Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/425/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209213086 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1209213086.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šramkovej a členov senátu JUDr. Beáty Jurgošovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci navrhovateľky: J.. M. R., K., N. Č.. X, zastúpená JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom, so sídlom Štúrova č. 20, Košice, proti odporcovi: DHL Express (Slovakia), spol. s r.o., IČO: 31 342 876, so sídlom Letisko M.R. Štefánika 65, 820 01 Bratislava, zastúpený JUDr. Martinou Ťurekovou, advokátkou, artvocate-advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 7, 811 02 Bratislava, o návrhu na určenie neplatnosti výpovede a náhradu mzdy na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k.: 6C 161/2009 - 249, zo dňa 13.07.2011 takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 77,29Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne odporcu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa súd zamietol návrh navrhovateľky na určenie neplatnosti výpovede, ktorá jej bola daná odporcom ako zamestnávateľom ako aj návrh na priznanie náhrady mzdy, ktorá jej mala vzniknúť titulom neplatnosti danej výpovede. Súd prvého stupňa ďalej navrhovateľku zaviazal nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 459,10 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a trovy štátu vo výške 125,51 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Bratislava II. Navrhovateľka sa návrhom vo veci samej domáhala určenia neplatnosti výpovede, ktorá jej bola daná odporcom ako zamestnávateľom dňa 12.02.2008 ako aj priznania náhrady mzdy, ktorá jej mala vzniknúť titulom neplatnej výpovede a náhrady trov konania. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľkou a odporcom nastal pracovnoprávny vzťah, a to uzatvorením pracovnej zmluvy dňa 01.08.2007. Neoddeliteľnou súčasťou pracovnej zmluvy bola taktiež pracovná náplň navrhovateľky, ktorú táto v plnom rozsahu, bez námietok a výhrad akceptovala. Navrhovateľke bola v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) a § 63 ods. 5 Zákonníka práce platne daná písomná výpoveď z pracovného pomeru od zamestnávateľa, ktorá jej bola doručená dňa 12.02.2008. Výpoveď bola uplatnená v zákonnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa o dôvode výpovede dozvedel, najneskôr v lehote do jedného roka odo dňa, kedy dôvod výpovede nastal. Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho nástupcu oznámila odporcovi svoj nesúhlas s výpoveďou a v zákonom stanovenej lehote sa domáhala vyslovenia neplatnosti súdom. Súd prvého stupňa mal pri skúmaní dôvodov výpovede za preukázané, že v náplni práce navrhovateľky bola okrem iného aj povinnosť zabezpečiť externú a internú fakturáciu pobočky spoločnosti odporcu, ktorú navrhovateľka ako zodpovedný oblastný manažér nesplnila. Súd neprijal námietku navrhovateľky, v zmysle ktorej namietala skutočnosť, že predmetná faktúra nebola na príslušnej pobočke zaevidovaná. Z dokazovania vykonaného výsluchom svedkov mal súd za preukázané, že navrhovateľka o predmetnej faktúre vedomosť mala, pričom sama informovala konateľa spoločnosti o škode vzniknutej v zahraničí. V zmysle pokynu zo dňa 13.12.2007 vydaného na porade konateľov odporcu, na ktorej boli zamestnanci odporcu informovaní o škodovej udalosti, v dôsledku ktorej vznikla neobvykle vysoká škoda, mala navrhovateľka povinnosť zabezpečiť a konateľom spoločnosti bezodkladne po obdržaní predložiť všetky podklady týkajúce sa škodovej udalosti. Existenciu ako aj vedomosť navrhovateľky o škodovej udalosti ako aj o škodovej faktúre č. XXXXXXX, splatnej dňa 04.01.2008, mal súd jednoznačne za preukázanú zo svedeckých výpovedí. Vedomosť navrhovateľky o škodovej faktúre a konkrétnej výške uplatnenej škody bola preukázaná aj tým, že navrhovateľka v období pred