Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/140/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208204839 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1208204839.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: ČSOB Factoring, a. s., Gagarinova 7/a, Bratislava, IČO: 35 710 063, zastúpený: JUDr. Dušan Kubovčák, advokát, Grösslingova 58, Bratislava, proti odporkyni: M. Č., K. A. X, K., zastúpená: JUDr. Jana Fridrichová, advokátka, Jakubovo nám. 9, Bratislava, o zaplatenie 107.376,96 EUR s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 50C 51/2008-217 zo dňa 22.5.2009, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave pripúšťa čiastočné späť vzatie návrhu na začatie konania do čiastky 8.227,- Eur, rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, č. k. 50C/51/2008-217 zo dňa 22.5.2009 v spojení s opravným uznesením č. k. 50C/51/2008-226 zo dňa 5.8.2009 v tejto časti z r u š u j e a konanie vo veci z a s t a v u j e . II. Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e . Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi na náhradu trov odvolacieho konania čiastku 2 326,21 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 100.444,74 Eur spolu s 6 %-tným úrokom z omeškania ročne od 12. 12. 2005 až do zaplatenia, ďalej sumu 6.932,22 Eur a nahradiť mu trovy konania v čiastke 3.278.23 Eur. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť na účet súdu 100.444,74 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Na základe podaní navrhovateľa zo dňa 28.7.2009 označených ako návrh na vydanie dopĺňacieho uznesenia a odvolanie voči výroku, ktorým bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť na účet súdu sumu 100 444,74 Eur, prvostupňový súd opravným uznesením č.k. 50C 51/2008-226 zo dňa 5.8.2009 č. k. 50C/51/2008-226 zo dňa 5.8.2009 opravil napadnutý rozsudok takto: - v druhom odseku výroku sa opravuje suma trov konania, ktoré je odporkyňa povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa tak, že suma trov konania má správne znieť: „9 753,96 Eur“, - v treťom odseku sa za slová ...Okresného súdu Bratislava II... vkladajú slová: „náhradu trov štátu.“ - v treťom odseku výroku sa upravuje suma trov štátu, ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II tak, že suma trov štátu má správne znieť: „6 442,54 Eur.“ - v odôvodnení rozsudku na strane sedem súd dopĺňa za posledný odsek, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, ďalší odsek, ktorým súd upravuje náhradu trov štátu v tomto znení: „O náhrade trov štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O. s. p.. Trovy štátu predstavuje suma súdneho poplatku za návrh na začatie konania, ktorý nebol navrhovateľom do skončenia veci zaplatený, nakoľko navrhovateľ nebol súdom vyzvaný na jeho zaplatenie.“ Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom vo veci samej podaným na súd dňa 05. 03. 2008 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi sumu 100.444,74 Eur (3.025.998,20 Sk) spolu so 6 % úrokom ročne od 12. 12. 2005 až do zaplatenia a sumu 6.932,22 Eur (208.840,- Sk), ako aj náhradu trov konania, titulom odporovateľnosti právneho úkonu. Podanie návrhu navrhovateľ odôvodnil tým, že na základe faktoringovej zmluvy zo dňa 19. 08. 2003 poskytol dlžníkovi Article, s. r. o., Bratislava, IČO: 35 729 597, preklenovací úver, ktorého návratnosť bola zabezpečená blankozmenkou, vystavenou zmenkovým dlžníkom Article, s. r. o., a tiež zmenkovým ručením fyzických osôb T.. N. A. a T.. Ľ. Č., ktorí boli spoločníkmi spoločnosti Article, s. r. o., Bratislava. V čase uzavretia zmluvy a vystavenia zmenky bola dlžníčka navrhovateľa T.. Ľ. Č. spoluvlastníčkou nehnuteľností, zapísaných na L. Č.. XX pre C.. Ú.. A. M. (veľkosť podielu 4/8-iny). Z dôvodu neplnenia zmluvných povinností spoločnosti Article, s. r. o., Bratislava, navrhovateľ odstúpil od faktoringovej zmluvy a bezvýsledne vyzval menovanú spoločnosť, ako aj T.. A. Q. T.. Ľ. Č. na zaplatenie poskytnutého úveru. Právoplatným a vykonateľným zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 13. 03. 2006 č. k. 1Zm/946/2005-32 boli odporcovia: 1. Article, s. r. o., Bratislava, 2. T.. N. A. Q. X. T.. Ľ. Č. zaviazaní povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 3.025.998,20 Sk so 6 % úrokom zo sumy 3.025.998,20 Sk odo dňa 12. 12. 2005 do zaplatenia, odmenu 10.087,- Sk, náklady na zabezpečenie inkasa zmenky 1.790,- Sk a náhradu trov konania 196.963,- Sk (ďalej len "pohľadávka"). Navrhovateľ uviedol, že dlžníčka T.. Ľ. Č. po vydaní predmetného exekučného titulu, previedla svoje spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam, zapísaným na L. Č.. XX pre C.. Ú.. A. M., na svoju vnučku - odporkyňu, čím ukrátila navrhovateľa, svojho veriteľa. Táto skutočnosť spôsobila nedobytnosť pohľadávky navrhovateľa. Odporkyňa, ktorá mala prospech z odporovateľného právneho úkonu - kúpnej zmluvy, uzavretej medzi ňou a T.. Ľ. Č., už v súčasnosti nevlastní predmetné nehnuteľnosti, nakoľko tieto medzičasom previedla na ďalšiu osobu. Navrhovateľ sa preto podaným návrhom domáha proti odporkyni náhrady toho, čo odporkyňa na jeho úkor týmto spôsobom získala (§ 42b ods. 4 O. z.). Odporkyňa navrhla, aby súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný. Bránila sa tým, že nemá nič spoločné s dlžníkom navrhovateľa, spoločnosťou Article, s. r. o., Bratislava, a že predmetné nehnuteľnosti nadobudla a ďalej predala v dobrej viere, v snahe vyriešiť dlhotrvajúci rodinný spor o užívanie predmetnej nehnuteľnosti. Do podania žalobného návrhu odporkyňa nemala vedomosť o žiadnom úvere, zmenke, ručení, či iných záväzkoch jej starej mamy T.. Ľ. Č.. Súd prejednal vec v neprítomnosti odporkyne podľa § 101 ods. 2 O. s. p. Odporkyňa ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, konanom pred prvostupňovým súdom dňa 09. 