Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/170/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209204191 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1209204191.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobcu: AMC správa nehnuteľností, spol. s r.o., Kvačalova ul. č. 15, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Dušanom Repákom, Krížna ul. č. 47, Bratislava, proti žalovanému: Y.. Y. T., bytom X. D.. Č.. XX, X., o ochranu proti zásahu do dobrej povesti právnickej osoby, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 30. mája 2011 č. k.7C/79/2009- 197, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal ochrany proti zásahu do dobrej povesti právnickej osoby v zmysle § 19b ods. 2, 3 Obč. zák. Žalovanému súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 29. 9. 2008 žalovaný našiel vo svojej kancelárii zásielku obsahujúcu podozrivú látku neznámeho zloženia. Dňa 30. 9. 2008 denník Plus jeden deň uverejnil článok s titulkom „Z obálky sa mu vysypal biely prášok.“ V článku sa okrem iného uvádza „...advokát dokonca tuší, kto je za zvláštnu zásielku zodpovedný. Som advokát a riešim z právnickej stránky nejaké veci vzhľadom na nadstavbu jednej bytovky. A jej správca sa asi bojí o miesto, naznačil. Niektorí obyvatelia z bytovky si však o celej záležitosti myslia niečo iné. Niektorí dokonca tvrdia, že to mal advokát údajne narafičiť sám. Ako nájomníci bytov sme mali pred hodinou schôdzu so správcom a bol tam aj tento advokát. Keď odchádzal, tak sa smial a kričal: ide mi o život. A celý čas sa pritom smial. Vieme tu o ňom svoje, povedala jedna z nájomníčok.“ Dňa 30. 9. 2008 bol v Krimi Novinách TV JOJ odvysielaný príspevok s názvom „L. Z. Č. P.“, ktorý sa venoval podozrivej zásielke doručenej žalovanému. V tejto relácii žalovaný okrem iného uviedol: „Cítim to tak, že to ten správca celé roky robí. Správca sa bojí, že príde o správcovstvo, to je celý podnet.“ Okrem toho bol odvysielaný veľmi krátky záber na tabuľku s názvom žalobcu a dlhší záber na tabuľku s názvom správcu Bytokomplet - D, spol. s r. o. na dome na Budovateľskej ul. č. 24 v Bratislave. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodená. Občiansky zákonník nedefinuje pojem dobrá povesť právnickej osoby. Možno však povedať, že dobrá povesť právnickej osoby zahŕňa určité morálne a kvalitatívne vlastnosti charakterizujúce právnickú osobu, podľa ktorých je prijímaná a hodnotená spoločnosťou. Dobrá povesť v tomto zmysle predstavuje poctivosť, dôveryhodnosť, slušnosť, vážnosť, spoľahlivosť, solídnosť, profesionalitu, serióznosť pri jednaní, istotu dodržania obchodných záväzkov a pod. Každá právnická osoba má právo na ochranu svojej dobrej povesti. Za zásah do tohto práva treba považovať každé konanie, ktoré je objektívne spôsobilé poškodiť dobrú povesť právnickej osoby. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby je uverejňovanie a šírenie nepravdivých difamujúcich skutkových tvrdení o právnickej osobe a tiež neprimeraná kritika alebo hodnotiace úsudky, ktoré nemajú základ v skutkových okolnostiach, ako aj pravdivé tvrdenia, pokiaľ sú podávané takou formou a v takých súvislostiach, že môžu objektívne vyvolať pravdu skresľujúci dojem. V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalovaný v relácii Krimi Noviny TV JOJ neuviedol obchodné meno žalobcu, ani jeho časť a ani meno jeho štatutárneho orgánu, či zamestnanca. Neuviedol ani žiadne iné identifikačné údaje, na základe ktorých by bolo možné žalobcu identifikovať. Použil iba všeobecný pojem „správca“, na základe ktorého žalobcu nemožno identifikovať. V príspevku bol odvysielaný veľmi krátky záber na tabuľku s názvom žalobcu, pričom záber bol taký krátky, že bežný divák nemohol názov žalobcu prečítať. Naopak, odvysielaný bol dlhší záber na tabuľku s menom správcu Bytokomplet - D, spol. s r. o., ktorý bolo možné prečítať, takže by sa dalo očakávať, že ak žalovaný hovoril o správcovi, divák by si mohol tohto správcu spojiť skôr s touto spoločnosťou ako so žalobcom. V celom príspevku sa nehovorí o tom, v akom dome, na akej ulici sa celá udalosť odohrala. Jediná spojitosť so žalobcom vyplýva iba z rozhovoru s jeho zamestnancom S., pričom ani on neuviedol názov žalobcu. Tento príspevok by si mohli spojiť so žalobcom iba tí, ktorí vedia, že S. je jeho zamestnancom. Redaktor TV JOJ, ktorý sa rozprával so žalovaným, sa od neho nedozvedel, akého správcu mal žalovaný na mysli. K záveru, že by sa malo jednať o žalobcu, redaktor TV JOJ dospel na základe dohadov tretích osôb, ktoré sa tam zhromaždili. Žalovaný teda v príspevku odvysielanom TV JOJ neobvinil žalobcu zo zaslania zásielky s podozrivým obsahom a teda nevykonal neoprávnený zásah do práva žalobcu na ochranu jeho dobrej povesti. To, čo bolo vyššie uvedené, obdobne platí aj pokiaľ ide o článok uverejnený v denníku Plus jeden deň. Ani tu žalovaný neuviedol obchodní meno žalobcu, ani jeho časť, ani meno štatutárneho orgánu alebo jeho zamestnanca. Z celého článku nevyplýva, že by malo ísť o žalobcu. Preto ani týmto článkom nedošlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na ochranu jeho dobrej povesti. Okrem toho, žalobca požadoval ospravedlnenie iba za výroky žalovaného obsiahnuté v príspevku TV JOJ. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol. Úspešnému žalovanému súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania, pretože nenavrhol, aby mu náhrada trov konania bola priznaná (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný použitím pojmu „správca“ mal v úmysle umožniť identifikáciu žalobcu a to aj napriek skutočnosti, že výslovne nepoužil obchodné meno žalobcu alebo meno jeho zamestnancov. Táto skutočnosť vyplýva z výpovede svedka P. K. a aj zo skutočnosti, že po odvysielaní predmetného príspevku a po uverejnení predmetného článku sa na žalobcu obrátili viacero jeho klientov (vlastníkov bytov, správu ktorých vykonáva) so žiadosťou o podanie vysvetlenia. Fakt, že slovom „správca“ žalovaný označil žalobcu, podporuje tiež skutočnosť, že žalovaný bol u nájomníkov domu na Páričkovej ul. č. 3 v Bratislave známy tým, že ich niekoľko rokov právne zastupoval, a že napriek jeho odvolaniu z právneho zastupovania sa stále snažil vystupovať ako ich právny zástupca. Žalovaný sa už dlhší čas pred incidentom so zásielkou s podozrivým bielym práškom snažil žalobcu zdiskreditovať. Práve vzhľadom na rozpory medzi účastníkmi konania obyvatelia dotknutej lokality mali vedomosť o tom, že správcom, ktorého označil žalovaný, je žalobca. Všetky tieto skutočnosti podporuje aj písomné vyhlásenie vlastníkov bytov na Budovateľskej ul. č. 1, 3, 5, 7 v Bratislave a na Páričkovej ul. č. 3 v Bratislave z 31. 3. 2011. Toto vyhlásenie predložil žalobca v origináli a preto nie je dôvod spochybňovať jeho pravosť. Z uvedeného vyplýva, že vyjadrenie žalovaného je spôsobilé poškodiť dobrú povesť žalobcu v tom zmysle, že bola poškodená jeho vieryhodnosť v očiach súčasných ale aj potenciálnych budúcich klientov. Odvolací súd, ktorý bol viazaný obsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutkový stav veci a napadnutý rozsudok aj riadne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje jeho správnosť (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že žalobca v odvolaní nenamietal správnosť záveru súdu prvého stupňa, že ochrany proti zásahu do jeho dobrej povesti sa domáhal iba vo vzťahu k výrokom žalovaného v relácii Krimi Noviny v TV JOJ. Napokon správnosť tohto záveru súdu prvého stupňa je celkom zrejmá z petitu žaloby v znení jeho zmeny vykonanej žalobcom v podaní z 20. 5. 2011 (č. l. 180). Odvolací súd však považuje za potrebné v tejto súvislosti uviesť, že vo vzťahu k výrokom žalovaného obsiahnutým v článku s titulkom „Z obálky sa mu vysypal biely prášok“ uverejnenom v denníku Plus jeden deň dňa 30. 9. 2008, by bol v súlade s ustálenou judikatúrou pasívne vecne legitimovaným subjektom vydavateľ denníka Plus jeden deň. Žalovanému teda v tomto rozsahu chýba pasívna vecná legitimácia. To znamená, že súd prvého stupňa by musel žalobu v tejto časti zamietnuť v prípade, ak by žalobca požadoval ochranu proti zásahu do jeho dobrej povesti aj vo vzťahu k vyjadreniam žalovaného v denníku Plus jeden deň. Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že žalovaný v relácii TV JOJ Krimi Noviny nevykonal zásah do dobrej povesti žalobcu. Je správny záver súdu prvého stupňa, že žalovaný takýto zásah nevykonal z dôvodu, že žalobcu žiadnym spôsobom neidentifikoval. Je právne bezvýznamné, aké zábery TV JOJ odvysielala v predmetnom príspevku, teda či sa na týchto záberoch objavila tabuľka s obchodným menom žalobcu. Žalovaný totiž nemôže zodpovedať za činnosť TV JOJ. Inými slovami, žalovaný nemôže zodpovedať za obrazovú stránku predmetnej relácie. V súvislosti s vyhlásením vlastníkov bytov na Budovateľskej ul. č. 1, 3, 5, 7 a na Páričkovej ul. č. 3 v Bratislave z 31. 3. 2011 (č. l. 184) treba uviesť, že v ňom vlastníci bytov jednoznačne odmietli podozrenie, že by žalobca bol pôvodcom podozrivej zásielky adresovanej žalovanému. Vlastníci bytov sa takto bez akýchkoľvek pochybností postavili na stranu žalobcu. Z toho možno vyvodiť záver, že vo vzťahu k vlastníkom bytov spravovaných žalobcom vyjadrenia žalovaného neboli objektívne spôsobilé ohroziť dobrú povesť žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému žalovanému nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.