KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava23. 11. 2011plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/343/2011 z 23. 11. 2011

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. novembra 2011, sp. zn. 9Co/343/2011, ECLI:SK:KSBA:2011:1209206311.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/343/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209206311
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1209206311.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľky: V. N., B. XX/B,
Z., zastúpená JUDr. Evou Kubaskou, advokátkou, Miletičova 3, Bratislava, proti odporcovi: R. W., Q. XX,
Z., zastúpený JUDr. Annou Rumplovou, advokátkou, Homolova 12, Bratislava, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 11C
101/2009-176 zo dňa 6. júla 2011 v pomere hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobný návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 2214 pre k.ú. Nivy, obec Bratislava -
mestská časť Ružinov, okres Bratislava II, pozemok parcela č. 9581/1 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 3.409 m2 a pozemok parcela č. 9581/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2, stavba
so súpisným číslom 1308 nachádzajúca sa na pozemku parcela č. 9581/11 Prievozská ul. č. 11 - 17, byt
č. 8 na 2. nadzemnom podlaží vo vchode Prievozská 11/B v celosti s podielom priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku 9441/1000000 ako aj
spoluvlastnícke podiely ku všetkým nebytovým priestorom k bytu pripadajúcim.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa po právnej stránke odôvodnil ust. § 628, § 630, § 101 Obč.
zákonníka, keď sa ako predbežnou otázkou zaoberal, či boli splnené podmienky pre vrátenie daru.

V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že prioritne sa vysporiadaval s námietkou premlčania práva na
vrátenie daru, ktorú vzniesol odporca. Darca sa môže domáhať vrátenia daru v ktoromkoľvek časovom
odstupe od uzavretia darovacej zmluvy. Pretože ide o majetkové právo, premlčuje sa v lehote podľa
§ 101 Obč. zákonníka, pričom lehota začína plynúť od doby, kedy správanie obdarovaného naplnilo
znaky uvedené v úst. § 630 Obč. zákonníka a kedy právo darcu na vrátenie daru mohlo byť vykonané
po prvýkrát. V danom prípade právo na vrátenie daru v dôsledku správania a konania odporcu, sa
premlčalo v trojročnej všeobecnej dobe vzhľadom na podanie návrhu zo dňa 30.3.2009,
keď podľa tvrdenia navrhovateľky odporca sa mal dopustiť voči nej ako odporkyni hrubo porušujúcich
dobrých mravov od roku 2005 do konca februára 2006. Tvrdeniam navrhovateľky o vulgárnom správaní
odporcu chýbala určitosť ako sa v skutočnosti konkrétne správania malo prejavovať. Pokiaľ je konanie
odporcu v rozpore s dobrými mravmi, týkajúce sa neposkytnutia pomoci a starostlivosti o darkyňu,
tieto skutočnosti sa nepodarili navrhovateľke v konaní preukázať. Z výpovede svedkyne N., J., T., mal
súd za preukázané, že nie je navrhovateľka odkázaná na pomoc iných osôb, čoho dôkazom je, že si
sama nakupuje, varí, vybavuje záležitosti s bytom. Taktiež zo spisu Okresného súdu Bratislava II 5P



