Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/486/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209212750 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1209212750.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šramkovej a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci navrhovateľky: T.. J. T., X. Z. X, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Škultétym, Heydukova 3, Bratislava, proti odporcovi: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, Trnavská cesta 52, Bratislava, o zaplatenie 2.284,41 Eur s prísl., na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 9C/159/2010-134, zo dňa 27. júna 2011, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.284,41 Eur od 11.8.2006 do 14.8.2006; vo zvyšku návrh zamietol a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa domáhala zaplatenia žalovanej sumy titulom odstupného. Nakoľko po začatí pojednávania vzala návrh na začatie konania čiastočne späť a odporca s čiastočným späťvzatím súhlasil, konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.284,41 Eur od 11.8.2006 do 14.8.2006 zastavil. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľka bola v pracovnom pomere u odporcu od 22.2.2006 do 20.7.2006. Pracovný pomer bol skončený dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 psím. b) Zák. práce. Uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru predchádzalo rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa 18.7.2006. Na základe tohto rozhodnutia bola navrhovateľke doručená výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce. Pred začatím plynutia výpovednej doby navrhovateľka požiadala odporcu o uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru. Odporca navrhovateľke vyplatil odstupné vo výške troch funkčných platov, t.j. vo výške 103.230,- Sk. Medzi účastníkmi tak nebolo sporné, že navrhovateľke vznikol v zmysle § 76 ods. 2 Zák. práce v spojení s § 29 ods. 2 zák. č. 553/2003 Z.z. nárok na zákonné odstupné vo výške dvoch funkčných platov. Spornou bola otázka, či navrhovateľka má s poukazom na podnikovú kolektívnu zmluvu na rok 2006 nárok na celkové odstupné vo výške troch alebo piatich funkčných platov. Kolektívna zmluva vyššieho stupňa na rok 2006 v čl. II ods. 4 písm. a) zaviazala odporcu vyplatiť zamestnancovi, s ktorým skončí pracovný pomer o.i. z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce odstupné nad rozsah stanovený v § 76 ods. 2 Zák. práce, a to najmenej vo výške jedného funkčného platu zamestnanca za predpokladu, že jeho pracovný pomer skončí pred začatím plynutia výpovednej doby. Tento záväzok z kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na rok 2006 bol premietnutý do čl. 20 ods. 1 podnikovej kolektívnej zmluvy na rok 2006, podľa ktorého zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi, s ktorým skončil pracovný pomer z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zák. práce, odstupné vo výške troch funkčných platov, ak zamestnanec pracoval u zamestnávateľa menej ako 5 rokov a rozviaže pracovný pomer dohodou pred začatím plynutia výpovednej doby (čl. 20 ods. 1 písm. a). Podľa súdu prvého stupňa z uvedeného článku jednoznačne vyplýva, že zamestnancovi, ktorý u odporcu pracoval menej ako 5 rokov a pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce pred začatím plynutia výpovednej doby, je odporca povinný vyplatiť odstupné v celkovej výške troch funkčných platov. Ak je v podnikovej kolektívnej zmluve explicitne uvedené, na aké odstupné má zamestnanec nárok, nemožno takéto ustanovenie vykladať tak, že ide o nárok nad zákonný rámec alebo nad rámec úpravy obsiahnutej v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa. Úprava v čl. 20 ods. 1 písm. a) podnikovej kolektívnej zmluvy na rok 2006 je v súlade s § 231 ods. 1 Zák. práce, keďže pre zamestnanca je výhodnejšia ako úprava v § 76 ods. 2 Zák. práce v spojení s § 29 ods. 2 zák. č. 553/2003 Z.z. a je aj v súlade s kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa na rok 2006, nakoľko zamestnancovi priznáva nárok na odstupné nad rozsah stanovený § 76 ods. 2 Zák. práce, a to vo výške jedného funkčného platu. Navrhovateľka síce podpísala dohodu o skončení pracovného pomeru s výhradou, že súhlasí s vyplatením odstupného v zmysle § 76 ods. 2 a odstupného v zmysle podnikovej kolektívnej zmluvy na rok 2006 a kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na rok 2006, avšak záväzok odporcu vyplatiť jej odstupné vo výške trojnásobku mesačného funkčného platu týmto požiadavkám navrhovateľky zodpovedal. Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa návrh zamietol. Súd prvého stupňa nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy - výsluch svedkyne Y.. W., vedúcej osobného úradu, na interpretáciu výšky odstupného pri skončení pracovného pomeru, J.. P., bývalého hygienika SR a T.. V., predsedu odborovej organizácie, na vôľu účastníkov podnikovej kolektívnej zmluvy na rok 2006 pri úprave odstupného - nakoľko z čl. 20 ods. 1 písm. a) podnikovej kolektívnej zmluvy na rok 2006 jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že upravuje celkové odstupné, na ktoré má zamestnanec pri skončení pracovného pomeru za podmienok v ňom uvedených nárok, t.j. odstupné, ktoré v sebe zahŕňa aj zákonné odstupné v zmysle § 76 ods. 2 Zák. práce. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, nakoľko tento si právo na náhradu trov konania neuplatnil a v konaní mu žiadne trovy ani nevznikli. Proti rozsudku podala odvolanie navrhovateľka a žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť, resp. v celom rozsahu zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Uviedla, že s poukazom na § 231 ods. 1 veta prvá Zák. práce predmetom úpravy kolektívnej zmluvy je výhodnejšia úprava pracovných, mzdových a iných podmienok pre zamestnancov v porovnaní so zákonnou úpravou. Z čl. 20 ods. 1 psím. a) vnútropodnikovej kolektívnej zmluvy na rok 2006 vyplýva, že odstupné vo výške 3 funkčných platov patrí nad rozsah zákonom upraveného odstupného, všetko s poukazom na čl. II ods. 4 písm. a) kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na rok 2006. Odporca bol preto povinný zaplatiť jej odstupné vo výške piatich mesačných funkčných platov. Ďalej uviedla, že vnútropodniková kolektívna zmluva na rok 2006 bližšie upravuje individuálne a kolektívne právne vzťahy medzi odporcom a zamestnancami upravené v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa na rok 2006. Ak teda z kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na rok 2006 vyplýva záväzok vyplatiť odstupné nad rozsah stanovený Zák. práce najmenej vo výške jedného funkčného platu zamestnanca, vnútropodniková kolektívna zmluva na rok 2006 túto výšku odstupného iba bližšie vymedzuje - spresňuje na výšku troch funkčných platov nad rozsah stanovený § 76 ods. 2 veta prvá Zák. práce. Ďalej namietla nevykonanie navrhovaného dokazovania výsluchom svedkov Y.. Q. W., bývalej vedúcej osobného úradu, ktorá bola prítomná pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru a J.. T.. K. P., S.., bývalého hlavného hygienika Slovenskej republiky, ktorý uzatváral vnútropodnikovú kolektívnu zmluvu a mohol objasniť vôľu jej účastníkov pri úprave odstupného. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa zakotvuje pre zamestnanca nárok na odstupné nad rozsah stanovený § 76 ods. 2 Zák. práce, čo je v podnikovej kolektívnej zmluve rešpektované a vyjadrené súhrnnou výškou odstupného. V podnikovej kolektívnej zmluve je jednoznačne uvedené, že odstupné u zamestnanca, ktorého pracovný pomer trval menej ako 5 rokov, je vo výške 3 funkčných platov. Pokiaľ by zmluvné strany podnikovej kolektívnej zmluvy chceli, aby výška odstupného bola vo výške 3 funkčných platov nad rozsah stanovený v Zák. práce, použili by slovné spojenie „nad rozsah“ tak, ako je to upravené v prípade rozsahu dovolenky. Podniková kolektívna zmluva tak neustanovuje nárok na odstupné pre navrhovateľku vo výške troch funkčných platov nad rozsah stanovený § 76 ods. 2 Zák. práce, ale odstupné v súhrnnej výške jej troch funkčných platov. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 22.12.2011 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Ku skutočnostiam uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza, že ak z kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na rok 2006 vyplýva záväzok vyplatiť odstupné nad rozsah stanovený Zák. práce najmenej vo výške jedného funkčného platu zamestnanca, podniková kolektívna zmluva na rok 2006 nevymedzuje túto výšku odstupného spresnením na výšku troch funkčných platov nad rozsah stanovený § 76 ods. 2 veta prvá Zák. práce, ako uviedla navrhovateľka, ale stanovuje celkovú výšku odstupného vo výške troch funkčných platov, ako podrobne odôvodnil v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa. Úprava podnikovej kolektívnej zmluvy obsahuje výhodnejšiu úpravu výšky odstupného ako stanovuje § 76 ods. 2 Zák. práce, pričom rešpektuje úpravu kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, podľa ktorej sa odstupné vypláca vo výške najmenej jedného funkčného platu nad rozsah stanovený § 76 ods. 2 Zák. práce. Navrhovateľke by vznikol nárok na uplatnené odstupné, ak by aj podniková kolektívna zmluva upravovala výšku odstupného nad rozsah stanovený § 76 ods. 2 Zák. práce, najmenej vo výške troch funkčných platov. Odvolací súd sa však v plnom rozsahu stotožňuje aj so záverom súdu prvého stupňa o jednoznačnosti úpravy výšky odstupného v podnikovej kolektívnej zmluve, t.j. celkového odstupného vo výške troch funkčných platov. Navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by mali vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku, pričom súd prvého stupňa sa dostatočne vyporiadal aj s namietanou skutočnosťou, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. Navrhovateľka v podanom odvolaní žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť (t.j. uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť jej 2.284,41 Eur s 9 % úrokom z omeškania od 11.8.2006 do zaplatenia), resp. v celom rozsahu zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Napadla tak rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu, t.j. aj v zastavujúcej časti. Konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.284,41 eura od 11.8.2006 do 14.8.2006 však súd prvého stupňa v súlade s § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil pre späťvzatie návrhu na začatie konania v uvedenej časti navrhovateľkou. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je preto vecne správny aj v zastavujúcej časti. O náhrade trov odvolacieho konania odporcu odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. (v odvolacom konaní mal plný úspech) tak, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko tieto si neuplatnil. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.