Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/5/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209213008 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1209213008.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Eleny Ďuranovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: B.. D. Q., R. H. V. I., Ž. Č.. XX, proti odporkyni: C.. R. Q.Á., R. H. L., Ť. Č.. XX, zast. JUDr. Zuzanou Magurovou, advokátkou v Bratislave, Ivánska cesta č. 23, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom: C. Q., U.. XX.X.XXXX a M. Q., U.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A ako kolíznym opatrovníkom, na odvolanie navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 21. septembra 2010 č.k. 6C 160/2009-413 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach týkajúcich sa výšky výživného a styku otca s maloletými deťmi z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo zvyšku napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov, maloletého C. Q., U.. XX.X.XXXX K. G. M. Q., U.. XX.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého Jakuba sumou 500 € mesačne a na maloletú Lauru sumou 330 € mesačne, splatnými vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počínajúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva. Ďalej upravil styk otca s maloletými tak, že tento je oprávnený stýkať sa s maloletými každú párnu sobotu v mesiaci od 15,00 hod. do 18,00 hod. za prítomnosti matky, ktorá je povinná deti aj seba na tento styk pripraviť a ho realizovať. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok súd určil matke. Každému z účastníkov súd uložil povinnosť náhrady trov štátu 19,16 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, zrušil uznesenie súdu zo dňa 20.4.2010, č.k. 6C/160/2009-349, ktorým bola navrhovateľovi uložená poriadková pokuta a napokon vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Súd v otázke rozvodu manželstva dospel k záveru, že rozvrat medzi obomi účastníkmi konania je hlboký a vážny, pričom obnovenie manželského spolužitia je nemožné. Obaja manželia už spolu 4 roky nežijú, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú. Navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti so svojou novou partnerkou Katarínou a narodila sa im spoločná dcéra Zuzana. Žijú spolu v rodinnom dome v Chorvátskom Grobe. K otázke zverenia maloletých detí do výchovy jedného z rodičov na čas po rozvode manželstva i k otázke úpravy styku detí s druhým z rodičov, súd v záujme hospodárnosti a účelnosti konania vypočul ako svedka PhDr. Darinu Hubovú, ustanovenú Okresným súdom v Košiciach v konaní pod sp. zn. 22P/103/2008 - o zákaz styku, zmenu zverenia - znalkyňu v oblasti psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých a oboznámil sa aj s ňou vypracovaným znaleckým posudkom č. 30/09 ako listinným dôkazom. Svedkyňa sa svojho znaleckého posudku vypracovaného pre účely súdneho konania na Okresnom súde v Košiciach v plnom rozsahu pridržala. V tomto znaleckom posudku s prihliadnutím na odmietavý postoj maloletých detí voči svojmu otcovi, ich citovú závislosť na matke a emocionálne napätie vyplývajúce z konfliktných situácií medzi oboma rodičmi, navrhla obe deti zveriť do osobnej starostlivosti matke. Deti sú dobre adaptované na prostredie, v ktorom v súčasnosti žijú, nepoznajú prostredie v novej rodine otca a ani ich prípadné návštevy v tomto novom prostredí by im nijako neprospeli, najmä ak nie sú pozitívne motivované a otcovi nedôverujú. Doporučila preto aj styk otca s deťmi za prítomnosti matky (napriek jeho výraznému nesúhlasu) a to dva krát do mesiaca cez víkend v sobotu. Časový rozsah tohto kontaktu ponechala na ich