03. 2009, z dôvodu, že si chcela zvoliť právneho zástupcu. Na pojednávanie konané dňa 27. 03. 2009 sa odporkyňa nedostavila, nakoľko si v odbernej lehote neprevzala písomné predvolanie na pojednávanie. Na ďalšie pojednávanie, konané dňa 22. 05. 2009 sa odporkyňa opakovane nedostavila, čo sa snažila ospravedlniť kolíziou so skúšobným obdobím. Listom zo dňa 17. 05. 2009 odporkyňa navrhla, aby súd z tohto dôvodu odročil pojednávanie na jeseň 2009. Súd mal za to, že odporkyňou označený dôvod nie je vážnym a riadnym dôvodom na odročenie pojednávania. Odporkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že práve v deň 22. 05. 2009 o 11,00 hod. mala nejakú skúšku, a že túto už nebolo možné presunúť na iný termín. Skúšobné obdobie trvá niekoľko týždňov a v žiadnom prípade nie je dôvodom na odročenie pojednávania o cca. štyri mesiace. Predvolanie na pojednávanie bolo odporkyni doručené dňa 01. 04. 2009, t. j. takmer osem týždňov pred termínom pojednávania. Súd preto vyhodnotil, že odporkyňa mala dostatok času si aj počas skúšobného obdobia zariadiť svoje povinnosti tak, aby sa mohla pojednávania zúčastniť, prípadne mohla splnomocniť na svoje zastupovanie v tomto spore advokáta alebo inú fyzickú osobu. Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci: Na základe faktoringovej zmluvy č. 201/2003 zo dňa 19. 08. 2003 poskytol navrhovateľ ako veriteľ dlžníkovi Article, s. r. o., Suché mýto 19, Bratislava preklenovací úver, ktorého návratnosť bola zabezpečená jednak blankozmenkou na sumu 3.025.998,20 Sk, vystavenou zmenkovým dlžníkom Article, s. r. o., v prospech navrhovateľa, a jednak ručením fyzických osôb T.. N. A.C. Q. T.. Ľ. Č., ktorí boli spoločníkmi spoločnosti Article, s. r. o. V čase vystavenia blankozmenky (dňa 19. 08. 2003) bola T.. Ľ. Č. spoluvlastníčkou nehnuteľností v podiele 4/8-iny z celku, zapísaných na LV č. 87 pre k. ú. Staré Mesto, špecifikovaných v návrhu na začatie konania. Z dôvodu, že spoločnosť Article s. r. o. si neplnila svoje zmluvné povinnosti, navrhovateľ listom zo dňa 07. 10. 2005 od uvedenej faktoringovej zmluvy odstúpil a vyzval spoločnosť Article s. r. o. a neskôr aj zmenkových ručiteľov T.. N. A. Q. T.. Ľ. Č. na vrátenie poskytnutého úveru . T.. Ľ. Č. prevzala výzvu navrhovateľa na zaplatenie zmenkovej sumy dňa 08. 12. 2005. Nakoľko pohľadávka navrhovateľa nebola uspokojená ani sčasti, navrhovateľ podal na Okresný súd Bratislava V v Bratislave návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu proti odporcom: 1. Article s. r. o., Bratislava, X. T.. N. A. Q. X. T.. Ľ. Č.. Zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 13. 03. 2006 č. k. 1Zm/946/2005-32 boli odporcovia 1. Article, s. r. o., Bratislava, 2. T.. N. A. Q. X. T.. Ľ. Č. zaviazaní povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne vyššie označenú pohľadávku, pričom zmenkový platobný rozkaz bol doručený T.. Ľ. Č. dňa 16. 03. 2006. Námietky odporcov, podané proti uvedenému zmenkovému platobnému rozkazu, boli zamietnuté uznesením Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 17. 08. 2006 č. k. 1Zm/946/2005-48 (doručeným T.. Ľ. Č. dňa 24. 08. 2006). Toto uznesenie napadnuté odvolaniami odporcov, bolo potvrdené rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 30. 11. 2006 č. k. 7CoZm/4/2006-60, a bolo doručené T.. Ľ. Č. dňa 03. 01. 2007. Všetky vyššie označené rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, resp. Krajského súdu v Bratislave nadobudli voči T.. Ľ. Č. Q. T.. N. A.Š. právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03. 01. 2007 a proti odporcovi Article, s. r. o., dňa 28. 01. 2007. Po vydaní zmenkového platobného rozkazu dňa 16. 08. 2006 dlžníčka navrhovateľa T.. Ľ. Č. uzavrela s odporkyňou (svojou vnučkou) písomnú darovaciu zmluvu, ktorou previedla na odporkyňu svoje spoluvlastnícke právo k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam, zapísaným na L. Č.. XX pre C.. Ú.. A. M.. Vklad vlastníckeho práva odporkyne bol povolený príslušnou správou katastra dňa 28. 08. 2006 pod Č.. Z.-XXXXX/XX. Dňa 30. 08. 2006 uzavrela T.. Ľ. Č. s odporkyňou dohodu o odstúpení od uvedenej darovacej zmluvy. Túto skutočnosť vyznačila príslušná správa katastra na L. Č.. XX pre C.. Ú.. A. M. záznamom zo dňa 28. 09. 2006 Č.. J.-XXXX/XX. Dňa 11. 10. 2006, t. j. potom ako bolo T.. Ľ. Č. doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava V v Bratislave o zamietnutí jej námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu, uzavrela T.. Ľ. Č.rná s odporkyňou (svojou vnučkou) ďalšiu kúpnu zmluvu, na základe ktorej na ňu previedla svoj spoluvlastnícky podiel k špecifikovaným nehnuteľnostiam, zapísaným na L. Č.. XX pre C.. Ú.. A. M.. Vlastnícke právo odporkyne k uvedeným nehnuteľnostiam bolo zavkladované príslušnou správou katastra dňa 20. 10. 2006, pod číslom Z.-XXXXX/XX. Ku dňu 20. 10. 2006 boli teda podielovými spoluvlastníkmi špecifikovaných nehnuteľností, zapísaných na L. Č.. XX pre C.. Ú.. A. M.U.: U. Z. O. X/X-T., A. Č. Z. O. X/X-T. Q. B. Z., P.. Č. Z. O. X/X-T..Všetci podieloví spoluvlastníci nehnuteľností previedli svoje vlastnícke právo na kupujúceho B.. Ľ. R. zmluvou o prevode vlastníckeho práva zo dňa 23. 11. 