Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/197/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209204662 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1209204662.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY K. súd v A. v senáte zloženom z predsedu senátu Q.. C. B. a členov senátu Q.. V. S. a Q.. Q. M. v právnej veci navrhovateľa: Q. V., bytom F. E. XX, A., t.č. bytom L. H. P. X/A, A., proti odporcovi: B., so sídlom E. X, A., o náhradu škody, zaplatenie nemajetkovej ujmy a o určenie, že bolo porušené základné ľudské právo navrhovateľa, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu A. J. zo dňa XX. februára XXXX č.k. XC/XX/XXXX-XXX, takto r o z h o d o l : Y. súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : N. rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy XX.XXX,- eur a v časti o určenie, že základné ľudské právo navrhovateľa chránené F. o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol vyhlásený pod číslom XXX/XXXX D.. podľa dodatkového protokolu Y. majetku: „K. fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok“ porušené bolo. M. zvyšku konanie zastavil a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal titulom nesprávneho úradného postupu odporcu zaplatenia náhrady škody v sume XXX.XXX,- eur, zaplatenia nemajetkovej ujmy v sume XXX.XXX,- eur a vyslovenia, že boli porušené jeho základné ľudské práva chránené F. o ochrane ľudských práv a základných slobôd a U. B., ktoré špecifikoval v petite návrhu. V priebehu konania zobral svoj návrh na začatie konania čiastočne späť tak, že sa domáhal už len zaplatenia sumy XX.XXX,- eur za spôsobenú nemajetkovú ujmu a rozhodnutia o tom, že jeho základné ľudské právo chránené F. o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol vyhlásený pod č. XXX/XXXX D.. podľa dodatkového protokolu Y. majetku: „K. fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok“ bolo porušené. V ostatných častiach zobral návrh na začatie konania späť, a preto podľa § 96 O.s.p. vo zvyšku konanie zastavil. N. nemajetkovej ujmy v peniazoch proti štátu sa navrhovateľ domáhal z titulu nesprávneho úradného postupu správy katastra, spočívajúceho podľa jeho názoru v tom, že správa katastra zapísala vlastnícke právo F. S. na základe notárskej zápisnice zo dňa XX.XX.XXXX, hoci táto nebola spôsobilá na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a tým porušila ustanovenie § 31 ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Z.z.. V. nesprávny úradný postup správy katastra podľa jeho názoru spočíval aj v tom, že kataster nevyznačil informatívnu poznámku o začatí konania o určení vlastníckeho práva na základe jeho žiadosti zo dňa XX.XX.XXXX. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že správa katastra sa nedopustila nesprávneho úradného postupu, keď na základe notárskej zápisnice - Y. o priebehu dražby zo dňa XX.XX.XXXX vykonala záznam vlastníckeho práva, keď práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli príklepom licitátora na verejnej dražbe, sa zapisujú záznamom (§ 34 ods. 1 katastrálneho zákona), ktorý plní iba evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam (§ 5 ods. 2 katastrálneho zákona), neprebieha teda vkladové konanie podľa § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a pri zázname vlastníckeho práva, ktoré vzniklo, zmenilo sa alebo zaniklo príklepom licitátora nemôže ani posudzovať, či dražba prebehla platne alebo nie. W. dražby môže posudzovať iba súd, na základe návrhu dotknutej osoby, podaného v zákonnej lehote podľa § 21 ods. 2 zákona č. XXX/ XXXX Z.z.. V. uviedol, že nezistil, že by notárska zápisnica zo dňa XX.XX.XXXX nespĺňala kritériá podľa § 36 ods. 1 a § 42 ods. 1 katastrálneho zákona alebo, že by nemala náležitosti podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona. V. dospel k záveru, že správa katastra nebola povinná na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa XX.XX.XXXX zapísať do katastra informatívnu poznámku, pretože sa nejednalo o žiaden z prípadov uvedených v ustanovení § 39 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona upravujúcich skutočnosti, o ktorých správa katastra vyznačí v katastri poznámku. Y. toho nebola splnená ani ďalšia podmienka pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, resp. nemajetkovú ujmu, a to existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy, keď navrhovateľ žiadal priznať nemajetkovú ujmu v peniazoch za to, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu správy