KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava26. 9. 2011plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/163/2011 z 26. 9. 2011

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. septembra 2011, sp. zn. 8Co/163/2011, ECLI:SK:KSBA:2011:1209216170.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/163/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209216170
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1209216170.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členov
senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: T. L., bytom G.
XXXX/X, X., t.č. C. X, X., proti odporkyni: J. L., bytom G. XXXX/X, X., o rozvod manželstva a úpravu
práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletej P. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym
opatrovníkom Ú. L., U.I. P. H. rodiny X., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného U. X. N.
zo dňa XX. Y. č.k. XXC/XXX/XXXX-XX, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa XX.XX.XXXX
a mal. P. L., nar. XX.XX.XXXX zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude
zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej P. mesačne
sumou XXX,- Q., vždy do XX-O. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc od právoplatnosti
rozsudku. Rozhodol, že súčasťou tohto rozsudku je dohoda rodičov ohľadne styku otca s maloletou P.,
podľa ktorej styk bude bez obmedzenia. Rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Vykonaným dokazovaním zistil, že manželia dlhodobo spolu nebývajú, nehospodária spolu, nevytvárajú
spoločne žiadne rodinné prostredie, ani jeden z manželov nemieni obnoviť manželské spolužitie a
dospel k záveru, že manželstvo účastníkov prestalo plniť svoje základné funkcie uvedené v § 18 a §
19 Zákona o rodine, pričom ako príčinu rozvratu manželstva účastníkov zistil rozdielnosti ich pováh,
názorov a záujmov. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine upravil výkon ich rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode tak, ako zhodne navrhli matka, otec aj kolízny opatrovník. Ďalej v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že rodičia maloletého dieťaťa sa dohodli na úprave styku
otca s maloletou P. tak, že tento bude bez obmedzenia. S poukazom na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine
uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej P. sumou XXX,- Q. mesačne, ktorú považoval za
zodpovedajúcu možnostiam a schopnostiam otca, ktorý má priemerný čistý mesačný príjem cca XXX,-
Q. a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému L., nar. XX.XX.XXXX. Ďalej uviedol, že maloletá
P. je žiačkou X. ročníka základnej školy, doučovaním matematiky a slovenského jazyka sa pripravuje
na prijímacie pohovory na strednú školu, má zvýšené výdavky na zakúpenie liekov a zdravotníckych
pomôcok, nakoľko je alergička, má problémy s chrbticou, kolenami, a preto navštevuje rehabilitácie. Od
roku XXXX na obdobie dvoch rokov má na zuboch nasadený fixný aparát, pričom náklady spojené s
liečbou hradí zdravotná poisťovňa čiastočne a zvyšok dopláca pacient. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti otca k maloletej vychádzal aj z príjmu matky, ktorá mala za rok XXXX priemerný čistý mesačný
príjem cca XXX,- eur a prihliadol na skutočnosť, že matka osobnou starostlivosťou v podstatnej miere



vyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 144 vety
prvej O.s.p..

Proti tomuto rozsudku, v časti určenia výživného, podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote
navrhovateľ, žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zmeniť a uložiť mu povinnosť prispievať
na výživu maloletej P. mesačne sumou XXX,- eur, vždy do XX-O. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky,
počnúc od právoplatnosti rozsudku. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil jeho majetkovú
situáciu a platobné možnosti, keď zarába netto mesačne XXX,XX eur a jeho priateľka, ktorá je na
materskej dovolenke má materský príspevok XXX,- eur, a teda spolu má ich trojčlenná domácnosť
XXX,XX eur mesačný príjem, z ktorého pravidelné mesačné platby (nájomné, fond opráv, plyn, rozhlas
a TV, elektrina, UPC káblová TV, internet, mobilný telefón, zákonná poistka na auto a pohonné hmoty)
predstavujú sumu spolu XXX,XX eur, náklady na potraviny prestavujú mesačne cca XXX,- eur a náklady
na drogériu predstavujú sumu mesačne cca XXX,- eur. Uviedol, že nevlastní žiaden nehnuteľný majetok,
bývajú v byte, ktorého vlastníčkou je jeho matka a aj hnuteľný majetok v byte patrí jeho matke.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne
správny potvrdiť. Poukázala na skutkový stav zistený v konaní pred súdom prvého stupňa a uviedla,
že jej mesačné výdavky predstavujú spolu sumu cca XXX,XX eur, pričom má aj zvýšené výdavky v
súvislosti so zdravotným stavom maloletej P., ktorá je alergička, diagnostikovali u nej skoliózu, chybné
držanie tela a poruchu kostného systému kolena a má zvýšené finančné výdavky na kvalitnú stravu
a oblečenie, keďže jej bola nasadená ortéza, ktorá spôsobuje opotrebovanie ošatenia; ďalej na lieky,
klimatickú terapiu, zvýšenú spotrebu ovocia a zeleniny, rehabilitačnú liečbu a kúpeľné pobyty. Zvýšené
výdavky mala aj v súvislosti s nasadením zubného strojčeka. Ďalej uviedla, že jej platí aj doučovanie
z matematiky a slovenského jazyka, pretože sa pripravuje na prijímacie pohovory, ďalej má zvýšené
výdavky na drogériu, školské potreby, obuv, oblečenie, keďže dcéra má XX rokov a navštevuje kino
a plaváreň, ktorá jej prospieva na chrbticu, chodí na výlety. Jej mesačný príjem je netto XXX,- eur, čo
nepostačuje na výdavky spojené s výchovou a výživou maloletej P., ako aj starostlivosťou o jej zdravotný
stav, školské a voľnočasové aktivity. K vyčísleným mesačným pravidelným platbám navrhovateľa na
jeho domácnosť uviedla, že sumu XXX,- eur na potraviny a drogériu považuje za neprimerane vysokú
a poukázala na to, že ak sa má dieťa podieľať na životnej úrovni rodičov, maloletá P. vzhľadom na jej
vek a uvedené diagnózy potrebuje na stravu mesačne minimálne XXX,- eur. Ďalej navrhla neprihliadať
na pravidelnú mesačnú platbu navrhovateľa, ktorú vyčíslil v sume cca XX,- eur za zákonnú poistku na
auto a pohonné hmoty, pretože ona nevlastní žiadne motorové vozidlo, spolu s dcérou chodia mestskou
hromadnou dopravou a navrhovateľ s dcérou netrávi žiaden voľný čas a svoje auto nevyužíva aj pre
čas trávený so svojou dcérou, a teda v tomto smere sa dieťa na životnej úrovni rodiča nepodieľa. Ďalej
uviedla, že taktiež s maloletou P. žijú v domácnosti u jej otca, dôchodcu, a taktiež nevlastní žiaden
nehnuteľný majetok. Namietala, že podľa jej vedomostí navrhovateľ vlastní tri autá a privyrába si aj ako
automechanik, pomáha ako mechanik na závodoch na L. X. a aj na pretekoch lodí.