2006. Kúpna cena nehnuteľností bola v zmluve dohodnutá na 30.000.000,- Sk. Vlastnícke právo nadobúdateľa B.. Ľ. R. bolo zavkladované príslušnou správou katastra dňa 04. 12. 2006 pod číslom Z.-XXXXX/XXXX. Z písomného oznámenia súdnej exekútorky B.. Q. A. zo dňa 27. 02. 2008 o stave exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 85/2007, súd zistil, že súdna exekútorka vykonáva exekúciu v prospech navrhovateľa (oprávneného), proti povinným Article, s. r. o., Ing. N. A. Q. T.. Ľ. Č., o vymoženie pohľadávky navrhovateľa, priznanej mu právoplatným a vykonateľným zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V v Bratislave. Predmetná exekúcia je nevymožiteľná, nakoľko Article, s. r. o., má viacero exekučných konaní, povinný v 2. rade T.. N. A. nevlastní postihnuteľný majetok a povinná v 3. rade T.. Ľ. Č. je poberateľkou starobného dôchodku, pričom nie je predpoklad uspokojenia pohľadávky navrhovateľa vzhľadom na výšku jej príjmu (dôchodku). Súdna exekútorka uviedla, že hlavným dôvodom nevymožiteľnosti predmetnej pohľadávky je tá skutočnosť, že povinná v 3. rade T.. Ľ. Č. sa zbavila svojho majetku v priebehu súdneho konania tým, že previedla svoj 4/8-inový spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam, zapísaným na L. Č.. XX pre C.. Ú.. A. M. na A. O. O. (Z. M.). Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Za odporovateľné právne úkony sa považujú tie, ktoré ukracujú pohľadávku veriteľa. Ide o právne úkony, ktorými dlžník zmenšuje svoj majetok (veci, práva, pohľadávky) do tej miery, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. V prípade právneho úkonu uzavretého medzi dlžníkom a jemu blízkou osobou sa predpokladá (prezumuje) úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a tiež vedomosť druhej strany o tomto úmysle. Druhá strana, t. j. odporkyňa, má možnosť preukázať, že úmysel ukrátiť veriteľa nielen že nepoznala, ale i to, že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto jej neznalosti, resp. že úmysel dlžníka nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. Dôkazné bremeno je však na odporcovi. Neúčinnosť právneho úkonu voči úspešnému veriteľovi sa prejaví tak, že ten, kto na základe odporovateľného právneho úkonu nadobudol nejakú vec (prospech), síce stále zostáva jej vlastníkom, avšak v exekučnom konaní sa veriteľ môže domáhať uspokojenia jeho pohľadávky predajom predmetnej veci (hoci už táto vec nepatrí dlžníkovi veriteľa, ale tretej osobe, majúcej prospech z odporovateľného právneho úkonu). Pokiaľ to nie je dobre možné, napr. vec sa už nenachádza u toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, má veriteľ voči nemu právo na náhradu v peniazoch, a to až do výšky získaného prospechu. V danom prípade boli splnené podmienky na vyhovenie návrhu navrhovateľa podľa ustanovení § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetný právny úkon, ktorému navrhovateľ odporuje - kúpna zmluva, uzavretá medzi dlžníčkou navrhovateľa T.. Ľ. Č. ako predávajúcou a odporkyňou ako kupujúcou, bola uzavretá dňa 11. 10. 2006. Vklad vlastníckeho práva odporkyne k prevádzaným nehnuteľnostiam bol povolený príslušnou správou katastra dňa 20. 10. 2006. Navrhovateľ podal návrh na súd dňa 05. 03. 2008, teda v 3-ročnej zákonnej lehote podľa § 42a ods. 2, 3 O. z. Veriteľ (navrhovateľ) má proti dlžníčke T.. Ľ. Č. vymáhateľnú pohľadávku, priznanú mu právoplatným a vykonateľným exekučným titulom (zmenkovým platobným rozkazom). V konaní bolo preukázané a medzi účastníkmi nesporné, že po vydaní predmetného exekučného titulu (dňa 11. 10. 2006) dlžníčka navrhovateľa T.. Ľ. Č. previedla na odporkyňu ako svoju blízku osobu kúpnou zmluvou svoje spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Dlžníčka navrhovateľa T.. Ľ. Č. nevlastní iný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť predmetnú pohľadávku navrhovateľa v sume 107.376,96 EUR s príslušenstvom. Zo správy súdnej exekútorky B.. Q. A. vyplynulo, že exekúcia vedená proti T.. Ľ. Č. bola neúspešná, a to najmä z dôvodu, že T.. Ľ. Č. previedla svoj majetok, z ktorého bolo možné uspokojiť pohľadávku navrhovateľa, na tretiu - jej blízku osobu (odporkyňu). Je teda zrejmé, že na základe uvedenej kúpnej zmluvy došlo k ukráteniu veriteľa - navrhovateľa. Vzhľadom k tomu, že k uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy došlo až po vydaní exekučného titulu, súd má za to, že dlžníčka navrhovateľa T.. Ľ.F. Č. konala s úmyslom zmenšiť svoj majetok, z ktorého by bolo možné pohľadávku navrhovateľa uspokojiť. Keďže odporkyňa je blízkou osobou (vnučkou) dlžníčky navrhovateľa Ing. Ľ. Č., predpokladá sa, že odporkyňa o tomto úmysle T.. Ľ. Č. vedela. Odporkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že o tomto úmysle svojej starej mamy nevedela, a že tento nemohla rozpoznať ani pri náležitej starostlivosti. Súd tak dospel k záveru, že kúpna zmluva, uzavretá dňa 11. 10. 2006 medzi T.. Ľ. Č. ako predávajúcou a odporkyňou ako kupujúcou je odporovateľným právnym úkonom, z ktorého mala odporkyňa prospech. Kúpna cena nehnuteľností, zapísaných na L. Č.. XX pre C.. Ú.. A. M., prevedených predmetným právnym úkonom bola 30.000.000,- Sk. Dlžníčka navrhovateľa, resp. odporkyňa vlastnili X/X-T. podiel na týchto nehnuteľnostiach, teda prospech odporkyne bol cca. 15.000.000,- Sk, čo je viac, ako návrhom uplatňovaná suma. Keďže odporkyňa už v súčasnosti nevlastní nehnuteľnosti, ktoré na základe predmetného odporovateľného právneho úkonu nadobudla, navrhovateľ má proti nej právo na náhradu v peniazoch. Súd preto návrhu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu. Navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi konania súd priznal plnú náhradu uplatnených trov prvostupňového konania za úhradu súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. v celkovej sume 9 753,96 Eur. Súčasne navrhovateľa zaviazal zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh na začatie konania vo veci v sume 6 442,54 Eur. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa podaním doručeným súdu dňa 12.8.2009. Namietla, že je ľahko preukázateľné, že jej stará matka T.. Ľ. Č., nekonala v úmysle ukrátiť veriteľa. Spoločné rozhodnutie podielových spoluvlastníkov predať predmetné nehnuteľnosti bolo prijaté už začiatkom roku 2004, teda dva roky predtým ako navrhovateľ začal podnikať právne kroky k vymoženiu svojej pohľadávky. Jej stará mama bola iba podielovou spoluvlastníčkou, ktorá nemohla sama disponovať s nehnuteľnosťou ale muselo dôjsť k dohode všetkých podielových spoluvlastníkov. V súvislosti s obmedzeniami viažucimi sa k nehnuteľnosti, trvalo vyše dva roky kým sa našiel kupec, ktorý bol ochotný akceptovať všetky podmienky predávajúcich a tieto nehnuteľnosti kúpil. Vzhľadom na rozdielne názory podielových spoluvlastníkov a zdravotný stav starej matky, ktorý súvisel s jej vekom, bolo veľmi problematické zabezpečiť neustále stretnutia a obhliadky nehnuteľnosti s potencionálnymi kupcami, ktorých bolo desiatky. Preto došlo k rozhodnutiu všetkých podielových spoluvlastníkov, aby bol spoluvlastnícky podiel starej matky prevedený na odporkyňu s tým, že ona bude spôsobilejšia zastupovať záujmy svojej starej matky voči realitným kanceláriám. Podnet na odpredaj nehnuteľnosti pánovi R. vyšiel pritom zo strany dvoch podielových spoluvlastníkov, a nie zo strany odporkyne alebo jej starej mamy. Po odpredaji spoluvlastníckeho podielu starej matky odovzdala jej celú kúpnu sumu za prevedený spoluvlastnícky podiel v celosti, čím ona k tejto kúpnej cene nadobudla vlastnícke právo. Nedošlo teda k zmenšeniu jej majetku, len sa zmenila jeho forma, pričom takto získaná finančná hotovosť niekoľkokrát prevyšovala záväzok spoločnosti Article, s. r. o., voči navrhovateľovi. Navyše odporkyňa o záväzku svojej starej mamy nevedela, ani o finančných problémoch spoločnosti Article, s. r. o., v ktorej pracoval aj jej otec. Toto sa doma vôbec nerozoberalo a navyše stará mama bola svojská a nezdielna a preto jej o žiadnej zmenke ani o ručení nehovorila. So starou mamou nebývala v spoločnej domácnosti. Ona osobne nemala žiadny prospech z predaja spornej nehnuteľnosti starej matky. Neboli tak splnené podmienky odporovateľnosti právneho úkonu. Pokiaľ ide o priebeh prvostupňového konania nemohla sa zúčastniť na žiadnom prvostupňovom pojednávaní, pretože každá písomnosť, ktorá jej bola súdom zaslaná, bola prevzatá jej matkou, ktorá konala dobromyseľne. V čase súdneho konania bola študentkou, pracovala súčasne ako opatrovateľka vo Veľkej Británii a bola aj na študijnom pobyte v Rakúsku. Trvale ukončila svoje pôsobenie v zahraničí až začiatkom roku 2009, odkedy sa zdržuje v mieste svojho bydliska. O tom, že sa zdržiava v cudzine vedel aj poštový doručovateľ, ktorý bol informovaný zo strany jej matky. Keďže písomnosti boli preberané jej matkou, nedošlo k účinnému doručovaniu podľa § 47 ods. 2 O. s. p.. Preto sa domáha, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu. V priebehu odvolacieho konania odporkyňa poverila svojím právnym zastupovaním advokátku B.. B. Y.. Prostredníctvom svojej právnej zástupkyne predložila súdu tri doplnenia k podanému odvolaniu, a to zo dňa 26.7.2011, 9.8.2010 a 17.10.2010. Z týchto v podstate vyplýva nasledovné: Predovšetkým sa domáhala nariadenia pojednávania v odvolacom konaní, pretože v prvostupňovom konaní bola odporkyni zjavne odopretá možnosť efektívne konať pred súdom prvého stupňa. Pokiaľ sa súd domnieval, že sa cielene vyhýba súdnemu procesu, mal voči nej postupovať v rámci dostupných umravňujúcich prostriedkov, najmä poriadkových opatrení. Súdne písomnosti doručované odporkyni jej neboli v skutočnosti doručené, pretože bola zaneprázdnená študijnými povinnosťami a nemalý čas bola mimo územia štátu. Poukázala na to, že T.. Č. previedla svoje nehnuteľnosti na odporkyňu zmluvou z 11.10.2006 a toto vlastníctvo prešlo na ňu vkladom do katastra nehnuteľností dňa 20.10.2006, teda nesporne pred právoplatným skončením súdneho sporu o povinnosti Ing. Č. ručiť za dlh firmy Article, s. r. o.. Pritom prvostupňový súd mylne tvrdí, že T.. Č. odpredala tieto nehnuteľnosti po vydaní exekučného titulu. Súd pri konštatovaní, že Ing. Č. sa na škodu veriteľov zbavila svojho majetku vychádza z údajného zistenia exekútorky B.. A., ale opomenul, že pri predaji nehnuteľnosti sa predávajúci nezbaví nehnuteľného majetku, len ho speňaží. Súd nedokazoval za akú cenu T.. Č. spornú nehnuteľnosť predala a či bolo reálne zaplatené, resp. aký bol osud tržby. Navyše je preukázateľné, že dlh voči veriteľovi T.. Č. spláca pravidelnými mesačnými splátkami. Právnym východiskom k danej veci bolo podanie žaloby, v ktorej by sa veriteľ domáhal určenia, že dlžníkov právny úkon je voči nemu neúčinný. To však v danom prípade nežaluje. Pritom nebolo vykonané ani dokazovanie v tom zmysle, prečo takto navrhovateľ nepostupoval. Musel by totižto preukázať, že nie je možné uspokojenie pohľadávky z tohto majetku. Ako dôkaz, že odporkyňa kúpnu cenu riadne predávajúcej vyplatila, predložili čestné prehlásenie T.. Ľ. Č.. Takto dlžníčkou inkasované peniaze predstavujú