Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/15/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208224666 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1208224666.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY C. súd v K. v senáte zloženom z predsedu senátu B.. E. A. a členov senátu B.. B. Z. a B.. M. I. v právnej veci navrhovateľa: I. M. A. P. K., O. nám. X, K., IČO: 00 XXX XXX, proti odporcom v X. rade: M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., I. XXX/A, v X. rade: M. R., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K., I. XXX/A, t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou V. O., tajomníčkou Okresného súdu K. V, o vypratanie bytu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu K. II zo dňa XX. septembra XXXX č.k. XXC/XXX/XXXX-XX, jednohlasne takto r o z h o d o l : U. súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že odporcovia v X. a X. rade sú povinní vypratať a odovzdať navrhovateľovi X-izbový byt I. kategórie, číslo bytu XA, nachádzajúci sa na I. nadzemnom podlaží bytového domu na I. ulici č. XXX/A v K. do XX dní odo dňa zabezpečenia náhradného bytu. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : G. rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal vypratania a odovzdania X-izbového bytu č. XA na X. nadzemnom podlaží bytového domu na I. XXX/A v K., bez nároku na bytovú náhradu a odporcom náhradu trov konania nepriznal. S poukazom na ust. § 126 ods. 1 U.. zák., § 710, § 711 ods. 1 písm. d), § 712, § 712a ods. X,X,X U.. zák. dospel k záveru, že nájomný vzťah medzi odporcami platne zanikol X. novembra XXXX a od nasledujúceho dňa odporca v X. rade aj s dcérou K. užíva byt bez platnej nájomnej zmluvy, a preto navrhovateľovi svedčí právo domáhať sa vypratania označeného bytu. C., že v prípade skončenia nájmu bytu § 712c ods. 1 U. zákonníka ako špeciálny predpis k § 126 U. zákonníka ustanovuje, že v určitých prípadoch upravených v § 712a U. zákonníka nie je nájomca napriek skončeniu nájmu povinný byt vypratať do času, kým mu prenajímateľ nezabezpečí bytovú náhradu. O. na to, že výpoveď navrhovateľa bola odporcom daná z dôvodov upravených v § 711 ods. 1 písm. d) U. zákonníka, pričom ustanovenie § 712a ods. 4 U. zákonníka predpokladá povinnosť prenajímateľa, ktorý dal výpoveď z nájmu z dôvodov uvedených v § 711 ods. 1 písm. d), zabezpečiť náhradný byt, ak to jeho pomery umožňujú, za dvoch alternatívnych predpokladov: že sa nájomca stará o maloleté dieťa alebo o bezvládnu osobu, ktorí sú členmi jeho domácnosti. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že odporca v X. rade sa stará o bezvládnu osobu, ktorá patrí k jeho domácnosti, ako to vyžaduje § 712a ods. 4 U. zákonníka, na základe čoho dospel k záveru, že navrhovateľovi tak vznikla povinnosť poskytnúť mu náhradný byt, pokiaľ to jeho pomery umožňujú. O. pojmom "pomery umožňujú" treba rozumieť taký stav, že prenajímateľ je schopný bez vážneho ohrozenia svojej finančnej situácie a svojho neúmerného zaťaženia splniť povinnosť zabezpečiť náhradný byt a pre to, aby to pomery neumožňovali, nestačí samotná okolnosť, že prenajímateľ náhradný byt osobne nevlastní, ale musí ísť o takú záťaž pre prenajímateľa, že ho nie je schopný zabezpečiť ani u tretej osoby. V tejto súvislosti neuznal za pravdivé tvrdenia navrhovateľa na pojednávaniach, že nemá možnosť zabezpečiť pre odporcu v I. rade náhradný byt a považoval za všeobecne známe, že navrhovateľ je vlastníkom veľkého množstva nehnuteľností a hospodári s vysokým rozpočtom, v dôsledku čoho preň nemôže byť problémom zabezpečiť náhradný byt pre odporcov a ich dcéru K., keď takýto náhradný byt môže aj nižšej kvality a môže byť aj mimo obvodu mestskej časti Z.. Keďže odporcovia sú spoločnými nájomcami predmetného bytu považoval za postačujúce ak podmienky na bytovú náhradu spĺňa jeden z nich, keďže v dôsledku ich spoločného nájmu nemožno zaviazať na vypratanie len jedného z nich. Na základe tohto právneho posúdenia dospel k záveru, že v prejednávanej veci majú odporcovia právo na zabezpečenie náhradného bytu v zmysle § 712a ods. 4 U. zákonníka a pokiaľ sa navrhovateľ svojím návrhom domáhal výslovne vypratania bytu bez bytovej náhrady, návrh zamietol, keďže nemá oporu v už ustanoveniach U. zákonníka. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Keďže si však v konaní úspešní odporcovia nárok na náhradu trov neuplatnili, žiadnu im nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bola odporcom uložená povinnosť predmetný byt vypratať a protokolárne mu odovzdať po zabezpečení náhradného bytu, dôvodiac nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, nakoľko ust. § 712a ods. 4 U.. zák. nemôže byť podkladom pre zamietnutie návrhu, ale pre priznanie bytovej náhrady pre odporcov. O. bol súd odlišného názoru a považoval podmienky na poskytnutie bytovej náhrady za splnené, mal zaviazať odporcov k vyprataniu bytu s poskytnutím bytovej náhrady, ktorá nie je priamou povinnosťou uloženou rozsudkom, ale len možnosťou získať byt za splnenia odkladacej podmienky vykonateľnosti rozsudku. G. s tým, že súd je striktne viazaný návrhmi tak, ako to konštatoval súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku. V. tým, že právoplatnosť rozsudku súdu prvého stupňa by mala za následok vyvolanie prekážky res iudicata, čo by znamenalo, že by sa súdnou cestou nikdy nemohol dostať k svojmu vlastníctvu a odporcovia by za užívanie bytu nemuseli platiť. G. správnosť výkladu pojmu „ak to pomery umožňujú“ súdom prvého stupňa a poukázal na to, že v danom prípade sa jedná o poskytnutie bezbariérového bytu, ktorý musí spĺňať špeciálne podmienky a z celkového počtu bytov, ktoré vlastní, len veľmi malá časť pripadá na tieto byty, uvoľňujú sa len sporadicky a je o ne obrovský záujem, nakoľko je ich na území K. veľmi málo. O. na pretrvávajúci problém s odporcami, ktorí takmer XX rokov za byt neplatia a dochádza k jeho značnému znehodnoteniu. Z uvedených dôvodov mal za to, že mu pomery poskytnutie bezbariérového bytu v čase vydania rozhodnutia neumožňovali. G. poukázal na to, že po vyhlásení rozsudku sa mu uvoľní jeden bezbariérový byt nachádzajúci sa neďaleko bydliska odporcov, a preto navrhol uložiť predmetný byt vypratať s poskytnutím náhradného bytu horšej kvality a menšej obytnej plochy, ako má vypratávaný byt a žiadal priznať aj náhradu trov konania. Odporca v X. rade ani opatrovníčka odporkyne v X. rade sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili. U. súd preskúmal vec v celom rozsahu a v medziach dôvodov odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§ XXX ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, nakoľko súd prvého stupňa založil svoje závery na nesprávnom právnom posúdení veci. V posudzovanej veci vykonal súd prvého stupňa na základe dôkazných návrhov účastníkov konania náležité dokazovanie na zistenie rozhodujúcich skutočností potrebných pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na vypratanie bytu odporcami (ust. § 120 ods. X,X O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, že nájomný vzťah medzi navrhovateľom a odporcami platne zanikol, a preto užívajú byt bez platnej nájomnej zmluvy a že odporca v X. rade sa stará o bezvládnu osobu, ktorá patrí k jeho domácnosti. S týmito skutkovými závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, keďže majú dostatočnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a ani navrhovateľ vo svojom odvolaní ich správnosť nespochybňoval. Z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je treba pod právnym posúdením rozumieť činnosť súdu, pri ktorom zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. G. právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa § 126 ods. 1 U.. zák., vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. J. predpokladom úspechu vlastníckej žaloby na vydanie veci je preukázanie, že vlastníkom vecí, ktoré sú predmetom vydania, je navrhovateľ a že odporca mu tieto veci neoprávnene (bez právneho dôvodu) zadržuje, teda že sa nachádzajú vo faktickej moci odporcu bez toho, aby ho k tomu oprávňoval relevantný právny titul a odmieta ich vlastníkovi vydať; vydanie veci sa môže tiež realizovať vo forme vypratania. O. vec vydať je objektívna a nie je viazaná na zavinenie. P. žaloba chráni obsah vlastníckeho práva, t.j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky, vrátane oprávnenia nakladať s ňou. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na právnom závere, že odporcovia majú právo na zabezpečenie náhradného bytu v zmysle ust. § 712a ods. 4 U.. zák. a pokiaľ sa navrhovateľ v konaní domáhal vypratania bytu bez bytovej náhrady, jeho návrh nemá oporu v ustanoveniach U. zákonníka, a tak neobstojí. Súd prvého stupňa aplikoval na zistený skutkový stav správne ustanovenia U. zákonníka, tieto však nesprávne interpretoval vo vzťahu k ust. § 153 ods. 2 O.s.p.. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožňuje so súdom prvého stupňa v tom, že súd je v konaní zásadne viazaný petitom návrhu, a teda nemôže prekročiť v tomto smere návrhy účastníkov a priznať im viac, ako požadujú, alebo niečo iné, ako bolo nimi uplatňované, ale rovnako ani nemôže priznať síce požadované plnenie, ale z iného skutkového základu, než ktoré bolo predmetom konania. Z tejto všeobecnej zásady, vychádzajúcej z dispozičnej zásady ovládajúcej občianske súdne konanie, však predstavuje úprava obsiahnutá v ust. § 153 ods. 2 O.s.p. výnimku, keď umožňuje súdu prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť im viac, než čoho sa domáhajú, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi; v týmto prípadoch potom nie je súd viazaný žalobným petitom návrhu. Podľa § 712c ods. 1 vety prvej U.. zák., ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. V posudzovanej veci práve o takýto prípad išlo, keď spôsob vysporiadania vzťahu medzi účastníkmi vyplýva z právneho predpisu, pretože Občiansky zákonník v ust. § XXXa kogentným spôsobom upravuje právne vzťahy účastníkov po skončení nájomného vzťahu výpoveďou vo vzťahu k zabezpečeniu bytovej náhrady, a preto súd v konaní o vypratanie bytu nie je viazaný žalobným petitom návrhu ohľadne druhu bytovej náhrady, ktorú navrhuje prenajímateľ v konaní o vypratanie bytu zabezpečiť nájomcovi po skončení nájmu bytu. T. o hmotnoprávnu úpravu nároku na bytovú náhradu, ktorá obmedzuje účastníkov konania v možnosti s týmto nárokom voľne nakladať tým, že záväzným spôsobom určuje pravidlá, podľa ktorých musia pri úprave svojich vzťahov postupovať a rovnako súd pri rozhodovaní o týchto nárokoch musí tieto pravidlá dodržiavať. S ohľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že v danej veci nebol súd prvého stupňa viazaný žalobným petitom návrhu v časti, v ktorej navrhovateľ požadoval vypratanie bytu bez nároku na akúkoľvek bytovú náhradu, a preto mu v konaní prináležalo bez zreteľa na žalobný petit návrhu, o tomto nároku autoritatívne vo výroku rozsudku rozhodnúť. A. zreteľom na uvedené sú úvahy súdu prvého stupňa o neopodstatnenosti návrhu navrhovateľa z dôvodu neuplatňovania ním v žalobnom petite návrhu bytovej náhrady zodpovedajúcej zákonu, nesprávne. Navrhovateľ však nedôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že nesprávne vyhodnotil jeho pomery vo vzťahu k jeho povinnosti zabezpečiť odporcom náhradný byt vzhľadom na to, že vypratávaný byt je bezbariérový. U. sú sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, keď ani v odvolacom konaní navrhovateľ netvrdil, že by na jeho strane existovala nejaká zásadná, objektívne daná prekážka, ktorá by mu bránila zákonu zodpovedajúci náhradný byt pre odporcov zabezpečiť. G. správnosť tohto záveru potvrdzuje aj tvrdenie navrhovateľa v jeho odvolaní o tom, že po vyhlásení rozsudku súdom prvého stupňa sa mu bezbariérový byt uvoľnil, v nadväznosti na čo upravil aj žalobný petit svojho návrhu v časti týkajúcej sa zabezpečenia bytovej náhrady. O. súd prvého stupňa