vzájomnú dohodu. Pri výsluchu pred súdom zdôraznila, že zmena zverenia do starostlivosti otca by bola pre ne vyslovene škodlivá. Súd prvého stupňa sa so závermi znalkyne z odboru psychológia v plnom rozsahu stotožnil. V danej situácii nie je možné vyhovieť akémukoľvek návrhu otca, ktorého doterajšie správanie k matke ich spoločných detí, ako i k nim samotným, obe emocionálne destabilizovalo a neurotizovalo do tej miery, že ho odmietajú. V konaní nebolo preukázané, že matka deti navádza proti otcovi, i keď vnímajú jej negatívne postoje k jeho správaniu. Obaja rodičia, ktorí nedokážu prekonať svoju vzájomnú nevraživosť a nepriateľské postoje majú na tomto stave svoj podiel. Za danej situácie nebolo podľa súdu prvého stupňa možné striktne sa pridržať § 25 ods. 4 Zákona o rodine, hoci tam sú náznaky vplyvu matky na postoj detí voči otcovi, nakoľko by jeho uplatnenie bolo vyslovene v rozpore s ich oprávnenými záujmami. Naviac znalkyňa charakterizovala osobnosť otca ako citovo nevyváženú, so sklonom k dvojtvárnosti, egocentrickému presadzovaniu a uspokojovaniu vlastných potrieb a záujmov, nedostatočnou mierou empatie k prežívaniu druhých, ich potrebám a záujmom. Tento nedostatok empatie vyplýva aj z mailovej korešpondencie otca a syna Jakuba založenej v spise, z ktorej je evidentná jeho snaha spomínať svojmu synovi jeho novú partnerku i nevlastnú sestru, hoci Jakub ich vníma ako osoby cudzie a na otcove slová v tomto smere nijako nereaguje, čo otec zjavne neberie na vedomie. Vzťah otca s deťmi je v súčasnosti natoľko vážne narušený, že bude potrebné citlivo a opatrne ho opäť obnoviť. K tomu je nevyhnutné, aby obaja rodičia v záujme ich detí prekonali vzájomnú nevraživosť a negativizmus, slovne na seba neútočili v ich prítomnosti a ukázali im, že ich láska k nim je rovnaká a nezmenila sa ani ich rozchodom. Je otázne, do akej miery sa im to obom podarí a aby mali obaja na konflikty čo najkratšiu možnú mieru časového rozsahu, súd styk s deťmi upravil na časové rozpätie troch hodín každý párny víkend v mesiaci za ich prítomnosti. Je nevyhnutné, aby matka bola pri tomto styku prítomná i za hrozby vzniku konfliktu, nakoľko iba ona môže obe deti motivovať, aby s otcom určený čas strávili v pocite bezpečia a komfortu. K otázke úpravy styku súd pripomenul, že styk pôvodne určený v poručenskom konaní sa neosvedčil, stretnutia v utorky takmer vôbec neprebiehali a ak, iba podľa ľubovôle otca, ktorý je pracovne zaneprázdnený. Otec chcel mať širšie upravený styk len z dôvodu, aby si mohol vybrať z viacerých možností, pričom deti táto situácia značne frustrovala. V súčasnosti sú obe deti školopovinné (Laura začala navštevovať prvý ročník školskej dochádzky), pričom určenie styku počas celého víkendu, ako bolo pôvodne stanovené, je vzhľadom na ich prípravu do školy vyslovene nevhodné. Pokiaľ deti opäť nadobudnú stratenú dôveru v svojho otca a budú sa na stretnutie s ním tešiť, platná právna úprava umožňuje súčasné rozhodnutie kedykoľvek flexibilne a rýchlo zmeniť podľa aktuálneho stavu a styk upraviť aj širšie, bez prítomnosti matky, i počas sviatkov a prázdnin aj v novej rodine otca, ktorý musí na novú situáciu citlivo obe deti pripraviť. Je preto najmä v jeho záujme, aby ukončil spory s odporkyňou a dohodol sa s ňou čo najrýchlejšie aj v majetkovej oblasti. Obaja rodičia sa v prítomnosti svojich detí nesmú negatívne vyjadrovať na adresu toho druhého a musia sa naučiť ovládnuť svoje emócie, k čomu im súd odporučil vyhľadať pomoc odborníkov. V otázke úpravy vyživovacej povinnosti súd prvého stupňa dospel k názoru, že výživné, na ktorom sa obaja účastníci konania narýchlo dohodli, bolo stanovené bez detailného prihliadnutia na ich zárobkové