Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/247/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208213931 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1208213931.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javočíkovej a členiek JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: FINIMO, a.s., Mlynské Nivy 54 v Bratislave, IČO: 31 384 277, zastúpený: JUDr. Zuzana Majcherová, advokátka, AK Mlynské Nivy 54 v Bratislave, proti odporcovi: Univerzitná nemocnica Bratislava, so sídlom Pažítková 4, Bratislava, IČO: 31 813 861, o 987.032,- Sk (32.763,46 Eur) s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, č.k. 10C/10/2010-105, zo dňa 15. 4. 2010, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, č.k. 10C/10/2010-105, zo dňa 15. 4. 2010 v napadnutej časti m e n í tak, že: Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške: - 5,75 % ročne zo sumy 703,00 Eur od 7. 3. 2008 do 8. 9. 2008, zo sumy 2.884,17 Eur od 9. 3. 2008 do 20. 10. 2008, zo sumy 33,19 Eur od 7. 3. 2008 do 28. 11. 2008, zo sumy 33,00 Eur od 7. 3. 2008 do 31. 12. 2008, zo sumy 701,18 Eur od 7. 3. 2008 do 31. 12. 2008, zo sumy 3,19 Eur od 8. 3. 2008 do 28. 11. 2008, zo sumy 33,00 Eur od 8. 3. 2008 do 31. 12. 2008, zo sumy 5.556,82 Eur od 8. 3. 2008 do 31. 12. 2008, zo sumy 33,19 Eur od 8. 3. 2008 do 28. 11. 2008, zo sumy 33,00 Eur od 8. 3. 2008 do 31. 12. 2008, zo sumy 3.204,75 Eur od 8. 3. 2008 do 31. 12. 2008, zo sumy 33,19 Eur od 9. 3. 2008 do 28. 11. 2008, zo sumy 33,00 Eur od 9. 3. 2008 do 31. 12. 2008, zo sumy 9.021,90 Eur od 9. 3. 2008 do 31. 12. 2008, zo sumy 33,19 Eur od 9. 3. 2008 do 28. 11. 2008, zo sumy 33,00 Eur od 9. 3. 2008 do 31. 12. 2008, zo sumy 189,23 Eur od 9. 3. 2008 do 31. 12. 2008, zo sumy 33,19 Eur od 9. 3. 2008 do 28. 11. 2008, zo sumy 33,00 Eur od 9. 3. 2008 do 31. 12. 2008, zo sumy 10.105,24 Eur od 9. 3. 2008 do 31. 12. 2008, - 4,75 % ročne zo sumy 33,00 Eur od 1. 1. 2009 do 13. 3. 2009, zo sumy 701,18 Eur od 1. 1. 2009 do 30. 6. 2009, zo sumy 33,00 Eur od 1. 1. 2009 do 13. 3. 2009, zo sumy 5.556,82 Eur od 1. 1. 2009 do 30. 6. 2009, zo sumy 33,00 Eur od 1. 1. 2009 do 13. 3. 2009, zo sumy 3.204,75 Eur od 1. 1. 2009 do 30. 6. 2009, zo sumy 33,00 Eur od 1. 1. 2009 do 13. 3. 2009, zo sumy 9.021,90 Eur od 1. 1. 2009 do 30. 6. 2009, zo sumy 33,00 Eur od 1. 1. 2009 do 13. 3. 2009, zo sumy 189,23 Eur od 1. 1. 2009 do 30. 6. 2009, zo sumy 33,00 Eur od 1. 1. 2009 do 13. 3. 2009, zo sumy 10.105,24 Eur od 1. 1. 2009 do 30. 6. 2009, - 2,5 % ročne zo sumy 701,18 Eur od 1. 7. 2009 do 8. 7. 2009, zo sumy 5.556,82 Eur od 1. 7. 2009 do 8. 7. 2009, zo sumy 3.204,75 Eur od 1. 7. 2009 do 5. 8. 2009, zo sumy 9.021,90 Eur od 1. 7. 2009 do 5. 8. 2009, zo sumy 189,23 Eur od 1. 7. 2009 do 5. 8. 2009, zo sumy 10.105,24 Eur od 1. 7. 2009 do 5. 8. 2009. V časti do výroku o náhrade trov konania rozsudok v napadnutej časti potvrdzuje. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 75,61 Eur k rukám právnej zástupkyne, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd rozhodol vo veci nasledovne: · konanie v časti o zaplatenie 987.032,- Sk (32.763 Eur) zastavil, · navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi 8,5 %-tný úrok z omeškania ročne zo sumy 703,00 Eur od 7. 3. 2008 do 8. 9. 2008, zo sumy 2.884,17 Eur od 9. 3. 2008 do 20. 10. 2008, zo sumy 33,19 Eur od 7. 3. 2008 do 28. 11. 2008, zo sumy 33,00 Eur od 7. 3. 2008 do 13. 3. 2009, zo sumy 701,18 Eur od 7. 3. 2008 do 8. 7. 2009, zo sumy 33,19 Eur od 8. 3. 