Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/203/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206230757 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1206230757.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členiek senátu JUDr. Jany Cisárovej a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci navrhovateľa: I.. I. Č., bytom J., K. O. X, proti odporcom: 1/ C. E., bytom J., B. X, 2/ D. K., bytom C. G. J. XXX, o zaplatenie 9.958,18 € s prísl., na odvolanie odporcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 9. novembra 2010 č.k. 16C 66/2008-153, takto r o z h o d o l : M. súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti ako aj v časti trov konania p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : L. rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi X/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi X.XXX,XX € so X% úrokom z omeškania ročne od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania X.XXX,- €, všetko so 3 dní od právoplatnosti rozsudku. L. voči odporkyni X/ zamietol a odporkyni X/ náhradu trov konania nepriznal. O. sa právnym názorom vysloveným v uznesení T. súdu v J. zo dňa XX. júna XXXX č.k. XCo XXX/XXXX-XXX a po doplnení dokazovania dospel k záveru, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu právneho úkonu (zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX) naoko, pri ktorom zmluvné strany svojimi prejavmi predstierali uzavretie zmluvy o pôžičke (simulovaný právny úkon), aby dosiahli zastretie (disimuláciu) iného právneho úkonu (zmluvy o sprostredkovaní). E., že zmluva o pôžičke je v tomto prípade simulovaným právnym úkonom a zmluva o sprostredkovaní je disimulovaným právnym úkonom. M. iného vychádzal pritom zo zistenia, že navrhovateľ sa s odporcom X/ mal síce kontaktovať cez odporkyňu X/, avšak preto, že odporca X/ mal mať v tom čase odcudzený mobilný telefón, navrhovateľ ho mal nahovárať, aby matke odcudzil zmenku, s čím odporca X/ nemal súhlasiť, pričom prevzal od navrhovateľa sumu XXX.XXX,- Sk, o čom naoko účastníci spísali zmluvu o pôžičke. L. za preukázané tvrdenia odporcu X/, že suma XXX.XXX,- Sk mu bola poskytnutá navrhovateľom ako dar a nepotreboval k tejto skutočnosti vypočuť ako svedka P. B., pretože aj podľa vyjadrenia odporcu X/ tento nebol prítomný pri uzavieraní zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. C. tiež preukázané výpoveďou odporkyne X/, že navrhovateľ poskytol peniaze odporcovi X/ za účelom zabezpečenia zmenky. P., že navrhovateľ žiadal odporcu X/ , aby pre neho zabezpečil pre neho zmenku, mal preukázané aj vyjadreniami odporcu X/ v jeho písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX, kde uviedol: „navrhovateľ ma navádzal, aby som mu zistil cestou matky, kde sa nachádza zmenka...ponúkol mi sumu Z..XXX,- Sk za to, že túto zmenku svojej matke odcudzím a I.. V. st. ju prinesiem...“ Odporca X/ zmenku navrhovateľovi do stanoveného termínu, t.j. do XX.XX.XXXX neobstaral, preto navrhovateľ žiadal od neho vrátenie poskytnutej sumy XXX.XXX,- Sk, čo súd prvého stupňa vyhodnotil ako zálohu za obstaranie zmenky. Keďže teda k obstaraniu veci zo strany odporcu X/ nedošlo, dospel k záveru, že mu nevznikol nárok na odmenu, z ktorého dôvodu je odporca X/ povinný sumu XXX.XXX,- Sk navrhovateľovi vrátiť. Z. z omeškania priznal navrhovateľovi odo dňa nasledujúceho po dni, kedy mal odporca X/ obstarať pre neho dohodnutú vec (zmenku). C. za preukázané, že navrhovateľ vyplatil sumu XXX.XXX,- Sk na účet odporkyne, ktorú však nepovažoval za pasívne legitimovanú, nakoľko mal za to, že išlo len o platobné miesto- účet odporkyne X/, na ktorý navrhovateľ uvedenú sumu vyplatil. E. tiež z toho, že odporkyňa X/ čestným prehlásením odporcu X/ zo dňa XX.XX.XXXX preukázala, že odporca X/ celú sumu XXX.XXX,- Sk prevzal. Z tohto dôvodu návrh navrhovateľa voči odporkyni X/ zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov konania, odporkyni X/ náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že jej žiadne trovy konania nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca X/, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 O.s.p. dôvodiac tým, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal ani s jedným z jeho argumentov, nezabezpečil do spisu jeho návrhy vrátane svedkov, ktoré predkladal. E. súdu prvého stupňa, že sa nevysporiadal s meritom veci, že navrhovateľ si nemal dovoliť ho prostredníctvom odporkyne X/ navádzať na zločin krádeže zmenky v hodnote XXX.XXX.XXX,- Sk patriacej spoločnosti G. N. W., a.s., ktorej štatutárnym orgánom bola jeho matka C. E., čím navrhovateľ naplnil všetky znaky trestného činu návodu na zločin podvodu a za takýto skutok jemu a jeho priateľke D. K. (odporkyni X/) bez jeho iniciatívy daroval sumu XXX.XXX,- Sk s tým, že tieto peniaze nemusí mu vrátiť a majú slúžiť pre neho, odporkyňu X/ a na náklady na cesty do E., kde mal spáchať zločin v prospech navrhovateľa. C. za to, že akýkoľvek návod na zločin nemôže byť disimulovaným právnym úkonom. A., že prehlásenie odporkyni X/ nepodpisoval, nikdy od nej žiadne peniaze neprevzal, ani jednorázovo ani po častiach a vytýkal súdu prvého stupňa, že si nezabezpečil výpisy z účtu banky, v ktorej odporkyňa X/ má účet, na ktorý navrhovateľ jej peniaze posielal a ako s nimi táto nakladala. P. naďalej na vypočutí svedka P. B., ktorý mal mať vedomosť o zločine so zmenkou a o zaslaní sumy XXX.XXX,- Sk na účet odporkyne X/ za donútenie ho zmocniť sa zmenky jeho matky. M. X/ vy svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu X/, uviedla, že toto odvolanie považuje za neopodstatnené. Navrhovateľ žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť poukazujúc na ust. § 205 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého odvolateľ môže dôvody odvolania rozšíriť len do uplynutia odvolacej lehoty, ktorá odporcovi X/ uplynula. M. súd prejednal vec v napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu X/ nie je dôvodné. M. súd už vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa XX.XX.XXXXX č.k. XCo XXX/XXXX-XXX vyslovil názor, že simulované konanie môže byť relatívne, ak konajúci predstiera určitý právny úkon, avšak v skutočnosti uzatvárajú iný právny úkon, v ktorom prípade ide o dva právne úkony, a to predstieraný (simulovaný) a zastretý (disimulovaný) právny úkon. G. relatívnej simulácii môž byť zastretý (disimulovaný) právny úkon platný, ak inak má všetky potrebné náležitosti, rozhodujúce je to, čo strany skutočne chceli a nie to, čo predstierali. G. právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá M.. zák.). Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko „(tzv. simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon) je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. E. všeobecnosti, úkony sú právne skutočnosti, ktoré spočívajú v ľudskom správaní, a to v správaní vedomom a v správaní vôľovom. V zmysle ust. § 34 M.. zák. zo znakov definujúcich právny úkon má zásadný význam jednota. P. znamená, že pokiaľ by neexistovala vôľa, neexistoval by ani právny úkon; právny úkon by však neexistoval ani vtedy, ak by neexistoval prejav vôle. E. ako psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému (chcenému) následku je nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu. V súvislosti so zisťovaním existencie vôle v určitom konkrétnom prípade, t.j. so zisťovaním, či pri určitom prejave vôle ten, kto vôľu prejavil, ju aj skutočne mal, či skutočne chcel, to čo prejavil, že chce, teda že spravidla prejav skutočne vôli zodpovedá. Na existenciu vôle sa pri prejave usudzuje predovšetkým z objektívnych skutočností, teda z okolností, za ktorých bol prejav urobený. L. sa na vnútornú pohnútku (motív) prejavenej vôle. P. pohnútka je irelevantná, ibaže by bola právnym úkonom prejavená, a tým sa stala jeho súčasťou. Ak prejav posúdený podľa týchto zásad nevzbudí pochybnosti o tom, že je primeraným prejavom skutočnej vôle, predpokladá sa, že ním je. G. ide o vážnosť vôle, prejav, ktorý je iba zdanlivo prejavom vôle, avšak v skutočnosti vôľa neexistuje, alebo skutočná vôľa je iná, je podľa § 37 M.. zák. neplatný. C. takéto právne úkony patrí (okrem