katastra sa spolu so svojou rodinou stal bezdomovcom, čo zapríčinila strata jeho obydlia; avšak v dôsledku záznamu vykonaného správou katastra na základe notárskej zápisnice dňa XX.XX.XXXX nedošlo k vzniku, zmenu ani zániku vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pôvodne zapísaným na R. č. XXX a vydražiteľ sa stal vlastníkom týchto nehnuteľností a navrhovateľ stratil vlastníckeho právo k nim na základe príklepu licitátora (§ 27 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z.) a nie na základe záznamu v katastri nehnuteľností, teda nie v príčinnej súvislosti s postupom správy katastra. N. informatívnej poznámky do katastra nehnuteľností na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa XX.XX.XXXX, t.j. viac ako dva roky po uskutočnení dobrovoľnej dražby, taktiež nemalo žiaden vplyv na jeho vlastnícke právo a nemôže byť ani v príčinnej súvislosti s tým, že sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľností, ktorých predchádzajúcim vlastníkom bol navrhovateľ, a teda že sa prípadne v dôsledku toho stal navrhovateľ bezdomovcom. N. navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal určenia, že boli porušené jeho základné ľudské práva, posúdil ako určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) O.s.p. s odôvodnením, že konanie pred U. súdom nemožno začať na základe postúpenia veci všeobecným súdom, a preto nemohol zastaviť konanie v tejto časti pre nedostatok právomoci a postúpiť vec U. súdu (§ 104 ods. 1 O.s.p.) z dôvodu, že podľa čl. XXX ods. 1 U. B. o sťažnostiach fyzických osôb, ktoré namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, rozhoduje ústavný súd. F. k záveru, že navrhovateľ ani neuviedol, aký má naliehavý právny záujem na požadovanom určení a ani existenciu naliehavého právneho záujmu žiadnym spôsobom nepreukázal. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O.s.p. tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že si ich náhradu neuplatnil podľa § XXX ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd návrh zamietol, podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. N., že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. L., že v konaní preukázal, že počas jeho dlhodobej neprítomnosti došlo k prechodu vlastníckych práv na základe podvodného príklepu v podvodnej dobrovoľnej dražbe, vykonanej na základe návrhu na vykonanie dražby z právneho dôvodu, ktorý neexistoval, pohľadávka nebola postúpená na navrhovateľa dražby, a preto sa nestal záložným veriteľom, odporca však napriek tejto skutočnosti vykonal zápis do jeho listu vlastníctva o zmene vlastníka na základe verejnej listiny a na tomto základe sa nehnuteľnosť ďalej predávala a kataster opäť previedol zápis - zmenu vlastníka i napriek tomu, že ho písomne upozorňoval, že na absolútnu neplatnosť musí prihliadať každý orgán verejnej moci aj bez návrhu. N., že súd prvého stupňa nevyhodnotil ním predložený dôkaz, a to vyjadrenie B. konsolidačnej, a.s., z ktorého vyplýva, že pohľadávka, ktorá vznikla z dôvodu D. o úvere č. XX-XXXXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX nebola na navrhovateľa dražby postúpená, teda sa nestal záložným veriteľom tak, ako uviedol v návrhu na vykonanie dražby. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa opomenul vyriešiť aj prejudiciálnu otázku o platnosti, resp. neplatnosti notárskej zápisnice napriek tomu, že to v konaní žiadal. V. uviedol, že odporca si nesplnil svoju povinnosť ohlásiť trestný čin, o ktorom sa dozvedel z jeho žiadosti o navrátenie zápisov v R. do pôvodného stavu už XX.XX.XXXX a neoznámenie trestnej činnosti zo strany štátnych zamestnancov treba považovať za nesprávny úradný postup. Súd prvého stupňa podľa jeho názoru taktiež mohol túto skutočnosť oznámiť orgánom činných v trestnom konaní a nemusel by návrh zamietnuť. L., že konaním správy katastra bol porušený čl. XX F. o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to bez ohľadu na to, že správa katastra postupovala v zmysle platného katastrálneho zákona, nakoľko tento zákon v prípade prechodu vlastníckych práv príklepom v dobrovoľnej dražbe nezabezpečuje dostatočnú ochranu vlastníckeho práva pôvodného vlastníka tým, že obmedzuje toto právo vo väčšom rozsahu, než to F. ustanovuje. M. zákon nezabezpečuje dôslednú ochranu vlastníckeho práva pôvodného vlastníka dôsledne pred zneužitím trestnou činnosťou, pretože v praxi sa stalo, že verejná listina, v ktorej sú uvedené falošné údaje, môže v zmysle katastrálneho zákona poslúžiť na podvodný