v konaní skutkovo ustálil, že odporcovia užívajú byt bez platnej nájomnej zmluvy po tom, ako na základe výpovede ich nájomný vzťah skončil a ani nepodali žalobu o určenie neplatnosti tejto výpovede, a na tomto základe dovodil, že podľa ust. § 126 ods. 1 U.. zák. navrhovateľovi svedčí právo domáhať sa vypratania bytu, mal žalobnému návrhu navrhovateľa na vypratanie bytu vyhovieť a odporcom uložiť povinnosť byt vypratať až po zabezpečení bytovej náhrady vo forme náhradného bytu, na ktorú im vznikol podľa ust. § 712a ods. 4 U.. zák. nárok, keďže výsledkami vykonaného dokazovania mal preukázané, že odporca v X. rade sa stará o dcéru, ktorú je potrebné vzhľadom na jej zdravotný stav považovať za bezvládnu osobu a s ktorou tvorí domácnosť, keď aj pomery navrhovateľa zabezpečenie takejto náhrady umožňujú. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznal opodstatnenosť odvolacích dôvodov, ktorými navrhovateľ argumentoval vo svojom odvolaní, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý ho založil na právnych záveroch, ktoré nezodpovedajú správnemu právnemu posúdeniu veci, zmenil tak, že návrhu navrhovateľa na vypratanie bytu, ktorý odporcovia užívajú bez právneho dôvodu, vyhovel s tým, že splnenie tejto povinnosti odporcami viazal na zabezpečenie im náhradného bytu (§ 220 O.s.p.). O náhrade trov (celého) konania rozhodoval odvolací súd podľa § 224 ods. X,X O.s.p.. V odvolacom konaní vznikol úspešnému navrhovateľovi, ktorý podal návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy konania podľa § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p., nárok na plnú náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak súd dôvody hodné osobitného zreteľa nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosť, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patrí; to neplatí ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. O. uvedeného ustanovenia zákona musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu, musí mať výnimočný charakter a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona a k dosiahnutiu spravodlivosti pre účastníkov konania. J. má za cieľ motivovať účastníka k tomu, aby čo najskôr predkladal súdu rozhodujúce skutočnosti a dôkazy v záujme efektívneho, plynulého a hospodárneho priebehu konania, v opačnom prípade ho môže stíhať procesný následok v podobe nepriznania náhrady trov konania. T. o výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok a zo zásady zodpovednosti za zavinenie. B. aplikácia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody osobitného zreteľa opodstatňujúce nepriznanie náhrady trov konania celkom alebo sčasti. Z. môže spočívať tak v okolnostiach danej veci (charakter konkrétneho konania alebo konkrétnej procesnej situácie účastníkov), ako aj v okolnostiach na strane účastníka konania. O. okolnostiach na strane účastníka je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery u všetkých účastníkov konania. E. tiež zohľadniť okolnosti, ktoré viedli k uplatnenému nároku, ako aj prihliadnuť na postoj účastníkov konaní; neúspech účastníka konania však sám o sebe nemôže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa. A. situácia účastníkov je potrebné posudzovať komplexne. O. druhom z uvedených dôvodov môžu nastať dôvody hodné osobitného zreteľa vo vzťahu k určitému druhu konania, resp. za určitej procesnej situácie. U. konkrétneho prípadu treba zvažovať nielen na strane toho, v ktorého prospech sa má uvedené ustanovenie použiť, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nemá byť priznaný aj so zreteľom na to, či možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, aj keď mal v konaní úspech (dopad na majetkové pomery oprávneného účastníka). S poukazom na uvedené vyhodnotil odvolací súd nepriaznivé majetkové, sociálne a osobné pomery na strane odporcov ako dôvody hodné osobitného zreteľa a nepriznal navrhovateľovi ním uplatňovanú náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.