možnosti a majetkové pomery. Matka je zamestnaná na Železničnej polícii v Košiciach, podľa jej vyjadrenia má mesačný príjem 950 € netto. Z Daňového priznania otca poskytujúceho programátorské a iné služby v oblasti informačných technológií a výpočtovej techniky za rok 2009 súd zistil základ dane 22.815,54 €, čo je 1901.30 € mesačne, jeho partnerka má podľa jej Daňového priznania základ dane 17.695,57 € , čo je 1474,63 € mesačne. Z príjmovej časti Daňového priznania navrhovateľa súd zistil príjem zo živnosti vo výške 82.366,66 €, pričom výdavky tvoria až 59.551,12 €. Súd bol toho názoru, že výdavkovú časť je navrhovateľ povinný ustrážiť tak, aby si mohol plniť predovšetkým svoju vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom, nakoľko táto má prednosť pred ostatnými pohľadávkami, ale najmä aj pred takými výdavkami povinného rodiča, ktoré nie sú potrebné pre riadny chod a udržanie jeho podnikateľskej činnosti, resp. také, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Navrhovateľ používa pre svoju potrebu automobil Honda CRV od súkromnej spoločnosti Dúha s.r.o., s ktorou podľa jeho vyjadrenia nie je v žiadnom pracovnoprávnom vzťahu, čo je tvrdenie podľa názoru súdu zjavne účelové a súvisí s umelým znižovaním jeho životnej úrovne (oficiálne nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla). Navrhovateľova životná úroveň je zjavne vyššia, než akú prezentuje podľa oficiálnych dokladov. Súd dal do pozornosti, že pri porovnaní Daňového priznania navrhovateľa za rok 2008, kde príjmová časť tvorila sumu 2,379.200 Sk, výdavková časť 1,045.564 Sk , základ dane 1,333.636 Sk a z porovnania Výkazov o príjmoch a výdavkoch oboch daňových priznal vyplýva, že pri výpočte daňového základu za r. 2009 je zrejmá chyba, keď rozdiel príjmov a výdavkov (r. 04 - r. 10) mal tvoriť sumu 67.815 € a nie ako je uvedené 22.815,54 € (Porovnaj aj Výkaz o príjmoch a výdavkoch z DP za rok 2007 - čl.37 + Přílohová obálka 51.13). Navrhovateľ uviedol nesprávne údaje buď v časti o výdavkoch Daňového priznania za r.2009, alebo v časti o výdavkoch predmetného Výkazu, ktorý tvorí jeho prílohu. Nech je skutočnosť akákoľvek, bolo preukázané, že navrhovateľ má dostatočný príjem k tomu, aby si mohol vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom stanovenú súdom na mal. Jakuba v sume 500 € mesačne a na mal. Lauru v sume 330 € mesačne bez problémov splniť a to i pri jeho súčasnej starostlivosti o jeho ďalšie maloleté dieťa narodené mimo manželstva - Zuzanu. Jeho partnerka má taktiež dostatočný príjem zo živnosti za r. 2009, i keď je na rodičovskej dovolenke, takže životná úroveň ich novej domácnosti je nadštandardná. Maloleté deti Jakub a Laura majú právo na životnej úrovni svojho otca sa podieľať. Súd dospel k názoru, že žiadaná suma výživného zo strany matky na mal. Jakuba 600 € mesačne a na maloletú Lauru 450 € mesačne je vzhľadom na preukázané výdavky čiastočne nadhodnotená o sumu cca 100 € mesačne pri každom z detí. Matke súd výživné neurčoval, nakoľko ho kompenzuje svojou celodennou osobnou starostlivosťou. Výživné určené súdom je primerané možnostiam a schopnostiam otca, ako i veku a potrebám detí a nevyhnutné k tomu, aby aspoň v materiálnej oblasti nepociťovali ujmu na životnej úrovni, ktorú mali počas ich spolužitia s otcom. Súd zároveň pripomenul, že v súčasnosti už výživné pre maloleté deti nemá len spotrebný charakter, ale smeruje i k všestrannému rozvoju ich daností a schopností a k vytvoreniu predpokladov na získanie kvalitného vzdelania. O náhrade trov konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 144 veta prvá O.s.p., o náhrade trov vzniknutých štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja účastníci - rodičia maloletých detí. Matka napadla rozsudok súdu prvého stupňa v časti výšky výživného určeného otcovi, keď podľa jej názoru na strane maloletých neboli zohľadnené všetky skutočnosti vo vzťahu k zvýšeným nákladom, ktoré na strane detí existujú, pričom ani nebola zohľadnená zásada úmernosti životnej úrovne otca a maloletých detí. Poukázala na skutočnosť, že u podnikateľa nemožno vychádzať len z jeho daňových priznaní, ale treba vziať do úvahy celkovú životnú úroveň. Navrhla preto napadnutú časť rozsudku súdu prvého stupňa zmeniť a určiť výživné zo strany otca na mal. Jakuba vo výške 830 € mesačne a na mal. Lauru vo výške 640 € mesačne, ktorého splatnosť bude stanovená vždy k 10. dňu v mesiaci z dôvodu povinných výdavkov maloletých v škole. Otec maloletých napadol rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenej výške výživného z jeho strany, v časti úpravy styku otca s deťmi a v časti určenia matky za zástupkyňu maloletých a správkyne ich majetku. Namietal najmä nedostatočné zistenie skutkového stavu ohľadne preukazovania doterajšieho bránenia kontaktovania sa otca s maloletými zo strany matky, ktorá je nakoniec aj trestne stíhaná pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia. Namietal aj nepresné resp. matkou ovplyvnené východiská, z ktorých vychádzala znalkyňa vo svojom znaleckom posudku, jednostrannosť jeho záverov, resp. zjednodušenie a pozmenenie významu niektorých skutočností pri vyšetrení zúčastnených znalkyňou, znalecký posudok navyše reaguje a vychádza z minulého obdobia, bol nariadený v inom súdnom konaní a v aktuálnom konaní predložený len ako listinný dôkaz. Odporca namietal, že dôsledkom rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti určenia styku otca s deťmi je jeho prakticky úplné odlúčenie od maloletých, ktorý stav je obtiažne až nemožné napraviť pri styku v rozsahu 2 x 3 hodiny na mesiac. Pokiaľ súd resp. znalkyňa reagovali aj na fakticky vytvorený stav kontaktov medzi otcom a deťmi, tento bol spôsobený svojvoľným a nezákonným nerešpektovaním súdnych rozhodnutí matkou maloletých detí. Napadnutá časť rozsudku v časti úpravy styku tak nesmeruje k náprave aktuálneho závadného stavu, ale tento stav konzervuje, bez zreteľa na citové väzby medzi otcom a deťmi. V časti výživného otec namietal, že súd prvého stupňa sa uspokojil len s tvrdením odporkyne ohľadne výšky jej príjmu (950 € mesačne), pričom v inom súdnom konaní (sp. zn. XC XXX/XXXX O. L.) bolo zistené, že jej príjem v roku 2010 bol 1120 € čistého mesačne. Ohľadne vlastných pomerov upozornil otec maloletých na končiaci sa kontrakt v podnikaní s následným znížením príjmu, tiež poukázal na vyšší vek detí a s tým spojené odpadnutie potreby vysokej miery osobnej starostlivosti matky o deti vo väzbe na vyživovaciu povinnosť z jej strany. Nakoniec odvolateľ poukázal na viaceré svojvoľné konania odporkyne (odhlásenie detí zo školy v Bratislave a prihlásenie do školy v Košiciach, odmietnutie poskytovania informácií otcovi o škole a prospechu detí, marenie snahy otca o kontaktovanie učiteľov školy), pre ktoré navrhol, aby bol za zástupcu maloletých detí a správcu ich majetku určený on. V konečnom dôsledku otec navrhol zrušenie napadnutých častí rozsudku súdu prvého stupňa a vrátenie veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, v ktorom bude nariadené znalecké dokazovanie, riadne zistené aktuálne pomery ohľadne výživného na maloleté deti a na základe toho bude vo veci opätovne rozhodnuté. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z z dôvodov podaných odvolaní podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých je v podstatných námietkách dôvodné. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Z vyššie citovaných ustanovení zákona, najmä ust. § 28 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, a preto obidvaja rodičia sú oprávnení a povinní svoje maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, samozrejme, pokiaľ tieto rodičovské práva a povinnosti neboli rozhodnutím súdu obmedzené alebo pokiaľ súd rodičov týchto práv a povinností nepozbavil alebo ich výkon nepozastavil. Oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode podľa § 24 a rozhodne, že jednému z rodičov zveruje maloleté dieťa do osobnej starostlivosti a tento rodič bude dieťa aj zastupovať a spravovať jeho majetok. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované (R 8/1971, R 55/1996, R 96/1967), pôjde len o úpravu výkonu týchto rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rozvedení manželia mali dohodnúť. Ak by sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 Zákona o rodine na návrh niektorého z rodičov rozhodne súd. Samostatný výkon rodičovských práv a povinností zo strany len jedného rodiča sa podľa zákona predpokladá len v prípadoch taxatívne uvedených v ustanovení § 28 ods. 3 Zákona o rodine. Vzhľadom na skutočnosť, že rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa rozvodu manželstva účastníkov, ako aj v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky nadobudol právoplatnosť, neostalo odvolaciemu súdu než rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bola matka maloletých určená za zástupkyňu maloletých a správkyňu ich majetku, keď súčasne týmto výrokom nedošlo k zásahu do rodičovských práv a povinností otca resp. k ich obmedzeniu, potvrdiť z hľadiska vecnej správnosti výroku rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, ak sa rodičia o styku s maloletým dieťaťom nevedia dohodnúť alebo ak je dosiahnutie dohody inak aj objektívne nemožné. Súd pritom prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Tiež prihliada na to, aby sa rešpektovalo právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Ak je konanie rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, v rozpore so záujmom dieťaťa (a tak je to aj vtedy, ak je toto konanie len prejavom svojvôle a prehliadania významu spoluúčasti druhého rodiča na výchove dieťaťa), súd vždy uváži, či nie sú splnené podmienky na prípadnú zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa a rozhodnutia o osobnej starostlivosti. Nie je bezvýznamné, že bezdôvodné bránenie maloletému dieťaťu v styku s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti, sa pokladá za výrazný nedostatok vo výchove maloletého dieťaťa, ktorý môže ohroziť vývoj osobnosti dieťaťa v citovej a charakterovej oblasti. Ak by po všestrannom posúdení veci neboli splnené podmienky na zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, súd sa musí zaoberať otázkou, či aj za daného stavu je v záujme dieťaťa uskutočňovanie styku s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti, a teda či nie je v záujme dieťaťa vyslovenie obmedzenia alebo dokonca zákazu styku dieťaťa s týmto rodičom podľa § 25 ods. 3. Takéto rozhodnutie závisí najmä od záujmu maloletého dieťaťa. Prípadný odmietavý postoj rodiča, ktorý má maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, k umožňovaniu styku dieťaťa s druhým rodičom nie je a ani nemôže byť rozhodujúcou okolnosťou odôvodňujúcou obmedzenie alebo dokonca zákaz styku dieťaťa s druhým rodičom. Môže len zdôrazňovať naliehavú potrebu náležitého zistenia skutočného stavu veci, prípadne aj v spolupráci s odborníkmi. V takýchto prípadoch treba okrem iného aj zisťovať, ako prebiehal styk maloletého dieťaťa s týmto rodičom v minulosti, pokiaľ druhý rodič styk niekedy umožňoval, a ako tento styk pôsobil na maloleté dieťa (R 96/1967). V danom prípade bol súdom prvého stupňa určený styk otca s maloletými deťmi skutočne v minimálnom rozsahu, dôsledne sa pridržiavajúc záverov znaleckého posudku PhDr. Dariny Hubovej č. 30/2009 zo 14. 