Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/18/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208213945 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1208213945.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY H. súd v G. v senáte zloženom z predsedu senátu Z.. Y. N. a členiek senátu Z.. Z. I. a Z.. S. E. v právnej veci navrhovateľa: P., a.s., so sídlom S. J. XX, G., F.: XX XXX XXX (predtým N. -N., a.s., so sídlom K. XX, J. S. nad I.), zastúpeného advokátkou Z.. L. S., so sídlom S. J. č. XX, G., proti odporcovi: W. J. G., so sídlom K. X, G. F.: XX XXX XXX, o zaplatenie XX.XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu G. F. zo dňa XX. októbra XXXX č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX, takto r o z h o d o l : Q. súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške XXX,XX eur, k rukám Z.. L. S., advokátky v G., do troch dní. o d ô v o d n e n i e : V. zo dňa XX. októbra XXXX č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania XX,XX % ročne zo sumy XX.XXX,XX eur od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX a náhradu trov konania vo výške XXX,XX eur, v časti zaplatenia istiny XX.XXX,XX eur konanie zastavil a v tejto časti priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške X.XXX,XX eur a zároveň mu priznal vrátenie súdneho poplatku vo výške X.XXX,XX eur. I. zo zistenia, že faktúrou č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ fakturoval odporcovi za dodávku liekov a zdravotníckych pomôcok sumu XX.XXX,XX D. (X.XXX.XXX,- Sk), so splatnosťou dňa XX.XX.XXXX. Z výpisu z účtu odporcu zistil, že sumu XX.XXX,XX eur (X.XXX.XXX,- Sk) bola navrhovateľovi uhradená dňa XX.XX.XXXX. S. preukázané, že rozhodnutím S. L. N. č. V.. J.-XX/XXXX zo X.X.XXXX, právoplatným XX.XX.XXXX bolo odporcovi povolené poskytovanie lekárenskej starostlivosti v nemocničnej lekárni s individuálnou prípravou liekov a že odporca je štátnou príspevkovou organizáciou zriadenou S. L. N. od XX.XX.XXXX. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pohľadávka navrhovateľa a dlh odporcu vznikol zo záväzkových vzťahov medzi nimi ako podnikateľskými subjektmi v rámci výkonu ich podnikateľskej činnosti, keď navrhovateľ vykonával podnikateľskú činnosť, t.j. veľkoobchodnú a veľkodistribučnú činnosť s farmaceutickými výrobkami a zdravotníckym materiálom a odporca, ako štátna príspevková organizácia, v rámci týchto zmluvných vzťahov s predávajúcim, uspokojoval verejné potreby, a to poskytovanie zdravotnej starostlivosti občanom, vo verejnom záujme. S poukazom na uvedené uzavrel, že podľa ustanovenia § 261 ods. 2 Q.. zákonníka sa na predmetné záväzkové vzťahy medzi účastníkmi obligatórne uplatní úprava Obchodného zákonníka ako lex specialis ku všeobecnej úprave obsiahnutej v Q. zákonníku. Keďže medzi účastníkmi nebolo sporné, že sa odporca dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu zo záväzku, ktorý upravuje Q. zákonník, dovodil, že navrhovateľovi vzniklo právo na uplatnenie úrokov z omeškania v zmysle ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že úroky z omeškania neboli účastníkmi upravené dohodou, konštatoval, že navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania v súlade s ust. § 369 ods. 1 Q.. zák. v znení platnom do XX.XX.XXXX, teda sadzbou o XX % vyššou ako bola najvyššia prípustná sadzba stanovená zákonom, resp. na základe zákona. J. sa s argumentáciou odporcu a uviedol, že uplatnením zákonného nároku na úrok z omeškania v zákonnej výške jedným z účastníkov záväzkového vzťahu, na ktorý sa obligatórne uplatňuje úprava Obchodného zákonníka, proti druhému účastníkovi tohto vzťahu, ktorý svoju povinnosť zo záväzku nesplnil riadne a včas, nemôže byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku ani v rozpore s dobrými mravmi a zdôraznil, že príspevková organizácia má rovnaké postavenie s ostatnými účastníkmi záväzkových vzťahov a nie je možné, aby bola v týchto vzťahoch zvýhodňovaná v prípade, že si svoje záväzky nesplní riadne a včas. Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca sa dostal do omeškania so zaplatením istiny a nebola sporná ani doba omeškania vyhovel návrhu navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške XX,XX % zo sumy XX.XXX,XX eur ročne od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. V časti zaplatenia istiny konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil a o vrátení kráteného súdneho poplatku za návrh navrhovateľovi vo výške X.XXX,XX eur rozhodol v súlade s § 11 ods. X, X, 6 zák. č. XX/XXXX L... O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na úspech navrhovateľa v časti uplatňovaných úrokov z omeškania priznal mu náhradu trov konania. K. pre správanie sa odporcu, ktorý zaplatil navrhovateľovi žalovanú pohľadávku v časti istiny až po podaní návrhu, konštatoval, že navrhovateľ vzal späť návrh dôvodne podaný v tejto časti, a preto mu priznal podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. aj v tejto časti náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku, čo do vyhovujúcej časti, vrátane výroku o náhrade trov konania v časti zastavenia konania, podal včas odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac nesprávnym právnym posúdením záväzkového vzťahu účastníkov konania podľa ust. § 261 ods. 2 Q.. zákonníka ako obchodno-právneho vzťahu. K. na to, že je štátnou príspevkovou organizáciou zriadenou S. zdravotníctva N. na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s jej poskytovaním, pričom nákup a zásobovanie liekmi patrí medzi činnosti, ktorými nesleduje podnikateľské záujmy zamerané na dosahovanie zisku, ale zabezpečuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti realizovanej vo verejnom záujme. O. tým, že dodaný tovar výlučne slúžil na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti, odoberal ho ako konečný spotrebiteľ a nebol určený na ďalší predaj za účelom dosiahnutia zisku, a teda na ďalšiu jeho podnikateľskú činnosť. J. neprimeranosť výšky priznaných úrokov z omeškania a poukázal v tomto smere na odlišnú právnu úpravu českého právneho poriadku obsiahnutú v ust. § 261 ods. 4 Q.. zákonníka v snahe o dosiahnutie spravodlivejšieho rozhodnutia. L. rozdielnosť záujmov účastníkov právneho vzťahu ako aj charakter ich postavenia vo vzájomnom vzťahu a poukázal na vzťah nadradenosti a podradenosti, keď musí pre fungovanie svojej činnosti služby, ktoré navrhovateľ dodáva, využívať. N. zreteľom na uvedené požadoval pre výpočet úrokov z omeškania aplikovať normy občianskeho práva. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Q. súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu a v medziach dôvodov odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je aj v napadnutej časti vecne správne. Súd prvého stupňa vykonal v preskúmavanej veci náležité dokazovanie na zistenie rozhodujúcich skutočností potrebných pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa za zaplatenie ním požadovaných úrokov z omeškania odporcom za oneskorené uhradenie ceny za dodané lieky a zdravotnícke pomôcky (§ 120 ods. 1 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 132 O.s.p. dospel k správnemu skutkovému záveru, že odporca sa dňom XX.X.XXXX dostal do omeškania so zaplatením fakturovanej kúpnej ceny za dodávku tovaru, na základe čoho následne vyvodil správne právne závery, že záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi konania je podľa ust. § 261 ods. 2 Q.. zák. obchodno-právnym vzťahom, a preto aj úroky z omeškania je potrebné posudzovať podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb. V posudzovanej veci je nepochybne zrejmé, že účastníci konania uzavreli kúpnu zmluvu , na základe ktorej dodal navrhovateľ odporcovi lieky a zdravotnícke pomôcky do nemocničnej lekárne, s úhradou ceny za dodávku ktorých sa dostal dňom XX.X.XXXX odporca do omeškania, pričom v konaní zostalo sporným posúdenie charakteru záväzkového