Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoE/263/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206224624 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1206224624.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, IČO: 00 735 795, proti povinnému: Ľ. Y., T. XX, XXX XX X., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Vladimírom Usačevom, so sídlom exekútorského úradu Lehotského 4, 811 05 Bratislava, pod č. EX 11079/06, pre vymoženie pohľadávky a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 37 Er/6076/06-9 zo dňa 10.11.2009, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 37 Er/6076/06-9 zo dňa 10.11.2009 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením č.k. 37 Er/6076/2006-5 zo dňa 11.05.2009 zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 2 a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) z dôvodu preklúzie uplatneného nároku podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pričom v odôvodnení uviedol, že o trovách súdneho exekútora rozhodne osobitným uznesením. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.07.2009. Napadnutým uznesením č.k. 37 Er/6076/2006-9 zo dňa 10.11.2009 súd prvého stupňa uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimírovi Usačevovi trovy exekúcie vo výške 47,80 eur v zmysle § § 196, 200 ods. 2 Exekučného poriadku v spojitosti s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška), do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V časti odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky mu súd priznal odmenu v sume 13,28 eur (400,- Sk) za 2 hodiny účelne vynaložené na exekučnú činnosť spočívajúcu v upovedomení povinného o začatí exekúcie a v podaní návrhu na zastavenie exekúcie. V časti odmeny súdneho exekútora určenej paušálnou sumou za jednotlivé úkony podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 písm. a), písm. j) vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov v sume 13,28 eur (400,- Sk) za 4 úkony spočívajúce v získaní poverenia, v zisťovaní pobytu povinného a dvakrát každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Odmena súdneho exekútora bola v zmysle § 196 Exekučného poriadku navýšená aj o 19 % DPH vo výške 5,05 eur. V časti náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhl. súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovných a telekomunikačných výdavkov vo výške 8,76 eur (264,-Sk) a náhradu cestovného vo výške 1,46 eur (44,-Sk). V časti náhrady za stratu času súd exekútorovi uznal náhradu vo výške 5,97 eur (180,- Sk). V zostatku súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal z dôvodu, že ich považoval za neúčelné, nepreukázané, resp. vykonané v rozpore s vyhláškou. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a namietal priznanie povinnosti zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 47,80 eur. V tejto súvislosti poukázal na právoplatný a vykonateľný exekučný titul, pričom oprávnený si uplatnil výkon rozhodnutia oprávnene v súlade so zákonom. K zastaveniu exekúcie došlo z iných dôvodov ako sú uvedené v § 203 Exekučného poriadku, konkrétne došlo zo zákona k zániku práva na vykonanie rozhodnutia, čiže oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie. Svoje tvrdenie opiera o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 11/2008. Z ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie hradí povinný. Oprávnený tiež poukázal na skutočnosť, že účelne vynaložené úkony zo strany súdneho exekútora sú tie, ktoré boli vykonané pred preklúziou práva oprávneného a nie až po nej. Preto navrhuje odvolaciemu súdu uznesenie v časti uloženia povinnosti oprávnenému zaplatiť trovy exekúcie zrušiť, a k náhrade trov exekúcie zaviazať povinného. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie je z časti dôvodné. S poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 204 ods. 1 O.s.p. odvolací súd konštatuje, že odvolanie bolo podané osobou na to oprávnenou a v zákonnej lehote Zo súdneho spisu vyplýva, že oprávnený podal dňa 02.10.2006 na Exekútorský úrad súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Usačeva návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia na vymoženie 66,38 eur (2.000,-Sk) istiny predstavujúcej pokutu uloženú povinnému blokom na pokutu nezaplatenú na mieste AA 679747 za priestupok podľa zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 08.09.2004 a vykonateľnosť dňa 23.09.2004. Trojročná prekluzívna lehota na vykonanie exekučného titulu uplynula dňa 23.09.2007. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súdu bol dňa 17.1.2008 doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na výkon rozhodnutia, o ktorom súd rozhodol uznesením podľa § 57 ods. 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Osobitným uznesením rozhodol o trovách exekúcie, pričom toto rozhodnutie je napadnuté odvolaním oprávneného. Z ustanovenia § 196 Exekučného poriadku vyplýva, že súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, a v prípade, ak je platiteľom dane z pridanej hodnoty, patrí mu i táto daň. Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku stanovuje zásadu, že tieto náklady znáša povinný. Môže sa tak stať však len v prípade, ak súdny exekútor vymáhanú pohľadávku exekučnou činnosťou vymohol, čo sa v danom prípade nestalo. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku upravuje náhradu trov exekučného konania za situácie, keď dôjde k zastaveniu exekúcie. Pripúšťa výnimku zo zásady zakotvenej v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, že trovy exekúcie znáša povinný. Ide o prípad, ak k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo ak exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). Je nesporné, že v danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie. V prípade, že k zastaveniu exekúcie dôjde pre preklúziu (zánik práva), teda k neúčinnosti exekučného titulu, nemožno vyvodiť, že k preklúzii došlo zavinením povinného, pretože na plynutie zákonných lehôt nemá povinný vplyv. Otázku, z koho zavinenia došlo k zastaveniu konania, súd môže posudzovať len procesne a z procesného hľadiska zásadne platí, že k zastaveniu konania došlo zavinením oprávneného, ktorý podal návrh na začatie konania a exekučný titul ním predložený sa stal neúčinný. K zastaveniu konania teda jednoznačne nedošlo pre správanie sa povinného. Je potrebné zdôrazniť i tú skutočnosť, že oprávnený, ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie až po uplynutí takmer dvoch rokoch od právoplatnosti exekučného titulu, mal možnosť ovplyvniť dĺžku trvania exekúcie, a teda od začiatku exekučného konania niesol riziko neúspechu exekúcie pre prípad uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty spojenej s jeho právom na zaplatenie dlžnej sumy skôr, než dôjde k jej vymoženiu. Na druhej strane exekútor vyvíjal exekučnú činnosť, a hoci táto bola v konečnom dôsledku neúspešná pre stratu účinnosti exekučného titulu, patrí mu za túto činnosť odmena, ktorú musí znášať oprávnený. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 11/2008 zo dňa 31.7.2008, na ktorý odvolateľ poukazuje, primárne rieši otázku náhrady trov konania vo vzťahu medzi oprávneným a povinným v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 O. s. p.. Z dôvodu nedostatku jednoznačnej úpravy podobného problému v Exekučnom poriadku okrajovo rieši otázku nemožnosti ovplyvnenia postupu a dĺžky exekučného konania zo strany oprávneného v prípade včasného podania návrhu na výkon exekúcie. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že proces rozhodovania o trovách exekúcie podľa Exekučného poriadku je odchýlny od procesu rozhodovania o trovách konania podľa Občianskeho súdneho poriadku. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku rieši len vzájomný vzťah súdneho exekútora a oprávneného. Cieľom tejto úpravy je zabezpečiť právo exekútora na náhradu nevyhnutných trov exekúcie i v tých prípadoch, v ktorých možnosť uspokojenia nároku povinným bola zmarená tým, že došlo k zániku práva oprávneného ako v danej veci. Preto súd prvého stupňa správne rozhodol, keď na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného. Súd pri rozhodovaní o odmene a náhrade trov exekútora musí súd posudzovať, či ide o úkony a náklady účelne vynaložené. Z predloženého vyúčtovania trov exekúcie zo strany súdneho exekútora nevyplýva, kedy uskutočnil jednotlivé úkony (dátum ich vykonania). Bez tohto určenia nie je možné stanoviť, ktoré úkony boli účelne vynaložené. Zo súdneho spisu nevyplýva, že súd prvého stupňa mal pripojený exekučný spis sp. zn. EX 11079/06. Za tohto stavu nemožno preskúmať, či jednotlivé úkony boli skutočne potrebné pre dosiahnutie účelu exekučného konania a s nimi súvisiace výdavky boli vynaložené hospodárne. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu v odvolaním napadnutej časti zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec mu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude povinný pripojiť si exekučný spis, súdnemu exekútorovi uložiť povinnosť doplniť dátumy vykonania jednotlivých úkonov a vo veci opätovne rozhodnúť. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.