Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/24/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208225827 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1208225827.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY C. súd v K. v senáte zloženom z predsedu senátu B.. E. A. a členov senátu B.. B. Z. a B.. M. I. v právnej veci navrhovateľa: A., k.s., A. so sídlom C. ul. č. XXXX, A., T.: XX XXX XXX, zastúpeného B.. O. C., advokátom so sídlom I. ul.č.XXA, K. K., proti odporcovi: M.. P. K. bytom A. ul. č. XX, K., zastúpenému M.. B. Z., advokátom so sídlom Q. C. I. & O., s.r.o., A. ul. č. X, K., o zaplatenie zmluvnej pokuty, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu K. T. zo dňa XX. U. XXXX č.k. XC/XXX/XXXX-XXX, takto r o z h o d o l : U. súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške XX,XX eur k rukám právneho zástupcu odporcu M.. B. Z., advokáta v K., do troch dní. o d ô v o d n e n i e : P. zo dňa XX. októbra XXXX č.k. XC/XXX/XXXX-XXX súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške X,X% denne zo sumy XXX.- Sk (XX,XX eur), od XX.XX.XXXX do zaplatenia z dôvodu neuhradenia záväzku z kúpnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi jeho právnym predchodcom V., a.s. a odporcom, predmetom ktorej bola kúpa tovaru v hodnote XX.XXX.- Sk, keď odporca svoj záväzok uhradil len čiastočne vo výške XX.XXX.- Sk. V časti zmluvnej pokuty vo výške X,X % denne zo sumy XX,XX eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX konanie zastavil a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške XX,XX eur a trovy právneho zastúpenia vo výške XX,XX eur. Z. zo zistenia, že dňa XX.X.XXXX uzavrel odporca so spol. V., a.s. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj hnuteľnej veci s označením U. R. XXX A A. v hodnote XX.XXX.- Sk, ktorú sumu sa zaviazal odporca uhrádzať formou mesačných splátok vo výške XXX.- Sk po dobu XX mesiacov. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky, ktoré v čl. 1 bod 4 upravovali zmluvnú pokutu vo výške X,X% z dlžnej sumy za každý deň omeškania v prípade nezaplatenia splátky. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa XX.X.XXXX bola žalovaná pohľadávka postúpená postupcom B.. M. E., správcom konkurznej podstaty V., a.s. "v konkurze" na postupníka B. I., pričom dodatok č. 1 zo dňa XX.X.XXXX upravil v článku I špecifikáciu postúpených pohľadávok a odkaz na prílohy k zmluve. J. o postúpení pohľadávky zo dňa XX.X.XXXX bola žalovaná pohľadávka postúpená postupcom B. I. na postupníka na spoločnosť M. C., s.r.o. a dodatkom č. 1 zo dňa XX.X.XXXX bol upravený článok I - úvodné ustanovenia upravujúce predmet postúpenia pohľadávky. J. o postúpení pohľadávky zo dňa XX.X.XXXX bola predmetná pohľadávka postúpená zo spoločnosti M. C., s.r.o. na spoločnosť T. R. L.. J. o postúpení pohľadávky zo dňa XX.X.XXXX spoločnosť T. R. L. postúpila predmetnú pohľadávku spol. Q. estates, s.r.o., pričom z výpisu z obchodného registra zistil, že u spoločnosti Q. estates, s.r.o. došlo ku zmene obchodného mena na: C. A., s.r.o., ktorá je dňom XX.XX.XXXX v konkurze a správcom konkurznej podstaty bola ustanovená spol. A., k.s. - navrhovateľ. Z prehľadu saldokonta vypracovaného spol. V., a.s. dňa XX.X.XXXX zistil, že je evidovaná neuhradená pohľadávka odporcom vo výške XXX.