2008 do 28. 11. 2008, zo sumy 33,00 Eur od 8. 3. 2008 do 13. 3. 2009, zo sumy 5.556,82 Eur od 8. 3. 2008 do 8. 7. 2009, zo sumy 33,19 Eur od 8. 3. 2008 do 28. 11. 2008, zo sumy 33,- Eur od 8. 3. 2008 do 13. 3. 2009, zo sumy 3.204,75 Eur od 8. 3. 2008 do 5. 8. 2009, zo sumy 33,19 Eur od 9. 3. 2008 do 28. 11. 2008, zo sumy 33,00 Eur od 9. 3. 2008 do 13. 3. 2009, zo sumy 9.021,90 Eur od 9. 3. 2008 do 5. 8. 2009, zo sumy 33,19 Eur od 9. 3. 2008 do 28. 11. 2008, zo sumy 33,00 Eur od 9. 3. 2008 do 13. 3. 2009, zo sumy 189,23 Eur od 9. 3. 2008 do 5. 8. 2009, zo sumy 33,19 Eur od 9. 3. 2008 do 28. 11. 2008, zo sumy 33,00 Eur od 9. 3. 2008 do 13. 3. 2009, zo sumy 10.105,24 Eur od 9. 3. 2008 do 5. 8. 2009, ako aj náhradu trov konania 17,26 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia 2.443,68 Eur na účet právnej zástupkyne navrhovateľa · vo zvyšku súd návrh v časti príslušenstva pohľadávky zamietol, · navrhovateľovi vrátil krátenú časť súdneho poplatku v sume 1.709,48 Eur. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa sa návrhom doručeným súdu 7. 7. 2008 a zmeneným v časti príslušenstva pohľadávky dňa 15. 4. 2010 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 987.032,- Sk (32.763,46 Eur) s úrokom z omeškania 14,25 % ročne zo sumy 703,00 Eur od 7. 3. 2008 do 8. 9. 2008, zo sumy 2.884,17 Eur od 9. 3. 2008 do 20. 10. 2008, zo sumy 33,19 Eur od 7. 3. 2008 do 28. 11. 2008, zo sumy 33,00 Eur od 7. 3. 2008 do 31. 12. 2008, zo sumy 701,18 Eur od 7. 3. 2008 do 31. 12. 2008, zo sumy 33,19 Eur od 8. 3. 2008 do 28. 11. 2008, zo sumy 33,00 Eur od 8. 3. 2008 do 31. 12. 2008, zo sumy 5.556,82 Eur od 8. 3. 2008 do 31. 12. 2008, zo sumy 33,19 Eur od 8. 3. 2008 do 28. 11. 2008, zo sumy 33,00 Eur od 8. 3. 2008 do 31. 12. 2008, zo sumy 3.204,75 Eur od 8. 3. 2008 do 31. 12. 2008, zo sumy 33,19 Eur od 9. 3. 2008 do 28. 11. 2008, zo sumy 33,00 Eur od 9. 3. 2008 do 31. 12. 2008, zo sumy 9.021,90 Eur od 9. 3. 2008 do 31. 12. 2008, zo sumy 33,19 Eur od 9. 3. 2008 do 28. 11. 2008, zo sumy 33,00 Eur od 9. 3. 2008 do 31. 12. 2008, zo sumy 189,23 Eur od 9. 3. 2008 do 31. 12. 2008, zo sumy 33,19 Eur od 9. 3. 2008 do 28. 11. 2008, zo sumy 33 Eur od 9. 3. 2008 do 31. 12. 2008, zo sumy 10.105,24 Eur od 9. 3. 2008 do 31. 12. 2008, úrok z omeškania vo výške 13,25 % ročne zo sumy 33,00 Eur od 1. 1. 2009 do 13. 3. 2009, zo sumy 701,18 Eur od 1. 1. 2009 do 30. 6. 2009, zo sumy 33,00 Eur od 1. 1. 2009 do 13. 3. 2009, zo sumy 5.556,82 Eur od 1. 1. 2009 do 30. 6. 2009, zo sumy 33,00 Eur od 1. 1. 2009 do 13. 3. 2009, zo sumy 3.204,75 Eur od 1. 1. 2009 do 30. 6. 2009, zo sumy 33,00 Eur od 1. 1. 2009 do 13. 3. 2009, zo sumy 9.021,90 Eur od 1. 1. 2009 do 30. 6. 2009, zo sumy 33,00 Eur od 1. 1. 2009 do 13. 3. 2009, zo sumy 189,23 Eur od 1. 1. 2009 do 30. 6. 2009, zo sumy 33,00 Eur od 1. 1. 2009 do 13. 3. 2009, zo sumy 10.105,24 Eur od 1. 1. 2009 do 30. 6. 2009, úrok z omeškania vo výške 11 % ročne zo sumy 701,18 Eur od 1. 7. 2009 do 8. 7. 2009, zo sumy 5.556,82 Eur od 1. 7. 2009 do 8. 7. 2009, zo sumy 3.204,75 Eur od 1. 7. 2009 do 5. 8. 2009, zo sumy 9.021,90 Eur od 1. 7. 2009 do 5. 8. 2009, zo sumy 189,23 Eur od 1. 7. 2009 do 5. 8. 2009, zo sumy 10.105,24 Eur od 1. 7. 2009 do 5. 8. 2009. Podaniami zo dňa 3. 3. 2009, 9. 6. 2009 a 10. 12. 