vzťahu, keď navrhovateľ tvrdil, že medzi účastníkmi konania vznikol obchodno-právny vzťah, a preto mu vznikol nárok na úroky z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka a odporca tvrdil, že ide o občianskoprávny vzťah, a preto je povinný zaplatiť úrok z omeškania platný podľa občianskoprávnych noriem. Z obsahu spisu vyplýva, že odporca je, ako štátna príspevková organizácia zriadená S. L. N., zdravotníckym zariadením ústavnej zdravotnej starostlivosti (nemocnica) poskytujúcim zdravotnú starostlivosť na základe povolenia (§ 4 písm.a/, bod X, § 7 ods. 1 písm.b/, ods. 3 písm. a/ zákona č. XXX/ XXXX Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení účinnom do XX.XX.XXXX). L. starostlivosť, okrem iného, zahŕňa aj poskytovanie liekov a zdravotníckych pomôcok, pričom sa vykonáva vo forme ambulantnej, ústavnej a lekárenskej starostlivosti (§ 2, § 7 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o zdravotnej starostlivosti). X. starostlivosť upravoval do X.XX.XXXX osobitný zákon č. XXX/XXXX Z.z. o liekoch, podľa ktorého táto zahŕňala zabezpečovanie, prípravu, kontrolu, uchovávanie, výdaj liekov; podľa uvedeného zákona sa lekárenská starostlivosť poskytuje aj v nemocničných lekárňach, ktorá sú neoddeliteľnou súčasťou zdravotníckeho zariadenia poskytujúceho ústavnú starostlivosť a sú určená na prípravu a výdaj liekov oddeleniam tohto zdravotníckeho zariadenia na základe objednávky (§ 34 ods. X, ods. 2 písm. a/, ods. X). X. starostlivosť v nemocničnej lekárni poskytuje zdravotnícke zariadenie na základe povolenia S. zdravotníctva N. (§ 35 ods. X). Z uvedeného je zrejmé, že odporca realizoval nákupom liekov do nemocničnej lekárne lekárenskú starostlivosť, ktorá je formou poskytovania zdravotnej starostlivosti; poskytovanie zdravotnej starostlivosti a prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa nepovažujú za živnosť podľa zákona č. XXX/XXXX L.. o živnostenskom podnikaní; odporca teda nákupom liekov nevykonával žiadne zo živnostenských oprávnení v rámci svojej zapísanej podnikateľskej činnosti, ktorú môže vykonávať popri svojej hlavnej činnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti a služieb s ňou súvisiacich. Na základe uvedeného odvolací súd dovodil, že medzi účastníkmi konania nevznikol obchodno-záväzkový vzťah medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Q.-právnym vzťahom podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka však môže byť záväzkový vzťah medzi štátom, ak sa týka zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky, a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, pričom na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva uspokojovanie verejných potrieb. N. zreteľom na uvedené bolo potrebné v danej veci posúdiť, či vzťah medzi navrhovateľom (podnikateľom) a odporcom (štátnou organizáciou) by bolo možné subsumovať pod ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, čo predpokladá vyriešenie zásadnej otázky, či sa uzavretá kúpna zmluva týka uspokojovania verejných potrieb. Q. zákonník bližšie nedefinuje, čo je potrebné považovať za verejnú potrebu, a jej vymedzenie je tak ponechané na úvahu súdu podľa okolností konkrétne prípadu. I. potrebou treba rozumieť nielen potrebu týkajúcu sa všetkých obyvateľov, ale i potrebu na ktorej je záujem z hľadiska určitej územnej oblasti alebo obce, potreby v určitých vecných oblastiach a úsekoch, na ktorých je všeobecne uznávaný záujem; pôjde o záujmy v oblasti hospodárstva, zdravotníctva, životného prostredia, kultúrnej či sociálnej, pokiaľ sú zabezpečované štátom, a to jednotne, pre všetky subjekty, ktoré ich na danom území môžu hromadne využívať. Na základe takto vymedzeného chápania verejnej potreby zastáva odvolací súd názor, že zabezpečenie zdravotnej starostlivosti je potrebné považovať za uspokojovanie verejnej potreby. Q. súd sa v tomto smere stotožnil s argumentáciou navrhovateľa v tom, že treba vychádzať z článku XX B. N. V. ktorá