Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11Co/93/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209209657 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1209209657.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY M. súd v V. v senáte zloženom z predsedníčky senátu L.. L.. V. T. a členov senátu L.. M. X. a L.. V. P., v právnej veci navrhovateľa: N. V. spol. s r.o., I. XX, V., zastúpeného X. M., advokátom, B. XX, V., proti odporcovi: I. O. F. E.y, Z. cesta XXX, V., o zaplatenie XX.XXX,XX euro, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku D. súdu V. C. zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XXC X/XXXX-XX, jednohlasne ( pomerom hlasov X:X) takto r o z h o d o l : E. súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. D. sa nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu XX.XXX,XX euro titulom ručiteľského záväzku odporcu podľa § 15 ods. 4 zák. č. XX/XXXX K.. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. XX/XXXX K..) a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške XXX,XX euro, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. E. právne odôvodnil ust.§ 15 ods.X,X, § 28 ods.1 písm. e/, ods.6 písm. d/ zák.č. XX/XXXX K.., keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli zo strany navrhovateľa splnené základné zákonné predpoklady na vznik ručiteľského záväzku odporcu v zmysle ust. § 15 ods. 4 zákona č. XX/XXXX K... F. prvého stupňa poukázal na to, že s vlastníckym právom k privatizovanému majetku prechádzajú na jeho nadobúdateľa práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom vrátane neznámych (§ 15 ods. 1 zák. č. XX/XXXX K..) - na prechod záväzkov sa nevyžaduje súhlas veriteľa. I. národného majetku však do výšky získanej hodnoty privatizovaného majetku ručí svojim majetkom za splnenie záväzkov nadobúdateľom privatizovaného majetku (§ 15 ods. 4 zák. č XX/XXXX K..). X. sa však môže úspešne domáhať splnenia ručiteľského záväzku fondu za splnenia dvoch zákonných podmienok, a to ak svoju pohľadávku čo do právneho dôvodu a výšky oznámil fondu do jedného roka od okamihu prechodu záväzku na nadobúdateľa privatizovaného majetku ( bez splnenia tejto podmienky právo veriteľa domáhať sa voči fondu plnenia titulom ručiteľského záväzku vôbec nevznikne ) a ak vyčerpal všetky právne prostriedky na uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi. F. prvého stupňa mal z vykonaného za jednoznačné, že navrhovateľ mal voči F. štátnemu majetku, š.p. časť G. pohľadávku v sume XXX.XXX,XX €. P. časť podniku prešla v procese privatizácie na základe zmluvy uzavretej s odporcom, ktorá nadobudla účinnosť dňa XX.XX.XXXX na spol. G. O. plus, s.r.o.. D. listom zo dňa XX.XX.XXXX odstúpil od predmetnej kúpnej zmluvy, účinky odstúpenia nastali doručením odstúpenia konateľovi spoločnosti G. O. plus s.r.o. dňa XX.XX.XXXX -týmto dňom sa vlastníkom privatizovaného majetku, a teda aj právnym nástupcom F. štátneho majetku, š.p. stal odporca. K. týmto okamihom (za predpokladu, že by boli splnené podmienky vzniku ručiteľského záväzku odporcu) došlo k splynutiu osoby dlžníka s osobou ručiteľa a ručiteľský záväzok zanikol. P. dlžníkom - právnym nástupcom F. štátneho majetku, š.p. G. a teda osobou, voči ktorej si navrhovateľ mohol uplatniť svoju pohľadávku (nie však titulom ručenia ale titulom právneho nástupníctva) sa stal odporca. Z vykonaného dokazovania mal XXCo XX/XXXX-XXX súd prvého stupňa ďalej preukázané, že v ďalšom procese privatizácie, na základe zmluvy uzavretej s odporcom, ktorá nadobudla účinnosť dňa X.X.XXXX, prešla časť podniku F. štátny podnik, š.p. časť G., na spol. M. s.r.o. - okamihom prechodu privatizovaného majetku na nadobúdateľa začala navrhovateľovi plynúť nová jednoročná lehota, ktorá uplynula dňa X.X.XXXX, a v ktorej navrhovateľ mal svoju pohľadávku čo do právneho dôvodu a výšky oznámiť fondu. R. týmto oznámením by bola splnená jedna zo základných podmienok opätovného vzniku ručiteľského záväzku fondu. V prejednávanej veci sa však toto nestalo a zo strany navrhovateľa