-Sk. E. zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § 736, § 544 ods. X, § 524 ods. X,X, § 526 ods. X, 2 U. zákonníka a a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. O. na to, že zákon ukladá pôvodnému veriteľovi povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky, pričom právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi nastanú až okamihom, keď bol dlžník upovedomený o postúpení pohľadávky, a teda kým postupca dlžníkovi neoznámil postúpenie pohľadávky alebo mu to postupník nepreukázal, dlžník môže svoj dlh splniť postupcovi a dosiahnuť tak zánik záväzku. Na základe uvedeného konštatoval, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku riešil existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nepreukázal skutočnosť oznámenia o postúpení pohľadávky odporcovi dospel k záveru, že nemožno odporcu zaviazať na plnenie, keďže o postúpení pohľadávky a záväzku vo vzťahu k navrhovateľovi nemal vedomosť. S ohľadom na uvedené závery dovodil nedostatok aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa v predmetnom konaní a nezaoberal sa ďalšími argumentmi a dôvodmi prednesenými odporcom v konaní. O zastavení konania v žalovanej časti zmluvnej pokuty vo výške X,X% denne zo sumy XX,XX eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX rozhodol podľa § 96 ods. X, 2 O.s.p., keďže navrhovateľ za súhlasu odporcu zobral v priebehu konania v tejto časti návrh späť. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor proti platobnému rozkazu vo výške XX,XX eur a trov právneho zastúpenia advokátom vyčíslených podľa vyhl. č. XXX/XXXX Z.z. /§ 10/ za tri úkony právnej pomoci spolu v sume XX,XX eur. Proti tomuto rozsudku, v časti výroku, ktorým bol návrh zamietnutý, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo jeho návrhu na zaplatenie zmluvnej pokuty X,X% denne zo sumy XX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia vyhovené, dôvodiac nesprávnym právnym posúdením veci. V. platným postúpením pohľadávky na základe zmluvy o postúpení, pričom účelom zákonnej povinnosti postupcu (resp. postupníka) notifikovať dlžníka o postúpení pohľadávky nie je vznik účinkov zmeny veriteľa v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky, ale okrem iného umožniť dlžníkovi použiť právne prostriedky ochrany svojej osoby, ktoré mu zákon priznáva ustanovením § 529 U.. zák.. O. na to, že podľa informácií od postupcu boli všetkým dlžníkom zasielané písomné oznámenia o postúpení pohľadávky obyčajnou listovou zásielkou. F., že splnenie notifikačnej povinnosti o oznámení postúpenia pohľadávky dlžníkovi nemá podľa jeho názoru vplyv na účinnosť prevodu subjektívneho práva veriteľa na inú osobu a možnosť nadobúdateľa tohto práva domáhať sa jeho uplatnenia v súdnom konaní a jediným zákonným dôsledkom jej neplnenia je možnosť dlžníka zbaviť sa svojho záväzku plnením postupcovi. B. toho názoru, že platným uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky prešlo na neho spolu so subjektívnym právom na zaplatenie zmluvnej pokuty aj právo domáhať sa jej uplatnenia súdnou cestou, t.j. spôsobilosť byť aktívne vecne legitimovaný. O. na to, že zákon osobitne nereguluje súbeh úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty, a preto pre prípad omeškania dlžníka, je dojednanie zmluvnej pokuty plne v súlade s platnými právnymi predpismi. V. tým, že existenciu dlhu preukázal saldokontom, ktoré predstavuje výpis z účtovnej evidencie spoločnosti V., a.s., pričom odporca nepreukázal, že svoje záväzky zo zmluvy splnil riadne a včas, čím neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia. Z. vzťahu k dátumu XX.XX.XXXX uviedol, že ide o dátum, kedy bolo ním saldokonto vytlačené a bolo mu zaslané pri postúpení pohľadávky v elektronickej podobe, a teda nemohol ho zaslať podpísané konateľom V., a.s.. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa zotrval na svojej námietke nedostatku aktívnej legitimácie, keď iba na základe oznámenia postupcu alebo postupníka mohli nastať právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi a novým veriteľom dlžníka sa stane postupník. F., že svoj záväzok zo zmluvy riadne a včas splnil a predložené saldokonto nepovažoval za relevantný dôkaz o existencii spornej pohľadávky. G., že ho pôvodný veriteľ na úhradu údajnej pohľadávky nikdy nevyzval, pričom vzhľadom na odstup času, doklady o úhrade jednotlivých splátok neuchovával. Vzhľadom na uvedené považuje návrh za špekulatívny a výkon práva za šikanózny v rozpore s dobrými mravmi. G. platnosť dojednanej zmluvnej pokuty pre obchádzanie ust. § 517 ods. 2 U.. zák., ako aj s poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. k) U.. zák., keďže predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. G. neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty k pohľadávke, a preto je jej dojednanie v spotrebiteľskej zmluve neplatné. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. U. súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu a v medziach dôvodov odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že súd prvého stupňa založil svoje právne závery na nesprávnom právnom posúdení veci. O. posúdením je činnosť súdu, pri ktorom zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. G. právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V preskúmavanej veci je predmetom konania navrhovateľom uplatňovaný nárok voči odporcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty X,X% denne zo sumy XX,XX eur (XXX,-Sk) z dôvodu nezaplatenie splátky kúpnej ceny v sume XX,XX eur (XXX,-Sk) z kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, s úhradou ktorej sa mal odporca dostať do omeškania od XX.X.XXXX. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 526 ods. 1 U. zákonníka na právnom názore, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nepreukázal skutočnosť oznámenia o postúpení pohľadávky odporcovi, dospel k právnemu záveru, že nemožno odporcu zaviazať na plnenie pre nedostatok aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa v predmetnom konaní. E. právne závery súdu prvého stupňa však vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ustanovenie § XXX ods. 1 U. zákonníka na posúdenie aktívnej legitimácie navrhovateľa na uplatňovanie si žalovanej pohľadávky v konaní a toto aj nesprávne interpretoval vo vzťahu k otázke vecnej legitimácie navrhovateľa. M. prisvedčiť právnej argumentácii navrhovateľa v tom, že oznámenie postúpenia pohľadávky dlžníkovi postupcom alebo jej preukázanie postupníkom v zmysle ust. § 526 ods. 1 U.. zákonníka nezakladá (aktívnu) vecnú legitimáciu postupníka na uplatňovanie postúpenej pohľadávky; dôsledkom nesplnenia takejto povinnosti je len skutočnosť, že dlžník, ktorý sa o postúpení stanoveným spôsobom nedozvedel, sa zbaví svojho záväzku aj plnením postupcovi. E. až týmto oznámením, resp. preukázaním, sa postúpenie pohľadávky stáva účinným vo vzťahu k dlžníkovi, jeho povinnosť splniť záväzok smeruje k inému subjektu odlišnému od pôvodného veriteľa. Z. platná zmluva o postúpení pohľadávky môže mať za následok zmenu v osobe veriteľa, keď nový veriteľ (postupník) nadobúda nielen postúpenú pohľadávku, ale spolu s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatnenie. I. základom pre právne následky zmeny v osobe veriteľa postúpením pohľadávky je ust. § 524 ods. 1 U.. zákonníka, ktoré vyžaduje na platné postúpenie pohľadávky písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky, k platnosti ktorej sa súhlas dlžníka nevyžaduje, zmluva môže byť uzatvorená bez jeho vedomia a dokonca aj proti jeho vôli. S