119/2009 zo zápisnice o výsluchu vyplýva, že navrhovateľka je na svoj vek psychicky nad priemer a
po fyzickej stránke sebestačná. V súvislosti s rekonštrukciou bytu vo februári 2006 súd poukázal na to,
že pokiaľ tvrdenie navrhovateľky, že byt bol v stave ohrozujúcom jej život a zdravie a odporca odmietol
zabezpečovať opravy, odstrániť závadný stav, okolnosť nemohla byť použitá ako dôvod na vrátenie
daru, keďže odporca dôvodne vzniesol námietku premlčania. Čo sa týka vybudovania balkóna v rámci
rekonštrukcie, súd nesúhlas odporcu ako vlastníka bytu s vyhotovením balkóna nemohol kvalifikovať
ako hrubé porušenie dobrých mravov, lebo odporca týmto nesúhlasom nezasiahol negatívne do práva
bývania navrhovateľky. Okolnosti, že odporca sa zachoval v rozpore s dobrými mravmi je vtedy, keď
vyhodil z bytu na stanicu X. N., ktorý bol synom navrhovateľky. Z obsahu pripojeného spisu ORPZ Úrad
Justičnej a kriminálnej polície ČVS: ORP-1775/OVK-DZ-2008, mal súd za preukázané, že vyšetrovateľ
začal trestné stíhanie X.F. N. ako obvineného za zločin týrania blízkej osoby na tom základe, že v
období od júna 2007 v rôznych časových intervaloch do 16.12.2008 spôsobil psychické a fyzické utrpenie
navrhovateľke tým spôsobom, že po tom ako si ho na začiatku roku 2007 zobrala do opatery, ju
opakovane bil, napádal, kopal, spôsobil jej zlomeninu ruky, vulgárne nadával, vyhrážal sa jej, že ju
zabije. Navrhovateľka pred vyšetrovateľom vypovedala, že nebola zo strany X. N. týraná a zlomeninu
ruky si spôsobila sama. Okresný súd Bratislava II vydal trestný rozsudok, ktorým uznal vinným X. N. zo
spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania zabitím svojej matke. Za daného stavu pokiaľ, by odporca
aj synovi navrhovateľky zabránil v ďalšom užívaní bytu, vychádzal z prvotného tvrdenia navrhovateľky
o násilnom správaní X. N.Š.. Preto nemožno jeho konanie hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými
mravmi, nakoľko smerovalo k ochrane zdravia a pokojného bývania navrhovateľky. Navyše ako vlastník
bytu mal právo rozhodovať, kto v byte bude bývať. S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k
záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Pokiaľ ide o konanie odporcu v rozpore s dobrými mravmi
týkajúce sa neposkytnutia starostlivosti, súd zastal názor, že navrhovateľka je schopná sama sa o seba
starať, nevyžaduje pomoc tretej osoby, preto nemohlo zo strany odporcu dôjsť k neposkytnutiu pomoci,
nakoľko darca musí byť na takúto pomoc odkázaný, čo v danom prípade preukázané nebolo. Pokiaľ ide
o ujmu, ktorú navrhovateľka pociťuje ako svoju vlastnú, pretože sa odporca ani jeho rodina nevyrovnali s
jej deťmi za pozemok, uvedenú okolnosť nemožno kvalifikovať ako dôvod na vrátenie daru, keď navyše
odporca takýto záväzok na seba nikdy neprevzal. Neplatenie úhrad za plnenie spojené s užívaním bytu,
ktoré navrhovateľka rovnako považuje za správanie v rozpore s dobrými mravmi, súd nepovažoval za
podstatné, pretože účastníci darovacej zmluvy formou vecného bremena viazaného na osobu darcu,
dohodli pre darcu určité právo a pre obdarovaného povinnosti obmedzujúce jeho vlastnícke právo. V
závere súd poukázal na súdnu prax, podľa ktorej predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu, nie
je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, ale len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie,
ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie
dobrých mravov, buď značnej intenzity, alebo porušovanie sústavné. Právo vrátenia daru nevzniká pri
jednoduchej nevďačnosti obdarovaného k darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov.
Za hrubé porušenie dobrých mravov nemožno považovať nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov
životného jubilea.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal prvostupňový súd za to, že navrhovateľka nepreukázala žiadne
také správanie odporcu voči nej, ktoré by bolo možné hodnotiť ako hrubo porušujúce dobré mravy,
teda také správanie pre ktoré by mohla požadovať vrátenie daru v zmysle ust. § 630 Občianskeho
zákonníka, alebo tak závažné konanie, ktoré by naplnilo znaky hrubého porušenia dobrých mravov.
Preto keď navrhovateľke nevznikol nárok na vrátenie daru, nemohol súd vyhovieť jej návrh na určenie,
že je vlastníčka bytu, ktorý tvoril predmet daru z darovacej zmluvy a ktorého vrátenia sa domáhala a
návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol tak, že o týchto rozhodne až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie odvolaním zákonom stanovenej lehote napadla navrhovateľka, vytýkajúc súdu prvého
stupňa, že dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci pri uplatnení premlčacieho práva
vzťahujúceho sa na konanie odporcu, ku ktorým malo dôjsť v roku 2005 do konca februára 2006, pričom
nie je zrejmé od čoho odvodzuje práve toto obdobie. Súd nesprávne odvodzoval trojročnú premlčaciu
dobu v súvislosti s dátumom podania návrhu a nie dňom zániku darovacieho vzťahu. Rovnako súd
dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, keď považoval za preukázané, že navrhovateľka je



