Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/116/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206230677 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1206230677.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šramkovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci navrhovateľov v 1.) rade: N. X., W. D. 4, Bratislava, v 2.) rade: U. X., W. D. X, Bratislava, obaja zastúpení JUDr. Petrom Káčerom, advokátom, so sídlom Moyzesova 80, Modra, proti odporcom v 1.) rade: MÉDIUS spol. s. r.o., so sídlom Daxnerovo námestie 3, Bratislava, zast. JUDr. Júliusom Jánošíkom, advokátom, so sídlom Klincova 35 Bratislava, v 2.) rade: MUDr. Ľ. Š.Š., W. H. XX D., zast. Júliusom Jánošíkom, advokátom, so sídlom Klincova 35 Bratislava, v 3.) rade: MUDr. C. W., H. A.. X/B, Bratislava, zast. Mgr. Stanislavom Melničkom, advokátom, so sídlom 1. mája 43, Pezinok, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 165.969.59- Eur (5.000.000.-Sk) na odvolanie navrhovateľov v 1.) a v 2.) rade a odporcov v 1.), 2.) a v 3.) rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 52C/385/2006-284 zo dňa 16.12.2009 a opravnému uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, sp.zn.: 52C/385/2006 zo dňa 13.04.2010 takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zo dňa 13.4.2010 vo veci samej sa p o t v r d z u j e . Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zamietol návrh navrhovateľov 1) a 2), ktorým sa titulom neoprávneného zásahu do osobnosti spoločne a nerozdielne dožadovali náhrady od odporcov 1) až 3) nemajetkovej ujmy vo výške 165.959,59-Eur (5.000.000,-Sk). Súčasne súd prvého stupňa odporcom nepriznal náhradu trov konania. Navrhovatelia 1) a 2) svoj návrh odôvodnili tým, že ich nebohá dcéra X. X., sa dňa 05.12.2003 podrobila operatívnemu zákroku na oddelení plastickej chirurgie v neštátnom zdravotníckom zariadení MÉDIUS, spol. s r.o. za účelom augmentácie prsníkov. V uvedený deň približne o 8.20 hod. bola MUDr. W., anestéziológom uvedená do celkovej anestézie, po čom nasledovalo vykonanie samotného chirurgického zákroku. Pred ukončením zákroku anestéziológ zaznamenal zástavu srdca pacientky. Následne operačný tím pristúpil k resuscitácii pacientky, v ktorej pokračovali pracovníci záchrannej služby. Pacientka bola prevezená do Nemocnice s poliklinikou sv. Cyrila a Metoda, kde o 18.30 hod. zomrela. Navrhovatelia 1) a 2) boli toho názoru, že z dokazovania vykonaného v trestnom konaní, vyplývajú jednoznačné závery o nedostatočnej odbornej zdravotnej starostlivosti poskytovanej ich dcére v zdravotníckom zariadení MÉDIUS, spol. s r.o., pričom počas operačného zákroku mali byť ich dcére nedostatočne (neštandardne) monitorované životné funkcie, čím prišlo k oneskorenému zisteniu zdravotných komplikácií a tým k značne oneskorenej reakcii odborného personálu pri poskytovaní resuscitačných úkonov, čo spôsobilo nemožnosť efektívnej záchrany jej mladého života bez ohľadu na príčinu vzniku komplikácie. Odporcovia týmto porušili povinnosť vyplývajúcu im zo zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a ich protiprávnym konaním došlo k neoprávnenému zásahu do života a telesnej integrity nebohej, čím došlo k zásahu do jej osobnostných práv v zmysle § 15 Občianskeho zákonníka a z toho dôvodu sa navrhovatelia domáhali voči odporcom nemajetkovej ujmy. Ďalej sa navrhovatelia domáhali ochrany svojich osobnostných práv podľa § 11 Občianskeho zákonníka, ktoré boli poškodené nedbanlivostným konaním odporcov a ich prístupom k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti. Jediným možným zadosťučinením je podľa nich vzhľadom na postoj odporcov a spôsobený následok náhrada ujmy ich dcéry a ujmy navrhovateľov v peniazoch a to spolu vo výške 165.969.59-Eur. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovatelia ako osoby oprávnené uplatniť po smrti dcéry právo na ochranu osobnosti a z toho vyplývajúce vlastné právo, svoj nárok uplatnili voči odporcom 1), 2) a 3), voči ktorým súd skúmal splnenie podmienok pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že pokiaľ ide o odporcu 2), ktorý je riaditeľom a zároveň konateľom odporcu 1), jeho zodpovednosť v prejednávanej veci nie je daná a to s poukazom na skutočnosť, že koná vo funkcii štatutárneho orgánu spoločnosti, preto je jeho priama osobná zodpovednosť voči tretím osobám vylúčená a dotknutej osobe za prípadnú ujmu zodpovedá výhradne obchodná spoločnosť, ktorou je odporca 1). Ďalej súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí dospel k tomu, že zodpovednosť odporcu 3) v prejednávanej veci nie je daná, a to s poukazom na jeho pracovnoprávny vzťah s medzi ním a odporcom 1). V zmysle zákonných ustanovení a konštantnej judikatúry je zrejmé, že ak by k prípadnému neoprávnenému zásahu do zákonom chránenej osobnostnej sféry došlo v rámci plnenia úloh právnickej osoby konaním fyzických osôb, ktoré v jej mene tieto úlohy plnili, voči tretím osobám zodpovedá výhradne táto právnická osoba. Zamestnanec zodpovedá priamo a osobne len právnickej osobe, ktorá ju pri svojej činnosti použila. Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa návrh voči odporcovi 2) a 3) s poukazom na nedostatok vecnej legitimácie v konaní zamietol. Podľa názoru súdu prvého stupňa v danej veci je pasívne vecne legitimovaný len odporca 1). Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že k zásahu do osobnostných práv nebohej, ktorý by bol objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu, síce došlo, nakoľko táto zomrela, avšak nie konaním, resp. nekonaním odporcu 1). Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že príčinou smrti nebohej X. X. bol malígny mozgový edém, ktorý vyústil do klinického vyhasnutia mozgových funkcií. Bezprostrednú príčinu, spúšťací mechanizmus poruchy rytmu srdca, ktorý viedol k zastaveniu krvného obehu a ischémii mozgu sa určiť nepodarilo. K úmrtiu vysoko pravdepodobne došlo v dôsledku anestéziologickej komplikácie. V konaní nebolo preukázané, že by vznik anestéziologickej komplikácie bolo možné dať do súvisu s prípadným pochybením alebo akýmkoľvek konaním alebo nekonaním anestéziológa odporcu 1). Bezprostrednú príčinu poruchy rytmu srdca, ktorá viedla k zastaveniu krvného obehu a k ischémii mozgu sa v konaní určiť nepodarilo a príčiny vzniku anestéziologickej komplikácie zostanú zrejme navždy exaktne neobjasnené. Žiadny z odborníkov, ktorí tragický prípad smrti nebohej skúmali ani nevyjadril názor, že by konaním odporcu 1) bola spôsobená anestéziologická komplikácia pri operačnom zákroku alebo ich chybným konaním, resp. nekonaním pri jej riešení bola spôsobená následná smrť dcéry navrhovateľov. Smrti dcéry navrhovateľov sa aj podľa zistenia odbornej komisie Ministerstva zdravotníctva SR nedalo zabrániť v dôsledku neočakávanej komplikácie počas operačného zákroku. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, oživovanie bolo začaté hneď po diagnostikovaní komplikácie a aplikované postupy pri oživovaní boli adekvátne. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa ďalej za zrejmé, že operačný zákrok vykonávaný odporcom 1) bol vykonaný štandardne. Pokiaľ ide o pochybenia odporcu 1) spočívajúce v tom, že operačný zákrok vykonal v mieste výkonu zdravotnej starostlivosti na Daxnerovom námestí, čo bolo v rozpore s rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR a neviedol zdravotnú dokumentáciu v súlade so zákonom, tieto pochybenia považoval súd prvého stupňa za administratívne pochybenia nespôsobilé vyvolať zásah v sfére života a zdravia dcéry navrhovateľov a spôsobiť jej smrť. Pokiaľ ide o navrhovateľmi namietanú nedostatočnosť technického vybavenia odporcu 1), ktoré údajne neumožňovalo monitorovanie celého súboru parametrov, ktoré sa všeobecne u pacientov v celkovej anestézii sledovať odporúča, mal súd za to, že nakoľko neexistovala legislatívna úprava, ktorá by takúto povinnosť zdravotníckym zariadeniam výslovne ukladala, odporca svoju právnu povinnosť neporušil. Z vykonaného dokazovania mal súd za zrejmé, že spôsob sledovania pacientky a priebeh anestézie nemal žiadnu súvislosť so vznikom komplikácie. Vybavenie zdravotníckeho zariadenia odporcu 1) bolo štandardné a porovnateľné so zariadeniami (aj štátnymi), ktoré vykonávajú omnoho náročnejšie operačné zákroky, súbor monitorovaných údajov bol dostačujúci pre vykonávaný operačný zákrok, čo nijak relevantne nespochybnili odborníci ani svedok, doc. MUDr. P. P., bývalý hlavný odborník SR pre anestéziu a intenzívnu medicínu Ministerstva zdravotníctva SR. V konaní nebolo preukázané, že by prístrojové vybavenie operačnej miestnosti odporcu 1) rade a súbor monitorovaných parametrov vzhľadom na typ operačného zákroku v čase jeho vykonania, t. j. v roku 2003 boli nedostatočné či nezodpovedali vybaveniu aj v iných zdravotníckych zariadeniach. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že žiadne z konaní odporcu 1) nevyvolalo vznik anestetickej komplikácie majúcej za následok smrť pacientky. Konanie a postup odporcu 1) pri rozpoznaní tejto komplikácie a postup pri jej riešení bol štandardný a žiadne pochybenie odporcu 1) sa pri samotnom zvládnutí tejto náhlej udalosti nepreukázalo. Súd prvého stupňa poukázal tiež na skutočnosť, že operačný zákrok bol vykonaný odporcom 1) oprávnene, v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi, dobrovoľne a na vlastnú žiadosť dcéry navrhovateľov, pričom pacientka vedela, že zákrok bude vykonaný v celkovej anestézii a teda dobrovoľne podstúpila riziko, ktoré takýto zákrok a anestézia so sebou vždy nevyhnutne prináša. Na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že smrť X. X., ktorej predchádzal vznik anestetickej komplikácie sa objasniť nepodarilo. Táto nebola spôsobená ani konaním, resp. nekonaním odporcu 1), ani jeho postupom pri monitorovaní, rozpoznaní a následnom riešení vzniknutej komplikácie. Komplikácia nastala z vyššej moci, mala dramatický priebeh a skončila smrťou, pričom žiadny relevantný dôkaz vykonaný v konaní nesvedčí o opaku a teda zodpovednosti odporcu 1) za vzniknutú nemajetkovú ujmu v osobnostnej sfére navrhovateľov a ich dcéry Fyzická alebo právnická osoba môže byť zodpovedná za nemajetkovú ujmu na osobnosti inej fyzickej osoby iba vtedy, ak neoprávnený zásah, za ktorý zodpovedá, vzniknutú nemajetkovú ujmu skutočne spôsobil. Navrhovatelia podľa názoru súdu neuniesli dôkazné bremeno preukázania existencie príčinnej súvislosti, pričom príčinnú súvislosť vylúčili všetci odborníci, ktorí sa na objasnení príčiny smrti X. X. zúčastnili. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd prvého stupňa za preukázané, že príčinná súvislosť medzi konaním odporcu 1), vznikom komplikácie a následnou smrťou dcéry navrhovateľov pri operačnom zákroku vykonanom v celkovej anestézii neexistuje, preto návrh navrhovateľov na zaplatenie nemajetkovej ujmy v celom rozsahu aj voči odporcovi 1) rade zamietol. O trovách súd prvého stupňa rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p., keď z dôvodov hodných osobitného zreteľa vo veci úspešným odporcom uplatnenú náhradu trov konania voči navrhovateľom nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa názoru súdu spočívali jednak vo veci samej a teda v povahe uplatňovaného nároku navrhovateľov, ktorí ako pozostalí rodičia z dôvodu tragickej smrti svojho, v tom čase jediného dieťaťa - dcéry, mladej zdravej ženy uplatnili svoj nárok z titulu ochrany osobnosti voči odporcom. Dôvody hodné osobitného zreteľa ďalej súd prvého stupňa ďalej súd videl v ďalších okolnostiach na strane navrhovateľov, ktorí sú v zlej sociálnej situácii a pre ich zlé majetkové pomery boli aj oslobodení od platenia súdnych poplatkov. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovatelia 1) a 2) a to v zmysle § 221 ods. 1 písm. d) a f) O.s.p., z dôvodov, že súd prvého stupňa podľa ich názoru pri svojom rozhodovaní nesprávne vyhodnotil skutkový stav preukázaný vykonanými dôkazmi a tým dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Navrhovatelia v podanom odvolaní poukázali na výpovede znalca, doc. MUDr. P. P., ktorý v období roka 2003 pôsobil ako hlavný odborník SR pre anestéziu a resuscitáciu a ktorý jednoznačne vyjadril názor, že monitoring nebohej X. X. bol vedený nedostatočným spôsobom a neštandardne. Zároveň vyjadrili názor, že v prípade štandardného monitorovania životných funkcií nebohej by bez ohľadu na vznik komplikácie pri danej operácii v celkovej anestézii mohol byť s najvyššou pravdepodobnosťou život nebohej zachránený, vzhľadom na skoršie odhalenie existencie komplikácie. Zároveň poukázali na výpoveď znalca, MUDr. U. Š., ktorý jednoznačne vyjadril záver, že k mozgovej smrti nebohej prišlo už pred jej prijatím na OAIM v nemocnici sv. Cyrila a Metoda v Bratislave, s najvyššou pravdepodobnosťou na pôde zdravotníckeho zariadenia MÉDIUS s.r.o. Na základe uvedeného majú navrhovatelia za zjavné, že odporcovia 1), 2) a 3) rade porušili v časovej, miestnej i vecnej zhode svoju právnu povinnosť poskytnúť komplexnú zdravotnícku starostlivosť pri vykonávanom zákroku v zmysle platnej právnej úpravy. Vzhľadom na uvedené žiadali, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a ich návrhu vyhovel. Právny zástupca navrhovateľov súčasne uviedol, že z dôvodu pretrvávajúcich zdravotných problémov podrobnejší rozbor odvolania doplní v ďalšom podaní. K podanému odvolaniu navrhovateľov podal vyjadrenie odporca 3), v ktorom zastáva názor, že podanie navrhovateľov nespĺňa zákonné požiadavky na odvolanie a súčasne, že z predmetného podania nie sú zrejmé dôvody, pre ktoré by mal byť rozsudok súdu prvého stupňa zrušený alebo zmenený. Odporca 3) v podanom vyjadrení poukázal na zmätočnosť podania navrhovateľov, keď uvedené je podané v zmysle § 221 ods. 1 písm. d), f) pravdepodobne zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku, pričom podľa § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie a podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, ak sa účastníkom konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, avšak text podania pojednáva o nesprávnom vyhodnotení skutkového stavu preukázanými vykonanými dôkazmi a nesprávnom právnom posúdení veci. Navrhovatelia podľa názoru odporcu 3) vo svojom podaní neuvádzajú žiadnu argumentáciu, ktorá by potvrdzovala dôvody, pre ktoré došlo k podaniu podnetu, označeného ako odvolanie a že žiadna skutočnosť, obsiahnutá v podaní navrhovateľov neobsahuje dôvod, pre ktorý by malo dôjsť k zmene alebo zrušeniu rozsudku súdu prvého stupňa. Podanie navrhovateľov sa podľa odporcu 3) rade nevenuje podstatnej časti argumentácie súdu prvého stupňa, a to nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu 3), nepreukázaniu porušenia žiadnej právnej povinnosti navrhovateľmi, ktorá by mala vzťah k vzniknutému následku, bezprostrednou príčinou poruchy rytmu