Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/46/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208209971 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1208209971.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Juraja Mateju a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci žalobkyne: R.F. P., O. Č. XX, O., zast. advokátkou JUDr. Andreou Cvikovou, Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanému: R. G. S., Q. XX, O., zast. advokátkou JUDr. Monikou Benedekovou, R. 10, Bratislava, o zaplatenie 7.319,59 eur s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25. mája 2011, č. k. XXC XXX/ XXXX - XXX, pomerom hlasov 3 : 0 takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 3.659,79 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 10.1.2008 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku napadnutej časti sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 7.319,59 eur s prísl.. O trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa bola zamestnankyňou Slovenského odborového zväzu pracovníkov služieb. Jej zamestnávateľ uzavrel dňa 5. 6. 2006 s odborovou organizáciou kolektívnu zmluvu, ktorá bola účinná od 1. 4. 2006 do 31. 12. 2008. V časti II bod 5. 2. kolektívnej zmluvy bolo dojednané, že zamestnancovi, s ktorým bude rozviazaný pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. a/ až c/ Zák. práce bude vyplatené ďalšie odstupné nad rámec § 76 ods. 2 Zák. práce vo výške 5 - násobku priemerného platu za podmienky, že požiada o skončenie pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby. V časti II bod 5. 4 bolo dojednané, že pri skončení činnosti zväzu likvidáciou, integráciou alebo zlúčením s iným odborovým zväzom bude zamestnancom vyplatená odmena vo výške 8 - násobku priemerného mesačného zárobku. Uznesením z 6. 12. 2007 Slovenský odborový zväz pracovníkov služieb ukončil činnosť k 31. 12. 2007 bez likvidácie s tým, že jeho právnym nástupcom sa stal žalovaný. Ukončením činnosti sa žalobkyňa stala nadbytočnou. Dňa 26. 9. 2007 žalobkyňa uzavrela so zamestnávateľom dohodu o skončení pracovného pomeru z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. a/ Zák. práce s tým, že jej pracovný pomer skončil 31. 12. 2007. V predmetnej dohode bolo dojednané, že zamestnávateľ vyplatí žalobkyni pri skončení pracovného pomeru zákonné odstupné podľa § 76 ods. 1 Zák. práce a odmenu podľa časti II. bodu 5. 4 kolektívnej zmluvy. Priemerný zárobok žalobkyne bol 22.051,- Sk. Dodatkom č. 1 z 21. 11. 2007 ku kolektívnej zmluve bola kolektívna zmluvy v časti II. bod 5. 4 zmenená tak, že po prijatí rozhodnutia Zjazdu SOZ služieb o zániku zväzu likvidáciou, integráciou alebo zlúčením s iným odborovým zväzom vzniká zamestnancom právo na vyplatenie odmeny vo výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že so zreteľom na okolnosti, za ktorých bola uzatvorená dohoda o skončení pracovného pomeru je nepochybné, že účastníci dohody sa dohodli na rozviazaní pracovného pomeru, ale aj výške zákonného odstupného. Mal za zistené, že o organizačných zmenách sa iba diskutovalo, ale žiadna organizačná písomná forma napĺňajúca dikciu § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práca nebola prijatá a preto žalobkyni návrh na úhradu zvýšeného odstupného nepriznal. V časti nároku na vyplatenie odmeny podľa kolektívnej zmluvy časť II bod 5. 4 mal za to, že bolo potrebné postupovať i v znení jej dodatku č. 1 vzhľadom k tomu, že nárok na vyplatenie odmeny sa viazal na skončenie činnosti SOZ služieb, pričom až na zlučovacom zjazde 6. 12. 2007 bolo prijaté rozhodnutie o zlúčení odborových zväzov. Dospel k záveru, že na uplatnenie nároku vyplatenia zvýšenej odmeny podľa kolektívnej zmluvy vo výške 8 - násobku priemerného mesačného zárobku nárok nevznikol, pretože na jej vyplatenie boli splnené podmienky až dňom 6. 12. 2007 a výška odmeny sa vypočítala a bola zaplatená ako 3 - násobok priemerného mesačného zárobku. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe vyhovel. Uviedla, že návrh dohody o skončení pracovného pomeru prijala v dobrej viere v pravdivosť jeho obsahu a v tom, že jej prislúchajúce nároky budú riadne splnené. Vzhľadom na obligatórnu písomnú formu právneho úkonu o vzdaní sa práva by súd prvého stupňa musel mať za preukázané, že sa účastníci dohody zároveň dohodli na nevyplatení zvýšeného odstupného (čo splnené nebolo), pretože sa svojho nároku písomne nevzdala a ani jej zamestnávateľ nemohol nadobudnúť takýto dojem. Poukázala na to, že pokiaľ súd prvého stupňa konštatoval, že nebola prijatá žiadna organizačná zmena v písomnej forme, toto tvrdenie je v rozpore s obsahom súdneho spisu, keď už v samotnej dohode o skončení pracovného pomeru sa uvádza, že dňom 31. 12. 2007 ukončí svoju činnosť (zaniká) SOZ pracovníkov služieb na základe rozhodnutia Snemu SOZ-S (uznesenie 101 bod 3 z 25. 4. 2007) v súlade s čl. 68 písm. b) Stanov a teda dohoda o skončení pracovného pomeru bola uzavretá po prijatí uvedeného rozhodnutia. Mala za to, že dôvod na vyplatenie odstupného - organizačná zmena - zlúčenie zväzov a s tým spojená jej nadbytočnosť existoval a bol preukázaný. Právo na odstupné sa viaže výslovne len na skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou organizáciou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a/ až c/ Zák. práce alebo dohodou z uvedených dôvodov. Vytkla súdu prvého stupňa, že hoci ako dôvod skončenia pracovného pomeru sa v dohode uvádza § 63 ods. 1 písm. a/ Zák. práce, súd sa ním vôbec nezaoberal, hoci tento dôvod a okolnosti tohto prípadu treba považovať bez ďalšieho za základ uplatneného nároku na odstupné. Taktiež mala za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v časti nároku na doplatenie zvýšeného odstupného podľa časti II. bod 5. 2 kolektívnej zmluvy zmätočné a vzájomne si odporujúce čo do dôvodov, je založené na neúplných a nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné a napadnutý rozsudok treba v časti odmeny zmeniť. Súd prvého stupňa založil svoj záver o tom, že žalobkyni nevznikol nárok na ďalšie odstupné v zmysle čl. II ods. 5 bod 5.2 Kolektívnej zmluvy vo výške 5 - násobku priemerného mesačného zárobku na tom, že u právneho predchodcu žalovaného nedošlo k organizačnej zmene v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce. S týmto záverom súdu prvého stupňa sa odvolací súd nestotožňuje. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v samotnej dohode o skončení pracovného pomeru z 26. 9. 2007 sa deklaruje, že dôvodom skončenia pracovného pomeru žalobkyne u právneho predchodcu žalovaného sú organizačné zmeny podľa § 63 ods. 1 písm. a/ Zák. práce. Pritom podľa Kolektívnej zmluvy z hľadiska nároku na ďalšie odstupné je nerozhodné, či je tu výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. a/, b/ alebo c/ Zák. práce. Nie je tiež správny záver súdu prvého stupňa, že v dohode o skončení pracovného pomeru sa účastníci dohodli na tom, že právny predchodca žalovaného vyplatí žalobkyni odstupné vo výške podľa § 76 ods. 1 Zák. práce, čím podľa súdu prvého stupňa vylúčili nárok na tzv. ďalšie odstupné v zmysle Kolektívnej zmluvy. V dohode o skončení pracovného pomeru totiž jej účastníci nemohli obísť ustanovenia Kolektívnej zmluvy a ak tak urobili, takéto dojednanie nemôže byť platné. Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa totiž uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru. Inými slovami, ustanovenia kolektívnej zmluvy majú normatívny charakter a sú pre zamestnávateľa záväzné. Napriek tomu nebolo možné žalobe vyhovieť v časti nároku na vyplatenie ďalšieho odstupného. V čl. II ods. 5 bod 5.2 Kolektívnej zmluvy je totiž vznik nároku na ďalšie odstupné viazaný na podmienku, že zamestnanec požiada o skončenie pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby. Túto formuláciu, ktorá je v podstate zhodná s formuláciou použitou v § 76 ods. 2 Zák. práce v znení zák. č. 210/2003 Z. z. treba podľa názoru odvolacieho súdu vyložiť tak, že nárok na ďalšie odstupné vzniká v zmysle Kolektívnej zmluvy za predpokladu, že zamestnancovi dal zamestnávateľ výpoveď, pričom zamestnanec ešte pred začatím plynutia výpovednej doby požiadal o skončenie pracovného pomeru dohodou. V prejednávanej veci však žalobkyni právny predchodca žalovaného nedal výpoveď, ale skončil s ňou pracovný pomer dohodou. Preto žalobkyni nevznikol nárok na ďalšie odstupné nad rámec § 76 ods. 2 Zák. práce v znení zák. č. 210/2003 Z. z. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. v časti, ktorou bola zamietnutá žaloba žalobkyne o doplatenie odstupného. I keď odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v tejto časti z iných dôvodov v porovnaní s napadnutým rozsudkom, nebolo potrebné opakovať, prípadne dopĺňať dokazovanie, pretože odvolací súd vychádzal v celom rozsahu zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa. V dohode o skončení pracovného pomeru z 26. 9. 2007 je uvedené, že právny predchodca žalovaného (SOZ pracovníkov služieb) ukončí činnosť 31. 12. 2007 na základe uznesenia Snemu SOZ pracovníkov služieb z 25. 4. 2007 č. 101 a že dôvodom skončenia pracovného pomeru sú organizačné zmeny. Z toho možno podľa názoru odvolacieho súdu vyvodiť, že tu existovala príčinná súvislosť medzi ukončením činnosti SOZ pracovníkov služieb jeho zlúčením so žalovaným a nadbytočnosťou žalobkyne. Výklad súdu prvého stupňa, podľa ktorého rozhodnutie o zlúčení odborových zväzov bolo prijaté až 6. 12. 2007 na zlučovacom zjazde a preto až týmto dňom boli splnené podmienky pre vyplatenie odmeny podľa čl. II ods. 5 bod 5. 4 Kolektívnej zmluvy nie je správny a predstavuje neprípustný formalizmus. Totiž už v čase uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru bolo nepochybné, že právny predchodca žalovaného zanikne zlúčením so žalovaným a že práve táto skutočnosť je dôvodom uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru. Dodatok č. 1 ku Kolektívnej zmluve z 21. 11. 2007, podľa ktorého zamestnancom vznikne nárok na odmenu vo výške 3 - násobku priemerného mesačného zárobku sa podľa názoru odvolacieho súdu na prejednávanú vec nevzťahuje. Tento dodatok bol totiž prijatý až po uzavretí dohody o skončení pracovného pomeru z 26. 9. 2007 a jeho spätná účinnosť ku dňu 26. 9. 2007 je v právnom štáte vylúčená. Dôkazom toho je aj znenie samotného dodatku č. 1, v ktorom sa uvádza, že nadobúda platnosť a účinnosť jeho podpisom, t. j. najskôr dňom 21. 11. 2007. Tento dodatok sa podľa názoru odvolacieho súdu môže vzťahovať iba na zamestnancov, ktorých pracovný pomer u žalovaného, resp. u jeho právneho predchodcu, sa skončil po 21. 11. 2007. Z toho vyplýva, že žalobkyni vznikol nárok na odmenu v zmysle čl. II ods. 5 bod 5. 4 Kolektívnej zmluvy vo výške 8 - násobku priemerného mesačného zárobku. Žalovaný jej pred podaním žaloby vyplatil túto odmenu vo výške 3 - násobku priemerného mesačného zárobku a dlhuje jej teda zvyšok, teda odmenu vo výške 5 - násobku priemerného mesačného zárobku. Pri priemernom mesačnom zárobku žalobkyne 22.051,- Sk, 5 - násobok predstavuje 110.255,- Sk, čo je 3.659,79 eur. Odvolací súd neskúmal správnosť výpočtu priemerného mesačného zárobku žalobkyne, pretože žalovaný v konaní nenamietal nesprávnosť tohto výpočtu. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil podľa § 220 O. s. p. v časti odmeny v zmysle čl. II ods. 5 bod 5. 4 Kolektívnej zmluvy tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni týmto titulom 3.659,79 eur. Keďže žalovaný sa dostal s plnením do omeškania, odvolací súd mu v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 1 ods. 2 Zák. práce uložil i povinnosť zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania. Aj v prípade odmeny odvolací súd vychádzal v celom rozsahu zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, ktorý však po právnej stránke posúdil inak. Preto odvolací súd nemusel opakovať, resp. prípadne dopĺňať dokazovanie. O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O. s. p.). Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.