W. C. vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdiť.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je vecne správny.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.



Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopnosti, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Každá povinná osoba musí vždy, aj keď
na úkor svojho minima zabezpečiť výživu dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je
obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť.

Pri určovaní výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a
možnosti povinného. Odôvodnené potreby sú závislé najmä od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od
jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a pod..

Účelom výživného je uspokojenie odôvodnených hmotných potrieb dieťaťa (strava, ošatenie, potreby
bývania a pod.), ale aj jeho ďalších potrieb, dôležitých pre jeho vývoj (vzdelávanie, prípravu na
povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne
ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov
obmedzené, odôvodnenými sú len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú základnú mieru všetkých
potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie,
odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
zistenie skutočností rozhodujúcich pre určenie výšky výživného otca na maloletú P., nar. XX.XX.XXXX,
vykonané dôkazy správne vyhodnotil a správne určil výšku výživného v sume XXX,- eur mesačne,
ktorú aj odvolací súd považoval za primeranú a zodpovedajúcu možnostiam a schopnostiam otca, a
to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. L., nar. XX.XX.XXXX,
keď vykonaným dokazovaním bolo zistené, že jeho priemerný čistý mesačný príjem je cca XXX,- eur.
Výšku výživného určil súd prvého stupňa aj v závislosti od v konaní preukázaných pomerov na strane
maloletého dieťaťa, teda jeho veku, ako aj potrieb veku primeraných, pričom ide najmä o potreby
základné, ktorými sú stravovanie, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov na bývanie, ako aj potreby
súvisiace s celkovým rozvojom osobnosti mladého človeka. V danom prípade je potrebné prihliadnuť
aj na zvýšené náklady spojené so zdravotným stavom maloletej, ktorá je alergička, a je liečená aj na
chrbticu a kolená, a teda má zvýšené náklady na nákup liekov, zdravotníckych pomôcok, ošatenie,
keďže nosí ortézu a na liečebné pobyty a rehabilitácie. Taktiež v súvislosti s prípravou a štúdiom na
strednej školy má náklady na zakúpenie školských pomôcok, učebníc a pod.. Pri určení výšky výživného
je potrebné vychádzať zo zárobkových pomerov oboch rodičov a v danom prípade priemerný mesačný
čistý príjem matky je cca XXX,- eur, ktorá nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a správne súd prvého
stupňa prihliadol aj na to, že matka v podstatnej miere vyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej
osobnou starostlivosťou.

Vzhľadom na to, že výživné má v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine prednosť pred inými výdavkami
rodičov, odvolací súd nepovažuje za dôvodné námietky navrhovateľa uvedené v jeho odvolaní, týkajúce
sa jeho pravidelných mesačných platieb, pretože podľa jeho názoru výdavky na pohonné hmoty v sume
XX,- - XX,- eur mesačne nie je nevyhnutné vynaložiť.

Z uvedených dôvodov odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že výživné určené
v sume XXX,- eur mesačne na maloletú P. je primerané vzhľadom na možnosti a schopnosti otca -
navrhovateľa, ako aj vzhľadom na odôvodnené potreby maloletej, ktoré boli v konaní preukázané.



Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku
súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom
konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu
skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa
založil svoje rozhodnutie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa
§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a odporkyni,
ktorá bola úspešná v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď tento nárok
si neuplatnila riadnym návrhom v zmysle ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. aj napriek tomu, že mala
vedomosť o podanom odvolaní, ku ktorému sa písomne vyjadrila, ako aj tomu, že termín vyhlásenia
rozsudku odvolacieho súdu bol zverejnený na úradnej tabuli odvolacieho súdu, ako aj na stránke
www.justice.gov.sk <http://www.justice.gov.sk> v zákonom určenej lehote 5 dní v súlade s ust. § 156
ods. 3 O.s.p., a teda termín bolo možné považovať za všeobecne známy.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1209216170)

  1. 17. 1. 2011Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 18C/184/2009 z 17. 1. 2011
  2. 26. 9. 2011Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/163/2011 z 26. 9. 2011 (toto rozhodnutie)