Vianocami 2007 rokovala so zástupcami spoločnosti FLEXTRANS, z dôvodu potreby riešenia predmetnej faktúry vzhľadom na výšku uplatnenej škody. Vedomosť navrhovateľky o výške uplatnenej škody mal súd napokon za preukázanú aj z dôkazu oboznámením sa s emailovou korešpondenciou odporcu, z ktorej mal súd za zrejmé, že navrhovateľka danú faktúru a škodovú udalosť riešila, avšak na reklamačné oddelenie ju za účelom riešenia škodovej udalosti predložila až 17 dní po lehote splatnosti, t.j. 21.01.2008. Vo vzťahu k námietke navrhovateľky, že predmetná faktúra nebola zaevidovaná v spoločnosti odporcu v došlej pošte, súd prvého stupňa zaujal názor, že bez ohľadu na skutočnosť, či bola faktúra zaevidovaná v spoločnosti odporcu ako faktúra prijatá v došlej pošte, v konaní mal súd za preukázané, že o faktúre bola v spoločnosti vedomosť a o faktúre a škodovej udalosti bola navrhovateľka informovaná už v období pred Vianocami 2007. Svojím konaním navrhovateľka porušila svoje pracovné povinnosti, keď nezabezpečila zaevidovanie faktúry a predloženie dokladov k riešeniu škodovej udalosti na pokyn konateľa spoločnosti, pričom išlo o nemalú škodu. Za porušenie pracovných povinností zamestnanca pritom možno považovať zavinené porušenie povinností, ktoré zamestnancovi vyplývajú z právnych, pracovnoprávnych predpisov a pokynov zamestnávateľa. Súd prvého stupňa taktiež neakceptoval námietku navrhovateľky, spočívajúcu v argumentácii, že odporcovi napokon nevznikla vysoká škoda, keďže riešenie škodovej udalosti bolo skončené započítaním v apríli 2008 s pohľadávkami voči spoločnosti FLEXTRANS, ako dlžníkom odporcu. Súd prvého stupňa mal za to, že navrhovateľka porušila právnu povinnosť a toto porušenie bolo závažné, vzhľadom na hroziacu škodu. Spôsob, akým bola udalosť doriešená, či už znížením sumy uvedenej na predmetnej faktúre, započítaním alebo iným spôsobom, je otázkou v danom konaní vo vzťahu k porušeniu povinnosti navrhovateľkou, irelevantnou. Vzhľadom na výsledok konania, súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie v časti uplatneného návrhu na náhradu mzdy, ktorý navrhovateľke nevznikol, keďže neplatnosť výpovede nebola súdom určená. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s.p. Proti rozsudku podala navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 02.09.2011 odvolanie proti všetkým výrokom a žiadala napadnutý rozsudok zmeniť. Predmetný rozsudok navrhovateľka napadla z odvolacích dôvodov uvedených v §205 ods. 2 písm. d) a f) O. s. p. a teda z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V podanom odvolaní navrhovateľka žiadala zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, aby odvolací súd rozhodol, že výpoveď daná navrhovateľke odporcom dňa 12.02.2008 je neplatná, náhradu mzdy žiadala vylúčiť na samostatné konanie a žiadala, aby odvolací súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľke všetky trovy konania. V podanom odvolaní navrhovateľka namietala, že súd prvého stupňa neakceptoval jej námietky, týkajúce sa nezaevidovania škodovej faktúry, resp. námietky týkajúce sa nízkej intenzity porušenia pracovných povinností. Rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle podaného odvolania navrhovateľka považovala za nesprávny. Pokiaľ ide o skutkový stav, navrhovateľka v podanom odvolaní trvala na tom, že vo veci škodovej udalosti bola na pobočku zaslaná len policajná správa týkajúca sa krádeže 303 LCD TV. O doručení iných dokladov, ktoré by sa týkali škodovej udalosti, prípadne uplatnenia nároku na náhradu škody spoločnosťou Universal Media Corporation, s.r.o. nemala vedomosť do telefonátu svojho nadriadeného p. A., dňa 24.01.2008, v ktorom uviedol, že na pobočke by sa mala nachádzať predmetná faktúra. Na preukázanie pravdivosti a hodnovernosti tvrdení uvedených v odvolaní, navrhovateľka poukázala na skutočnosť, že na predmetných dokladoch sa nenachádzala pečiatka potvrdzujúca ich prevzatie pobočkou, pričom