srdca, ďalej tomu, že žiaden odborník, ktorý tento tragický prípad smrti mladej ženy skúmal nevyjadril názor, že by konaním odporcu bola spôsobená anestéziologická komplikácia, pri ktorej riešení bola spôsobená smrť dcéry navrhovateľov. Odporca 3) v podanom vyjadrení poukazuje na to, že výpoveď doc. MUDr. P., navrhovatelia v odvolaní citujú vytrhnuto z kontextu, ignorujú časti obsahujúce taxatívne závery a poukazujú na odpoveď, ktorá ako jediná hypoteticky pripustila možnosť obsiahnutú v otázke právneho zástupcu navrhovateľov. Poukazuje tiež na navrhovateľmi ignorovanú časť výpovede svedka, podľa ktorej tento pokiaľ ide o osobu anestéziológa, MUDr. W., jeho odbornej spôsobilosti pri vedení anestézie, nemá výhrady. Tento prípad príčin a vzniku anestetickej komplikácie je možné zaradiť medzi prípady bez objasnenia, čo k nim viedlo, resp. čo ich spôsobilo. Navrhovatelia v odvolaní mali tiež ignorovať závery doc. MUDr. P. P. obsiahnuté v znaleckom posudku Č.. XX/XX, a to body obsiahnuté v závere znaleckého posudku, podľa ktorých znalec hodnotí správnosť postupu lekárov u pacientky, typ zvolenej anestézie a spôsob jej vedenia ako správne, vzhľadom k plánovanému druhu operačného zákroku a jeho trvaniu a na otázku aké ostatné zistenia, ktoré považuje za potrebné uviesť uvádza, že komplikáciu, ktorá vznikla u pacientky X. X. treba považovať za komplikáciu anestetickú, jej vznik však nemožno dávať do súvisu s konaním MUDr. F. W. alebo s porušením povinností, ktoré mu vyplývali zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie. Pre úplnosť uvádza, že podľa výpovede svedka na otázku jeho právneho zástupcu, či v prípade, že by boli monitorované funkcie, ktoré neboli, by bolo došlo k rozpoznaniu komplikácií skôr a s najväčšou pravdepodobnosťou by mohol byť zachránený život pacientky, svedok uviedol „Áno mohlo to tak byť“, z čoho je zrejmé že výpoveď svedka je založená na pravdepodobnostiach, možnostiach a domnienkach. Podľa názoru odporcu 3) navrhovatelia v odvolaní ignorovali listinné dôkazy založené do spisu, z ktorých je zrejmé že vybavenie operačnej sály obsahovalo prístroje, ktoré svedok považoval za absentujúce a že vybavenie operačnej sály v čase vykonania operácie bolo na porovnateľnej úrovni ako väčšina operačných miestností v roku 2006 a to aj u zdravotníckych zariadení, ktoré vykonávajú komplikovanejšie zákroky. Odporca 3) je ďalej toho názoru, že výklad výpovede MUDr. U. Š. tak, ako ho prezentujú navrhovatelia je neakceptovateľný a vytrhnutý z kontextu. Svedok totiž podľa nich vo svojej výpovedi uviedol, že v žiadnom prípade nemôže potvrdiť, že k mozgovej smrti došlo u odporcu 1), ale to sa len domnievajú na základe pitvy a doplňujúcich vyšetrení. Podľa názoru MUDr. Jozefa Šidla k mozgovej smrti nebohej X. X. došlo najpravdepodobnejšie pred prijatím do nemocnice, avšak nemôže to tvrdiť s istotou. Môže potvrdiť, že klinické príznaky boli prítomné pri prijatí do nemocnice na Antolskej, ale nevie sa vyjadriť kde vznikli. Odporca 3) za to, že z výpovede svedka je možné zistiť významné skutočnosti, a to že mozgová smrť sa zisťuje vyšetrením, tzv. angiografiou, ktorá sa v predmetnej veci nevykonávala a že všetky nároky navrhovateľov sú uplatnené na základe klinickej a nie mozgovej smrti. Miestom úmrtia nebohej bola nemocnica v Petržalke, čo je zrejmé z výpovede, vyjadrenia ohliadajúceho lekára, liste o prehliadke mŕtveho a štatistického hlásenia. Podanie navrhovateľov podľa vyjadrenia odporcu 3) neobsahuje skutočnosti, ktoré by ho umožňovali hodnotiť ako odvolanie ako ani skutočnosti spochybňujúce rozhodnutie prvostupňového súdu. Má za to, že rozhodujúce skutočnosti nevyhnutné pre priznanie nároku na ochranu osobnosti, a to porušenie právnej povinnosti, vznik následku v osobnej sfére fyzickej osoby a príčinná súvislosť medzi nimi neboli v konaní preukázané a tieto sa nevyskytujú, pričom žiadal, aby súd podané odvolanie odmietol alebo aby súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny. Proti časti rozsudku, týkajúcej sa náhrady trov konania podali včas prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie odporcovia 1) a 2) a aj odporca 3). Právny zástupca odporcu 3) v súvislosti s dodržaním lehoty na podanie odvolania poukazuje na skutočnosť, že rozsudok súdu prvého stupňa bol doručovaný na osobu a adresu predchádzajúceho právneho zástupcu odporcu i keď súdu bola oznámená zmena právneho zástupcu odporcu 3) vrátane jeho adresy. Predmetný rozsudok sa do jeho dispozície dostal až 15.03.2010 na základe čoho je odporca 3) toho názoru, že odvolanie je podané včas. V podanom odvolaní proti napadnutej časti rozsudku odporcovia 1) až 3) rade totožne uviedli, že sú toho názoru, že predmetný rozsudok v časti týkajúcej sa nepriznania náhrady trov konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočne zisteného skutkového stavu. V odvolaní ďalej uviedli, že rešpektujú tragédiu situácie, ku ktorej došlo ako aj jej následky