Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/385/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208222115 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1208222115.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Eleny Ďuranovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: Národná diaľničná spoločnosť, a.s. so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy č. 45, proti odporcovi: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova č. 17, o zaplatenie 1.379,19 € s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 2. júna 2010 č.k. 18C 125/2009-199 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1.047,07 € s 8,5% úrokom z omeškania od 7.2.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 85,88 €, všetko do troch dní. Vo zvyšku napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa tento domáhal náhrady škody (§ 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z.) vzniknutej pri dopravnej nehode dňa 7.6.2007, vo výške 1.379,19 € s príslušenstvom, súčasne navrhovateľovi uložil povinnosť náhrady trov konania protistrany vo výške 82,50 € do 3 dní. Vychádzal zo zistenia, že dňa 7.6.2007 na 476 km diaľnice D1 došlo k dopravnej nehode. Motorové vozidlo EČV: PO XXX U., ktoré nehodu spôsobilo viedol ako vodič T. R. s tým, že nehodou došlo k poškodeniu veľkoplošnej dopravnej značky, súčastí a k znečisteniu vozovky, teda majetku navrhovateľa to vo výške 99.229,70,- Sk. Od tejto škody si navrhovateľ odpočítal príjem za kovový odpad vo výške 1.424,25,- Sk a u odporcu si uplatnil škodu vo výške 97.805,45,- Sk (vyúčtovanie za škody na diaľniciach a cestách NDS zo dňa 13.11.2007 - č.l. 28) u odporcu z toho dôvodu, že vozidlo, ktoré dopravnú nehodu spôsobilo bolo povinne zmluvne poistené za zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v Komunálnej poisťovní, a.s.. Zo záznamu dopravnej polície z 8.6.2007 (č.l. 41) č. p. KRP-P-125/KDI-LM-2007 súd zistil, že k dopravnej nehode došlo tak, že vodič T. R. idúci s nákladnou súpravou po diaľnici D1 v smere Liptovský Mikuláš - Poprad neprispôsobil rýchlosť jazdy situácií v cestnej premávke, neskoro spozoroval prekážku v cestnej premávke (stojace vozidlá) a v dôsledku prudkého brzdenia dostal na rozliatej nafte šmyk a narazil do dopravnej značky D 34a Návesť pred križovatkou. Z poistnej zmluvy (založenej odporcom) súd zistil, že táto bola medzi odporcom a firmou M & J CONSULTING, s.r.o. uzatvorená dňa 30.11.2006 a týkala sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom bol poistený súbor motorových vozidiel, ktorého súčasťou bolo aj predmetné vozidlo EČS: PO XXX U.. Všeobecné poistné podmienky do súdneho spisu založené neboli. Po uplatnení si náhrady škody u poisťovne táto oznámením o poistnom plnení zo dňa 1.2.2008 odporcovi vyčíslila výšku škody, pričom nepriznala poškodenému sumu za prestoje (podľa navrhovateľa ušlý zisk) vo výške 10.005,45,- SK, ďalej odpočítala opotrebenie poškodenej veci vo výške 30.120,- SK a zvyšky v sume 1.424,- Sk. Odporca teda navrhovateľovi vyplatil titulom poistného plnenia 56.256,- Sk. Rozdiel vo výške 41.549,45,- Sk (1.379,19 €) je predmetom žalobného návrhu. Keďže v danom prípade došlo pri dopravnej nehode k poškodeniu diaľnice resp. jej súčasti (zvodidlá), navrhovateľ poukazoval na ust. § 9 ods. 6 zák. č. 135/1961 Zb., podľa ktorého ten, kto poškodenie spôsobil, je povinný uhradiť správcovi (teda navrhovateľovi) náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. Keďže v tomto prípade poškodenie neodstránil sám škodca, ale navrhovateľ, navrhovateľ zo znenia citovaného ustanovenia vyvodzoval, že odporca by mu mal uhradiť