majetok, z ktorého mala možnosť uspokojiť pohľadávku veriteľa. Táto skutočnosť je právne relevantnou prekážkou, aby veriteľ úspešne odporoval prevod nehnuteľností. Podmienkou úspechu žaloby podľa § 42 O. z. je preukázanie, že prevod nehnuteľného majetku urobila dlžníčka v úmysle ukrátiť svojho veriteľa. Dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa. Pritom súd nemôže niektorú z procesných strán zaťažiť dôkazným bremenom bez ďalšieho a jednostranným spôsobom, ale iba v kontexte všetkých relevantných okolností prípadu. V rovine ústavnoprávnej tak platí, že v práve na spravodlivý proces obsiahnutá zásada rovnosti v civilnom konaní, všeobecne zahŕňa aj rovnosť bremien, ktoré sú na účastníkov kladené. V bežnom civilnom konaní každý účastník nesie dôkazne bremeno vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré sám tvrdí čo vyplýva aj z ust. § 120 O. s. p.. Odporkyňa ďalej namietla, že navrhovateľ nikdy nezaplatil poplatok za ním podanú žalobu, čím boli vážne narušené podmienky pre vedenie sporu. Odporkyňa vo veci podala odvolanie, a súd v tejto súvislosti trvá na jej povinnosti súdny poplatok zaplatiť. Tým vytvorili súdy stav nerovnosti procesných strán. Táto povinnosť navrhovateľovi zaplatiť súdny poplatok mu nebola uložená ani vo vyhlásení rozsudku, čo nie je konvalidovateľné opravou písomného vyhotovenia rozsudku. Namietla aj to, že navrhovateľ preukázateľne podal odvolanie voči rozsudku v časti, ktorá sa týkala jeho plnenia povinnosti, skôr, ako mu bol tento rozsudok doručený, teda predčasne. Takéto podanie však nie je z hľadiska platného procesného práva kvalifikovateľné ako riadne podaný opravný prostriedok. Domáha sa preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadril navrhovateľ podaniami zo dňa 8.9.2010 a 30.10.2010, z ktorých podstatne vyplýva nasledovné: K doplneniam odvolania zo strany navrhovateľky zo dňa 26.7. a 9.8.2010 namietol, že v nich prezentuje úplne nové dôvody, skutočnosti a dôkazy, ktorými napáda správnosť rozsudku súdu prvého stupňa. Na takéto dôvody už nie je možné po uplynutí odvolacej lehoty prihliadať. Navyše odporkyni nič nebránilo zúčastňovať sa na konaniach pred súdom prvého stupňa, uplatňovať jej procesné práva. Namiesto toho úmyselne marila konanie sústavnými žiadosťami o odročenie pojednávaní. Odporkyňa bola riadne poučená o svojich procesných právach, pretože toto písomné poučenie, vrátane poučenia podľa § 120 ods. 4 O. s. p., jej bolo doručované spolu s predvolaniami na termíny pojednávania. Preto na odporkyňou prezentované nové skutočnosti a dôkazy nie je prípustné v odvolacom konaní prihliadať. Pokiaľ ide o pojednávanie nariadené na 22.5.2009, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok, podľa zistení navrhovateľa v tento deň a ani týždeň od 18.5. do 22.5.2009 odporkyňa na Ekonomickej univerzite v Bratislave nebola na žiadnej skúške. Navrhovateľ je v spore aktívne legitimovaný, pretože v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa mal voči dlžníčke Ľ. Č. exekučný titul. Poukázal na ustanovenie § 42a O. z., podľa ktorého na odporkyni ako blízkej osobe dlžníčky je dôkazné bremeno o tom, že aktívne vynaložila všetko úsilie, ktoré možno do nej za daných pomerov požadovať, aby sa o úmysle dlžníčky ukrátiť veriteľa dozvedela. Musí sa napríklad presvedčiť, či tento právny úkon neukracuje veriteľa. Poukázal aj na to, že v podanom odvolaní proti rozsudku odporkyňa uviedla, že vedela o finančných problémoch firmy Article, s. r. o., kde bola Ľ. Č. 50 %-tným spoločníkom a otec odporkyne konateľom. Dlžníčka Ľ. Č. dlhuje navrhovateľovi čiastku 143 896,79 Eur, pričom odporkyňa poukazuje na to, že spláca tento svoj dlh v exekúcii mesačnými splátkami po 227,60 Eur. Pri tomto tempe zrážok bude uspokojenie pohľadávky trvať do 7.7.2060 za situácie, že dlžníčka Ľ. Č. má v súčasnosti 86 rokov. Najvýznamnejšia obrana odporkyne spočíva v tom, že údajne kúpnu cenu za prevedenie nehnuteľnosti zaplatila v hotovosti dlžníčke Ľ. Č., o čom predložila aj čestné prehlásenie dlžníčky zo dňa 12.1.2007. Kritériom odporovateľnosti právneho úkonu je to, že veriteľ dlžníka bol odporovateľným úkonom vo svojej vymáhateľnej pohľadávke ukrátený tak, že ju od dlžníka nemôže reálne vymôcť. Je preukázané zo správy súdnej exekútorky, že údajne Ľ. Č. v hotovosti prevzatá kúpna cena sa nedala exekučne postihnúť a ani sa nepodarilo zistiť, kde sa táto suma nachádza. Tvrdenie odporkyne Ľ. Č. o tom, že došlo k prevzatiu kúpnej ceny a teda, že navrhovateľ nebol ukrátený, je klamlivé a účelové, pretože táto suma nájdená nebola a ani exekučne postihnutá. Znenie kúpnej zmluvy z 11.10.2006 o prevode sporných nehnuteľností na odporkyňu a o tom, že kúpna cena bola odporkyňou zaplatená Ľ. Č. v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy, je iba fingovaným predstieraním zaplatenia kúpnej ceny za účelom vytvárania klamlivého dojmu, že tento úkon nie je odporovateľný. Pritom odporkyňa nepredložila žiadny vierohodný doklad o tom, že táto údajná hotovosť reálne aj existovala. Navyše odporkyňa v konaní preukazovala v súvislosti s povinnosťou zaplatiť súdne poplatky svoje neutešené majetkové pomery tým, že nespĺňa ani podmienky na získanie hypotekárneho úveru a preto na ňu jej rodičia museli previesť svoj byt. Vyvstáva potom otázka, že ak Ľ. Č. skutočne zinkasovala kúpnu cenu okolo 15 000 000,- Sk, prečo žije v biednych pomeroch jej vnučka. Výrok napadnutého rozsudku, ktorým bol navrhovateľ zaviazaný nahradiť trovy konania štátu, nie je napadnuteľný zo strany odporkyne, ktorá je k tomuto výroku osobou neoprávnenou na podanie opravného prostriedku. Preto treba toto odvolanie odporkyne odmietnuť. Aj výrok o trovách konania má povahu uznesenia, hoci je pojatý do výroku rozsudku. Preto sa na výrok o trovách konania nevzťahuje povinnosť ho verejne vyhlasovať; postačí, ak je rozhodnutie o povinností nahradiť trovy konania štátu účastníkovi doručené ako uznesenie. Súd prvého stupňa tak postupoval procesne správne, keď napadnutým rozsudkom uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť titulom náhrady trov konania štátu sumu súdneho poplatku za podanie žaloby. Výrok o náhrade trov konania štátu v tejto veci nie je závislý od výroku vo veci samej v rozsudku, nakoľko tento výrok sa týka procesného vzťahu štát a navrhovateľ. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie odporkyne, že navrhovateľ podal odvolanie voči rozsudku skôr ako mu bol doručený. Rozsudok súdu prvého stupňa bol navrhovateľovi doručený dňa 28.7.2009 a v ten istý deň podali aj odvolanie do výroku o povinnosti zaplatiť na účet Okresného súdu sumu 100 444,74 Eur. Iné výroky rozsudku odvolaním nenapadli. K odvolacím námietkam odporkyne, že jej postupom prvostupňového súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, navrhovateľ ďalej uviedol, že nie je podstatné kde sa odporkyňa zdržovala v roku 2008. Podľa jej tvrdení sa v mieste doručovania na Slovensku trvale zdržiava od začiatku roku 2009. Podpis na doručenke k predvolaniu na termín pojednávania dňa 9.3.2009, ktorý prevzala odporkyňa 17.2.2009, zjavne patrí odporkyni. Toto pojednávanie odporkyňa ďalším podaním zo dňa 6.3.2009 žiadala odročiť z dôvodu, že si chce zvoliť svojho právneho zástupcu. Podpisy odporkyne sa nachádzajú aj na doručenke k predvolaniu na termín pojednávania dňa 22.5.2009, na čo nasledovala žiadosť odporkyne o odročenie pojednávania zo dňa 19.5.2009, a aj na doručenke k samotnému rozsudku. Ďalej poukázal na to, že dlžníčka Ľ. Č. sa v roku 2002, vo veku 80 rokov, stala 50%-tným spoločníkom spoločnosti Article, s. r. o., a v roku 2003 vo veku 81 rokov podpisovala zmenku na zabezpečenie návratnosti úveru, ktorý navrhovateľ poskytol tejto spoločnosti. V zmenkovom konaní, na ktorom si navrhovateľ vymáhal zmenkovú pohľadávku , sama dlžníčka Ľ. Č. prijímala písomnosti, podávala a podpisovala opravné prostriedky. Ak teda Ľ. Č. dokázala robiť takéto právne úkony, svedčí to o tom, že si bola veľmi dobre vedomá úmyslu zmariť uspokojenie pohľadávky navrhovateľa, keď dokázala v priebehu necelých dvoch mesiacov byť účastníkom troch právnych úkonoch, osobne ich podpísať u notára, ktorými disponovala so svojimi 4/8-vým podielom na nehnuteľnostiach, pričom v tomto čase už mala doručený zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu ako aj uznesenie o tom, že sa jej námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu zamietajú. Podľa názoru navrhovateľa odporkyňa klame, že kúpnu cenu 13 900 000,- Sk za predaj nehnuteľnosti odovzdala svojej starej matke Ľ. Č.. V tomto smere odporkyňa neoznačila žiadne otázky a tak logicky vystáva otázka, kde sa táto suma nachádza. Navyše ak by Ľ. Č. takou sumu z titulu predaja disponovala, tak by bola postihnutá exekúciou vedenou v prospech navrhovateľa exekútorkou B.. A.. U dlžníčky Ľ. Č. sa však takáto suma nenašla. Odporkyňa o zámere Ľ. Č. ukrátiť navrhovateľa určite vedela. O tom svedčí to, že dlžníčka žalovanú nehnuteľnosť najprv prevádzala na odporkyňu darovacou zmluvou zo 16.8.2006, následne dňa 30.8.2006 uzatvárali dohodu o odstúpení od darovacej zmluvy a potom o tom istom uzavreli dňa 11.10.2006 kúpnu zmluvu, a to všetko v čase, keď už Ľ. Č. bol doručený zmenkový platobný rozkaz a uznesenie o zamietnutí námietok. Navyše, ak sa vlastník nehnuteľnosti nemôže zúčastniť rokovania prevodu nehnuteľností ako to tvrdí odporkyňa, štandardným postupom je, že udelí plnú moc inej osobe, pričom za týmto účelom netreba nehnuteľnosť prevádzať na inú osobu. Žiadajú preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Na pojednávaní pred odvolacím súdom zástupca navrhovateľa uviedol, že vzhľadom na to, že súd opravným uznesením, ktoré je právoplatné, opravil sumu, ktorú má navrhovateľ zaplatiť na účet súdu z titulu poplatkovej povinnosti za podanie žaloby, treba jeho podanie zo dňa 28.7.2009 považovať len za podnet na takýto postup, ale nie za odvolanie. Právna zástupkyňa odporkyne v plnom rozsahu zotrvala na dôvodoch odvolania a doplňujúcich podaní. Uviedla, že základom posúdenia oprávnenosti žalovaného nároku z odporovateľného právneho úkonu je, či tento úkon je odporovateľný. Na to musí byť splnené jednak to, že v čase tohto odporovateľného úkonu existoval exekučný titul pre pohľadávku veriteľa, čo v danom prípade splnené nebolo, a súčasne aj treba posúdiť ekvivalentnosť tohto prevodu. Odporkyňa uvádzala a potvrdila to aj jej stará matka, že po realizácii kúpnej zmluvy vrátila kúpnu cenu starej matke, čím si splnila všetky povinnosti a následne riešenie toho, prečo jej stará matka ako dlžníčka nevyrovnala svoj dlh voči navrhovateľovi bolo už mimo jej dispozície a tento dôvod odporkyňa nevie. Odporkyňa osobne k veci uviedla, že len súhlasila s rozhodnutím rodiny a prosbou starej matky, aby jej pomohla pri predaji domu a za týmto účelom dala na seba previesť najprv darovacou zmluvou a neskôr kúpnou zmluvou spornú nehnuteľnosť. Je pravdou, že mohla byť na tieto úkony aj splnomocnená, ale toto neriešila, pretože bola ešte mladá, nemala žiadne skúsenosti a prispôsobila sa