prechod vlastníckeho práva, ak sa dražba vykoná v nevedomosti vlastníka nehnuteľnosti tak, ako sa to stalo v jeho prípade. N., že F. má prednosť pred vnútroštátnymi zákonmi, ak poskytuje väčší rozsah práv a U. B. umožňuje fyzickej alebo právnickej osobe dovolávať sa svojich práv, ktoré im z týchto medzinárodných zmlúv vyplývajú a príslušný orgán musí takúto medzinárodnú zmluvu v zmysle uvedených ústavných článkov aplikovať tak, že jej dá prednosť pred zákonom. V. namietal, že v konaní bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces a na nestranný súd, keď poukázal na to, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. L., že vzhľadom na konanie a rozhodnutie okresného súdu nebola v súdnom konaní poskytnutá jeho oprávneným záujmom ochrana, ale naopak nesprávnym a príliš formalizovaným postupom súdu mu boli jeho práva uprené. S. dôkaz nezákonnosti je podľa jeho názoru neplatnosť notárskej zápisnice, ktorá vychádza z oznámenia o dražbe, ktoré vychádza z návrhu na vykonanie dražby, v ktorom bol uvedený neexistujúci právny dôvod. N., že súd prvého stupňa nezdôvodnil z akého dôvodu sa prejudiciálnou otázkou o platnosti resp. neplatnosti notárskej zápisnice nezaoberal. W. ide o preukázanie príčinnej súvislosti s neprávnym úradným postupom a nemajetkovou ujmou, namietal, že vo svojich vystúpeniach jednoznačne hovoril o bezdomovstve a príčinných súvislostiach s ďalším predajom nehnuteľností a ak mal súd pochybnosti, mohol ho vyzvať na doplnenie. N. aj nesprávne právne posúdenie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení súdom prvého stupňa, pretože rozhodovacia právomoc U. súdu je v týchto prípadoch založená iba subsidiárne a U. súd B. republiky by mal teda rozhodovať len vtedy, ak o ochrane práv a slobôd už nemôže rozhodovať iný všeobecný súd. Odporca vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. L., že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie N. súdu B. T. zo dňa XX.XX.XXXX sp.zn. XCdo XX/XXXX z ktorého vyplýva, že vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. N. rozhodnutie orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola priamo a nesprostredkovane spôsobená práve (iba) týmto rozhodnutím alebo postupom. W. aj na právny názor U. B. H. T. vyslovený v jeho uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. J.. U. XXX/XX, podľa ktorého v prípade nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nestačí tvrdiť prieťahy v konaní a „primeranosť nároku“, existencia (imateriálnej) ujmy a príčinná súvislosť medzi ňou a nesprávnym úradným postupom musí byť tvrdená a preukázaná. Navrhovateľ podľa jeho názoru nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi namietaným pochybením príslušnej správy katastra a nemajetkovou ujmou, pretože v čase, keď sa navrhovateľ začal opätovne zaujímať o právny osud svojich nehnuteľností, zápis v katastri nehnuteľností v jeho neprospech nebol vykonaný záznamom, ale vkladom (napr. zápis vlastníckeho práva v prospech A. B. na základe rozhodnutia príslušnej správy katastra č. V-XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý zápis bol vykonaný dňa XX.XX.XXXX). N. pochybenie príslušnej správy katastra, spočívajúce vo vykonaní záznamu na základe notárskej zápisnice - Y. o priebehu dražby N XXX/XXXX, N. XXXXX/XXXX, N. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, teda nemohlo byť v príčinnej súvislosti s tvrdenou nemajetkovou ujmou, pretože by nebolo bezprostrednou príčinou škody (resp. nemajetkovej ujmy). W. na to, že navrhovateľ si uplatnil právo na náhradu nemajetkovej ujmy za upadnutie do bezdomovstva, avšak ani vykonanie záznamu na základe uvedenej notárskej zápisnice, ani nevyznačenie poznámky do katastra nehnuteľností nespôsobili upadnutie navrhovateľa do bezdomovstva, pretože podľa § 5 ods. 2 a 3 zákona č. XXX/XXXX Z.z. záznam ani poznámka nemajú vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv k nehnuteľnostiam. M. záznamu na základe notárskej zápisnice vlastnícke právo navrhovateľa k predmetným nehnuteľnostiam nezaniklo a vyznačením poznámky by sa „neobnovilo“. Za nedôvodnú považoval námietku odporcu, že súd prvého stupňa opomenul vyriešiť prejudiciálnu otázku platnosti, resp. neplatnosti notárskej zápisnice, pretože správa katastra pred vykonaním záznamu nie je oprávnená skúmať vecnú správnosť verejnej listiny alebo inej listiny. Y. súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je vecne správny. V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia žalovanej istiny