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom. V zmysle čl. 18 tohto Dohovoru ide o
uznanie zásady, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, prioritný
je pritom záujem dieťaťa a aby jemu bola na prospech a až potom práva rodiča. Zverenie dieťaťa do
striedavej starostlivosti znamená zveriť dieťa do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na
presne stanovené časové obdobie, pričom súd upraví aj práva a povinnosti rodičov počas uvedeného
obdobia. Striedavá starostlivosť má zabezpečovať dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi,
redukovať porozvodovú traumatizáciu detí, prispievať k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému
vývoju detí. Avšak túto striedavú starostlivosť rodičov treba v každom jednotlivom prípade starostlivo
zvážiť.

Vhodnosť a možnosť striedavej starostlivosti pre to, ktoré dieťa je, ako aj pre rodiča závisí od
mnohých faktorov, ako veku a osobnosti dieťaťa, jeho povahových vlastností a vývojových možností,
adaptovateľnosti, citových väzieb dieťaťa k rodičom, výchovných schopností a povahových vlastností
rodičov, ich životných a materiálnych pomerov, vzdialenosti medzi oddelenými bydliskami rodičov,
stability budúceho výchovného prostredia, schopnosti rodičov vzájomne komunikovať, najmä na úrovni
záležitostí dieťaťa, ap.

Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov, avšak musia
byť zvážené všetky uvedené faktory, pretože ak to nie je možné, potom treba zveriť dieťa do starostlivosti
toho z rodičov, ktorý má k tomu lepšie predpoklady. Predpokladom pre vykonávanie či už osobnej
starostlivosti jedného rodiča, alebo v prípade striedavej starostlivosti, je okrem iného aj to, že tento rodič
uznáva rolu a dôležitosť aj druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý rodič je
dobrým rodičom. Na psychiku dieťaťa veľmi negatívne pôsobí aj nekomunikatívnosť rodičov, napr. pri
jeho odovzdávaní jedným z rodičov druhému rodičovi, nenájdenie kompromisu pri riešení vzniknutého
problému týkajúceho sa predovšetkým starostlivosti. Ide o výrazne nežiaduci jav pre osobnostný vývoj
aj duševné zdravie maloletého dieťaťa. Striedavá starostlivosť preto predpokladá zo strany rodičov
predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť rodičov spolu komunikovať a spolupracovať,
neosočovať jeden druhého, a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa pri svojom rozhodovaní so
všetkými uvedenými predpokladmi pre naradenie striedavej starostlivosti u mal. K. nezaoberal, o čom
svedčí aj v tomto smere nedostatočné odôvodnenie jeho rozhodnutia, ktoré nedáva dostatočný
podklad pre jeho preskúmanie odvolacím súdom. Súd prvého stupňa odôvodnil striedavú starostlivosť



o maloletého a jej vhodnosť pre neho len vo všeobecnej rovine, pričom sa nevysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami. Z doposiaľ vykonaného dokazovania, z dôkazov z predchádzajúcich
konaní, ako aj v tomto konaní, zo záverov znaleckých posudkov, stanoviska kolízneho opatrovníka
pre vhodnejšiu výchovnú formu osobná starostlivosť matky, ktorá bola napriek námietkam otca, ktorý
označoval starostlivosť matky za nedostatočnú, so zlými výchovnými metódami,
nedodržiavaním režimu dieťaťa, ohrozovaním jeho zdravotného stavu, týrania, vyhrážania sa fyzickými
trestami manipulovania s maloletým, označená naopak za starostlivosť veľmi dobrú nielen prešetrením
zo strany kolízneho opatrovníka, ale aj stanoviskami učiteliek materskej škôlky a školy, lekárky. Bolo
preukázané, že matka sa o maloletého vzorne stará, má k nemu citlivý a láskavý prístup a venuje sa
mu dostatočne po každej stránke, aj čo sa týka učenia s ním, robenia prípravy do školy, ale aj
absolvovaní cvičení v súvislosti s jeho zistenou diagnózou. Takže tvrdenia otca ohľadom matky sa javia
ako nevhodné osočovanie, čo nie je dobrým predpokladom a skôr nežiaducim javom aj pre maloletého
a čoho by sa mal otec do budúcnosti aj vyvarovať. Znalec L.. T. na pojednávaní dňa 19.05.2011 zotrval
na svojom znaleckom posudku a uviedol len toľko, že v prípade, že matka nebude
otcovi umožňovať pravidelné kontakty s maloletým, bude dôvodné uvažovať o možnosti striedavej
starostlivosti, na prospech ktorej viacmenej poukázal v súvislosti s tým, že v čase vypracovávania
jeho znaleckého posudku ešte neplatila novela Zákona o rodine umožňujúca striedavú starostlivosť
a mal za to, že by bola maloletému na prospech. K tomu možno uviesť, že v
konaní nebolo preukázané, že by matka upierala práva otca na styk s maloletým, naopak sám otec
potvrdil, že mu umožňuje aj náhradný styk, pokiaľ súdom ustanovený styk nemôže realizovať a samotné
rozhodnutie o tom, aká forma starostlivosti pre maloleté dieťa bude najvhodnejšou, spočíva na základe
vykonaného dokazovania na súde. Preto je potrebné starostlivo zvážiť všetky predpoklady či už pre
osobnú starostlivosť jedného z rodičov alebo starostlivosť striedavú, a či záujem rodiča na starostlivosti
možno považovať za skutočný alebo len ním preferovaný, pričom prvoradý je záujem dieťaťa
a jemu na prospech svedčiaca forma starostlivosti. Podľa kolízneho opatrovníka maloletý preferuje
záujem ostať s matkou, otca má rád a chce s ním tráviť víkendy. Okrem bežných potrieb a ich čo
najlepšie uspokojovanie treba tiež prihliadnuť aj na osobitnú starostlivosť, ktorú si vyžaduje aj jeho
zistená diagnóza a ktorý a či obaja rodičia sú schopní v tejto oblasti maloletému napomáhať a venovať
sa jeho problémom.

Odvolací súd preto z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa napadnutej časti týkajúcej sa výkonu
rodičovských práv a povinností k mal. K. na čas po rozvode, ako aj v časti nariadenia dohľadu
nad ním podľa § 221 ods. 1 písm. h/ ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1204121738

  1. 30. 6. 2011Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 12C/210/2004 z 30. 6. 2011
  2. 6. 12. 2011Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/399/2011 z 6. 12. 2011 (toto rozhodnutie)
  3. 3. 7. 2013Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 12C/210/2004 z 3. 7. 2013