2009 zobral navrhovateľ svoj návrh v časti istiny späť. Návrh podal navrhovateľ na tom skutkovom základe, že podľa objednávky dodal odporcovi lieky a zdravotnícky materiál, pričom odporca mu do dňa podania žaloby faktúry za tento tovar neuhradil, takže mu vznikol aj nárok na úhradu úrokov z omeškania špecifikovaných v poslednom zmenenom podaní . Navrhovateľ i odporca pri výsluchu pred prvostupňovým súdom zhodne uviedli, že zmluva medzi nimi týkajúca sa dodávok liekov a zdravotníckeho materiálu bola dohodnutá ústne na základe objednávky navrhovateľa. Jednotlivé faktúry za dodaný tovar však boli zaplatené oneskorene, čo bolo ovplyvnené nepriaznivou finančnou situáciou na strane odporcu, ktorý je príspevkovou organizáciou, pričom finančné prostriedky na svoju činnosť získava z prostriedkov štátneho rozpočtu ako aj od zdravotných poisťovní. Navrhovateľ dôvodil, že záväzkovo-právny vzťah sa spravuje ustanoveniami § 261 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, preto aj vyčíslené úroky z omeškania vyplývajú z jeho ustanovení. Poukázal aj na zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách, podľa ktorého môže príspevková organizácia vykonávať aj podnikateľskú činnosť nad rámec hlavnej činnosti, pre ktorú bola zriadená. Odporca je štátnou príspevkovou organizáciou, ktorá plní úlohy predovšetkým v súvislosti so starostlivosťou o zdravie ľudí, ako aj ďalšie úlohy, určené MZ SR. Navrhovateľ je toho názoru, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti je zabezpečovaním verejnej potreby. Štát na zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti určuje verejnú minimálnu sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Nariadením vláda SR stanovuje minimálnu sieť nemocníc pre zabezpečenie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, do ktorej v súčasnosti patria len zdravotnícke zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu. Štát zriadením odporcu zabezpečuje právo každého občana SR na bezplatnú zdravotnú starostlivosť garantovanú Ústavou SR, t.j. jeho zriadením zabezpečuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti ako verejnej potreby. Odporca s názorom navrhovateľa ohľadne výšky úrokov z omeškania nesúhlasil. Mal za to, že úroková sadzba by sa mala spravovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Dodávky tovaru sa realizovali cez nemocničnú lekáreň, ktorá je len jedným z organizačných oddelení nemocnice podľa organizačnej štruktúry. Odporca nepredáva lieky cez verejnú lekáreň, len ich distribuuje pre ostatné oddelenia a kliniky nemocnice pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom. Odporca z tejto činnosti nemá žiadny zisk. Občiansko-právny vzťah medzi navrhovateľom a štátom v tomto prípade vidí v tom, že podnikateľ vstupuje do zmluvného vzťahu so štátnou organizáciou i keď konečným účelom je uspokojovanie verejných potrieb, ale tovar ktorý navrhovateľ v tomto vzťahu dodáva, štátna organizácia spotrebúva ako konečný spotrebiteľ. Chápe ustanovenie § 261 ods. 2 ObZ tak, že tam ide o vzťah, keď štát si na uspokojovanie verejných potrieb vytvorí zmluvný vzťah s podnikateľom a na tohto prenesie účel uspokojovania verejných potrieb. Prvostupňový súd dospel k názoru, že v danom prípade medzi účastníkmi konania nejde o obchodno- právny vzťah podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko odporca nie je podnikateľským subjektom a jeho hlavná činnosť nie je zameraná na dosiahnutie zisku. I keď v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách môže podnikateľskú činnosť ako príspevková organizácia vykonávať, odporca nevznikol ako obchodná spoločnosť. Záväzkovo-právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom nemožno považovať za vzťah medzi