vo vzťahu k žalobcom, súčasne sú však toho názoru, že prípady, v ktorých sú riešené následky spojené so smrťou nie sú prípadmi v súdnej praxi výnimočnými, a to ani prípady smrti riešené v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Jedná sa o množinu sporových vecí, ktoré sú riadne riešené, rozhodované, a to aj vrátane priznania náhrady trov v plnom rozsahu. Ak by zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť stav, keď by náhrada trov konania nebol priznávaná v riešenej smrti a jej následkov, uvedené by bolo taxatívne špecifikované Z uvedeného dôvodu v podanom odvolaní odporcovia považujú za nevyhnutné konštatovať, že dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú automaticky dané skutočnosťou, že sa jedná o riešenie veci a následkov, ktoré súvisia so smrťou. Tieto dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ich názoru musia byť aj v takom prípade taxatívne špecifikované. Za rozhodnú považujú skutočnosť, že takéto dôvody sa v predmetnej veci nevyskytujú. Odporcovia ďalej poukazujú na skutočnosť, že sociálna situácia žalobcov pri začatí sporu a v súčasnosti môže byť diametrálne odlišná. Uvedenú otázku je nevyhnutné vždy posudzovať vo vzťahu k všetkým účastníkom sporového konania, keď odporcom 1) až 3) rade vznikli náklady právneho zastúpenia a to z iniciatívy žalobcov, ktorí začali súdny spor. Podľa názoru odporcu 3) musí rozhodnutie súdu zohľadňovať aj jeho sociálne postavenie, ktorý je dôchodcom uspokojujúcim svoje životné potreby len z dôchodku. Na základe uvedeného podľa názoru odporcov 1) až 3) nie je možné akceptovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa ekonomické pomery žalobcov pri začatí súdneho konania bez vyhodnotenia ekonomického postavenia odporcu 1) a 2), ako aj zohľadnenia výšky žalobcami uplatnenej sumy, to všetko pri zohľadnení skutočnosti, že odporcom náklady právneho zastúpenia vznikli. Odporcovia navyše boli počas celého priebehu súdneho konania sporovo aktívni, navrhovali dôkazné prostriedky, zúčastňovali sa súdnych sporov, na základe čoho je možné konštatovať, že svojím prístupom nespôsobili vznik trov. Z uvedených dôvodov, najmä z dôvodu že v konaní nebola preukázaná zodpovednosť odporcov 1) a 2) za vzniknutú situáciu, ktorým však vznikli náklady právneho zastúpenia vo veľkej výške, a to z dôvodov na strane žalobcov a najmä keď podľa ich názoru riešená situácia nie je situáciou výnimočnou a dôvody hodné osobitného zreteľa sa vo veci nevyskytujú žiadajú, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov konania zmenil tak, aby odporcom 1) a 2) priznal náhradu trov konania vo výške špecifikovanej v priloženom vyčíslení. Navrhovatelia sa k podanému odvolaniu odporcov voči tejto časti rozsudku nevyjadrili. Podľa § 4 zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, každý má právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vrátane liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na osobitné medicínske účely (ďalej len „dietetická potravina“. Zdravotnú starostlivosť poskytujú zdravotnícke zariadenia v súlade so súčasnými dostupnými poznatkami lekárskej vedy a inými biomedicínskymi vedami. Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona právny vzťah, ktorého predmetom je poskytovanie zdravotnej starostlivosti vzniká na základe dohody, ktorú osoba uzavrie so zdravotníckym zariadením (§23) alebo na podnet zdravotníckeho zariadenia s povereným ošetrujúcim lekárom. Návrh na uzavretie dohody môže dať osoba alebo zdravotnícke zariadenie. Podľa § 13 ods. 1 cit. zákona sa vyšetrovacie a liečebné úkony vykonávajú so súhlasom pacienta. Podľa § 23 ods. 1 cit. zákona zdravotná starostlivosť sa poskytuje v štátnych zdravotníckych zariadeniach a neštátnych zdravotníckych zariadeniach, ktoré túto starostlivosť poskytujú v súlade so svojím odborným zameraním a materiálno- technickým vybavením. Podľa § 25 ods. 1 cit. zákona za zdravotnícku techniku sa považujú prístroje a nástroje používané pri priamom poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Podľa § 25 ods. 2 cit. zákona zdravotnícka technika, určená na poskytovanie zdravotnej starostlivosti musí spĺňať požiadavky ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi a technickými normami. Podľa § 28 cit. zákona neštátne zdravotnícke zariadenie je zariadenie, ktoré poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia ministerstva zdravotníctva alebo samosprávneho kraja. Podľa § 29 ods. 2 cit. zákona neštátne zdravotnícke zariadenie musí byť personálne a vecne vybavené na druh a rozsah zdravotnej starostlivosti, ktorú poskytuje a musí spĺňať požiadavky na ochranu zdravia zamestnancov, zdravotníckeho zariadenia i pacientov, ako aj technické a vecné požiadavky, ktoré ustanoví ministerstvo zdravotníctva všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa § 52 ods. 1 cit. zákona osoba sa považuje za mŕtvu, ak lekár zistí, že došlo k trvalému zastaveniu dýchania a srdcovej činnosti. Lekár je povinný zisťovať smrť v súlade so súčasnými poznatkami lekárskej smrti. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa § 13 ods. 1 cit. zákona fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Podľa § 13 ods. 2 cit. zákona pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa § 13 ods. 3 cit. zákona výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Podľa § 15 cit. zákona po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, ak ich niet, jeho rodičom. Podľa § 420 ods. 2 cit. zákona škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosti použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Podľa § 150 veta prvá O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľov a odporcov 1) 2) 3) podľa § 214 ods. 2 O.s.p., preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 22.12.2011 podľa (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.. Predmetom konania v odvolacom konaní zostal nárok navrhovateľov na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch v dôsledku smrti ich dcéry X. X., ktorá nastala po podrobení sa operačnému zákroku. Odvolací súd mal v konaní za preukázané, že dcéra navrhovateľov 1) 2), nebohá X. X., nar. 18.12.1983, sa dňa 05.12.2003 podrobila chirurgickému zákroku v neštátnom zdravotníckom zariadení MÉDIUS spol. s r.o. ako odporcom 1), ktorého predmetom bola augmentácia - zväčšenie prsníkov. Predmetný zákrok bol vykonávaný v celkovej anestézii pacienta. Anestéziu nebohej X. X. ako anestéziológ vykonával odporca 3) MUDr. W., ktorý bol zamestnancom odporcu 1). Približne po 130 minútach vedenia operácie zaznamenal odporca 3) kritický stav pacientky, ktorý bol lekármi vyhodnotený ako kardiálne zlyhanie s náhlym poklesom tlaku a poruchou srdcového rytmu. Po zistení zastavenia obehu sa okamžite začala intenzívna a komplexná resuscitácia pacientky, ktorú následne prevzal privolaný záchranný tím rýchlej zdravotníckej pomoci, pričom došlo k transportu pacientky na OAIM v NsP Cyrila a Metoda na Antolskej ulici v Bratislave - Petržalke. Pacientke sa v rámci resuscitácie niekoľkokrát podarilo obnoviť činnosť srdca. Po transporte bola pacientke diagnostikovaná ruptúra pečene a s ňou spojené vnútorné krvácanie. Zo znaleckého posudku Č.. XX/XX doc. MUDr. P. P., CSc., v odbore anestéziológia a resuscitácia, má odvolací súd za preukázané, že zistené zastavenie činnosti srdca malo za následok radikálny pokles dodávky kyslíka pod kritickú hodnotu, čo bolo spojené s nezvratným poškodením mozgu, ktoré vyústilo do obrazu mozgovej smrti. Bezprostrednou príčinou smrti bol malígny mozgový edém, ktorý vyústil do klinického vyhasnutia mozgových funkcií. Nedostatok kyslíka a energetických zdrojov bol spôsobený ťažkou poruchou srdca, ktoré tieto látky nečerpalo do mozgu. Navrhovatelia sa svojich nárokov domáhali titulom neoprávnených zásahov, jednak do osobnostnej sféry ich dcéry, spočívajúci v zásahu do práva na jej život ako aj neoprávneného zásahu do ich osobnostnej sféry, ktorý spočíva v nezvrátiteľnej ujme vo forme doživotnej traumy pretrhnutím citových väzieb s dieťaťom, s ktorým žili v spoločnej domácnosti a plánovali jeho i spoločnú budúcnosť, pričom tento mal byť spôsobený nedostatočným poskytovaním zdravotnej starostlivosti odporcami 1) až 3), a teda ich neoprávneným konaním. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom vysloveným súdom prvého stupňa, podľa ktorého pasívna vecná legitimácia odporcov 2) a 3) nie je daná, nakoľko v prípade odporcu 2) ako člena štatutárneho orgánu odporcu 1) je jeho priama zodpovednosť voči tretím osobám vylúčená a za vzniknutú ujmu môže zodpovedať výlučne sama obchodná spoločnosť, ktorej je konateľom. V prípade odporcu 3) je pasívna vecná legitimácia vylúčená pracovnoprávnym vzťahom odporcu 3) k odporcovi 1), nakoľko v prípade neoprávneného zásahu do osobnostnej sféry v rámci plnenia úloh právnickej osoby, konaním fyzickej osoby, ktorá plnila úlohy v jej mene, voči tretím osobám podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka zodpovedá výhradne táto právnická osoba. Odvolací súd je toho názoru, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že námietka navrhovateľov 1) a 2) uvedená v podanom odvolaní, v zmysle ktorej navrhovatelia argumentujú výpoveďou znalca doc. MUDr. P. P., pôsobiaceho v roku 2003 ako hlavný odborník SR pre anestéziu a resuscitáciu, podľa ktorého bol monitoring nebohej X. X. vedený nedostatočným spôsobom a neštandardne, neobstojí. Navrhovatelia taktiež poukazujú na výpoveď MUDr. U. Š., podľa ktorej k mozgovej smrti nebohej došlo pred prijatím na OAIM v nemocnici sv. Cyrila a Metoda v Bratislave, s najvyššou pravdepodobnosťou už na pôde zdravotníckeho zariadenia MÉDIUS, spol. s r.o.. Na margo uvedených námietok odvolací súd poukazuje na to, že z vykonaných dôkazov má za preukázané, že zdravotná starostlivosť bola odporcom 1) poskytnutá v súlade s dovtedy platnou legislatívou a v súlade s vtedy dosiahnutými poznatkami lekárskej vedy. Pri vykonávaní operačného zákroku bol odporca 1) povinný zabezpečiť primerané technické vybavenie, ktoré by počas celkovej anestézie pacienta monitorovalo súbor príslušných parametrov pacienta, potrebných na včasné zistenie komplikácie. