Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/195/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208202462 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1208202462.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY A. súd v B. v senáte zloženom z predsedníčky senátu P.. V. A., členiek senátu P.. P. C. a P.. T. O., v právnej veci navrhovateľa: I. D., a.s., Z. XXX, O., zast. T. & H. B., s.r.o., M. C. X, X. X, B., proti odporkyni: X.. I. B. - G. B., E. Z. X, B., zast. F.. F. V., advokátom v B., X. X, o zaplatenie X.XXX,XX € s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu B. D. zo dňa XX. januára XXXX č.k. XC XXX/ XXXX-XX, takto r o z h o d o l : H. súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. H. n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Z. rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporkyne zaplatenia sumy X.XXX,XX € s prísl. z titulu vrátenia preplatku za prenájom výstavnej plochy na F. fitnes a fitneska Q. X. XXXX. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume XXX,XX € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V. z ust. § 451 ods. 1 a 2 a § 107 ods. 1 a 2 H., § 1 ods. X, § 261 ods. 6 a § 397 a § 394 ods. 1 a 2 H.. zák. a dospel k záveru, že vznesená námietka premlčania žalovaného nároku je dôvodná, z ktorého dôvodu navrhovateľovi jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od odporkyne mu nepriznal. V., že inštitút bezdôvodného obohatenia H. zákonník nepozná, upravuje však začiatok plynutia a dĺžku premlčacej doby, ako lex specialis k H. zákonníku odráža potrebu odlišnej úpravy „bežných“ záväzkových vzťahov v podnikateľskom prostredí, pričom musí ísť o inštitúty, ktoré poznajú obidva zákony a v takom, prípade je možné medzi podnikateľmi použiť konkrétnejšiu úpravu, avšak inštitút premlčania bezdôvodného obohatenia H. zákonník nepozná. F. za to, že použitie všeobecnej štvorročnej premlčacej doby by poprelo logiku úpravy premlčania tohto inštitútu v H. a princíp právnej istoty, ktorý má právny poriadok poskytovať, najmä v potrebnej konzistencii úprav a výkladu. X. na to, že Občiansky zákonník nepodriadil premlčanie bezdôvodného obohatenia pod všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu, ale naopak vyňatím celého inštitútu skrátil subjektívnu dobu na dva roky a objektívnu predĺžil na desať rokov. A. tiež, že H. zákonník pozná prípady osobitnej úpravy premlčacej doby a zákonodarca inštitút bezdôvodného obohatenia síce nepomenoval, upravil v ust. § 394 v súvislosti s premlčaním niektoré osobitné skutkové podstaty vzniku bezdôvodného obohatenia (bez skutkovej podstaty plnenia bez právneho dôvodu). L. k záveru, že platí úprava ust. § 107 H., a preto keď navrhovateľ o vzniku bezdôvodného obohatenia aj obohatenej osobe vedel od XX.XX.XXXX, ako uviedol v návrhu, už pred podaním návrhu, uplynula objektívna trojročná aj subjektívna dvojročná premlčacia doba, čo odporkyňa dôvodne namietala. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal odporkyni, úspešnej v konaní, náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť dôvodiac tým, že on aj odporkyňa sú podnikateľmi podľa Obchodného zákonníka a záväzok bezdôvodného obohatenia vznikol pri výkone ich podnikateľskej činnosti, preto sa na záväzok vydať bezdôvodné obohatenie aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní a právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v štvorročnej premlčacej lehote. Q., že základom ich právneho vzťahu je nájomná zmluva, ktorá je ako zmluvný typ zakotvená len v H. zákonníku, avšak je nepochybné, že právny vzťah medzi ním a odporkyňou založený nájomnou zmluvou je právnym vzťahom, ktorý vznikol pri výkone ich podnikateľskej činnosti a poukázal na ust. § 261 ods. 6 H.. zák., z dikcie ktorého vyplýva, že práva a povinnosti navrhovateľa a odporkyne z nájomnej zmluvy sa naozaj spravovali H., avšak len preto, že nájomná zmluva nie je ako zmluvný typ upravená v H.. zák. X. tiež na ust. § 261 ods. 1 H.. zák. upravujúceho záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. F. za to, že určujúcim kritériom pre rozlíšenie medzi obchodným záväzkovým vzťahom podľa § 261 ods. 1 H.. zák. a „neobchodným„ záväzkovým vzťahom nie je právny dôvod vzniku záväzkového vzťahu, ale status jeho subjektov a objektívna súvislosť záväzkového vzťahu s činnosťou