Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoE/524/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206217733 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1206217733.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, IČO: 00 735 795, proti povinnému: B. C., N.. XX.XX.XXXX, J. X, XXX XX A., zastúpený opatrovníčkou Q. X., tajomníčkou Okresného súdu Bratislava II, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Vladimírom Usačevom, so sídlom exekútorského úradu Lehotského 4, 811 05 Bratislava, pod č. EX 8889/06, o vymoženie uloženej povinnosti, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 37 Er/4694/06-12 zo dňa 10.11.2009, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 37 Er/4694/06-12 zo dňa 10.11.2009 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením č.k. 37 Er/4694/06-7 zo dňa 10.03.2009 zastavil exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), podľa ktorého, súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. V odôvodnení svojho uznesenia súd uviedol, že o trovách súdneho exekútora rozhodne samostatným uznesením. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.06.2009. Súd prvého stupňa napadnutým uznesením č.k. 37 Er/4694/06-12 zo dňa 10.11.2009 uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimírovi Usačevovi trovy exekúcie vo výške 47,80 eur. O povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie súd rozhodol podľa § § 196 a 200 ods. 2 Exekučného poriadku, v spojení s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška). Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 13,28 eur za 2 hodiny účelne vynaložené na exekúciu. Podľa ustanovenia § 14 ods.1 písm. b), § 14 ods. 3 § 15 ods. 1 vyhlášky súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 13,28 eur za 4 úkony exekučnej činnosti. Odmena súdneho exekútora je navýšená o 19 % DPH vo výške 5,05 eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi v súlade s § 22 vyhlášky náhradu poštovných a telekomunikačných výdavkov vo výške 8,76 eur a náhradu cestovných nákladov vo výške 1,46 eur. Súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času vo výške 5,97 eur. V ostatnej časti súd prvého stupňa súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal, nakoľko sa jednalo buď o administratívne úkony, ktoré sú zahrnuté v odmene, alebo o úkony, ktoré neboli účelne vynaložené na dosiahnutie účelu exekúcie. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal priznanie povinnosti zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 47,80 eur. V tejto súvislosti poukázal na právoplatný a vykonateľný exekučný titul, pričom zdôraznil, že oprávnený si uplatnil výkon rozhodnutia oprávnene v súlade so zákonom. K zastaveniu exekúcie došlo z iných dôvodov ako sú uvedené v § 203 Exekučného poriadku, konkrétne došlo zo zákona k zániku práva na vykonanie rozhodnutia, čiže oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie. Svoje tvrdenie opiera o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 11/2008. Vzhľadom na uvedené navrhol odvolaciemu súdu uznesenie v časti uloženia povinnosti oprávnenému zaplatiť trovy exekúcie zrušiť a k náhrade trov exekúcie zaviazať povinného. Oprávnený výšku trov exekúcie nenamietal. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 21.07.2006 podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodnutie o priestupku č.p. ORP-510/OBCP-2004-V-II zo dňa 11.06.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.06.2004 a vykonateľnosť dňa 28.06.2004. Trojročná lehota v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, počas ktorej možno tento exekučný titul vykonať, uplynula dňa 28.06.2007. Súdny exekútor dňa 17.01.2008 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie. Súd exekúciu zastavil uznesením zo dňa 10.03.2009. Súd samostatným uznesením zo dňa 10.11.2009 uložil oprávnenému povinnosť platiť trovy exekúcie. Odvolanie oprávneného smeruje voči tomuto uzneseniu. Z ust. § 196 Exekučného poriadku vyplýva, že súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, a v prípade, ak je platiteľom dane z pridanej hodnoty, patrí mu i táto daň. Ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku stanovuje zásadu, že tieto náklady znáša povinný. Môže sa tak stať však len v prípade, ak súdny exekútor vymáhanú pohľadávku exekučnou činnosťou vymohol, čo sa v danom prípade nestalo. Ust. § 203 Exekučného poriadku upravuje náhradu trov exekučného konania za situácie, keď dôjde k zastaveniu exekúcie. Pripúšťa výnimku zo zásady zakotvenej v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, že trovy exekúcie znáša povinný. Ide o prípad, ak k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo ak exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). Je nesporné, že v danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie. V prípade, že k zastaveniu exekúcie dôjde pre preklúziu (zánik práva), teda k neúčinnosti exekučného titulu, nemožno vyvodiť, že k preklúzii došlo zavinením povinného, pretože na plynutie zákonných lehôt nemá povinný vplyv. Otázku, z koho zavinenia došlo k zastaveniu konania, súd môže posudzovať len procesne a z procesného hľadiska zásadne platí, že k zastaveniu konania došlo zavinením oprávneného, ktorý podal návrh na začatie konania a exekučný titul ním predložený sa stal neúčinný. K zastaveniu konania teda jednoznačne nedošlo pre správanie sa povinného. Je potrebné zdôrazniť i tú skutočnosť, že oprávnený, ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie až po uplynutí viac ako dvoch rokov od právoplatnosti exekučného titulu, mal možnosť ovplyvniť dĺžku trvania exekúcie, a teda od začiatku exekučného konania niesol riziko neúspechu exekúcie pre prípad uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty spojenej s jeho právom na zaplatenie dlžnej sumy skôr, než dôjde k jej vymoženiu. Na druhej strane exekútor vyvíjal exekučnú činnosť, a hoci táto bola v konečnom dôsledku neúspešná pre stratu účinnosti exekučného titulu, patrí mu za túto činnosť odmena, ktorú musí znášať oprávnený. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 11/2008 zo dňa 31.7.2008, na ktorý odvolateľ poukazuje, primárne rieši otázku náhrady trov konania vo vzťahu medzi oprávneným a povinným v zmysle ust. § 146 ods. 2 O. s. p.. Z dôvodu nedostatku jednoznačnej úpravy podobného problému v Ex. por. okrajovo rieši otázku nemožnosti ovplyvnenia postupu a dĺžky exekučného konania zo strany oprávneného v prípade včasného podania návrhu na výkon exekúcie. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že proces rozhodovania o trovách exekúcie podľa Exekučného poriadku je odchýlny od procesu rozhodovania o trovách konania podľa Občianskeho súdneho poriadku. Ust. § 203 Exekučného poriadku rieši len vzájomný vzťah súdneho exekútora a oprávneného. Cieľom tejto úpravy je zabezpečiť právo exekútora na náhradu nevyhnutných trov exekúcie i v tých prípadoch, v ktorých možnosť uspokojenia na povinnom bola zmarená tým, že došlo k zániku práva oprávneného ako v danej veci. Preto súd prvého stupňa správne rozhodol, keď na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, a preto ho v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.