schopná sa sama o seba postarať a nevyžaduje pomoc tretej osoby. Skutočnosť, že navrhovateľka je
schopná si nakúpiť a navariť a pôsobí ako vitálna žena, však vzhľadom na vek a potreby prítomnosti
ďalšej osoby pri poskytovaní starostlivosti je nevyhnutnosťou. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že na základe darovacej zmluvy sa
odporca dňa 21.12.1998 stal vlastníkom predmetného bytu, v ktorom býva navrhovateľka bezodplatne.
Tvrdenie spočívajúce v tom, že sa správa k navrhovateľke nepekne, sa nezakladalo na pravde.
Osobnú starostlivosť od roku 2008 poskytovať nemôže, pretože sa mu navrhovateľka vyhýba, nechce
komunikovať s odporcom. Nikdy však navrhovateľke nenadával, neurážal ju, neodmietol jej pomoc. O
vrátenie daru navrhovateľka požiadala listom zo dňa 10.11.2008. Právo darcu na vrátenie daru je právom
premlčateľným. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď obdarovaný svojim správaním naplnil
skutkovú podstatu. Preto námietku premlčania považuje za dôvodnú. Z uvedených dôvodov navrhuje,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a priznal odporcovi trovy
odvolacieho konania.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec v medziach a dôvodoch
podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p., keď rozsudok bol vyhlásený verejne v zmysle § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
je v celom rozsahu vecne správny.

V posudzovanej právnej veci je predmetom konania návrh navrhovateľky na určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti z dôvodu, že jej vznikol nárok na vrátenie daru.

Vzhľadom na predmet konania sa prvostupňový súd správne v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. ako
predbežnou otázkou zaoberal, či boli splnené podmienky na vrátenie daru a po vyriešení tejto otázky
rovnako správne dospel k záveru, že ak navrhovateľke nevznikol nárok na vrátenie daru, tak potom
nedošlo k zániku právneho vzťahu vzniknutého darovaním a navrhovateľka sa nemohla stať vlastníčkou
nehnuteľností, ktorých určenia sa v konaní domáhala.

Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak,
že tým hrubo porušuje dobré mravy ( § 630 Občianskeho zákonníka ).

Obsah rozhodnutia súdu prvého stupňa vydaného v prejednávanej veci nasvedčuje tomu, že si
osvojil právne závery vyslovené v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR (R 88/1998, R 31/1999), ktoré
prejednávali obdobné veci, postupu, ktorému nie je možné nič vytknúť a je potrebné skonštatovať,
že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p., vec správne posúdil
po právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2 a 3 O.s.p.) s
odôvodnením, ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Vyčerpávajúce
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa si nežiada osobitne sa zaoberať odvolacími námietkami,
pretože navrhovateľka v odvolaní neargumentuje skutočnosťami, o ktorých by súd prvého stupňa
pri rozhodovaní o veci nebol mal vedomosť, alebo ktoré by nebol uvážil, ako aj také, ktoré by mali
za následok zmenu. Obsah odvolania navrhovateľky nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov
rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani
v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za
následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd
prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také vady konania, ktoré by
mali za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

So zreteľom na uvedené, odvolací súd stotožňujúc sa s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa,
na ktoré v celom rozsahu poukazuje, rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219
ods.1,2 O.s.p. potvrdil.



O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o týchto rozhodne prvostupňový
súd s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní
proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa
§ 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 11C/101/2009

    potvrdené