rozhodnutiu rodiny. Na otázku, prečo stará matka najprv nehnuteľnosť darovala odporkyni a neskôr jej ju predala, uviedla, že toto riešil právnik a došlo k nedorozumeniu, pretože stará matka od počiatku chcela nehnuteľnosť predať a nie darovať. Bližšie sa k tomu nevie vyjadriť, lebo ona zmluvy len podpisovala. Po tom, ako sa zrealizovala kúpa nehnuteľnosti tretej osobe, ona vrátila celú kúpnu cenu starej matke, čím táto vec pre ňu skončila. Nemala z toho žiadny prospech. O tom, že jej stará matka je dlžníčkou navrhovateľa sa dozvedela až na základe tohto súdneho konania. Ona mala so starou matkou len bežný vzťah, kedy si bližšie veci o sebe nerozprávali. Stará matka zomrela v máji tohto roku, pričom ešte pred smrťou hovorila, že veľké dedičstvo po nej nezostane. Odporkyňa sa nevie vyjadriť k tomu, ako naložila stará matka s kúpnou cenou a prečo z tejto kúpnej ceny neuspokojila pohľadávky navrhovateľa. Pokiaľ ide o pojednávanie dňa 22. 5. 2009, nepamätá si či bola na konkrétnej skúške, bolo skúškové obdobie, kedy sa pripravovala na skúšky a mrzí ju, že takýmto spôsobom pristupovala k predvolaniu na pojednávanie. Starej matke odovzdala kúpnu cenu po tom, ako jej bola vyplatená zo strany kupujúceho pána R.. Po tom ako zástupca navrhovateľa poukázal na to, že na č.l. 86 spisu je založená kúpna zmluva medzi odporkyňou a ich starou matkou z 11. 10. 2006, v ktorej je v čl. II ods. 2 uvedené, že deň podpisu zmluvy starej matke vyplatila kúpnu cenu za 13.900.000,- Sk, avšak odporkyňa sama tvrdí, že kúpnu cenu za nehnuteľnosť odovzdala starej matke až po tom, ako ju predala pánovi R., čo bolo v odstupe jedného mesiaca; odporkyňa uviedla, že je pravdou, že kúpnu cenu vyplatila až po predaji nehnuteľnosti. O. R. jej zaplatil kúpnu cenu zaplatená pravdepodobne na účet SLSP, ktorý na tento účet bol zriadený. Nevie sa vyjadriť, či tento účet existuje a zriadila ho pravdepodobne ona osobne. Na otázku, či odporkyňa pozná pána L. O., uviedla, že ho nepozná. Po tom ako právny zástupca navrhovateľa poukázala na to, že v súdnom spise je založená plná moc, ktorú odporkyňa pre E. O. Z., O. J. U. E. O. J. Q. O. R. pri kúpe nehnuteľnosti, odporkyňa uviedla, že si na to nepamätá. Zástupca navrhovateľa predložil súdu uznesenie notárskeho úradu B.. W. zo dňa 15. 8. 2011, z ktorého vyplýva, že dedičské konanie po poručiteľke T.. Ľ. Č. bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľky. K tomuto priložil aj zápisnicu o predbežnom prejednaní dedičstva so synom poručiteľky z 11. 7. 2011. Na otázku odporkyni, prečo bola poručiteľka nemajetná keď získala predajom nehnuteľnosti prostredníctvom odporkyne sumu 15.000.000,- Sk, odporkyňa uviedla, že sa k tomu nevie vyjadriť. Zástupca navrhovateľa ďalej prehlásil, že vzhľadom na čiastočné uspokojenie jeho pohľadávky formou zrážok z dôchodku dlžníčky Ľ. Č. v exekučnom konaní, berie čiastočne žalobu späť do sumy 8.227,- Eur. K tomuto predkladá správu súdnej exekútorky z 18. 10. 2011. Zrážky prebiehali od 29. 10. 2007 do 29. 4. 2011. Odporkyňa s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasila. Zástupkyňa odporkyne vzhľadom na toto vyjadrenie navrhovateľa uviedla, že simulovaný právny úkon je absolútne neplatný právny úkon, ktorý nemôže byť odporovateľný a navrhovateľ by sa mohol jeho neplatnosti domáhať v inom konaní, preto žiadajú žalobu zamietnuť. Zástupca navrhovateľa k tomu namietol, že oni poukazujú na simuláciu odovzdania kúpnej ceny dlžníčke, k čomu nikdy nedošlo a v dôsledku čoho došlo k ukráteniu veriteľa. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p. ) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolanie odporkyne nie je dôvodné. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci, vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.), a s uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje ( § 219 ods. 2 O.s.p. ). Po preskúmaní odvolacích námietok odporkyne, stanoviska navrhovateľa a doplnení dokazovania výsluchom odporkyne ako účastníčky konania, dospel aj odvolací súd k záveru, že v prejednávanej veci došlo k ukráteniu navrhovateľa ako veriteľa dlžníčky T.. Ľ. Č., ktorý je súčasne aj veriteľom spoločnosti Article, s.r.o., na podnikaní ktorej participovala nielen stará matka odporkyne T.. Č., ale aj otec odporkyne. Okolnosti, na základe ktorých po vydaní zmenkového platobného rozkazu došlo k odpredaju nehnuteľného majetku starej matky odporkyne najprv darom a potom prevodom vlastníckeho práva na odporkyňu, jednoznačne nasvedčujú špekulatívnemu úmyslu dlžníčky vyhnúť sa plneniu svojho záväzku voči navrhovateľovi. Ani odvolací súd neuveril obrane odporkyne, že k prevodu nehnuteľností došlo len z dôvodu, aby jej stará matka vo vysokom veku nebola zaťažovaná okolnosťami predaja nehnuteľností. Z vykonaného dokazovania jednak vyplýva, že predaj sa uskutočňoval prostredníctvom realitných kancelárií a jednak by tento účel bol ľahko dosiahnuteľný vystavením plnej moci zo strany starej matky na odporkyňu, aby ju pri právnych úkonoch súvisiacich s predajom nehnuteľnosti zastupovala. Odporkyňa nebola schopná preukázať a vierohodne vysvetliť okolnosti, za ktorých mala nehnuteľnosť od starej matky kúpiť a vyplatiť jej kúpnu cenu, čo samo osebe vzbudzuje dôvodné pochybnosti, odkiaľ a prečo by odporkyňa mala niekoľkomiliónovú sumu odovzdať za nehnuteľnosť starej matke, ak mala nehnuteľnosť kúpiť od nej len preto, aby vybavila predaj nehnuteľnosti a potom mala starej matke odovzdať kúpnu cenu. Následne odporkyňa nevedela preukázať a vysvetliť ani okolnosti