iných) aj simulovaný právny úkon ako úkon urobený s tzv. vnútornou výhradou. D. právny úkon je úkon predstieraný. W. o taký prejav, ktorý má pôsobiť ako úkon vážny ale v skutočnosti nie je vážne mienený, pretože nevyjadruje vôľu spôsobiť právne následky. Na rozdiel od simulovaného úkonu, pri ktorom ten, kto ho urobil, právny úkon len prestieral, v skutočnosti ho vôbec nechcel, v prípade vnútornej výhrady ten, kto právny úkon urobil, ho chcel urobiť, ale nechcel spôsobiť následky, alebo aspoň niektoré z nich. Na vnútornú výhradu sa preto pri posudzovaní platnosti právneho úkonu neprihliada. P. právny úkon je platný, akoby vnútorná výhrada neexistovala. S poukazom na vyššie uvedené pre posúdenie právneho úkonu sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v prejednávanej veci zmluva o pôžičke uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom X/ dňa XX.XX.XXXX je simulovaným právnym úkonom, t.j. úkonom predstieraným, ktorým bol zastretý disimulovaný právny úkon sprostredkovania, obstaranie veci, a to zmenky, ktorú mal odporca X/ navrhovateľovi za odplatu zadovážiť, a za tým účelom odporca X/ od navrhovateľa aj prevzal zálohu vo výške XXX.XXX,- Sk (uvedenú ako pôžičku). J. nepochybne preukázané, že túto sumu navrhovateľ pre odporcu X/ poukázal na ním dohodnutý účet odporkyne X/, ktorá túto sumu postupne odovzdala odporcovi X/. D., že nešlo o pôžičku poskytnutú navrhovateľom odporcovi X/, ale o zálohu za sprostredkovanie zmenky, svedči aj vyjadrenie navrhovateľa v konaní, že odporca X/ mu prisľúbil, že mu prinesie fotokópiu zmenky na sumu XXX.XXX.XXX,- Sk, ktorú vystavil P. B. a matka odporcu 1 /, za čo od neho požadoval zálohu vo výške XXX.XXX,- Sk, pričom sa dohodli, že táto suma bude poskytnutá a v prípade že sa na ďalších krokoch ohľadom zmenky dohodnú, bude započítaná do sumy za zmenku a bolo záležitosťou odporcu X/, akým spôsobom mu zmenku zadováži. L. mu mal odporca X/ sprostredkovať rokovanie s jeho matkou, ku ktorému, ani k predloženiu fotokópie zmenky nedošlo. Odporca X/ sa taktiež v konaní vyjadril, že 3 mesiace mal pracovať pre navrhovateľa, mal podniknúť cesty do E. a priniesť mu zmenku, že za takto darované peniaze mal zmenku ukradnúť. E. svojom písomnom stanovisku zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že dar v sume XXX.XXX,- Sk, ktoré mu navrhovateľ poskytol na cestu do E., mali slúžiť na spáchanie trestného činu krádeže - odcudzenia zmenky a išlo len o fiktívnu zmluvu, že táto bola urobená len „proforma“, aby kryla ambície navrhovateľa. V trestnom oznámení, ktoré odporca X/ podal na navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ mu vyplatil na účet odporkyne X/ sumu XXX.XXX,- Sk ako zálohu na náklady spojené na cestu do E., kde mala byť zmenka v depozite banky, aby zistil, kde je, dal mu podpísať zmluvu o pôžičke, podľa ktorej si mal od neho požičať XXX.XXX,- Sk, potom mu navrhovateľ sľuboval, že dostane veľa miliónov, keď sa zmenky zmocní a prinesie mu ju. P. odporcu X/ , že navrhovateľ mu poskytol sumu ako dar, nebolo v konaní preukázané, a pokiaľ odporca tvrdil, že uvedená suma bola navrhovateľom poukázaná odporkyni X/ a spochybňoval aj prehlásenie, že odporkyňa mu vyplatila sumu XXX.XXX,- Sk, ktorú jej navrhovateľ zaslal ako zálohu na jeho vestu do E., toto jeho tvrdenie bolo v rozpore s vykonaným dokazovaním, ako aj s jeho samotnou výpoveďou na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, kde okrem iného uviedol, že je pravdou, že odporkyňa X/ tieto peniaze vyberala a postupne mu ich dávala tak ako ich potreboval na cesty. Keďže k sprostredkovanie veci - zmenky a jej odovzdaniu navrhovateľovi nedošlo, čiže nebol splnený dohodnutý účel sprostredkovania, odporca bol povinný vrátiť navrhovateľovi časť odmeny za neuskutočnené sprostredkovanie vo výške poskytnutej zálohy, ktorú mu nevrátil. M. súd preto z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správy podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil. P. rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov X:X. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.