dvomi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, ako je zadefinovaná v Obchodnom zákonníku. Činnosť nemocničnej lekárne je vnútroorganizačnou činnosťou, lekáreň je jedným z oddelení nemocnice, ktoré zabezpečuje jej prevádzku zameranú na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti pacientom nemocnice a na túto činnosť nemá ani živnostenské oprávnenie, ako je tomu napr. pri spaľovni odpadu. V danom prípade nejde ani o obchodno-právny vzťah podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko odporca je síce organizáciou zriadenou štátom, ale nie je verejnoprávnou inštitúciou, obsahom činnosti ktorej by bolo uspokojovanie verejných potrieb (napr. Slovenský rozhlas, Slovenská televízia). Súd preto navrhovateľovi priznal úroky z omeškania vo výške 8,5 % ako dvojnásobok základnej úrokovej sadzby stanovenej NBS, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (2x4,25%). Splatnosť všetkých vystavených faktúr bola v období platnosti uvedenej úrokovej sadzby. Vo zvyšku žalovaného príslušenstva pohľadávky súd návrh zamietol ako nedôvodný. Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. súd konanie v časti istiny zastavil pre jej späťvzatie. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľovi súd priznal plnú náhradu trov konania podľa vyčíslenia zo dňa 16. 4. 2010 v sume 2.443,68 Eur za 4 úkony právnej pomoci (1. prevzatie, 2. podanie žaloby, 3. vyjadrenie k odporu, 4. účasť na pojednávaní 15. 4. 2010) v sume 486,34 Eur za 1 úkon, 2x režijný paušál za 6,31 Eur a 2x režijný paušál za 7,21 Eur, 19 % DPH, všetko podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.. O vrátení časti súdneho poplatku bolo rozhodnuté podľa § 11 Zákona o súdnych poplatkoch. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne podaním doručeným súdu dňa 18. 5. 2010. Odvolal sa do zamietajúcej časti rozsudku, ktorým bola zamietnutá časť jeho nároku o úrok z omeškania za obdobie od 7. 3. 2008 do 31. 12. 2008 v celkovej uplatnenej výške 14,25 % ročne, za obdobie od 1. 1. 2009 do 30. 6. 2009 úrok z omeškania vo výške 13,25 % ročne, za obdobie od 1. 7. 2009 do 5. 8. 2008 úrok z omeškania vo výške 11 % ročne. Poukázal na ust. § 261 od. 1 a 2 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), konkrétne ust. § 261 ods. 2 a poukázal na tú časť ustanovenia, v ktorej sa uvádza, že touto časťou zákona sa spravujú záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky, a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi pri uzavieraní zmlúv, z ktorých vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb. Súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že odporca síce je organizáciou zriadenou štátom, ale nie je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou za účelom uspokojovania verejných potrieb. Podľa názoru navrhovateľa sa však citované ustanovenie nevzťahuje len na vzťahy medzi podnikateľmi a verejnoprávnymi inštitúciami, ale aj na vzťahy medzi podnikateľmi a štátom, pričom za štát sa v zmysle druhej vety ust. § 261 ods. 2 ObZ považujú všetky štátne organizácie, teda nielen verejnoprávne inštitúcie, pri uzavieraní zmlúv, ktorých obsahom je uspokojovanie verejných potrieb. Odporca ako štátna príspevková organizácia zriadená štátom za účelom poskytovania zdravotnej starostlivosti pri uzavieraní kúpnych zmlúv na dodávku liekov s navrhovateľom, ktoré nakupoval za účelom poskytovania zdravotnej starostlivosti, spĺňa definíciu subjektu podľa § 261 ods. 2 ObZ. Vzťah medzi účastníkmi konania je preto