nebola splnená ani podmienka vyčerpania všetkých právnych prostriedkov na uspokojenie pohľadávky voči dlžníkovi, t.j. spol. M. s.r.o., ktorá sa stala právnym nástupcom F. štátneho majetku, š.p., nakoľko navrhovateľ nepreukázal, že by svoju pohľadávku prihlásil do konkurzného konania, ktoré bolo vyhlásené na spol. M. s.r.o. dňa X.X.XXXX. P. ide o tvrdenia navrhovateľa, v ktorých poukazoval na skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodzovať neplatnosť zmluvy o predaji časti podniku spol. M., s.r.o. ako aj o tom, že spol. M.. s.r.o. nie je právnym nástupcom F. štátneho majetku, š.p., súd prvého stupňa v tomto smere nevykonal navrhovateľom navrhované dôkazy, nakoľko i v prípade, ak by súd dospel k záveru, že zmluva zo dňa XX.X.XXXX č. XXXX/XXXX uzavretá medzi odporcom ako predávajúcim a spoločnosťou M. s.r.o., Z. X. X, G., C.: XX XXX XXX, o predaji časti podniku č. XXXX/XXXX je neplatná a odporca by bol povinný plniť (nie však titulom ručiteľského záväzku podľa § 15 ods. 4 zák. č. XX/XXXX K.. ale titulom postavenia priameho dlžníka), neprivodilo by to zmenu v rozhodnutí súdu, a to z dôvodu vznesenej námietky premlčania zo strany odporcu, keďže k odstúpeniu od zmluvy o predaji časti podniku uzavretej so spoločnosťou M., s.r.o. došlo s účinkami k XX.XX.XXXX a dňom nasledujúcim začala navrhovateľovi plynúť štvorročná premlčacia lehota na uplatnenie práva na súde (§ 397 D.. zák.). Z. dňom mohol navrhovateľ svoje právo na plnenie voči odporcovi uplatniť na súde po prvý raz (§ 391 D.. zák.). X. premlčacia lehota na uplatnenie práva (§ 397 D.. zák.) navrhovateľovi uplynula dňa XX.XX.XXXX a návrh v danej veci bol doručený súdu až dňa XX.X.XXXX. F. prvého stupňa neprihliadal na zjavne pravdivé tvrdenia navrhovateľa o ťažkostiach až odmietaní poskytnutia informácií ohľadne procesu privatizácie F. štátneho majetku, štátny podnik G., zo strany odporcu, nakoľko tieto skutočnosti nemali žiaden vplyv na posúdenie vzniku ručiteľského záväzku odporcu, keďže začiatok plynutia lehoty jedného roka stanovený v ust. § 15 ods. 4 zák. č. XX/XXXX K.. je daný objektívnou skutočnosťou (okamihom prechodu záväzkov na nadobúdateľa) nezávislou od okamihu subjektívneho zistenia tejto skutočnosti veriteľom. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. P. trovy konania úspešného odporcu predstavovali súdny poplatok za odpor v sume XXX,XX euro. P. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ namietajúc, že súd prvého stupňa v zmysle § 205 ods.2 písm. c/ O.s.p. neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čím porušil ustanovenia o dokazovaní. F. majú vykonať všetky potrebné dôkazy k všestrannému objasneniu rozhodných skutočností, ktoré sú použiteľné na zákonné a spravodlivé rozhodnutie vo veci, kedy nemusí z navrhovaných dôkazov vykonať len tie, ktoré pre konanie nie sú dôležité a právne významné. R. sa však navrhovaný dôkaz týka rozhodnej skutočnosti, je súd povinný ho vykonať. D. mal za to, že v prípade preukázania celej genézy tohto prípadu od počiatku, plnenia povinností G. O. plus s.r.o., plnenia resp. neplnenia povinností odporcu, napr. záverečné finančné usporiadanie po odstúpení od zmluvy a ďalších skutočností uvedených v liste zo dňa XX.X.XXXX ( ktoré odporca navrhovateľovi a D. G. zatajoval ) by sa preukázalo, že odporca navrhovateľa uviedol do omylu, porušoval obchodné zvyklosti, zásady poctivého obchodného styku a použil šikanózne postupy, ktoré navrhovateľa poškodili. XXCo XX/XXXX-XXX D. ďalej v odvolaní namietol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) , kedy je rozhodnutie súdu vo vzťahu k posudzovaniu premlčacej lehoty nesprávne. P. na to, že inštitút ručenia má povahu tzv. akcesorického právneho vzťahu závislého na existencii záväzku dlžníka na určité plnenie veriteľovi, ktorý vzniká na báze vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. G. zo dňa XX.X.XXXX odporcovi oznámil právny dôvod a výšku pohľadávky a zároveň ho požiadal o vyjadrenie, dňa XX.X.XXXX mu bol doručený list odporcu zo dňa XX.X.XXXX v ktorom okrem iného