Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/155/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208217315 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1208217315.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Web Site Design s.r.o., Sibírska 23, Bratislava, IČO: 35 749 890, zast.: advokátom JUDr. Jánom Huňadym, Trnavská cesta 7, Bratislava, proti žalovanému: AURIS REAL s.r.o., Albrechtova 1, Bratislava, IČO: 36 746 991, zast.: advokátom Mgr. Martinom Keltošom, advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., Mickiewiczova 2, Bratislava, o zaplatenie istiny 296,26 eura s prísl., na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/93/2009-163 zo dňa 19.11.2010 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/93/2009-163 zo dňa 19.11.2010 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 296,26 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 59,25 eura od 09.08.2007 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 59,25 eura od 09.09.2007 do zaplatenia s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 59,25 eura od 09.10.2007 do zaplatenia s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 59,25 eura od 09.11.2007 do zaplatenia s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 59,25 eura od 09.12.2007 do zaplatenia a trovy konania vo výške 66,39 eura. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal nárok žalobcu za dôvodný, uplatnený v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami, a že mu prináleží dohodnutá paušálna odmena, plynúca z vystavených faktúr, ktoré boli predmetom konania. Zmluva bola uzavretá v písomnej forme, žalobca na pojednávaní pred súdom uviedol, že takú vôľu prejavil a skutočnosť, že zmluvu za žalovaného podpísala osoba, ktorá nebola konateľom, teda sama skutočnosť, že systém nevyužíva a ani do budúcnosti nemá záujem využívať, nie je podľa súdu prvého stupňa relevantným dôvodom na vypovedanie, prípadne odstúpenie od zmluvy, už aj s poukazom na zmluvné podmienky(článok VI zmluvy). Žalovaný podľa súdu prvého stupňa nepreukázal, že skutočnosť, že systém nebol aktívny spôsobil žalobca, pretože skutočnosť, že ho nechce využívať, nezakladá právo na odstúpenie od zmluvy konajúcou osobou. Ako uviedol súd prvého stupňa túto skutočnosť namietol sám žalovaný, ktorý má za to, že podľa § 40a Občianskeho zákonníka neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. O príslušenstve pohľadávky rozhodol súd prvého stupňa podľa § 365 a § 369 Obchodného zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pretože žalobca bol v konaní úspešný. Súd prvého stupňa žalobcovi priznal náhradu súdneho poplatku vo výške 66,39 eura a vo zvyšku náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, pretože žalobca si ich nevyčíslil, hoci bol o tom poučený. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie tak žalobca, ako aj žalovaný. Žalobca podal odvolanie len proti výroku o náhrade trov konania. V odvolaní uviedol, že trovy konania písomne vyčíslil vo výške 317,86 euro. Tieto trovy špecifikoval a osobným podaním dňa 22.11.2010 doručil súdu, teda v lehote 3 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku. Napriek tomu súd túto skutočnosť nezobral do úvahy. Navrhol preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania zmenil tak, že žalobcovi prizná náhradu trov konania vo výške 317,86 eura . Zároveň požiadal aj o priznanie náhrady trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 22,84 eura a zo zaplateného súdneho poplatku za podané odvolanie. K odvolaniu pripojil kópiu osobného podania s pečiatkou súdu: Došlo dňa 22.11.2010. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu, pretože tento rozsudok je podľa žalovaného nepreskúmateľný pre nedostatočné odôvodnenie, ako aj súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na § 152 ods. 1, § 157 ods. 2 O.s.p. a čl. 46 Ústavy SR a v tejto súvislosti na to, že súd prvého stupňa v odôvodnení neuviedol, z ktorých dôkazov pri rozhodnutí vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Podľa žalovaného súd neuviedol na základe akých skutočností dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania vznikol obchodno-záväzkový vzťah, a to v písomnej podobe, pričom v odôvodnení rozsudku sa vôbec nevysporiadal s námietkami žalovaného týkajúcimi sa neplatnosti Zmluvy o používaní systému easyReal 32001/06/2007 zo dňa 11.06.2007. Záver o platnosti, či neplatnosti zmluvy bol právnym základom pre posúdenie zľavy z plnenia. Ďalej žalovaný poukázal na ust. § 269 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ako aj na § 40 zák.č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a v jeho súvislosti na čl. I Zmluvy o používaní systému easyRea, resp. Prílohu č.1 k Zmluve, keď sa uvádza poskytnutie prístupu systému a zároveň sa uvádza typ licencie - multilicencia - ľubovoľný počet inštalácii výhradne v sídle REALITKA. Predmetná zmluva nie je inominátnou zmluvou, ale mala by to byť Licenčná zmluva podľa § 40 Autorského zákona. Podmienkou platnosti takejto zmluvy je podľa § 40 ods. 2 Autorského zákona písomná forma, ktorá v danom prípade nebola dodržaná, preto je podľa žalovaného uvedená zmluva neplatná. K písomnému prijatiu uvedenej zmluvy nedošlo, preto nemôže byť pochybnosť o tom, že ani s odkazom na § 43 až § 47 Občianskeho zákonníka nemožno zmluvu považovať za platne uzavretú. Ak by súd dospel k záveru, že aj napriek vyššie uvedenému, je predmetná zmluva platne uzavretá, žalovaný poukázal na čl. II ods. 3 zmluvy, z ktorého vyplýva, že žalovanému vzniká nárok na zľavu s výnimkou prípadu, ak nastane rozväzovacia podmienka, ktorou je nefunkčnosť systému spôsobená tretími stranami alebo vyššou mocou, čo musí preukazovať žalobca, a nie žalovaný ako nesprávne uzavrel súd prvého stupňa. Záver súdu prvého stupňa o tom, že žalobcovi vznikol nárok uplatnený žalobou je nesprávny, pričom súd neoprávnene preniesol dôkazné bremeno v konaní na žalovaného, a to aj napriek tomu, že povinnosť preukazovať splnenie rozväzovacej podmienky bolo na strane žalobcu. Napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný aj v časti odôvodnenia príslušenstva pohľadávky, kde súd odkazuje len na ust. § 365 a § 369 Obchodného zákonníka. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania. Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného podané proti rozsudku v celom rozsahu je dôvodné. Po prejednaní veci v rozsahu a dôvodov odvolania odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa neobsahuje presvedčivé a riadne odôvodnenie, spĺňajúce ust. § 157 ods. 2 O.s.p. ako to správne namieta žalovaný vo svojom odvolaní. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Ústavný súd Slovenskej republiky judikoval, že ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, alebo sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti, treba považovať rozhodnutie súdu za riadne neodôvodnené a arbitrárne. V predmetnej veci súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku nedáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, neobsahuje vysporiadanie sa súdu prvého stupňa s námietkami žalovaného proti platnosti zmluvy uvedenými v priebehu prvostupňového konania (č.l. 121). Otázka posúdenia platnosti zmluvy je pre priznanie uplatneného plnenia z nej, rozhodujúce. Súd prvého stupňa si túto otázku musí vyriešiť predbežne, pričom bez ohľadu na námietku účastníka konania súd prvého stupňa musí predbežne riešiť otázku prípadnej absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy. Pokiaľ zákon vyžaduje pre daný typ zmluvy písomnú formu, bola by zmluva absolútne neplatná, ak by písomnú formu nemala (§ 272 ods. 1 Obchodného zákonníka). V tejto súvislosti sa súd prvého stupňa nevysporiadal s námietkami žalovaného týkajúcimi sa právneho posúdenia predmetnej zmluvy ako zmluvy Licenčnej podľa § 40 zák.č. 618/2003 Z.z. a nesplnenia písomnej formy tejto zmluvy podľa § 40 ods. 2 zák.č. 618/2003 Z.z. (č.l. 156). Súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil svoj záver (bez uvedenia úvahy akou sa spravoval pri jeho vyvodení), že predmetná zmluva zo dňa 11.06.2007 o používaní systému easyReal 32 je zmluvou inominátnou podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa sa riadne v odôvodnení rozsudku nevysporiadal ani s ďalšími námietkami žalovaného vznesenými proti uplatnenému nároku. Ide najmä o námietky týkajúce sa neunesenia dôkazného bremena žalobcu o skutočnosti, že poskytol žalovanému plnenie, ako aj o skutočnosti, že poskytol technickú podporu, že zabezpečil pre žalovaného prístup do systému easyReal32, a že tento systém žalovaný používal. Ďalej sa riadne nevysporiadal s tvrdením žalobcu o jeho nároku na zľavu vo výške 1/30 z mesačného poplatku v spojení s námietkou žalovaného, o tom, že ak podmienky na jej priznanie žalovaný nespĺňa, musí to preukázať žalobca. Okrem vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa v napadnutom rozhodnutí nedostatočne vysporiadal s nárokom v časti uplatneného príslušenstva a túto časť priznaného nároku odôvodnil len odkazom na § 365 a § 369 Obchodného zákonníka, bez zdôvodnenia konkrétnej výšky úroku z omeškania, počiatku omeškania a sumy, z ktorej sa má úrok z omeškania platiť a prečo. Nedostatočným zdôvodnením všetkých právne a skutkovo významných otázok súd prvého stupňa odňal právo účastníkovi konať pred súdom. Vzhľadom na vyššie uvedené pochybenia súdu prvého stupňa odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí vo veci súd prvého stupňa rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. aj o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania. Vzhľadom k vyššie uvedenému zrušeniu napadnutého rozsudku v celom rozsahu (teda aj v časti výroku o náhrade trov konania) sa odvolací súd podrobnejšie nezaoberal dôvodmi odvolania žalobcu voči náhrade trov konania. Je však potrebné konštatovať, že originál podania, ktorého kópiu žalobca pripojil k odvolaniu, a v ktorom žalobca mal súdu prvého stupňa zaslať špecifikáciu trov včas, teda v lehote troch dní od vyhlásenia rozsudku (podľa pečiatky „došlo“), sa v predmetnom spise súdu prvého stupňa nenachádza. Preto súd prvého stupňa zo špecifikácie nevychádzal. Len z originálu podania - špecifikácie trov konania žalobcu, potvrdeného pečiatkou zo súdu „DOŠLO“, by bolo možné bezpochybne konštatovať, či špecifikácia trov konania žalobcu bola súdu doručená včas. Potom by bolo chybou súdu, ak nebolo toto podanie založené včas do spisu, aby z neho zákonná sudkyňa mohla vychádzať. Vzhľadom však na zrušenie rozsudku i v časti náhrady trov konania z iných dôvodov, nebolo potrebné túto skutočnosť zo strany odvolacieho súdu skúmať. Špecifikácia trov konania žalobcu bude môcť byť využitá pre časť trov prvostupňového konania pre účely rozhodovania o náhrade trov konania v novom rozhodnutí vo veci samej, ak bude vo veci samej žalobca úspešný. Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov: za 3:0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.