ohľadom na vyššie uvedené právne závery, vychádzajúc zo zistenia súdu prvého stupňa o tom, že zmluvami o postúpení pohľadávky bola žalovaná pohľadávka na navrhovateľa postúpená, možno dovodiť aktívnu legitimáciu navrhovateľa v tomto konaní. V konečnom dôsledku možno teda uzavrieť, že súd prvého stupňa svoj záver o nepreukázaní aktívnej vecnej hmotnoprávnej legitimácie navrhovateľa v konaní založil na nesprávnom právnom posúdení veci, v dôsledku čoho sa ďalej nezaoberal dôvodnosťou námietky premlčania vznesenej odporcom v konaní. Podľa § 100 ods. 1 U.. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až XXX). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 110 ods. 1 U.. zák. úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní. O. je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého právo nezaniká, ale sa len oslabuje tým, že v prípade vznesenia námietky premlčania, zaniká jeho súdna vymáhateľnosť, pretože súd musí prihliadnuť na dôvodne vznesenú námietku premlčania a nemôže už veriteľovi premlčané právo priznať. B. úprava vychádza z potreby zvýšenia právnej istoty v právnych vzťahoch. J. účelom inštitútu premlčania je tak pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby včas pristupovali k uplatňovaniu si svojich subjektívnych práv a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po neobmedzenú dobu nútené splniť si svoje povinnosti, a aby im bola zabezpečená ochrana v prípade oslabenia ich dôkaznej povinnosti v prípadnom súdnom konaní zo značným časovým odstupom. T. premlčania takto, v súlade so zásadou právnej istoty a všeobecnou požiadavkou sledovať si potrebu ochrany svojich ohrozených a porušených práv, zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Podľa § 544 ods. 1 U.. zákonníka, ak si strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. J. pokuta je zabezpečovací inštitút záväzkového práva, ktorou si zmluvné strany dojednajú určité plnenie pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ktoré je povinný poskytnúť ten, kto zabezpečenú povinnosť poruší. J. pokuta ako zabezpečovací záväzok má povahu vedľajšieho (akcesiorického) záväzku, a preto je čo do vzniku a trvania v zásade závislá od zabezpečovaného (hlavného) záväzku, z ktorého plnenie sa zmluvnou pokutou zabezpečuje. Z uvedeného potom vyplýva, že bez existencie platného hlavného (zabezpečovaného) záväzku, nemôže platne vzniknúť ani vedľajší (zabezpečovací) záväzok, keďže nemôže dôjsť k porušeniu povinnosti, ktorá je obsahom neplatného hlavného záväzku. J. význam zmluvnej pokuty spočíva v tom, že núti toho, kto sa zaviazal splniť zabezpečenú povinnosť, nielen pripraviť sa na jej plnenie, ale ju aj v súlade s právom splniť. A. charakter zmluvnej pokuty spočíva v tom, že viaže povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu na porušenie zmluvnej povinnosti. J. pokuta plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody, nakoľko právo na zmluvnú pokutu vzniká bez ohľadu na to, či veriteľovi porušením zabezpečovanej povinnosti vznikla škoda, a súčasne tak vylučuje uplatnenie náhrady škody, a to bez ohľadu na to, či výška zmluvnej pokuty kryje vzniknutú škodu; veriteľovi tak uľahčuje pozíciu v prípadnom spore, pretože nemusí preukazovať výšku škody a právo na pokutu má, aj keď mu žiadna škoda nevznikla. O. márnym uplynutím premlčacej doby a vznesením námietky premlčania v súdom konaní zaniká vymáhateľná povinnosť dlžníka plniť svoj dlh a tým aj možnosť štátom garantovaného donútenia dlžníka k jeho splneniu, možno konštatovať, že tým zároveň končia aj dôsledky omeškania dlžníka, a pokiaľ nemôže byť v dôsledku premlčania právo na plnenie súdom priznané, nemôže rovnako porušenie tohto premlčaného práva založiť nároky vymáhateľné na súde. J. pokuta je síce samostatným majetkovým nárokom, ale predstavuje akcesiorický zabezpečovací právny vzťah, ktorého existencia je závislá na existencii platného hlavného záväzkovo-právneho vzťahu zmluvnou pokutou zabezpečovaného. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ dôjde k premlčaniu práva z hlavného záväzkového vzťahu, nemôže sa takýto právny následok márneho uplynutia času nevzťahovať k záväzku vedľajšiemu. J. inštitút v podobe zmluvnej pokuty nemôže preto ďalej dlžníka zaväzovať k plneniu sankcie, ak neexistuje vymáhateľná povinnosť touto sankciou zabezpečená. Z. právo na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty tak okamžikom uplynutia premlčacej doby nemôže ďalej trvať. V prípade opaku by vznikol absurdný stav, ktorý by zaväzoval dlžníka na zaplatenie sankcie v situácii, kedy dlžník už nemá povinnosť, ktorej nesplnenie má sankcia stíhať. O. teda dôjde k premlčaniu zabezpečovaného práva, nemôže sa už veriteľ úspešne domáhať splnenia povinnosti zo zabezpečovacieho záväzku (zmluvnej pokuty). Navrhovateľ si v konaní uplatňoval zaplatenie zmluvnej pokuty X,X% za každý deň omeškania z nezaplatenej splátky kúpnej ceny vo výške XX,XX eur, so zaplatením ktorej sa mal odporca dostať do omeškania od XX.X.XXXX, s tým, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty si uplatnil v konaní za obdobie tri roky spätne od podania návrhu na súd dňom XX.XX.XXXX, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa XX.XX.XXXX, teda od XX.XX.XXXX do zaplatenia. V konaní pred súdom prvého stupňa založil navrhovateľ svoju obranu k námietke premlčania vznesenej odporcom na právnej argumentácii, že právo na zmluvnú pokutu dohodnutú vo forme určitého percenta za určitý časový úsek omeškania treba považovať za právo na opakujúce sa plnenie a za predpokladu pretrvávania stavu omeškania dlžníka so splnením zabezpečenej povinnosti, vzniká veriteľovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty opakovane za každý dohodnutý časový úsek trvania tohto protiprávneho stavu. S ohľadom na uvedené mal za to, že zmluvná pokuta ako samostatné majetkové právo vzniká (z dôvodu, že zabezpečovaná povinnosť plniť riadne a včas je porušovaná každý deň, opakovane až do riadneho plnenia) každodenne vo výške X,X% z dlžnej sumy. E. svoje úvahy tak oprel o rozsudok G. súdu Y. zo dňa XX.XX.XXXX, sp.zn. XX U. XXX/XXXX. U. súd sa s touto právnou argumentáciou navrhovateľa nestotožnil, nakoľko nezohľadňuje charakter zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho (vedľajšieho) záväzku, ktorého existencia, a teda aj trvanie, závisí od hlavného záväzku, na zabezpečenie splnenia ktorého slúži. O. došlo k premlčaniu hlavného (zabezpečovaného) záväzku, v dôsledku čoho ho nemožno v súdom konaní na základe vznesenej námietky premlčania priznať, zanikla aj zabezpečovacia funkcia zmluvnej pokuty, slúžiacej na zabezpečenie splnenia tohto záväzku, a pokiaľ teda hlavný záväzok nemožno súdne vymáhať, nemôže už zmluvná pokuta ďalej plniť svoju zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k tomuto premlčanému a súdne nevynútiteľnému záväzku a nemôže tak slúžiť veriteľovi ako nástoj donútenia dlžníka k splneniu jeho (premlčaného) záväzku. Podľa názoru odvolacieho súdu spolu s premlčaním dlhu dochádza aj k zániku omeškania dlžníka s jeho úhradou; nemôže byť predsa dlžník v omeškaní so splnením premlčaného dlhu, ktorý nie je povinný splniť a ktorý je právne nevynútiteľný. O. nemožno konštatovať omeškanie dlžníka s plnením premlčaného dlhu, nemožno