navyše faktúra nebola evidovaná v zozname došlých faktúr. Prijímanie a preberanie poštových zásielok a evidovanie faktúr nepatrilo do jej priamej pracovnej náplne a tieto činnosti nemohla ani ovplyvniť. I keď bola povinná zabezpečiť externú a internú fakturáciu, táto povinnosť sa nemohla vzťahovať na faktúry, ktoré neboli na pobočke zaevidované, keďže tieto de facto neboli pobočkou prijaté. Výpoveď tak mala dostať za oneskorené predloženie faktúry, ktorá do dnešného dňa nie je zaevidovaná v denníku došlej pošty. Navrhovateľka ďalej v odvolaní poukázala na skutočnosť, že nielen samotný odporca nevie preukázať doručenie a prevzatie faktúry, ale aj samotná spoločnosť Universal Media Corporation, ktorá faktúru vystavila, nevedela pred súdom preukázať jej doručenie odporcovi. V podanom odvolaní navrhovateľka ďalej uviedla, že svedkyňa B., ktorá u odporcu pracuje ako fakturantka, síce vedela presne uviesť, že predmetná faktúra bola do pobočky doručená dňa 10.12.2007, nepamätala sa však, či predmetnú faktúru preberala a nevedela ani uviesť dôvod, prečo doručenie faktúry nezaevidovala do denníka došlej pošty. Táto svedkyňa faktúru nepripravila na spracovanie, nepotvrdila pečiatkou, na ktorej sú podpisy kontrolnej osoby, dátum spracovania faktúry a iné interné údaje, čo má nasvedčovať tomu, že faktúra nebola na pobočku doručená štandardnou cestou. Navrhovateľka namietala aj postupnosť jednotlivých krokov, v zmysle ktorých dňa 10.12.2007 mala byť na pobočku doručená faktúra, dňa 12.12.2007 mali prebiehať jednania s konateľmi spoločnosti FLEXTRANS, s.r.o., na ktorých mala byť k dispozícii faktúra a na ktorých sa malo jednať ohľadne určenia presnej výšky škody, pričom výšku škody mali poznať aj zástupcovia spoločnosti FLEXTRANS, s.r.o.. Nasledujúci deň, t.j. 13.12.2007 sa na pobočke konala porada, na ktorej poskytla nadriadenému p. T. A. informácie týkajúce sa škodovej udalosti a o veci informovala security managera B. a business development managera S.. Navrhovateľka uvádza, že za danej postupnosti by nemala dôvod zatajovať pred svojím nadriadeným škodovú faktúru. Navrhovateľka v odvolaní nesúhlasí ani s posúdením intenzity porušenia pracovnej disciplíny súdom prvého stupňa. V prípade pravdivosti tvrdení odporcu o oneskorenom predložení faktúry nadriadenému, toto pochybenie nemožno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny a nemôže teda byť ani dôvodom na podanie výpovede zo strany zamestnávateľa. Ako uviedla navrhovateľka, pri skúmaní toho, či sa jedná o závažné alebo menej závažné porušenie pracovnej disciplíny zákon nevymedzuje, z akých hľadísk má súd vychádzať. Hypotéza právnej normy preto závisí v každom konkrétnom prípade na úvahe súdu, ktorý tak pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny môže prihliadnuť k osobe zamestnanca, k funkcii, ktorú zastáva, jeho doterajšiemu postoju k plneniu pracovných úloh, k dobe a situácii, v ktorých došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, miere zavinenia zamestnanca, k spôsobu či intenzite porušenia konkrétnych povinností zamestnanca. Podľa vyjadrenia navrhovateľky, ak by súd prvého stupňa dôsledne posudzoval v jej prípade všetky uvedené kritéria, musel by dospieť k záveru, že ak porušila disciplínu, tak menej závažne. Počas trvania pracovného pomeru zamestnávateľ nemal k jej osobe žiadne námietky alebo výhrady k postoju k plneniu pracovných úloh. Funkcia, ktorú zastávala, si navyše vyžadovala vysokú mieru samostatnosti a zodpovednosti z jej strany. Na vzniknutom probléme sa najväčšou mierou mala podieľať fakturantka, ktorá nebola zo strany navrhovateľa ani len upozornená na porušenie pracovnej disciplíny. Navrhovateľka vo svojom odvolaní taktiež poukazuje na skutočnosť, že v dobe, kedy malo dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny, išlo o obdobie Vianoc, Nového roka, kedy ona ako aj ostatné zúčastnené osoby s najväčšou pravdepodobnosťou mali dovolenku, čo