uviedol, že víťazom obchodnej súťaže sa stala spoločnosť G. O. plus s.r.o. J. L. X, G., s ktorou bola uzavretá kúpna zmluva č. XXXX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX - navrhovateľ následne podal návrh na pripustenie tejto spoločnosti ako odporcu v druhom rade. Y. X.X.XXXX mu bolo doručené uznesenie D. G. sp.zn. XXCb XX/XX-XXX, ktorým súd pripustil G. O. plus s.r.o. vstup do tohto konania; uvedené uznesenie navrhovateľ zaslal odporcovi listom zo dňa XX.X.XXXX, v ktorom mu opätovne oznámil právny dôvod a výšku pohľadávky. P. ide o posudzovanie premlčania odvolateľ poukázal na ust. § 305, § 306 ods.X,X, § 310, § 311 ods.X, § 400, § 402 D. zákonníka dávajúc do pozornosti, že otázku premlčania práva D. zákonník rieši celkom špecifickým spôsobom (§ 310 ) a to tak, že nepriamo vyslovuje zákaz , resp. nemožnosť premlčania práv veriteľa voči ručiteľovi pred momentom premlčania práva voči dlžníkovi. O. teda môže dôjsť premlčaniu práv veriteľa voči dlžníkovi, a až potom k premlčaniu práv veriteľa voči ručiteľovi. M. súdu uvedená na str.7 odôvodnenia, že odstúpením od zmluvy došlo k splynutiu osoby dlžníka s osobou ručiteľa, ručiteľský záväzok zanikol a začína plynúť nová premlčacia doba je nesprávna, keď nový dlžník vstupuje do práv pôvodného veriteľa alebo dlžníka. D. od zmluvy so spoločnosťou G. O. plus s.r.o. odstúpil písomne XX.XX.XXXX. I napriek tomu, že odvolateľ listom zo dňa XX.X.XXXX odporcovi opätovne oznámil pohľadávku a žiadal informáciu, ako si spoločnosť G. O. plus s.r.o. plnila, resp. plní záväzky vyplývajúce z kúpnej zmluvy a zákona č.XX/XX K.., resp. či v prípade, že si neplnila resp. neplní záväzky voči odporcovi, či odstúpil od zmluvy, a ak nastali tieto skutočnosti, či bol majetok odpredaný inej právnickej alebo fyzickej osobe, odporca mu listom zo dňa XX.X.XXXX č.X.X.- XXXXX/XX/BX uviedol, že požadované informácie nie sú verejne známe ani verejne dostupné a sú chránené tajomstvom. P. návrhu navrhovateľa predloženého na D. G. na zadováženie všetkých žiadaných dokladov, odporca zaslal len niektoré listiny, ktorých obsah značne znehodnotil, aby boli nečitateľné - ani súdu sa nevyjadril k plneniu záväzkov, k možnému odstúpeniu od zmluvy, resp. k otázke ďalšej privatizácie. O. uviedol, že v prípade, ak by mal vedomosť o odstúpení od zmluvy odporcom ( či už z jeho vyjadrenia alebo prostredníctvom D. G. ), bol by ho navrhol ako ďalšieho odporcu . D. napokon v odvolaní poukázal na ust. § 1 ods.X,X, § 265 D. zákonníka s tým, že odporca svojim postupom hrubo porušil zásady poctivého obchodného styku. V prejednávanej veci súd nezabezpečil ústavnú zásadu rovnosti účastníkov súdneho konania, ktorá nemôže byť ovplyvnená tým, ktorý účastník je navrhovateľ a ktorý odporca. E. strán je totiž podmienená rovnosťou procesných prostriedkov uplatňovaných pri podaní návrhu i obrane proti nemu , a to platí pre celý priebeh konania. L. z požiadaviek kladených na konania pred súdmi preto je, aby sa v ich rámci a ich prostredníctvom zabezpečoval reálny a nie iba fiktívny výkon základných práv a slobôd. K. ustanovenie O.s.p. a zákonov nemožno vykladať a uplatňovať v konaní pred súdom tak, aby niektorý z účastníkov bol zvýhodnený na úkor druhého účastníka pri uplatňovaní práv, alebo aby mal priaznivejšie postavenie pri prejednávaní a rozhodovaní veci. D. na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu tak, že uloží odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi XX.XXX,XX euro a trovy konania, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prípade, ak odvolací súd potvrdí rozsudok prvostupňového súdu navrhol, aby odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom rozsudku, že dovolanie je prípustné, lebo ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. D. v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa navrhol, aby odvolací súd vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. O. v písomnom vyjadrení sa z X.XX.XXXX odvolaciemu súdu oznámil, že podľa jeho názoru nie je rozsudok súdu prvého stupňa vecne a ani