KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava27. 10. 2011plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 18CoE/642/2010 z 27. 10. 2011

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. októbra 2011, sp. zn. 18CoE/642/2010, ECLI:SK:KSBA:2011:1206217905.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 18CoE/642/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206217905
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1206217905.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: SR - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v
Bratislave, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, IČO: 00 735 795, proti povinnému: G. T., r.č. XXXXXX/XXXX,
naposledy bytom G. XXX/XX, XXX XX J., štátny občan SR, zastúpený ustanoveným opatrovníkom
Janou Gavajdovou, tajomníčku Okresného súdu Bratislava II, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť
33,19 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Vladimír Usačev, so sídlom úradu na
Lehotského 4, 811 05 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
II, č.k. 37Er/4746/2006-11 zo dňa 09.11.2009, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 37Er/4746/2006-11 zo dňa
09.11.2009 p o t v r d z u j e.

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie vo výške 47,80 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia opierajúc sa o ustanovenie
§ 203 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších noviel (ďalej len „EP“) v spojení s ustanoveniami § 196 EP a §§ 14, 15,
22, 23, a 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z., ktorou sa stanovuje výška a spôsob odmeny súdneho
exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov, náhrady za stratu času (ďalej len „vyhláška).

S týmto rozhodnutím sa neuspokojil oprávnený a v odvolaní, ktoré podal v zákonnej lehote, navrhol
napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd povinnosť nahradiť trovy uloží povinnému. Poukázal na to, že k
nútenému výkonu právoplatného exekučného titulu došlo zavinením povinného. Celé exekučné konanie
je dôsledkom nesplnenia uloženej povinnosti povinným. Výšku trov exekúcie spochybnil vzhľadom
na nejasnosť výkonu úkonov exekučnej činnosti z hľadiska jej uskutočňovania pred zánikom práva
oprávneného.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP), prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu
predpokladanom v § 212 ods. 1OSP a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne.

Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením oprávneného, že povinný zavinil zastavenie konania, pretože
dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť. K zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením povinného, ale
márnym uplynutím času, ako objektívnej kategórie, nie je preto možné zaviazať na ich zaplatenie
povinného. Zodpovednosť za výsledok exekučného konania má oprávnený, keďže ide o jeho procesný



neúspech (pohľadávka oprávneného nebola uspokojená). Preto súd prvého stupňa správne rozhodol,
ak zaviazal na zaplatenie náhrady trov vzniknutých exekútorovi, oprávneného.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí ak je vo výroku správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Keďže odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa ohľadne určenia výšky trov exekúcie korešponduje
s ustálenou judikatúrou všeobecných súdov ohľadne ich priznávania, odvolací súd sa pri určenej
výške trov exekúcie obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
keďže priznanú výšku považuje z hľadiska zásad civilného procesu za zodpovedajúcu požiadavke
efektívnosti, hospodárnosti a preukázateľnosti účtovaných trov exekúcie a nemal za preukázané tvrdenie
oprávneného, že by súdny exekútor po preklúzii práva oprávneného činil úkony, ktoré by si uplatnil pri
vyčíslení trov.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ustanovenia
§ 142 ods. 1 OSP a povinnému tieto trovy nepriznal, lebo mu v odvolacom konaní žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 37Er/4746/2006

    potvrdené