sa určite premietlo do dĺžky trvania škodovej udalosti. Na margo hrozby úrokov z omeškania navrhovateľka v odvolaní uvádza, že súd prvého stupňa vôbec nevzal do úvahy, že žiadne úroky z omeškania nehrozili, nakoľko spoločnosť Universal Media Corporation, ktorá faktúru vystavila, nevie preukázať jej doručenie odporcovi, a teda v prípade sporu by nevedeli preukázať, že sa odporca dostal so zaplatením spornej faktúry do omeškania. Z postoja spoločnosti Universal Media Corporation má byť zrejmé, že škodová faktúra mala byť zasielaná len formálne, suma na spornej faktúre nebola správna a v rámci neskorších jednaní bola táto suma upravovaná a dobropisovaná. Dlhšia doba riešenia škodovej udalosti aj po lehote splatnosti faktúry nemohla poškodiť dobré meno odporcu u spoločnosti Universal Media Corporation, keďže táto spoločnosť sama meškala s plnením faktúr vystavených odporcom. Za vzniknutú škodu by navyše zodpovedala spoločnosť FLEXTRANS ako subdopravca. Pre posúdenie sporu má byť v zmysle argumentácie navrhovateľky relevantná aj dohoda, ktorú s ňou chcel uzavrieť odporca ako zamestnávateľ pred tým, ako jej dal výpoveď. Zo správania odporcu totiž vyplýva, že nemal námietky voči jej plneniu pracovných úloh, dokonca jej v dohode ponúkol jednorazovú odmenu a ďalšiu odmenu v súlade s platným bonusovým programom. Až po jej nesúhlase s uzatvorením dohody odporca mal hľadať a nájsť dôvod pre skončenie pracovného pomeru výpoveďou. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 19.09.2011 uviedol, že s dôvodmi navrhovateľky uvedenými v jej odvolaní nesúhlasí, rozsudok považuje za vecne správny a navrhoval, aby ho Krajský súd v Bratislave ako vecne správny potvrdil. Vo svojom vyjadrení odporca uviedol, že dôvodom pre výpoveď z pracovného pomeru bolo závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré sa zakladalo na skutkovom základe, že - dňa 13.12.2007 o 8.00 hod sa v pobočke spoločnosti odporcu na Textilnej č. 1 v Košiciach konala porada, na ktorej bola navrhovateľka vyzvaná svojím nadriadeným, p. T. A., aby všetky podklady týkajúce sa škodovej udalosti a uplatnenia nároku na náhradu škody spoločnosťou Universal Media Corporation v súvislosti s prepravou podľa objednávky č. XXXXXX, pri ktorej došlo k strate 303ks LCD TV odovzdala bezodkladne p. A. B.. - V zmysle pokynu konateľa, p. T. A., navrhovateľka nepostupovala a žiadne podklady k predmetnej škodovej udalosti a k uplatnenému nároku na náhradu škody Security & Claims Managerovi, p. A. B. nepredložila. - Následne dňa 21.01.2008 žalovaný zistil, že spoločnosť Universal Media Corporation zaslala spoločnosti DHL Express (Slovakia) na adresu pobočky spoločnosti Textilná č. 1, Košice, v súvislosti s uplatnením nároku na náhradu škody škodovú faktúru č. XXXXXXX, splatnú dňa 04.01.2008, ktorou spoločnosť Universal Media Corporation fakturovali spoločnosti DHL Express (Slovakia) škodu vzniknutú krádežou 303 LCD TV v sume 2,039.922,10 Sk. Uvedenú faktúru navrhovateľka bezodkladne nepredložila Security & Claims Managerovi, A. B., v zmysle pokynu jej nadriadeného na predloženie dokladov k škodovej udalosti a uplatneniu nároku na náhradu škody a zároveň nezabezpečila jej zaevidovanie v systéme došlých faktúr a jej predloženie tak, aby mohla byť schválená nadriadeným p. A. v lehote jej splatnosti. Vo vzťahu k uvedenej faktúre nevykonala navrhovateľka žiadne relevantné úkony smerujúce k úhrade alebo k odmietnutiu faktúry, pričom zodpovednosť za internú a externú fakturáciu bola predmetom jej náplne práce. Faktúru zaslala Security& Claims Managerovi p. A. B. až dňa 21.01.2008, t.j. až 17 dní po uplynutí lehoty jej splatnosti. Nesplnenie pokynu nadriadeného na predloženie podkladov a nezabezpečenie zaevidovania, schválenia, úhrady alebo odmietnutia faktúry č. XXXXXXX v lehote jej splatnosti považoval odporca v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré bolo dôvodom na skončenie pracovného