nepochybne vzťahom obchodnoprávnym. Poukázal na to, že sám odporca potvrdil, že pôvodným navrhovateľom dodávaný tovar používal výlučne na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, teda nie za účelom ďalšieho predaja a dosahovania zisku. Poskytovanie zdravotníckej starostlivosti považuje navrhovateľ za poskytovanie služby vo verejnom záujme, ktorú je možné podriadiť pod ust. § 261 ods. 2 ObZ. Z týchto dôvodov sa domáha zmeny napadnutého rozsudku v časti o výške priznaných úrokov z omeškania a súčasne si uplatnil nárok aj na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. K odvolaniu priložil rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Obdo 873/2006 a 32Obdo 975/2004. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca podaním doručeným súdu dňa 14. 6. 2010. Nesúhlasil s kvalifikáciou vzťahu medzi účastníkmi ako obchodnoprávneho vzťahu a podľa ich názoru sa súd prvého stupňa správne stotožnil s ich názorom, že ide o vzťah občianskoprávny. Tovar, ktorý navrhovateľ odporcovi dodával neslúžil pre ďalšiu podnikateľskú činnosť odporcu, resp. neobchodoval s nim, ale odoberal ho ako konečný spotrebiteľ. Slúžil tak výlučnej činnosti odporcu, ktorou je poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Podľa zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, zdravotnou starostlivosťou sa rozumie súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Nákup a zásobovanie liekmi patrí medzi elementárne činnosti odporcu, ktorými nesleduje podnikateľské záujmy, ale zabezpečuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti realizovanej vo verejnom záujme. Domáhajú sa preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Na pojednávaní pred odvolacím súdom zástupkyňa navrhovateľa zotrvala na podanom odvolaní. Keďže žalovaná istina už bola uhradená v priebehu súdneho konania, úroky podľa Obchodného zákonníka v zmysle § 369 ods. 1 a 2, sa v nadväznosti na základnú úrokovú sadzba NBS v jednotlivých obdobiach líšia nasledovne: - k čiastkovým istinám za obdobie do 31. 12. 2008 žiadajú priznať úrok 5,75 %, čo činí rozdiel medzi priznanou sumou úroku 8,5 % a výškou úroku za toto obdobie podľa ObZ vo výške 14,25 %, - za obdobie od 1. 1. 2009 do 30. 6. 2009 žiadajú priznať úrok 4,75 %, čo činí rozdiel medzi priznanou sumou úroku 8,5 % a výškou úroku za toto obdobie podľa ObZ vo výške 13,25 %, - za obdobie od 1. 7. 2009 do zaplatenia žiadajú priznať úrok vo výške 2,75 %, čo činí rozdiel medzi priznanou sumou úroku 8,5 % a výškou úroku za toto obdobie podľa ObZ vo výške 11 %. Navrhovateľ ďalej predložil k tejto výpovedi tabuľkový prehľad výšky požadovaných úrokov z omeškania za jednotlivé obdobia, ktoré sú výsledkom úpravy základnej úrokovej sadzby NBS podľa jednotlivých polrokov. Zástupca odporcu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú svojho písomného vyjadrenia. V danom prípade nie sú sporné dĺžne sumy a ani dĺžka omeškania, ale iba výška úroku. Zotrváva na ich názore, že medzi účastníkmi ide o občianskoprávny vzťah. Súčasne opravil aj označenie odporcu v súvislosti s jeho zmenou účinnou od 1. 7. 2010 pokiaľ ide o jeho názov na: Univerzitná nemocnica Bratislava so sídlom Pažítková 4, Bratislava, IČO ostáva nezmenené. Zástupca navrhovateľa si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania s tým, že ich v zákonnej lehote vyčísli. Odporca si nárok na náhradu trov konania neuplatnil. Dňa 15. 11. 2001 zástupkyňa navrhovateľa založila do spisu vyčíslenie trov odvolacieho konania a to za jeden úkon právnej služby - písomné podanie, odvolanie zo dňa 17. 