Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/349/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209211217 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1209211217.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY L. súd v R. v senáte zloženom z predsedníčky senátu C.. H. L., členov senátu C.. G. H. a C.. A. R. v právnej veci navrhovateľky: B.. E. R., bytom R., D. XX, proti odporcovi: U. agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, G. XX, R., zast. E.-M., s.r.o., N. X, R., o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, na odvolanie odporcu proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu R. B. zo dňa X. mája XXXX č.k. XXC XXX/XXXX-XXX, takto r o z h o d o l : O. súd napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : U. rozsudkom súd prvého stupňa určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľke odporcom listom zo dňa XX.XX.XXXX pod značkou XXX/KGR/XXXX podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Q.. práce je neplatné a pracovný pomer navrhovateľky u odporcu naďalej trvá. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť štátu na účet súdu súdny poplatok XX,XX € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že o náhrade mzdy neplatného skončenia pracovného pomeru a o náhrade trov konania rozhodne v konečnom rozsudku. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že navrhovateľka mala v písomných pracovných zmluvách uzavretých s odporcom na dobu určitú aj na dobu neurčitú uvedený ako dohodnutý druh práce odborný pracovník O. informácií a zahraničných aktivít, ktoré však nezodpovedajú vôli účastníkov prejavenej pri uzatváraní pracovných zmlúv. G. za to, že navrhovateľka si ústnou formou dohodli druh práce pri uzatváraní obidvoch pracovných zmlúv, a to vedúci Y. B. V. (Y.), čo tvrdila navrhovateľka a potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok A.. C. D., ktorý bol bezprostredne nadriadeným zamestnancom navrhovateľky. G. preukázané, že odporca vyhlásil výberové konanie na pracovné miesto (druh práce) vedúci Y. B. V. (nie na druh práce odborný pracovník O. informácií a zahraničných aktivít), na ktorú pracovnú pozíciu bola na základe tohto výberového konania vybratá odporcom navrhovateľka a svedok pripravoval podklady pre písomnú pracovnú zmluvu, ktorá mala byť s ňou po výberovom konaní uzavretá a tento bol presvedčený, že navrhovateľka mala v písomnej pracovnej zmluve uvedený účastníkmi dohodnutý druh práce vedúci Y.. D. mala navrhovateľka v písomnej pracovnej zmluve uvedený iný druh práce, ako bol účastníkmi ústne dohodnutý, svedok to dôvodil tým, že u odporcu bolo v tom čase v organizačnej štruktúre členenie len na odbory. E., že účastníkmi ústne dohodnutý druh práce (vedúci Y. a nie odborný pracovník odboru) mohol a mal byť uvedený aj v písomných pracovných zmluvách uzavretých s navrhovateľkou, považoval za potvrdzujúci dohodnutý druh práce vedúci Y. v písomnej pracovnej zmluve uzavretej s odporcom s T. T. od XX.XX.XXXX. G. za to, že písomné pracovné zmluvy uzavreté medzi účastníkmi konania z dôvodu, že nezodpovedajú v jednej z podstatných náležitostí pracovnej zmluvy, a to druhu práce, skutočne prejavenej vôli účastníkov uzavrieť pracovné zmluvy s takýmto druhom práce, sú neplatné (§ 41a ods.2 O.. zák.). L., že zastretým právnym úkonom môže byť aj zmluva rovnakého typu ako zmluva simulovaná, ktorej podmienky (napr. v danom prípade druh práce) sú rozdielne od podmienok uvedených v simulovanej zmluve. Keďže nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy Q. práce nepostihuje jej neplatnosťou, vyvodil, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu na druh práce vedúci Y. bol platne dohodnutý na základe ústne uzavretej pracovnej zmluvy so všetkými ďalšími podstatnými náležitosťami tak na dobu určitú, ako aj na dobu neurčitú. N. k záveru, že pokiaľ odporca v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru s navrhovateľkou okamžitým skončením pracovného pomeru listom z XX.XX.XXXX prestal v rozpore s § 47 Q.. práce prideľovať navrhovateľke dohodnutú prácu podľa pracovnej zmluvy vedúci Y., navrhovateľka ako zamestnankyňa nebola povinná dožadovať sa od odporcu ako zamestnávateľa pridelenia práce, ale odporca bol povinný vyzvať ju, aby znovu nastúpila do zamestnania a prideľovať jej dohodnutú prácu podľa pracovnej zmluvy. Keďže odporca vyzval navrhovateľku po neplatnom skončení pracovného pomeru na nástup do práce na iný druh práce (manažér pre monitoring D.), ako bol dohodnutý podľa pracovnej zmluvy (vedúci Y.), dôvodiac organizačnou zmenou odporcu - zrušenia Y., v rámci ktorého navrhovateľka u odporcu pracovala, mal za to, že navrhovateľka neporušila pracovnú disciplínu, ak odmietla nastúpiť na výkon iného druhu práce, než bol s ňou dohodnutý v pracovnej zmluve. H. tiež názor, že ak odporca z dôvodu vykonaných organizačných zmien nemohol navrhovateľke prideľovať prácu podľa dohodnutého druhu práce v pracovnej zmluve, mal možnosť skončiť s navrhovateľkou pracovný pomer iným vhodným zákonným spôsobom. O uložení povinnosti odporcovi zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa § 2 ods. 2 vety prvej zákona o súdnych poplatkoch. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, ktorý žiadal čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a určiť, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľke zo dňa XX.XX.XXXX je platné a pracovný pomer navrhovateľky u neho skončil dňom XX.XX.XXXX alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvého stupňa nesprávny zistil skutkový stav veci a jeho zistenie, že mal s navrhovateľkou dohodnutý druh práce vedúci Y. považoval za v rozpore s písomne uzavretou pracovnou zmluvou. D., že vôľou účastníkov bolo uzavrieť pracovnú zmluvu s druhom práce- odborný pracovník O. B. a zahraničných aktivít, pričom mal za jednoznačný a určitý ich jazykový prejav. G. za to, že zamestnanec nie je oprávnený rozporovať alebo ignorovať výzvu zamestnávateľa na nástup do práce a ak tak urobí, porušuje tým pracovnú disciplínu. Keďže navrhovateľka bez ospravedlnenia odmietala na jeho výzvu nastúpiť do práce, rozhodol sa s ňou skončiť pracovný pomer okamžite z dôvodu z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. D. na to, že podľa pracovnej zmluvy bolo jednoznačne dohodnuté, že navrhovateľka bola odborným pracovníkom odboru odporcu realizujúceho viacero a množstvo rôznych projektov, pričom podľa výkladu súdu prvého stupňa by pracovný pomer navrhovateľky mal skôr charakter dohody o vykonaní práce a nie charakter pracovného pomeru a pracovný pomer navrhovateľky by skončil vykonaním konkrétneho projektu, čo by bolo v rozpore s vykonaným dokazovaním. U. sa s názorom súdu prvého stupňa, že dohodnutý druh práce podľa pracovnej zmluvy mal byť úkonom zastierajúcim iný právny úkon, ani s jeho konštatovaním, že navrhovateľka bola v zmysle pracovnej zmluvy povinná len na výkon práce na konkrétnom projekte, čo považoval za v rozpore nielen s vykonaným dokazovaním, ale aj s účelom jeho fungovania ako U. agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania, ktorej činnosť spočíva v realizovaní viacerých projektov a tiež v rozpore so zabezpečením kontinuity práce u neho. G. tiež za to, že výkladom súdu prvého stupňa by bol spochybnený aj základný princíp pracovného pomeru v zmysle Q. práce, charakterizovaný ako výkon závislej práce, spočívajúcej prevažne v opakovaní určených činností. Za nesprávny považoval aj názor súdu prvého stupňa, že v prípade dohodnutého druhu práce v pracovnej zmluve ide v zmysle ust. § 41a O.. zák. o zastretý právny úkon, čo je v rozpore s vykonanými dôkazmi. Navrhovateľka žiadala rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. O. súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, výsledky ktorého správne po vecnej a právnej stránke vyhodnotil a svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, s odôvodnením jeho rozhodnutia sa aj odvolací súd stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a na ktoré aj poukazuje. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd len konštatuje, že druh práce je podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy (§ 43 ods. 1 písm. a/ Q.. práce). Q. práce ani iný právny predpis nedefinuje, čo je to druh práce, ani nevymedzuje akým spôsobom možno druh práce dohodnúť. S dohodnutým druhom práce súvisí aj pracovná náplň. Pre posúdenie či vôbec a čo konkrétne bolo medzi zamestnávateľom a zamestnancom ohľadom druhu práce (funkcie) dohodnuté, nie je významné akú konkrétnu prácu (druh práce) po vzniku pracovného pomeru zamestnanec vykonával, ale podstatné je, čo bolo v skutočnosti dohodnuté. Pre vznik pracovnej zmluvy je rozhodujúce, že sa účastníci zhodli na jej obsahu. G. k tomu dôjsť spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, čo chceli účastníci zmluvy prejaviť. Ak potom zamestnanec v súlade s takto vzniknutou pracovnou zmluvou začne pre zamestnávateľa pracovať, vznikne pracovný pomer (§ 42 Q.. práce). F. platí aj v prípade, že zamestnanec začne vykonávať iné, než v pracovnej zmluve dohodnuté práce (druh práce, funkcia). Preto pre posúdenie, či vôbec a čo bolo dohodnuté ako druh práce, nie je významné aké práce vykonával, ale aký druh práce bol v skutočnosti medzi zamestnancom a zamestnávateľom dohodnutý. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci bolo preukázané, že medzi navrhovateľkou ako zamestnankyňou a odporcom ako zamestnávateľom bol ako skutočný druh práce ústne dohodnutý druh práce-vedúci Y.. Q. Q. práce vyplýva, že zamestnávateľ je povinný prideľovať prácu zamestnancovi podľa pracovnej zmluvy, dohodnutého druhu práce, preto zamestnávateľ chce zadávať pracovné úlohy, ktoré nesúvisia s dohodnutým druhom práce, zamestnanec nemá povinnosť ich plniť. Preto odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa, že ak odporca po neplatnom skončení pracovného pomeru s navrhovateľkou prestal jej prideľovať dohodnutú prácu podľa pracovnej zmluvy (vedúci Y.), zo strany navrhovateľky nedošlo k porušeniu pracovnej disciplíny, keď nenastúpila na výkon iného druhu práce, ako bol dohodnutý. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. F. rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov X:X. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.