pomeru. Ako odporca uvádza vo vyjadrení, z výpovedí svedkov, p. K. a p. G. nepochybne vyplýva, že navrhovateľka mala vedomosť o škodovej faktúre č. XXXXXXX, splatnej dňa 04.01.2008, ktorou spoločnosť Universal Media Corporation fakturovala spoločnosti DHL Express (Slovakia) škodu vzniknutú vyššie uvedenou krádežou a fyzicky s ňou prišla do styku 12.12.2007, no napriek tejto skutočnosti ju zaslala p. B.K. do centrály spoločnosti odporcu v Bratislave až 21.01.2008 formou scanu zasielaného v emailovej správe. Čo sa týka ostatných dokladov, týkajúcich sa škodovej udalosti, vrátane škodovej faktúry, tieto mala mať navrhovateľka k dispozícii od 21.12.2007, a to vo forme emailovej správy, ktorú obdržala od p. K.. Navrhovateľka tak mala všetky doklady týkajúce sa škodovej udalosti a uplatnenia nároku na náhradu škody spoločnosťou Universal Media Corporation k dispozícii už od 21.12.2007, avšak zaslala ich v zmysle pokynu svojho nadriadeného p. B. až o mesiac neskôr, dňa 21.01.2008. Na margo tvrdenia navrhovateľky, že odporca nevie preukázať doručenie originálu škodovej faktúry č. XXXXXXX, splatnej dňa 04.01.2008, odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko okrem výpovedí svedkov p. K., p. B., p. G. preukázal odporca skutočnosť, že faktúra bola doručená na adresu pobočky žalovaného v Košiciach potvrdením Slovenskej pošty, a.s. spolu s priloženým poštovým podacím hárkom zo dňa 06.12.2007, potvrdeným poštou Nové Mesto nad Váhom, v ktorom sa pod podacím číslom XXXXXXXX nachádza údaj o podaní doporučenej zásielky pre spoločnosť DHL Express (Slovakia) na adresu jej pobočky Textilná č.1, Košice, ktoré bolo zaslané súdu podaním zo dňa 24.01.2011. Vo vzťahu k tvrdeniam navrhovateľky o nesprávnosti a neskoršom dobropisovaní vystavenej faktúry odporca uvádza, že nakoľko v zmysle ustanovení čl. 23 ods. 3 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) je výška náhrady škody dopravcu (odporcu) v prípade, ak nejde o prípad hrubej nedbanlivosti limitovaná, podarilo sa odporcovi uplatnením námietky limitovanej zodpovednosti voči poškodenému - spoločnosti Universal Media Corporation, dosiahnuť zníženie fakturovanej výšky škody na sumu zodpovedajúcu limitovanej zodpovednosti. Faktúra tak bola vystavená správne a dobropisovaná bola z dôvodu, že žalovanému sa podarilo preukázať existenciu dôvodov na limitovanú zodpovednosť, ktoré poškodený uznal. Skutočnosť, že fakturovaná suma bola uhradená započítaním nie je rozhodujúca, nakoľko započítanie pohľadávok je jedným z legálnych spôsobov a bežných spôsobov zániku pohľadávok v obchodných vzťahoch. Oneskorené konanie (resp. nekonanie) navrhovateľky vo vzťahu k predmetnej škodovej faktúre, ktorého sa dopustila, mohlo spôsobiť jednak uplynutie lehôt na uplatnenie námietky limitovanej zodpovednosti zo strany odporcu voči subdodávateľovi odporcu - spoločnosti FLEXTRANS, ktorá prepravu, pri ktorej došlo ku krádeži fyzicky vykonala. Navrhovateľka tiež k predmetnej škodovej udalosti do 21.01.2008 nepredložila Security & Claims Managerovi, p. A. B., v rozpore s pokynom svojho nadriadeného žiadne doklady, napriek skutočnosti, že ich mala k dispozícii, v dôsledku čoho reklamačné oddelenie odporcu nemohlo realizovať ani jeden z vyššie opísaných úkonov voči poškodenému či subdopravcovi. Odporca ďalej vo svojom vyjadrení uvádza, že podľa jeho názoru navrhovateľka v danom prípade svojím konaním, resp. nekonaním nepochybne porušila pracovnú disciplínu a to závažným spôsobom. Predmetom pracovnej náplne navrhovateľky bola zodpovednosť za internú a externú fakturáciu, odporcovi hrozil vznik škody z titulu uplatnenia nároku na zaplatenie úrokov z omeškania zo strany poškodeného, vznik škody z titulu uplynutia lehoty na uplatnenie námietky limitovanej zodpovednosti voči poškodenému a z titulu uplynutia premlčacej doby na uplatnenie regresného nároku na náhradu škody voči subdodávateľovi odporcu -spoločnosti FLEXTRANS, a to vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka bola nadriadenou zamestnankyňou, ktorá v plnení pracovných úloh a pokynov nadriadeného mala byť príkladom podriadeným zamestnancom a vzhľadom na skutočnosť, že v pracovnej zmluve, uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom bolo ako porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom považované úmyselné nepodriadenie sa alebo neuposlúchnutie pokynu nadriadeného a/ alebo vážne nesplnenie alebo zanedbanie povinnosti, možno postup navrhovateľky nepochybne hodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Vzhľadom na uvedené, odporca žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a zaviazal navrhovateľku na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si vyčíslil na sumu vo výške 77,29 Eur. Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O. s. p., preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. V zmysle § 61 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. V zmysle § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. V zmysle § 62 ods. 1 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva mesiace. V zmysle § 62 ods. 2 Zákonníka práce, výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak. V zmysle § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodu, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním mohol okamžite skončiť pracovný pomer. V zmysle § 63 ods. 3 Zákonníka práce, pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol. V zmysle § 63 ods. 5 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu. V zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Súd preskúmal podané odvolanie navrhovateľky, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Súd mal za preukázané, že navrhovateľka bola v pracovnom pomere s odporcom, ako oblastný manažér pre východné Slovensko, pričom predmetom jej pracovnej náplne bola okrem iného zodpovednosť za poskytovanie aktivít v oblasti internej a externej fakturácie. Skutočnosť, že navrhovateľka bola v zmysle pracovnej zmluvy s odporcom zodpovedná za internú a externú fakturáciu spoločnosti odporcu spočívala v tom, že navrhovateľka bola zodpovedná, že fakturácia bude podriadenými zamestnancami, prípadne príslušným oddelením spoločnosti vykonaná riadne a včas. Priamou náplňou práce navrhovateľky síce nebolo prijímanie a preberanie poštových zásielok a evidencia faktúr spoločnosti, ako vedúci zamestnanec však bola za vykonávanie týchto činností zodpovedná. Keďže v spoločnosti odporcu bola všetka došlá listová pošta evidovaná v denníku došlej pošty, navrhovateľka mala možnosť oboznámiť sa s došlou poštou predovšetkým z tejto evidencie. To však nevylučovalo skutočnosť, že sa navrhovateľka mohla oboznámiť s externými a internými dokumentmi adresovanými spoločnosti odporcu iným spôsobom. Zápis došlej pošty v denníku došlej pošty mal len evidenčný charakter a skutočnosť, že v tomto denníku nebola pošta evidovaná, nemala za následok, že spoločnosť odporcu, ako škodca nebol s touto oboznámený a nebola mu doručená iným spôsobom. Navrhovateľka v podanom odvolaní konštatuje, že uvedená faktúra nebola doručená štandardným spôsobom, samotné doručenie však nepopiera. Nejednalo sa ani o prípad, že by predmetná faktúra bola zamestnancami pred navrhovateľkou utajovaná, prípadne že by navrhovateľku ako nadriadeného zamestnanca z nedbanlivosti s faktúrou neoboznámili, kedy by bola značne obmedzená možnosť navrhovateľky sa s predmetnou faktúrou oboznámiť a predložiť ju tak, ako to bolo navrhovateľke uložené v zmysle pokynu p. T. A. na porade dňa 13.12.2007. Tvrdenie navrhovateľky, že o predmetnej faktúre sa dozvedela až z telefonátu od p. A. dňa 24.01.2008 tak neobstojí. Vedomosť navrhovateľky o predmetnej faktúre v decembri roka 2007 bola preukázaná jednak z výpovedí svedkov J.. K. a J.. B. ako aj z emailovej správy J.. K. zaslanej navrhovateľke dňa 21.12.2007, ktorej prílohou boli podklady k poistnej