týchto subjektov. V. súdu prvého stupňa, že nesprávne právne vec posúdil, keď v rozpore s druhou vetou ust. § 1 ods. 2 H.. zák. neoprávnene rozširuje a ignoruje subsidiárnu aplikáciu H. aj na vzťahy, ktoré sú jednoznačne obchodnými záväzkovými vzťahmi a na ktoré je možné primárne aplikovať len ustanovenia Obchodného zákonníka. A., že právna úprava premlčania v § 387 a nasl. H.. zák. je komplexnou právnou úpravou vzťahujúcou sa na všetky obchodné vzťahy bez ohľadu na to, či vznikajú na základe zmluvy, spôsobením škody, bezdôvodným obohatením alebo akokoľvek inak. I. na svojom stanovisku, že všetky aspekty premlčania práva vyplývajúceho z obchodného záväzkového vzťahu vzniknutého z bezdôvodného obohatenia odporkyne na jeho úkor je potrebné posudzovať podľa § 387 a nasl. H.. zák., a teda, že v čase podania návrhu dňa XX.XX.XXXX nebolo jeho právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčané. H. odvolací návrh nepodala. H. súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. X. premlčania spočíva v tom, že po márnom uplynutí premlčacej doby ustanovenej zákonom na uplatnenie práva právny nárok v dôsledku premlčania po vznesení námietky premlčania sa stáva súdne nevymáhateľným. X. tak oprávnený subjekt neuplatní svoje právo včas, má povinný subjekt možnosť uplatniť námietku premlčania. X. premlčania podľa H.odného zákonníka sú len práva vyplývajúce z obchodných záväzkových vzťahov (§ 387 Obch. zák). X. z iných ako záväzkových vzťahov, ale aj zo zmluvných vzťahov spadajúcich do pôsobnosti H. zákonníka sa premlčujú podľa H. zákonníka. Navrhovateľ vyvodzoval svoj nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia vzniknutého na preplatku za prenájom výstavnej plochy poskytnutej mu odporkyňou na F. fitnes a fitneska Q. X. XXXX, ktorý uhradil odporkyni dňa XX.XX.XXXX omylom vo výške XX.XXX,- Sk a ktorú skutočnosť okamžite odporkyni aj oznámil a žiadal ju o jeho vrátenie. K. právny vzťah medzi navrhovateľom ako nájomcom a odporkyňou ako prenajímateľom je občianskoprávnym vzťahom, na ktorý sa vzťahuje právna úprava premlčania upravená v ust. § 107 H. a nie H. zákonníkom. Z. navrhovateľa, že on aj odporkyňa sú podnikateľmi podľa Obchodného zákonníka a že záväzok z bezdôvodného obohatenia vznikol pri výkone ich podnikateľskej činnosti, z ktorého dôvodu sa na daný prípad má aplikovať na premlčanie H. zákonník, nie je dôvodná, nakoľko medzi navrhovateľom a odporkyňou išlo o vzťah vyplývajúci z prenájmu a tento ako podnikateľskú činnosť odporkyňa ani nevykonáva, o čom svedčí aj výpis zo živnostenského registra. Z. tak prisvedčiť navrhovateľovi, že na použitie právnej úpravy premlčania jeho práva je potrebné vychádzať z ustanovení § 391 a § 397 H.. zák., a teda, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe štyroch rokov podľa § 397 H.. zák. považujúc jeho právo ako vyplývajúce z obchodného záväzkového vzťahu vzniknutého z bezdôvodného obohatenia. R. § 397 H.. zák. sa nepochybne vzťahuje na premlčanie práv vyplývajúcich z obchodných záväzkových vzťahov, o ktorý však v danom prípade nejde. Z. sa stotožniť s názorom navrhovateľa, že aj keď základom právneho vzťahu s odporkyňou bola nájomná zmluva, ktorá je ako zmluvný typ zakotvená len v H. zákonníku, právny vzťah medzi ním a odporkyňou založený nájomnou zmluvou je právnym vzťahom, ktorý vznikol pri ich podnikateľskej činnosti a je dôsledkom aplikácie ustanovenia § 261 ods. 6 H.. zák., nakoľko prenájom priestorov nepatrí do podnikateľských činností odporkyne. Súd prvého stupňa tak správne postupoval, keď otázku premlčania po vznesení námietky premlčania zo strany odporkyne, posudzoval podľa § 107 H. a správne posúdil aj začiatok a uplynutie premlčacej doby podľa tohto zákonného ustanovenia. Podľa § 107 ods. 1 H. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. I. plynutia premlčacej lehoty je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia, teda okamihom splnenia všetkých predpokladov občiansko-právnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie, z čoho súd prvého stupňa aj vychádzal. H. súd preto z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 os. 1 O.s.p a odporkyni, úspešnej v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnila. K. rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerov hlasov 3 : X. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.