všetky náklady vynaložené na odstránenie poškodenia resp. uvedenia komunikácie do pôvodného stavu, bez ohľadu na vek poškodenej veci. Súd však poukázal na to, že navrhovateľ si uplatňuje v tomto konaní náhradu škody ne od škodcu, ale od poisťovne, s ktorou mal škodca uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, preto rozsah plnenia treba posudzovať podľa zák. č. 380/2001 Zb., predovšetkým ust. § 4 tohto zákona, ako aj § 5 ods. 1 písm. d/ a contrario. Podľa § 5 ods. 1 písm. d/ cit. zák. totiž poisťovňa nie je povinná nahrádzať škodu nad rámec ustanovený osobitnými predpismi, pričom zákon tu odkazuje na § 442 až 449 OZ, pokiaľ poistná zmluva neustanovuje inak. V danom prípade, ako je uvedené vyššie všeobecné poistné podmienky neboli s poistnou zmluvou súdu predložené, preto nebolo preukázané, že si účastníci poistnej zmluvy dohodli širší rozsah plnenia ako je upravený v § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z.. Rozsah plnenia odporcu je teda potrebné posudzovať podľa ust. § 442 až 449 OZ. pri určení výšky skutočnej škody sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Pri škode spôsobnej na starších, použitých alebo opotrebovaných veciach sa zisťuje všeobecná cena, ktorú mali veci v čase poškodenia, teda nie je možné vychádza z ceny novej veci. Výška náhrady za poškodenú vec pri tom nie je závislá od toho, či si poškodený nechal vec opraviť, či si ju opravil sám alebo či ostala neopravená. Pri vynaložení určitej čiastky na opravu veci je od tejto čiastky potrebné odrátať čiastku zodpovedajúcu zhodnoteniu veci oproti jej stavu pred poškodením. Rovnako je to pri výmene starej veci, ktorá bola poškodená, za novú. V konaní nebolo sporné, že v danom prípade boli poškodené staršie zvodidlá, preto podľa názoru súdu odporca postupoval správne, keď pri náhrade škody z ceny novej veci odpočítal tzv. amortizáciu (ktorej výpočet navrhovateľ nespochybňoval), teda opotrebenie, a to bez ohľadu na to, že navrhovateľ argumentoval tým, že zvodidlá musia byť stále v 100% - nom technickom stave. Takýto postup odporcu bol v súlade s vyššie citovanými právnymi predpismi. Pokiaľ ide o náhradu za tzv. prestoje, ktorú si navrhovateľ tiež uplatňoval, podľa názoru súdu ani táto navrhovateľovi nepatrí. Navrhovateľ charakterizoval prestoj ako celkovú dobu, počas ktorej dopravný prostriedok alebo mechanizmus pri odstraňovaní prekážky alebo škody na diaľnici alebo na ceste navrhovateľa stojí, okrem času, ktorý je potrebný k nakladaniu, vykladaniu a pripojeniu alebo odpojeniu vlečného vozidla, prívesu k ťažnému vozidlu, prístroja alebo zariadenia. Náklady (cenu) za prestoje si navrhovateľ vypočítava podľa svojho interného predpisu (č. 27/5240/2005 - Ceny za výkony na diaľniciach a cestách a ceny za odstraňovanie škôd na diaľniciach a cestách vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s.). Podľa názoru navrhovateľa je účtovanie prestojov možné chápať ako účtovanie ušlého zisku. Ušlým ziskom je ujma vyjadriteľná v peniazoch, spočívajúca v tom, že poškodený v dôsledku škodnej udalosti nedosiahne rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré sa dalo očakávať pri pravidelnom chode vecí (t.j. keby nebolo došlo k vzniku škody). Motorové vozidlá resp. mechanizmy, ktoré navrhovateľ pri odstraňovaní škody použil, patrili navrhovateľovi, preto mal súd za to, že "náklady" za dobu, počas ktorej tieto mechanizmy pri odstraňovaní škody nepracovali, nemožno považovať za ušlý zisk, nakoľko keďže navrhovateľ nepreukázal, že by tieto mechanizmy v čase, keď mali tzv. prestoje počas odstraňovania škody, mali pracovať inde pre tretiu osobu, ktorá by navrhovateľovi za túto prácu zaplatila, nie je možné predpokladať, že pokiaľ by tieto mechanizmy neboli použité pri odstraňovaní tejto škody, navrhovateľ by získal majetkovú hodnotu, ktorú si v tomto konaní uplatňuje ako náhradu za tzv. prestoje. Náklady na dopravu a na mzdu zamestnancov, ktorí na odstraňovaní škody pracovali, pritom odporca navrhovateľovi zaplatil. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie navrhovateľ, navrhol jeho zmenu a vyhovenie jeho návrhu. Poukázal na vyhl. MVRR č. 158/2004 Z.z. a Technický predpis TP 7/2000, v zmysle ktorých je navrhovateľ povinný uviesť zvodidlo po poškodení do pôvodného stavu v súlade s STN, v danom prípade tak výmenou zvodidla nedošlo k jeho zhodnoteniu. Životnosť zvodidiel nie je žiadnym predpisom obmedzená, po celý čas existencie musia byť tieto zariadenia v stave spĺňajúcom požiadavky bezpečnosti cestnej premávky. Navrhovateľ v konaní uplatňoval len výšku škody v súlade so zák. č. 381/2001 Z.z resp. § 442 až § 449 O.z., nie nad rámec ustanovený osobitnými predpismi. Uplatnenie amortizácie v danom prípade poškodzuje navrhovateľa, ktorý nezanedbal žiadne povinnosti uložené mu právnymi normami a ani nespôsobil dopravnú nehodu, napriek tomu mu súd nepriznal všetky náklady na odstránenie poškodenia v súvislosti s dopravnou nehodou. V časti týkajúcej sa náhrady ušlého zisku navrhovateľ poukázal na to, že je podnikateľským subjektom, pokiaľ by nebol povinný odstraňovať pri dopravnej nehode vzniknú škodu, mohol mechanizmy využiť na iný účel. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že výška náhrady škody môže byť totožná s cenou veci v čase jej poškodenia iba v prípade, ak bola poškodená celkom nová vec. Ak by sa miera opotrebenia veci nezohľadňovala, nebolo by možné hovoriť o cene veci v čase poškodenia. Nakoniec výška náhrady nie je závislá od toho, či si poškodený nechá poškodenú vec opraviť alebo si prípadne vec poškodenú ponechá bez opravy. navrhol preto potvrdenie napadnutého rozsudku z hľadiska jeho vecnej správnosti. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p., dospel pritom k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Podľa § 9 ods. 6 citovaného zákona pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/, d/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradiť poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, a ušlého zisku. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Navrhovateľ pri vyčíslovaní škody postupoval podľa § 9 ods. 1, 6 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je povinný ten, kto škodu spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, na rozdiel od odporcu, ktorý argumentoval amortizáciou zničených zariadení, ktoré boli dopravnou nehodou poškodené, keď pri škode spôsobenej na použitých starších veciach je potrebné vychádzať zo všeobecnej ceny, ktorú mali veci v čase poškodenia. Ďalej navrhovateľ žiadal priznať ušlý zisk na tzv. prestoje, keď prestojom sa rozumie celková doba, počas ktorej dopravný prostriedok alebo mechanizmus pri odstraňovaní prekážky alebo škody na diaľnici stojí, okrem času, ktorý je potrebný k nakladaniu, vykladaniu a pripojeniu alebo odpojeniu vlečného vozidla, prívesu k ťažnému vozidlu, prístroj alebo zariadenia. Odporca s tým nesúhlasil, keď mal za to, že tieto nemôžu byť hradené s povinného zmluvného poistenia motorového vozidla, ktoré škodu spôsobilo, nakoľko takto vzniknuté náklady nie sú skutočnou škodou a nadovšetko pracovné stroje navrhovateľ nevyužíva na inú pracovnú - podnikateľskú činnosť. Odvolací súd zastáva názor, že pre vyriešenie spornej otázky výšky poistného plnenia je