právne XXCo XX/XXXX-XXX správny. D. zopakoval odvolací návrh na zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa a pre prípad potvrdenia rozhodnutia trval na pripustení dovolania. D. súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. ( keďže v preskúmanej veci nebolo potrebné dokazovanie zopakovať ani doplniť, súd prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania a obsah spisu nesvedčí o tom, že by nariadenie odvolacieho pojednávania vyžadoval dôležitý verejný záujem ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je podané dôvodne. F. prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu XX.XXX,XX euro titulom ručiteľského záväzku podľa § 15 ods. 4 zák. č. XX/XXXX K.. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. XX/XXXX K..), výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). P. § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu XX.XXX,XX euro titulom ručiteľského záväzku odporcu podľa § 15 ods. 4 zák. č. XX/XXXX K.. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. XX/XXXX K..); z uvedeného dôvodu odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. K odvolacím námietkam o neúplnom zistení skutkového stavu a nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu je treba uviesť, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. XX ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 Y. o ochrane ľudských práv a základných slobôd ) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. P. na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Y. práva na spravodlivý proces však ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (C.. J. XXX/XX), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. J. XX/XX). Y. obsahu základného práva podľa čl. XX ods. 1 J. a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Y. nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (C.. J. X/XX, C.. J. XXX/XX). P. konať o veci ktorej sa návrh týka v sebe obsahuje aj právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné, a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. J. XX/XX). P. návrhu účastníkov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je teda vždy vecou konajúceho súdu ( § 120 ods. X,X O.s.p.), a nie účastníkov konania. D. súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. P. ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo XXCo XX/XXXX-XXX uviedli účastníci. P. hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.). M. výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. F. má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu, v ktorom súd prvého stupňa vysvetlil aj dôvody vedúce ho k nevykonaniu dokazovania navrhnutého v priebehu konania navrhovateľom. D. namietané navrhovateľom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu. P. odvolateľ v odvolaní namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. O. právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich právne posúdenie súdom prvého stupňa za správne. O. navrhovateľa týkajúce sa šikanózneho postupu odporcu a jeho konania, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nemajú vplyv na skutkové a právne posúdenie prejednávanej veci. Z vyššie uvedených dôvodov prihliadajúc i na správnosť záverov súdu vo výroku , ktorým podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. priznal odporcovi právo na náhradu trov konania v sume XXX,XX euro ( za súdny poplatok zaplatený za odpor) , odvolací súd podľa ust. § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. D. súd vo výroku potvrdzujúceho rozhodnutia nepripustil prípustnosť dovolania ( § 238 ods.3 O.s.p.) dôvodiac tým, že v danej veci sa nejedná o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ktoré rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods.1 v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p., keďže odporca majúci plný úspech v odvolacom konaní, si právo na náhradu trov konania neuplatnil a trovy odvolacieho konania mu z obsahu spisu ani nevyplývajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.