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že zdravotnícke vybavenie odporcu 1) rade bolo štandardné a porovnateľné so zariadeniami, ktoré vykonávajú omnoho náročnejšie operačné zákroky. Súbor monitorovaných parametrov bol postačujúci pre vykonávaný operačný zákrok, čo v konaní nebolo spochybnené. Ešte v roku 2006 prístrojovým vybavením ako mal odporca 1) nedisponovala väčšina zdravotníckych zariadení. XCo XXX/XXXX - XX - V rámci vykonaného dokazovania mal odvolací súd znaleckým dokazovaním za preukázané, že nedostatok monitorovaných parametrov nemal príčinnú súvislosť so vznikom komplikácie. Hodnotiac tvrdenie, že monitorovanie širšieho súboru parametrov mohlo viesť k efektívnejšej diagnostike komplikácie, zistením varovných zmien monitorovaných parametrov, ktoré obvykle predchádzajú kardiálnej komplikácii a mohlo prispieť k efektívnejšej kardiopulmonálnej resuscitácii, sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, ktorý tieto tvrdenia označil ako hypotetické, ktoré však nepreukazujú porušenie povinnosti zabezpečiť dostatočné materiálne vybavenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. V zmysle protokolu Ministerstva zdravotníctva SR malo používanie prístrojov monitorujúcich napríklad ETCO2 alebo koncentráciu inhalačných anestetík právne nezáväzný a výlučne odporúčací charakter a v Slovenskej republiky neexistovala legislatívna úprava zakotvujúca povinnosť monitorovať definovaný súbor parametrov. Aj napriek neexistencii legislatívnej úpravy mal odvolací súd z vykonaného znaleckého dokazovania za preukázané, že počas predmetnej operácie bol typ zvolenej anestézie a spôsob jej vedenia vzhľadom k plánovanému druhu operačného zákroku správny. Taktiež sa odvolací súd nestotožňuje s tvrdením odvolateľov, podľa ktorého by v prípade lepšieho monitoringu X. X. bolo možné bez ohľadu na vznik komplikácie s najvyššou pravdepodobnosťou zachrániť jej život. Z vykonaného dokazovania má odvolací súd za to, že sa prípade danej anestetickej komplikácie jednalo zrejme o druh komplikácie, ktorej bezprostrednú príčinu nie je možné zistiť. V odbornej literatúre sú totiž opísané anestetické nehody s následkom smrti, ktorých príčinu sa nikdy nepodarilo objasniť. U pacientky ani patologicko - anatomický nález nepoukázal také zmeny v jednotlivých orgánových systémoch, ktoré by sa mohli považovať za možnú príčinu zastavenia obehu počas anestézie. Vzhľadom na výpovede zúčastnených odborníkov z oblasti anestézie a resuscitácie tiež nie je možné skonštatovať, že by samotné kvalitnejšie materiálno - technické vybavenie ambulancie, ktoré by umožnilo aj skoršie zachytenie kritických zmien relevantných parametrov, bolo automaticky zárukou záchrany života v prípade akéhokoľvek druhu komplikácie, a to práve s poukazom na vyššie uvedenú množinu prípadov exaktne neobjasnených príčin úmrtí spôsobených anestetickými komplikáciami. Komplikáciu, ktorá vznikla u pacientky preto treba považovať za komplikáciu anestetickú, ktorej vznik nemožno dávať do súvislosti konaním anestéziológa, odporcu 3) rade alebo s porušením povinností, ktoré mu vyplývali z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie. V súvislosti so skúmaním dostatočnosti technického vybavenia odporcu 1) ako poskytovateľa ambulantnej starostlivosti odvolací súd poukazuje tiež na to, že charakter a úroveň materiálneho vybavenia odporcu 1) preskúmavalo aj Ministerstvo zdravotníctva SR, ktoré mu na vykonanie uvedeného druhu zákrokov vydalo povolenie. Odporca 1) bol oprávnený vykonávať chirurgické zákroky na základe povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení podľa Rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 20. apríla 2001, č. 1933/2001 - B, a to ako poskytovateľ ambulantnej zdravotnej starostlivosti a na mieste výkonu zdravotnej starostlivosti Černyševského 14 v Bratislava bol oprávnený poskytovať sekundárnu zdravotnú starostlivosť v odboroch anestéziológia a resuscitácia a plastická chirurgia. Nevyhnutným predpokladom vydania povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti neštátnemu zdravotníckemu zariadeniu podľa vtedy platného § 29 ods. 2 zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov bolo zabezpečenie personálneho a vecného vybavenia na druh a rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti a spĺňanie technických a vecných požiadaviek ministerstva, ustanovených všeobecne záväznými predpismi. Z hľadiska vecného vybavenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti sa jednalo predovšetkým o zabezpečenie zdravotníckej techniky zodpovedajúcej predpisom ministerstva a technickým normám. Odporca tak bol v čase vykonávania predmetného