rozhodujúce, že vec sa riadi právnym režimom upraveným v zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, v zmysle ktorého vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu. Odhliadnuc od toho odstránenie poškodenia a uvedenie zariadenia do pôvodného stavu nebolo možné inak, len za použitia nových dielov zvodidiel zodpovedajúcich aktuálnym normám, keďže v zmysle vyhl. MVRR č. 158/2004 Z.z. zvodidlá podliehajú povinnému preukazovaniu zhody, čo bráni pri výmene použitiu starých alebo opotrebovaných zvodidiel, ktoré napokon žalobca ani nemusí mať k dispozícií. Predmetná oprava teda nemohla byť vykonaná iným spôsobom, než použitím nových dielov. Opravou týchto zvodidiel nedošlo k zjavnému prínosu pre poškodeného, keďže výmena dielov zvodidiel nezvýšila ich úžitkové vlastnosti, keďže s poukazom na uvedené, odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu bolo prevedené účelne a smerovalo len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, nie je možné prenášať povinnosť k úhrade ani časti nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a nedôvodne ho tak znevýhodňovať voči škodcovi, nemožno teda od poškodeného požadovať, aby on doplácal na nehodu, keď zmyslom a účelom ustanovení priznávajúcich poškodenému právo na náhradu škody je zaistiť, aby mu bola v plnej miere kompenzovaná majetková ujma. Neobstojí názor odporcu, podľa ktorého výška náhrady škody nemôže závisieť od toho, ako poškodený s poškodeniu vecou naloží (či si ju nechá opraviť alebo si poškodenú vec ponechá bez opravy), keď v danom prípade uvedenie zvodidiel resp. značiek po ich poškodení pri nehode do pôvodného - funkčného stavu je povinnosťou navrhovateľa, vyplývajúcou mu z právnych predpisov. Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady škody (mimo ušlého zisku) zmenil (§ 220 O.s.p.) a navrhovateľovi priznal aj zvyšok náhrady, uplatnenej návrhom (v časti amortizácie) vo výške 30.120,- Sk (999,80 €). Rovnako odvolací súd uložil odporcovi povinnosť zaplatenia aj sumy 1.424,- Sk (47,27 €) uplatnenej návrhom ako súčasť náhrady škody, keď z celkovej výšky škody 99.229,70,- Sk navrhovateľ túto sumu, predstavujúcu príjem za kovový odpad, odpočítal pri uplatnení náhrady voči poisťovni (uplatnil náhradu vo výške 97.805,45,- Sk), pričom poisťovňa vyplatila náhradu vo výške 56.256,- Sk s tým, že plnenie opätovne (nedôvodne) krátila o sumu príjmu za kovový odpad. Odvolací súd tak priznal navrhovateľovi celkom zvyšok náhrady vo výške 31.544,- Sk (po prepočte 1.047,07 €) spolu s 8,5% úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po úhrade časti škody vo výške 56.256,- Sk, ku ktorej došlo dňa 6.2.2008 ( v zmysle § 517 ods. 2 O.z. a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej NBS). Vo zvyšnej časti, týkajúcej sa náhrady ušlého zisku navrhovateľa, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.), plne sa stotožňujúc s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa v tejto časti. Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania rozhodol odvolací súd aj o náhrade trov konania na súde prvého stupňa (§ 224 ods. 2 O.s.p.), a to podľa § 142 ods. 2 O.s.p. (s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.) vzhľadom na len čiastočný úspech navrhovateľa v konaní, predstavujúci cca 76% z uplatneného nároku, po odpočte úspechu odporcu v rozsahu cca 24%, navrhovateľovi tak priznal náhradu trov v rozsahu zodpovedajúcom 52% uplatnenej náhrady (zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 82,65 € a poplatok za odvolanie vo výške 82,50 €) vo výške 85,88 € (52% zo sumy 165,15 €). Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.