udalosti spolu s faktúrou za škodu vystavenú spoločnosťou Universal Media Corporation. Svedkyni, p. J.. K. bol v súvislosti s predmetnou faktúrou navrhovateľkou v tomto období daný aj pokyn, aby sa faktúrou nezaoberala až do poskytnutia ďalších inštrukcií navrhovateľkou. V súvislosti s doručením faktúry odvolací súd poukazuje na to, že v danom prípade je pre vyvodenie zodpovednosti za závažné porušenie pracovnej disciplíny relevantné, že navrhovateľka mala v rozhodujúcom období vedomosť o požadovanej faktúre a nenaložila s ňou spôsobom, ako to vyplývalo jednak z jej pracovných povinností a z pokynu jej nadriadeného p. T. A.. Škodovú faktúru nezaevidovala, nepredložila svojmu nadriadenému na schválenie alebo odmietnutie, v zmysle vyššie uvedeného pokynu, a to bez ohľadu na spôsob, akým bola faktúra spoločnosti odporcu doručená. Z hľadiska intenzity porušenia pracovnej disciplíny má odvolací súd za preukázané, že navrhovateľka svojím konaním porušila pracovnú disciplínu závažným spôsobom, a to z dôvodu, že odporcu uviedla do hrozby vzniku veľkej škody. Na splnenie predpokladu, aby pracovná disciplína bola porušená závažným spôsobom sa nevyžaduje, aby konaním zamestnanca skutočne škoda nastala, ale aby zamestnanec svojím konaním zamestnávateľa do tohto nebezpečenstva uviedol. Nemožno teda akceptovať námietku navrhovateľky, že sa nejedná o závažné porušenie pracovnej disciplíny, keďže odporcovi jej konaním škoda nevznikla. Nebezpečenstvo vzniku škody súviselo s oneskoreným konaním navrhovateľky, ktorá spôsobila vznik úrokov z omeškania z predmetnej faktúry č. XXXXXXX, splatnej dňa 04.01.2008, ako aj hrozbu márneho uplynutia lehôt na uplatnenie námietky limitovanej zodpovednosti v oblasti nákladnej dopravy a uplynutie lehoty na uplatnenie regresného nároku voči subdopravcovi. Bolo samozrejmé, že odporca nečakal na vznik škody, ale zakročil primeraným spôsobom tak, že škodu vyplývajúcu z omeškaného konania navrhovateľky odvrátil. Navrhovateľka sa v danom prípade aktívne nepričinila o odvrátenie hroziacej škody. Skutočnosť, že odporca mohol časť predmetnej faktúry voči spoločnosti započítať bola daná aktuálnou účtovnou situáciou odporcu voči spoločnosti Universal Media Corporation. Na túto skutočnosť sa však nemohla navrhovateľka pri svojom počínaní spoliehať. Odporca výšku škody znížil aj uplatnením námietky limitovanej zodpovednosti v nákladnej doprave. Skutočnosť, že odporca svojím konaním znížil konečnú výšku škody započítaním, či uplatnením námietky nemá vplyv na intenzitu porušenia pracovných povinností navrhovateľkou. Námietka navrhovateľky, že v súvislosti so škodovou udalosťou by spoločnosti odporcu nevznikla škoda, keďže za vzniknutú škodu by jej zodpovedala spoločnosť FLEXTRANS, nemožno akceptovať. Napriek tomu, že spoločnosť FLEXTRANS vykonávala pre odporcu dopravu ako subdopravca, ktorý mal uzavretú poistnú zmluvu pre prípad škody vzniknutej pri vykonávaní prepravy, odporca by si voči nemu nemohol uplatňovať náhradu škody zodpovedajúcu vzniknutým úrokom z omeškania, ktoré boli spôsobené nezaplatením faktúry v lehote jej splatnosti ako ani škodu vyplývajúcu z včasného neuplatnenia námietky limitovanej zodpovednosti v nákladnej doprave. Porušením povinností navrhovateľkou by tak škoda odporcovi bez jeho následného konania smerujúceho k zníženiu konečnej výšky škody nepochybne vznikla. Odvolací súd teda dospel k záveru, že navrhovateľka svojím konaním závažne porušila pracovnú disciplínu a výpoveď, ktorá jej bola daná odporcom v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) bola navrhovateľke daná platne. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 , § 142 ods. 1 a § 151 O.s.p.. Odporca mal v odvolacom konaní plný úspech. Odvolací súd mu preto priznal uplatnené trovy konania vo výške 77,29 Eur, ktoré je navrhovateľka povinná zaplatiť k rukám právnej zástupkyne odporcu. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.