garantuje v rámci práva na ochranu zdravia každému občanovi právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky, čomu korešponduje záväzok štátu vytvoriť podmienky umožňujúce realizáciu tohto práva. Za účelom splnenia povinnosti implikovanej v článku XX B. N. štát zabezpečuje zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti prostredníctvom jej poskytovateľov (§ 4 ods. 1 zákon č. XXX/XXXX Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v spojení s § 4 zákona č. č.XXX/ XXXX Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve), a to zabezpečením vytvorenia verejnej minimálnej siete poskytovateľov, ktorá predstavuje usporiadanie najmenšieho možného počtu verejne dostupných poskytovateľov na území príslušného samosprávneho kraja alebo na území príslušného okresu v takom počte a zložení, aby sa zabezpečila efektívne dostupná, plynulá, sústavná a odborná zdravotná starostlivosť (§ 5 ods. 1 zákona č.XXX/XXXX Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve). V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné poukázať aj novelu z. č. XXX/XXXX Z.z zákona č. XXX/XXXX Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, účinnú od XX.XX.XXXX, ktorou sa v ust. § 4 ods. 1 definovalo poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti a v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti ako služba vo všeobecnom hospodárskom záujme, čo nasvedčuje chápaniu zdravotnej starostlivosti ako verejnej potreby. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na odvolanie odporcu, v ktorom sám uvádza, že nákup a zásobovanie liekmi patrí medzi činnosti, ktorými nesleduje podnikateľské záujmy zamerané na dosahovanie zisku, ale zabezpečuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti realizovanej vo verejnom záujme. N. zreteľom na uvedené úvahy odvolací súd uzavrel, že v danej veci bolo obsahom kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dodanie liekov a zdravotníckych pomôcok, ktorých zabezpečením do nemocničnej lekárne odporca, ako verejne dostupný poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti, realizoval lekárenskú starostlivosť, ktorá je formou zdravotnej starostlivosti zabezpečovanej štátom ako verenej potreby v rámci ústavne garantovaného práva na ochranu zdravia, na základe čoho dospel odvolací súd ku zhodnému záveru so súdom prvého stupňa, že záväzkovo-právny vzťah účastníkov konania z kúpnej zmluvy spadá pod ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, a preto je potrebné ho považovať za obchodno-právny vzťah, na základe čoho správne súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi z jednotlivých dlžných súm úroky z omeškania vo výške XX,XX % ročne podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. N. súd prvého stupňa rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na plný úspech navrhovateľa v konaní v časti uplatňovaného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, ako aj v časti zastavenia konania o zaplatenie istiny, keď navrhovateľ zobral návrh, v tejto časti dôvodne podaný, späť v dôsledku správania odporcu, ktorý po začatí konania žalovanú istinu zaplatil, a preto správne súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi aj v tejto časti náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 vety druhej O.s.p.. N. zreteľom na uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť dôvodov, na ktorých založil odporca svoje odvolanie, a preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. a § 151 ods.1 vety prvej O.s.p. s tým, že úspešnému navrhovateľovi na základe jeho návrhu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. XXX/XXXX Z.z. vznikol právnej zástupkyni navrhovateľa nárok na odmenu za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa X.X.B.X vo výške XXX,XX eur (z hodnoty sporu X.XXX,XX eur), paušálnu náhradu v sume X,XX eur a k tomu XX% O. v sume XX,XX eur, spolu vo výške XXX,XX eur. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.