v súvislosti s prevzatím kúpnej ceny za nehnuteľnosť od Ľ. R. po predaji celej nehnuteľnosti, keď si nepamätala ani také základné okolnosti, akým spôsobom jej bola tak vysoká kúpna cena vyplatená, či na účet alebo v hotovosti, a kedy cenu nehnuteľnosti vyplatila starej matke. Aj ďalšie okolnosti v súvislosti s majetkovými pomermi starej matky odporkyne po predaji nehnuteľnosti, nasvedčujú záveru vyhnúť sa z jej strany uspokojeniu pohľadávky navrhovateľa. Ak kúpna cena za nehnuteľnosť, ktorú jej mala odporkyňa vyplatiť, niekoľkonásobne prevyšovala žalovanú pohľadávku navrhovateľa a okolnosti prípadu by sa skutočne odohrali tak, ako to tvrdí odporkyňa, nebol by žiadny dôvod, aby nebola jej stará matka schopná uspokojiť pohľadávku navrhovateľa a nebol by ani dôvod na vznik tohto sporu. Prvostupňový súd správne vyhodnotil, že boli splnené zákonné podmienky ustanovenia § 42a ods. 2, ods. 3 písm. a) a § 42 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. Predloženými dôkazmi bolo preukázané, že nehnuteľný majetok dlžníčky navrhovateľa nadobudla odporkyňa ako jej blízka osoba, ktorá ho následne odpredala tretej osobe. Odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení, ktoré musí znášať podľa § 42a ods. 3 OZ, že nevedela o záväzku svojej starej matky voči navrhovateľovi a nepreukázala ani to, že kúpnu cenu odovzdala starej matke. Navrhovateľ má preto nárok uplatniť si voči odporkyni nárok na uspokojenie svojej pohľadávky ako voči osobe, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu jeho dlžníka prospech. Neobstojí ani námietka odporkyne, že postupom súdu prvého stupňa jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa opakovane odročil pojednávanie na žiadosť odporkyne, pričom na posledný termín pojednávania dňa 22.5.2009 sa odporkyňa neospravedlnila spôsobom, ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako ospravedlnenie z dôležitých dôvodov. V priebehu odvolacieho konania po tom, ako navrhovateľ preukázal, že v tento deň nemala odporkyňa na univerzite žiadnu skúšku, samotná odporkyňa uznala, že nepristupovala k súdnemu konaniu správne. Nebolo preukázané ani tvrdenie odporkyne, že súdne zásielky za ňu preberala matka, pretože zo založených doručeniek v súdnom spise vyplýva, že ich podpisovala priamo odporkyňa a nebol preukázaný opak (§ 45 ods. 2 O.s.p.). Na odvolacie námietky, ktoré vzniesla odporkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne po uplynutí odvolacej lehoty, a ktoré majú iný obsah, ako ich uplatnila odporkyňa vo včas podanom odvolaní, odvolací súd podľa § 120 ods. 4 O.s.p. neprihliadal. V súvislosti s procesnými námietkami, najmä do postupu súdu, ktorý výrok napadnutého rozsudku opravil opravným uznesením zo dňa 5.8.2009, odvolací súd nezistil také vady konania, ktoré by podľa § 212 ods. 3 O.s.p. mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Išlo o opravu súm, ktorých výška vyplývala z odôvodnenia rozsudku a doplnenie chýbajúcej časti odôvodnenia k uloženiu povinnosti navrhovateľovi uhradiť súdny poplatok za podanie žaloby, čo ustanovenie § 164 O.s.p. nevylučuje. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. v celom rozsahu. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 16.11.2011 si navrhovateľ uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, a to za podanie odvolania zo dňa 28.7.2009 proti výroku o povinnosti zaplatiť na účet súdu sumu 100 444,74 Eur, vo výške 1 tarifnej odmeny v sume 319,49 Eur, za úkon - návrh na vydanie dopĺňajúceho uznesenia zo dňa 28.7.2009, taktiež v 1 hodnote 319,49 Eur; a vo výške plnej hodnoty odmeny za úkon vo výške 638,98 Eur si uplatnil nárok na náhradu trov za vyjadrenie k odvolaniu odporkyne z 30.10.2009, za vyjadrenie z 8.9.2010 a za účasť na odvolacom pojednávaní dňa 15.11.2011. K týmto úkonom si uplatnil aj paušálnu náhradu a 20%-tnú DPH. Celkovo si uplatnil náhradu trov vo výške 3109,67 Eur. Odvolací súd priznal navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi konania podľa § 142 ods. 1 v nadväznosti na § 224 ods. 1 O.s.p. náhradu trov odvolacieho konania, ale len vo výške 2 326,21 Eur. Ako nedôvodné vo vzťahu k odporkyni vyhodnotil súd odvolacie trovy za odvolanie navrhovateľa zo dňa 28.7.2009 proti výroku napadnutého rozsudku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť na účet súdu sumu 100 444,74 Eur, a za podanie návrhu zo dňa 28.7.2009 o vydanie dopĺňacieho uznesenia, ktorým bude odporkyňa zaviazaná nahradiť navrhovateľovi okrem trov právneho zastúpenia aj trovy za uhradené súdne poplatky. Tieto podania navrhovateľa súvisia z nesprávnym postupom súdu pri vypracovaní písomného vyhotovenia rozsudku, čo bolo napravené vydaním opravného uznesenia zo dňa 5.8.2009. Sám navrhovateľ na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedol, že jeho podanie zo dňa 28.1.2009 označené ako odvolanie, netreba považovať za odvolanie, ale len za podnet na opravu rozsudku. Keďže tieto úkony neboli zavinené a v súvislosti so správaním odporkyne v priebehu konania, odvolací súd za tieto 2 úkony navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Za ostatné 3 úkony právnej služby v odvolacom konaní súd priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov v celej uplatnenej výške v súlade s vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., v hodnote jedného úkonu 638,98 Eur, s paušálnou náhradou jeden krát 6,95 Eur, jeden krát 7,21 Eur a 1 krát 7,41 Eur. Súčasne mu priznal k úkonom aj 20 %-tnú DPH. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.