5. 2010 a to vo výške tarifnej odmeny za jeden úkon v sume 200,85 Eur spolu s režijným paušálom vo výške 7,21 Eur a s DPH vo výške 41,61 Eur. Celkovo si za tento úkon právnej pomoci uplatnila nárok na zaplatenie 249,67 Eur. Z tohto vyčíslenia nie je zrejmé, z akého tarifného základu bola vyčíslená výška hodnoty za úkon právnej pomoci podaním odvolania zo dňa 17. 5. 2010. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zmenu rozsudku v napadnutej časti. Súd prvého stupňa nevyvodil zo zisteného skutkového stavu správne právne závery pkiaľ ide o výšku priznaných úrokov z omeškania. Je nesporné, že pohľadávka navrhovateľa a dlh odporcu vznikli zo záväzkového vzťahu - kúpnej zmluvy, do ktorého predávajúci vstúpil ako podnikateľský subjekt v rámci výkonu jeho podnikateľskej činnosti a odporca ako kupujúci štátna príspevková organizácia, ktorá v rámci týchto zmluvných vzťahov s predávajúcim uspokojovala verejné potreby tak, že poskytovala zdravotnú starostlivosť občanom. Teda vo verejnom záujme a nie na zabezpečenie vlastnej podnikateľskej činnosti. Na takéto vzťahy sa v zmysle § 261 ods. 2 ObZ obligatórne uplatní úprava ObZ ako lex specialis ku všeobecnej úprave upravenej v Občianskom zákonníku. Pokiaľ sa tak odporca dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku z takéhoto vzťahu, má veriteľ nárok na úroky z omeškania v súlade s § 369 ods. 1 ObZ. Keďže úroky z omeškania medzi účastníkmi neboli upravené dohodou, má právo si navrhovateľ uplatniť vo výške upravenej zákonom, teda citovaným ustanovením v sadzbe o 10% vyššej ako je základná úroková sadzba NBS, uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho roka, v ktorom došlo k omeškaniu. Odvolanie navrhovateľa čo do výšky priznaných úrokov z omeškania je preto dôvodné. Súd v súlade s jeho návrhom podľa § 220 O.s.p. preto zmenil rozsudok v napadnutej časti tak, že priznal navrhovateľovi úroky, ktoré predstavujú rozdiel medzi úrokmi priznanými v napadnutom rozsudku a medzi uplatnenými úrokmi zo strany navrhovateľa v podanej žalobe. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania len v podaní zo dňa 15. 11. 2011 za úkon právnej služby - podanie odvolania. Po vyhlásení rozsudku odvolacieho súdu na pojednávaní dňa 13. 12. 2011 navrhovateľ vyčíslenie trov konania v zákonnej lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. nepredložil. Odvolací súd preto priznal navrhovateľovi nárok na náhradu tých trov odvolacieho konania, ktoré vyplývajú zo spisu ku dňu vyhlásenia rozsudku podľa § 151 ods. 2 O.s.p.; a to náhradu za jeden úkon právnej služby spojeného s podaním odvolania. Vyčíslenie trov za tento úkon v podaní zástupcu navrhovateľa zo dňa 15. 11. 2011 je nepreskúmateľné a nie je zistiteľný tarifný základ požadovanej odmeny v sume 249,67 Eur. Odvolací súd pri určení výšky tarifného základu vychádzal zo skutočnosti, že predmetom konania po späťvzatí žalovanej istiny zostalo len jej príslušenstvo, ktoré nie je možné považovať ako samostatnú istinu a výška žalovaných úrokov ani nebola vyčíslená. Preto priznal navrhovateľovi náhradu odmeny z tarifného základu podľa § 11 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., teda jednej trinástiny výpočtového základu, ktorá bola v roku 2011 vo výške 57,- Eur, spolu s paušálnou náhradou v sume 7,21 Eur a 20 %-tnou DPH, t.j. 11,40 Eur. Spolu priznal navrhovateľovi náhradu trov v sume 75,61 Eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.