Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/70/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209205935 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1209205935.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu R.. H. V. a členovia senátu: R.. Y. Q. a R.. E. T. X., v právnej veci navrhovateľky: K.. M. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom v F., C. ul. č. XX, zast. advokátkou: R.. N. F., V. ul. č. XX/B, F., proti odporcovi: K.. U. N., nar. X.X.XXXX, bytom v F., Y. ul. č. X, zastúpený advokátkou: Y.. L. V., U. ul. č. XXX/XX, F., o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: Y. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: D. práce, sociálnych vecí a rodiny, U. ul. č. X/A, F., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu F. K. zo dňa XX. novembra XXXX, č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX, takto r o z h o d o l : I. súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom konanie o určenie otcovstva k maloletému dieťaťu Y. Y., nar. XX.X.XXXX zastavil, dieťa zveril do osobnej starostlivosti matke s tým, že bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a odporcovi uložil povinnosť prispievať na jej výživu sumou XXX,- eur mesačne od X.X.XXXX, vždy do XX -teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. A. výživné za obdobie od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX v sume X.XXX,XX eur povolil otcovi splácať v splátkach po XX,- eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc prvým mesiacom po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok. L. odporcu s maloletou upravil tak, že otec je oprávnený sa s dieťaťom stýkať bez obmedzenia. L. rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 108 O.s.p. a vecne v časti zastavenia konania o určenie otcovstva k maloletej tým, že k jeho určeniu došlo súhlasným vyhlásením rodičov a v súlade s ust. § 90 a § 91 ods. X, 2 Zákona o rodine. A. maloletej do osobnej starostlivosti matke a styk odporcu s ňou, odôvodnil súdu prvého stupňa právne ust. § 113 ods. 2 O.s.p., § 62, § 65 ods. X, § 75 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine a vecne tým, že s konaním o určenie otcovstva je spojené aj konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa a zároveň súhlasným stanoviskom oboch rodičov a kolízneho opatrovníka maloletej v tejto otázke. C. o výške vyživovacej povinnosti odporcu k maloletej odôvodnil súd prvého stupňa vecne tým, že výživné v ním určenej výške zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej, na ktoré je zvyknutá a ktoré doposiaľ uspokojovala iba matka dieťaťa, pričom zohľadnil aj zárobkové pomery navrhovateľky, jej schopnosti a možnosti, jej ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi, ako aj zárobkové schopnosti a možnosti odporcu. V súvislosti s určením výživného prihliadol na sumu XXX,- eur, ktorou odporca prispieva na výživu svojej plnoletej dcére ako i na skutočnosť, že síce v priebehu konania deklaroval svoj nízky príjem z pracovného pomeru, tento si však ako zamestnávateľ zamestnancovi poskytuje sám sebe, pričom ním navrhovaná výška výživného na maloletú v sume XXX,- eur mesačne, tento dosahovaný (a uvádzaný) príjem predstavuje. A. prihliadol aj na majetkové pomery odporcu, ktorý je vlastníkom nehnuteľností značnej hodnoty, pričom tento majetok v celom rozsahu neslúži na uspokojovanie jeho bytových potrieb, keďže v byte na X. ulici č. XX v F. ( ktorého hodnota podľa aktuálnej ponuky realitných kancelárii je asi XXX.XXX,- eur) býva jeho dospelý a zárobkovo činný syn bez platenia nájomného, avšak jeho nakladaním by odporca mohol získať finančné prostriedky, ako i z pozemkov, ktorých je podielovým spoluvlastníkom a tak nadobudnuté financie by mohli slúžiť na uspokojenie odôvodnených potrieb odporcu ako aj na úhradu dlhov a na uspokojenie odôvodnených potrieb maloletej Y., ktorá má na životnej úrovni svojich rodičov právo sa podieľať. C. o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa právne ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a vecne tým, že odporca zavinil zastavenie konania o určenie otcovstva, keďže k jeho určeniu došlo súhlasným vyhlásením rodičov pred súdom až po podaní návrhu navrhovateľky na súd a navrhovateľke priznal právo na náhradu trov, ktoré vznikli zaplatením súdneho poplatku za návrh a zaplatením preddavku na znalecké dokazovanie. Trovy vzniknuté na právnom zastúpení navrhovateľky súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. navrhovateľke nepriznal z dôvodu, že k jej právnemu zastúpeniu došlo v čase, keď súd konal už iba o spojenom konaní o výchove a výžive maloletého dieťaťa, ktoré sa môže začať aj bez návrhu. Proti tomuto rozsudku vo výroku o povinnosti odporcu prispievať na výživu dieťaťa sumou XXX,- eur mesačne a proti výroku o zročnom výživnom, podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) ako i z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). W. rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a výživné na maloletú určiť vo výške XXX,- eur mesačne a z tejto sumy vyčíslené zročné výživné umožniť zaplatiť spolu s bežným výživným splátkami v sume XX,- eur mesačne. T. na skutočnosť, že je jediným konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti O. s. r. o., ktorá však od roku XXXX do roku XXXX bola v strate a jeho priemerný mesačný príjem zo zamestnania predstavuje sumu XXX,- eur mesačne za rok XXXX, XXX,- eur za rok XXXX, za rok XXXX sumu XXX,- eur a v roku XXXX dosiahol jeho príjem sumu XXX,- eur mesačne, pričom je síce spoločníkom aj obchodnej spoločnosti L., s. r. o., avšak táto spoločnosť dlhodobo žiadnu hospodársku činnosť nevykonáva. G., že je síce aj konateľom týchto spoločností, túto činnosť však vykonáva bezodplatne. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že okrem majetku zisteného súdom prvého stupňa (jeden byt slúžiaci mu na bývanie, druhý na bývanie jeho syna a tretí na podnikanie) nevlastní žiadny iný hodnotnejší majetok, či úspory a svoje nepriaznivé finančné obdobie sa snaží preklenúť jednak pôžičkami ale i podporou svojho otca. T. na skutočnosť, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktorú si plní v sume XXX,- eur mesačne a preto súdom prvého stupňa určené výživné k maloletej je neprimerane vysoké s tým, že súd prvého stupňa nesprávne ustálil aj výšku mesačných nákladov na maloletú, ktorá nemá žiadne zvýšené náklady, jej potreby sú bežné, avšak jej záujmy sú vysoko nákladné, avšak o ich realizácii rozhodovala výlučne navrhovateľka a preto nie je možné od odporcu žiadať, aby zo svojho príjmu uspokojoval aktivity, ktoré si maloletá a jej matka zaumienila. V. opatrovník maloletej vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že navrhuje prvostupňový rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny z dôvodu, že súdom určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa a zároveň korešponduje s preukázanými možnosťami a schopnosťami odporcu. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla rozsudok v jeho napadnutých častiach potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti, keď súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého dospel k správne zistenému skutkovému stavu veci. I. súd preskúmal vec v medziach a dôvodoch podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné priznať úspech. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. H. má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške XX% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. T. skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Z. citovaných zákonných ustanovení (§ 62) je bezpochyby zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, t. j každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. V citovanom zákonnom ustanovení sú zároveň určené všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti a to sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. C. vyživovacej povinnosti musí byť určený tak, aby zodpovedal príjmom a majetkovým pomerom oboch rodičov, pričom je nutné vziať do úvahy i zárobkové možnosti každého z rodičov, ktoré sú závislé od ich pracovnej kvalifikácie, vzdelania, obratnosti a schopnosti. U. sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované. U. dieťaťa je zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej ale i duševnej. W. na hradenie životných potrieb dieťaťa teda predstavujú úhrady za bývanie, vrátane poskytovaných služieb, ošatenie, dopravu, hygienu, kultúru, náklady spojené so školou, či prípravou na budúce povolanie, náklady spojené s trávením voľného času dieťaťa, jeho záľubami a podobne. U. tieto náklady predstavujú výdavky na bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Súd je pri posudzovaní a hodnotení východísk na určenie výživného povinný postupovať diferencovane v každom konkrétnom prípade a nesmie zostať na určitých striktných hraniciach, čo je v rozpore so záujmom dieťaťa, nakoľko dieťaťu je zo zákona priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Z uvedeného teda vyplýva, že určenie výživného je individuálne v každom jednom prípade, avšak vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávneného - dieťaťa zase zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom životná úroveň oboch má byť približne rovnaká. C. životnej úrovne oboch rodičov sa teda musí premietnuť do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti a súd je zároveň povinný zohľadniť skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na druhej strane však je nevyhnutné zdôrazniť, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb, pričom nie je podstatné, či ide o životné potreby rodiča alebo iné potreby. Z uvedeného vyplýva, že dieťa pochádzajúce zo vzťahu účastníkov má nespochybniteľné právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, teda aj otca, keď súd prvého stupňa správne pri určení jeho vyživovacej povinnosti zohľadnil i to, že matka sa o dieťa osobne stará. T. bezvýznamné je tvrdenie otca, že výška vyživovacej povinnosti určená súdom prvého stupňa na maloletú je neprimeraná. Z vyššie uvedeného výkladu totiž vyplýva, že odporca je povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa v takej výške, ktorá zodpovedá nielen jeho majetkovým a zárobkovým schopnostiam ale najmä, aby pri plnení si i vyživovacej povinnosti matky, bola stanovená výška výživného schopná zabezpečiť jeho základné a odôvodnené potreby, keď je nesporné, že odporca sa na výžive maloletej nepodieľal doposiaľ žiadnym spôsobom. A. je však nutné poukázať na skutočnosť, že odporca ako otec maloletej opomenul, že je zodpovedný za jej všestranný duševný a telesný rozvoj a je zároveň povinný dbať na to, aby si jeho dieťa následne zdroj obživy našlo v takom odbore, v ktorom môže nájsť čo najlepšie uplatnenie. I. súd vzhľadom na deklarované príjmy oboch rodičov a najmä schopnosti, možnosti, pracovné aktivity a činnosti odporcu ale i preukázané odôvodnené potreby dieťaťa, považoval súdom prvého stupňa určené výživné za zodpovedajúce kritériám stanoveným A. o rodine. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom od XX.XX.XXXX, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s p. v znení platnom a účinnom od XX.XX.XXXX, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď odporca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Zákona o rodine, rozhodol vecne správne. I. súd preto, v celom rozsahu sa stotožňujúc so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p. aj v celom rozsahu poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje, tento rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) veta prvá O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. M. rozhodnutie bolo prijaté senátom V. súdu v F. pomerom hlasov X:X (§ 3 ods. 9 zákona XXX/XXXX Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.