zákroku oprávneným držiteľom povolenia. Na margo námietky navrhovateľov, podľa ktorej k mozgovej smrti pacientky s najvyššou pravdepodobnosťou došlo na pôde zariadenia odporcu 1) odvolací súd poukazuje na to, že v danom prípade je irelevantné, kde došlo k tzv. mozgovej smrti pacientky. Vtedajšia právna úprava síce definovala možnosť určenia smrti aj v prípade nezvratného vyhasnutia všetkých funkcií celého mozgu, avšak predpokladom jednoznačného určenia momentu smrti v takomto prípade by bolo vykonanie angiografického vyšetrenia, ktoré však v prípade pacientky vykonané nebolo. Pri určení momentu smrti sa tak postupovalo podľa § 52 ods. 1 cit. zákona, podľa ktorého sa za mŕtvu považuje osoba, ak bolo lekársky zistené, že došlo k trvalému zastaveniu dýchania a srdcovej činnosti. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že počas resuscitácie pacientky došlo k opakovanému obnoveniu spontánnej činnosti srdca, a to aj po jej transporte na OAIM NsP Cyrila a Metoda v Bratislave. Vzhľadom na uvedené ustanovenie je tak zrejmé, že plne v súlade s platnou legislatívnou úpravou bol moment smrti určený po prevoze pacientky do tejto nemocnice a to 18.30 h.. Prípadná zmena určenia miesta úmrtia pacientky však podľa názoru odvolacieho súdu by nemala vplyv na odlišné posudzovanie splnenia povinnosti odporcu 1) poskytnúť zdravotnú starostlivosť lege artis. Zákonným predpokladom úspešného uplatnenia nárokov vyplývajúcich z neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti, či už do práva na ochranu života či súkromia a dožadovania sa priznania nároku na primerané zadosťučinenie ako aj priznania náhrady nemajetkovej ujmy je v zmysle aktuálnej legislatívnej úpravy preukázanie skutočnosti, že sa v danom prípade jednalo o neoprávnený zásah do osobnostnej sféry, a teda že došlo na strane toho, kto mal do tejto sféry neoprávnene zasiahnuť ku konaniu, ktoré je v rozpore s jeho zákonnou povinnosťou. V súlade s vyššie uvedeným dôsledne vykonaným dokazovaním má odvolací súd za preukázané, že konaním odporcu 1) nedošlo k porušeniu jeho zákonnej povinnosti, poskytnúť nebohej dcére navrhovateľov 1) a 2), X. X., zdravotnú starostlivosť v súlade s dostupnými poznatkami lekárskej vedy a inými biomedicínskymi vedami. Vzhľadom na nepreukázanie neoprávnenosti konania odporcom v 1. rade, nebolo možné návrhu navrhovateľov 1) a 2) vyhovieť a uplatňované nároky im priznať. Odvolací súd sa však nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa v súvislosti s rozhodovaním o priznaní trov konania, o ktorých rozhodol podľa § 150 O.s.p., kedy z dôvodov hodných osobitného zreteľa vo veci úspešným odporcom uplatnenú náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd v súvislosti s rozhodnutím o trovách konania poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4MCdo 2/2008, zo dňa 25. februára 2009, podľa ktorého „k dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Tento dôvod je daný charakterom konania (konanie o určenie otcovstva, ak maloletý žalobca nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy tiež treba brať také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Z uvedeného výkladu § 150 O.s.p. vyplýva, že pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia možno prihliadať i na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde. Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou vzniku sporu však možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému účastníkovi konania, súd náhradu trov konania nepriznal“. Je potrebné súhlasiť s tvrdením odporcov, že dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú automaticky dané skutočnosťou, že sa jedná o riešenie veci a následkov, ktoré súvisia so smrťou. Aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Je potrebné mať na pamäti, že použitie uvedeného ustanovenia musí vždy zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočnú povahu. Nepriznanie náhrady nákladov konania podľa ustanovenia § 150 O.s.p. nemožno odôvodniť len všeobecným záverom hodnotiacim význam rozhodovania o určitom nároku. Odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom je ustanovenie § 150 OSP aplikované, by malo byť precízne, pričom sa ex lege vyžaduje, aby v tomto konaní boli bezpečne preukázané skutočnosti, na základe ktorých je toto ustanovenie aplikované. Pokiaľ ide o trovy konania tieto bude musieť posúdiť voči jednotlivým odporcom osobitne. Iné podmienky, ak dospeje k záveru, že je potrebné aplikovať § 150 ods. 1 O.s.p. sú pre odporcu 1), ktorý mal v konaní pasívnu legitimáciu a iný pre odporcov 2) a 3), kde došlo k zamietnutí návrhu pre nedostatok pasívnej legitimácie. Z dôvodu, že súd prvého stupňa pokiaľ išlo o trovy konania sa takto vecou nezaoberal a ani nevykonal riadne dokazovanie pre prípadné použitie § 150 ods. 1 O. s. p. odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h a písm. f O.s.p. zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.