4. 2009. Z výpovedí účastníkov v rámci odvolacieho konania však vyplynulo, že ku styku otca s deťmi ani v takomto rozsahu nedochádza, otec je len v elektronickom styku so starším dieťaťom, v osobnom styku s deťmi otec nebol viac ako rok. Hoci je pravda, že vzhľadom na závislosť maloletých na matke v nedávnej minulosti a vzhľadom na vzťah rodičov navzájom je potrebné tvoriť vzťah maloletých s otcom postupne a nenásilne, súčasný stav však naznačuje skôr vzájomné odcudzovanie sa detí a otca. Vzhľadom aj na odstup času od realizácie pôvodného znaleckého dokazovania, s prihliadnutím na skutočnosť, že k tomuto došlo v druhovo odlišnom konaní, je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné opakované znalecké dokazovanie, v rámci ktorého prebehne psychologické vyšetrenie zúčastnených, zistenie aktuálnych citových väzieb a prípadných negatívnych vzťahov medzi rodičmi a deťmi so zameraním sa na vytvorenie modelu styku, ktorý bude na jednej strane vyhovovať rodičom, ale, a to prednostne, bude v záujme maloletých detí. Pri riešení tejto otázky bude samozrejme nevyhnutné, aby obaja rodičia prezentovali svoj aktuálny záujem a predstavy o fungujúcom spôsobe styku otca s maloletými tak, aby deti neboli naďalej ochudobňované o podiel druhého rodiča na ich výchove. Z tohto dôvodu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletými deťmi zrušil (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). Ohľadne výšky výživného v danom prípade z príjmových možností povinného navrhovateľa (pri zisťovaní rozsahu ktorých súd prvého stupňa nepochybil) aj s poukazom na existenciu ďalšej vyživovacej povinnosti navrhovateľa vyplýva, že rozsah hradených odôvodnených potrieb maloletých v danom prípade je zabezpečený dostatočne. Ak sa v konaní poukazovalo na príjem súčasnej partnerky navrhovateľa, je potrebné uviesť, že táto má v prvom rade vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu, ktoré má tiež právo podieľať sa na životnej úrovni tohto rodiča a až následne možno skutočnosť vyššieho príjmu partnerky navrhovateľa hodnotiť ako skutočnosť relevantnú pre rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti otca voči maloletým, nemožno teda pri určovaní výživného týchto vychádzať len z matematických výpočtov či porovnávania úhrnných príjmov domácností, v ktorých navrhovateľ a odporkyňa žijú. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu by bolo možné považovať výživné stanovené súdom prvého stupňa za zodpovedajúce zákonným kritériám, teda tak odôvodneným potrebám maloletých, ako aj schopnostiam a možnostiam oboch výživou povinných rodičov, teda aj matky, ktorá má vzhľadom na vek detí už rovnako povinnosť finančného krytia časti odôvodnených potrieb maloletých. Pretože však ani jedna strana v rámci odvolacieho konania nepreukázala aktuálne pomery a výšku príjmu toho ktorého rodiča, neostalo odvolaciemu súdu, než aby napadnutý rozsudok aj v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/, § 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom súd doplní dokazovanie o zistenie aktuálneho stavu a tento výsledok zohľadní pri rozhodnutí o výške výživného za obdobie po rozvode manželstva účastníkov tak, aby sa na jeho úhrade podieľali obaja rodičia pomerne podľa výšky príjmu. O náhrade trov celého konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 3 O.s.p. v novom rozhodnutí o veci. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.