dovodiť ani vznik právneho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty za každý deň omeškania dlžníka s platením tohto jeho premlčaného dlhu. V opačnom prípade by v danej veci došlo k neprípustnej právnej situácii, že odporca by bol povinný zaplatiť sankciu v podobe zmluvnej pokuty X,X% za každý deň omeškania z nezaplatenej splátky XX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, teda z dlhu, ktorý v dôsledku premlčania už nie je povinný navrhovateľovi zaplatiť a tento jeho záväzok trvajúci tak až „do zaplatenia“ by mohol pretrvávať v podstate „do nekonečna“, resp. do doby, kým by odporca dobrovoľne nezaplatil navrhovateľovi premlčaný dlh (keďže dokladmi preukazujúcimi jeho zaplatenie, vzhľadom na značný odstup času, už nedisponuje), čo je v hrubom rozpore s účelom právneho inštitútu premlčania. Odporca sa preto dôvodne bráni v konaní tým, že nie je povinný navrhovateľovi preukazovať zaplatenie dlhu, z ktorého sa priznania zmluvnej pokuty domáha, keďže vzhľadom na značný časový odstup od jeho premlčania v roku XXXX, nemožno od neho spravodlivo požadovať aj ďalej uchovávať doklady o jeho zaplatení; na odporcu preto nemožno klásť neprimerané požiadavky vo vzťahu k splneniu si jeho dôkaznej povinnosti v súdom konaní preukázať zaplatenie premlčaného dlhu, a preto nemožno ani stav tejto jeho dôkaznej núdze v jeho neprospech vyhodnotiť. G. v posudzovanej veci došlo uplynutím trojročnej premlčacej doby, t.j. dňom XX.X.XXXX, k premlčaniu hlavného záväzku (na zaplatenie splátky kúpnej ceny vo výške XX,XX eur, splatnej XX.X.XXXX), dospel odvolací súd k právnemu záveru, že nevymáhateľnou sa stala aj zmluvná pokuta z vedľajšieho záväzkového vzťahu, na ktorú malo vzniknúť navrhovateľovi právo po premlčaní ňou zabezpečenej pohľadávky, teda za uplatňované obdobie od XX.XX.XXXX do zaplatenia. O. pohľadávka ako aj zmluvná pokuta síce nezanikli a existujú naďalej, avšak bez toho, aby boli súdne vynútiteľné. U. súd si tak na rozdiel od iných krajských (odvolacích) súdov, napr. C. súd v C. vo veci pod sp.zn. XCo/ XXX/XXXX, C. súd v G. vo veci pod sp.zn. XXCob/XXX/XXXX-XXX, neosvojil právne závery vyslovené v rozsudku G. súdu Y. zo dňa XX.XX.XXXX, sp.zn. XX U. XXX/XXXX, ktorý túto problematiku riešil vo vzťahu k aplikácii § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale priklonil sa k právnej argumentácii vyslovenej G. súdom Y. v jeho rozhodnutiach sp.zn. XXCdo XXXX/XXXX a sp.zn. XXCdo XXXX/XXXX. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k právnemu záveru, že v dôsledku dôvodne vznesenej námietky premlčania odporcom nemožno navrhovateľovi ním uplatňovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v tomto súdom konaní priznať. I. aj súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na právnych záveroch, ktoré nezodpovedajú správnemu právnemu posúdeniu veci, ale pokiaľ návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol, rozhodol správne, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej (zamietajúcej) časti potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. a § 151 ods.1 vety prvej O.s.p. s tým, že úspešnému odporcovi na základe jeho návrhu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. XXX/XXXX Z.z. vznikol právnemu zástupcovi odporcu nárok na odmenu za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa XX.X.XXXX, vo výške XX,XX eur a 1 x paušálna náhrada X,XX eur, na základe čoho mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške XX,XX eur. G. trov konania je navrhovateľ povinný zaplatiť advokátovi odporcu (§ 149 ods. 1 O. s. p.). E. rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.