titulom náhrady nemajetkovej ujmy a rozhodnutia o tom, že boli porušené jeho základné ľudské práva chránené F. o ochrane ľudských práv a základných slobôd a U. B. T.; vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., dôsledne sa vysporiadal aj s tvrdeniami navrhovateľa a správne dospel k záveru, že odporca sa nedopustil nesprávneho úradného postupu záznamom vlastníckeho práva na základe notárskej zápisnice - Y. o priebehu dražby zo dňa XX.XX.XXXX a ani nezapísaním informatívnej poznámky na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa XX.XX.XXXX a správne konštatoval na základe vykonaného dokazovania aj neexistenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom odporcu a vznikom nemajetkovej ujmy. S právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj s jeho uvedeným záverom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Navrhovateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. L. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. upravuje zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v prípade, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. W. odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom zabezpečenia jeho práv a oprávnených záujmov. K. je postihnuté touto vadou najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva. V prejednávanej veci odvolací súd nezistil žiaden taký postup súdu prvého stupňa, ktorým by znemožnil navrhovateľovi realizáciu jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní, teda taký postup, v dôsledku ktorého by navrhovateľ bol vylúčený z procesných úkonov, ktoré mu patria a ktorým postupom by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Y. navrhovateľa okrem toho obsahuje len všeobecný odkaz na tento odvolací dôvod bez uvedenia konkrétneho postupu súdu, ktorým by mu bola znemožnená realizácia jeho procesných práv a bol by ním naplnený tento odvolací dôvod. W. posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorom zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnej právnu normu na zistený skutkový stav. N. právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo so správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Keďže navrhovateľ sa v konaní domáhal náhrady nemajetkovej ujmy voči štátu z titulu nesprávneho úradného postupu odporcu, spočívajúceho v zápise vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe notárskej zápisnice - Y. o priebehu dražby zo dňa XX.XX.XXXX a v nezapísaní informatívnej poznámky na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa XX.XX.XXXX, správne súd prvého stupňa navrhovateľom uplatnený nárok posudzoval podľa príslušných ustanovení zákona č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a pri posudzovaní správnosti vytýkaného úradného postupu odporcu správne aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. XXX/XXXX Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, ktoré zákonné ustanovenia v odôvodnení napadnutého rozsudku aj citoval, teda použil správny právny predpis a podľa názoru odvolacieho súdu tento aj správne interpretoval a zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery. B. súd prvého stupňa skúmal splnenie zákonom stanovených predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z.z., ktorými súd: nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, vznik škody (nemajetkovej ujmy) a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané porušenie príslušných ustanovení katastrálneho zákona odporcom pri zápise vlastníckeho práva záznamom na základe notárskej zápisnice a ani nezapísaním informatívnej poznámky na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa XX.XX.XXXX; a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a tieto posúdil ako správne. N. teda v konaní preukázaný nesprávny úradný postup odporcu. Y. súd sa nestotožnil s námietkami navrhovateľa uvedenými v jeho odvolaní, že na daný prípad je potrebné aplikovať čl. XX F. o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z dôvodu, že vnútroštátny zákon nezabezpečuje dostatočnú ochranu vlastníckeho práva pôvodného vlastníka v prípade prechodu vlastníckych práv príklepom v dobrovoľnej dražbe, v dôsledku čoho verejná listina s uvedenými nepravdivými údajmi môže v zmysle katastrálneho zákona poslúžiť na podvodný prechod vlastníckeho práva. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že ochranu vlastníckeho práva pôvodného vlastníka nehnuteľností katastrálnym zákonom nemožno považovať za nedostatočnú v danom prípade, v ktorom postupom katastra nedošlo k žiadnej zmene vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, keď odporca v zmysle katastrálneho zákona vykonal len záznam evidenčného charakteru, s ktorým zákon nespája vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam. W. vlastníckeho práva v súvislosti s dobrovoľnou dražbou upravuje zákon č. XXX/ XXXX Z.z., a to na základe skutočností v citovanom zákone uvedených a upravuje zároveň možnosť osoby dotknutej na svojich právach porušením ustanovení uvedeného zákona, domáhať sa súdnej ochrany. L. zákon č. XXX/XXXX Z.z. o dobrovoľných dražbách sa však nevzťahuje na postup odporcu, ktorým zapísal záznam do katastra na základe notárskej zápisnice a ani na postup odporcu pri zápise poznámky. Ak teda navrhovateľ tvrdí, že jeho vlastnícke práva k nehnuteľnostiam boli prevedené a v dôsledku toho upadol do bezdomovstva, príčinou tohto jeho stavu a ujmy nie je navrhovateľom vytýkaný postup odporcu, pretože týmto postupom nestratil vlastnícke práva k nehnuteľnosti a nie je preto splnená zákonom stanovená podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi prípadným nesprávnym úradným postupom a škodou, resp. nemajetkovou ujmou. Keďže podľa § 21 ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Z.z. platnosť dražby môže skúmať len súd na návrh dotknutej osoby, nemôže túto otázku posudzovať odporca postupom podľa katastrálneho zákona, upravujúceho úradný postup odporcu, z toho dôvodu nemôže ani súd pri posudzovaní správnosti úradného postupu odporcu v rámci konania o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom skúmať platnosť dražby, a preto v tomto konaní nemôže ako prejudiciálnu otázku posudzovať platnosť, resp. neplatnosť notárskej zápisnice, keď posudzovanie jej platnosti nemohlo byť v zmysle platnej právnej úpravy predmetom úradného postupu odporcu. Z toho dôvodu sú nedôvodné námietky navrhovateľa uvedené v jeho odvolaní týkajúce sa neplatnosti notárskej zápisnice a nevyhodnotenia ním predloženého dôkazu, a to vyjadrenia B. konsolidačnej a.s.. N. navrhovateľ namietal tiež skutočnosť, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia neuviedol prečo navrhovateľom uvedenú prejudiciálnu otázku neriešil, keď súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia výslovne poukázal na evidenčnú funkciu záznamu, na rozdiel medzi zápisom záznamu a vkladovým konaním a výslovne uviedol, že odporca pri zázname vlastníckeho práva nemôže posudzovať, či dražba prebehla platne alebo nie. W. navrhovateľ tvrdí, že pri prevode nehnuteľností, ktoré vlastnil, došlo k trestnej činnosti tretích osôb, mal možnosť túto skutočnosť oznámiť orgánom činným v trestnom konaní. B. súd prvého stupňa dospel tiež k záveru, že na určení porušenia základných ľudských práv chránených F. a U. B. republiky navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem, keď podľa ustálenej judikatúry tento základný predpoklad úspešnosti určovacej žaloby možno považovať za splnený vtedy, ak by bez požadovaného určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. L. žaloba má preventívnu povahu a má za účel poskytnúť ochranu právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho stavu alebo práva; nie je preto opodstatnená tam, kde právny vzťah alebo právo už boli porušené a kde je preto právnym prostriedkom ochrany právneho vzťahu alebo práva žaloba o plnenie. Z tvrdení navrhovateľa nevyplýva ohrozenie jeho práva alebo právneho postavenia, keď tvrdí, že jeho základné práva už boli porušené, a teda právnym prostriedkom ochrany jeho práv nemôže byť určovacia žaloba. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. Y. súd sa v celom rozsahu stotožnil s vyhodnotením vykonaných dôkazov, právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti, majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p., a preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § XXX ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi však ich náhradu nepriznal, keď tento si ich nárok neuplatnil riadnym návrhom v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. aj napriek tomu, že mal vedomosť o podanom odvolaní, ku ktorému sa písomne vyjadril, ako aj tomu, že termín vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu bol zverejnený tak na úradnej tabuli odvolacieho súdu, ako aj na stránke G. v zákonom určenej lehote 5 dní v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p., a teda termín bolo možné považovať za všeobecne známy. C. rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.