Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/171/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210201859 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1210201859.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: RPM Service SK s.r.o., Podunajská č. 25, Bratislava, IČO: 36 731 978, zast. JUDr. Borisom Bohunský, advokátom, Kozia č. 20, Bratislava proti žalovanému: SORAVIAINVEST, spol. s r.o., Cesta na Senec č. 2/A, Bratislava, IČO: 35 731 711, zast. Mgr. Andrejom Gunárom, advokátom, Panenská č. 6, Bratislava o zaplatenie 6.337,33 Eur ist. a prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08. 02. 2011 č. k. 42Cb/148/2010-141 jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08. 02. 2011 č. k. 42Cb/148/2010-141 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného na zaplatenie 6.337,33 Eur istiny spolu s diferencovaným denným, resp. ročným úrokom z omeškania z neuhradených čiastok za poskytnuté upratovacie a čistiace služby a ceny za spotrebný materiál. Uvedené práce právny predchodca žalobcu spoločnosť SERVIS s.r.o. vykonával pre žalovaného na základe zmluvy o vykonávaní upratovacích a čistiacich prác zo dňa 28. 12. 2006 a žalovaný cenu vo výške 3.029,03 Eur (za faktúry splatné od 16. 11. 2008 do 20. 08. 2009) neuhradil. Ďalší nárok žalobcu predstavuje istina vo výške 3.308,30 Eur, čo bol záväzok spoločnosti Shopping Center Soravia, spol. s r.o. voči žalobcovi, ktoré na základe dohody o prevzatí dlhu zo dňa 07. 07. 2009 prevzal žalovaný. Žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi, avšak započítal si svoju pohľadávku voči žalobcovi vo výške 20.085,17 Eur titulom škody vzniknutej spáchaním prečinu krádeže spáchaného pracovníkmi žalobcu, ktorá vznikla v noci z 22. 12. 2008 na 23. 08. 2008 vykradnutím priestorov žalovaného. Tento zápočet vykonal žalovaný voči žalobcovi len vo výške, v ktorej sa vzájomné záväzky kryli, t. j. vo výške 6.337,33 Eur. Súd prvého stupňa vzhľadom na uznanie záväzku žalovaným zaoberal sa započítacím prejavom žalovaného a dospel k záveru, že základným predpokladom vzniku zodpovednosti na náhradu škody spôsobenú prevádzkovou činnosťou podľa ust. § 420a Obč. zákonníka je vznik škody, ktorá má pôvod v prevádzkovej činnosti. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že ku vzniku škody došlo v čase, keď pracovníci žalobcu ukončili upratovacie a čistiace práce, odišli z priestorov žalovaného a teda ku škode nedošlo pri vykonávaní týchto prác. Predmetná škoda bola spáchaná v dôsledku trestného činu mimo času, kedy pracovníci žalobcu vykonávali práce podľa zmluvy. Výška škody vyčíslená žalovaným nie je škodou, ktorá vznikla len žalovanému, ale vznikla aj ďalším subjektom, ktoré neboli v právnom vzťahu so žalobcom a teda vo vzťahu k týmto subjektom nie je možné aplikovať ust. § 373 Obch. zákonníka a žalovaný si môže uplatňovať voči žalobcovi len takú škodu, ktorá vznikla priamo jemu. Dospel preto k záveru, že škoda nebola spôsobená prevádzkovou činnosťou žalobcu, pohľadávka žalovaného nie je spôsobilá na započítanie a dôvodná je žaloba žalobcu v celej výške spolu s úrokom z omeškania. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovaného zaviazal na ich zaplatenie žalobcovi vo výške celkom 1.465,18 Eur. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolania sa zaoberal otázkou zániku nároku žalobcu započítaním žalovaného a uviedol, že škoda na majetku odporcu bola spôsobená zamestnancami žalobcu pri výkone ich pracovnej činnosti v rámci pracovného pomeru so žalobcom pri výkone prevádzkovej činnosti - výkone upratovacích prác. S poukazom na ust. § 420 ods. 2 Obč. zákonníka bola teda škoda spôsobená pri činnosti tými, ktorých žalobca na túto činnosť použil a preto žalobca nesie plnú zodpovednosť za takto vzniknuté následky. Poukázal tiež na ustanovenie zmluvy o upratovacích prácach zo dňa 28. 12. 2006, podľa ktorého žalobca zodpovedá za akúkoľvek škodu vzniknutú na majetku odporcu alebo tretej osoby vzniknutej pri výkone predmetu zmluvy. Vo veci bola začaté aj trestné stíhanie a žalovaný navrhol v konaní pred súdom prvého stupňa pripojenie vyšetrovacieho trestného spisu pre zistenie skutkového stavu veci, ktorý návrh súd prvého stupňa zamietol. Podľa názoru žalovaného teda súd prvého stupňa nezistil náležite skutkový stav veci týkajúci sa škodovej udalosti, ktorú spôsobil žalovanému žalobca. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že súd prvého stupňa vo veci vykonal riadne dokazovanie a žalovaným navrhované dokazovanie by neobjasnilo danú vec. Tvrdenie a zdôvodnenie zodpovednosti žalobcu vo vyjadrení žalovaného považoval za absurdné, ktoré nezodpovedá ustanoveniam o náhrade škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po oboznámení sa so spisovým materiálom a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa je nepochybné, že nárok žalobcu ako aj započítací prejav žalovaného majú základ v zmluve uzavretej dňa 28. 12. 2006 medzi spoločnosťou SERVIS s.r.o. ako poskytovateľom a žalovaným ako objednávateľom podľa ust. § 269 ods. 2 Obch. zákonníka, ktorej predmetom bolo zabezpečenie upratovacích prác a čistiacich prác v priestoroch žalovaného Shopping Palace v Bratislave s účinnosťou od 02. 01. 2007, v ktorej boli dohodnuté vzájomné práva a povinnosti oboch zmluvných strán. Žalobca svoje procesné postavenie v konaní odôvodnil uzavretím trojstrannej dohody o postúpení práv a prevzatí záväzkov uzavretej dňa 01. 06. 2007 medzi SERVIS s.r.o. ako pôvodným poskytovateľom a žalobcom ako novým poskytovateľom a spoločnosťou Shopping Palace Bratislava v.o.s. ako objednávateľom, ktorý bol zastúpený žalovaným na základe všeobecnej plnej moci. Predmetom tejto zmluvy bolo postúpenie práv, pohľadávok a nárokov spoločnosti SERVIS s.r.o. na žalobcu, ktoré vyplývajú zo zmluvy uzavretej dňa 01. 02. 2005 (čl. I bod 1 zmluvy na l. č. 17 spisu). Podľa obsahu tohto bodu zmluvy bola dňa 01. 02. 2005 uzavretá medzi spoločnosťou poskytovateľom SERVIS s.r.o. a objednávateľom spoločnosťou Shopping Palace Bratislava v.o.s. zmluva o vykonaní upratovacích a čistiacich prác s účinnosťou od 01. 02. 2005. Ako bolo uvedené žalobca mal práva a záväzky zo zmluvy zo dňa 28. 12. 2006 nadobudnúť ich postúpením a prevzatím od zmluvnej strany SERVIS s.r.o. zmluvou zo dňa 01. 06. 2007. Avšak predmetom tejto zmluvy o postúpení a prevzatí zo dňa 01. 06. 2007 boli práva a záväzky z inej zmluvy (uzavretej dňa 01. 02. 2005), v ktorej mala byť objednávateľom spoločnosť Shopping Palace Bratislava v.o.s. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna je oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Ak žalobca teda tvrdí, že je nositeľom práva, ktoré mu vyplýva zo zmluvy uzavretej dňa 28. 12. 2006, z doposiaľ predložených listinných dôkazov takéto oprávnenie žalobcu nevyplýva. Aktívna legitimácia je hmotnoprávna otázka, s ktorou sa súd vysporiadava na základe dokazovania vykonaného na pojednávaní v rozhodnutí vo veci samej ako s otázkou predbežnou. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a teda aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov nenamieta. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa je zrejmé, že súd mal aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní za preukázanú, keď žalobe žalobcu vyhovel, hoci táto z predložených dôkazov nevyplýva. Aktívnu legitimáciu žalobcu je potrebné preto skúmať v časti ním uplatneného nároku na zaplatenie sumy 3.029,03 Eur. Ďalším nárokom žalobcu bola čiastka 3.308,30 Eur, ktorá predstavuje dlh spoločnosti Shopping Center Slovakia spol. s r.o. a tento dlh prevzal dohodou uzavretou dňa 07. 07. 2009 žalovaný a ako vyplýva z urgencie žalobcu zo dňa 18. 12. 2009 ako je na l. č. 21 a nasl. spisu, žalobca ako veriteľ s prevzatím dlhu žalovaným súhlasil dňa 20. 08. 2009. Predmetom dohody o prevzatí dlhu bola len istina 3.308,30 Eur vyplývajúca z tam uvedených faktúr žalobcu. Odvolací súd je názoru, že pri prevzatí dlhu podľa ust. § 531 ods. 1 Obč. zák. platí princíp uvedený v ust. § 524 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Žalovaný prevzal len čiastku 3.308,30 Eur ku dňu uzavretia dohody o prevzatí dlhu, t. j. ku dňu 07. 07. 2009. Neprevzal teda na seba povinnosť zaplatiť úroky z omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr do 07. 07. 2007. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa v konaní neskúmal na základe predložených dôkazov z úradnej moci aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní a vôbec sa nezaoberal dôvodnosťou nároku žalobcu v časti úrokov z omeškania zo sumy 3.308,30 Eur a v súvislosti so započítacím prejavom žalovaného nevykonal žiadne dokazovanie na zistenie okolností vzniku škody, keď vychádzal len z tvrdení účastníkov, pričom nie je známy výsledok trestného konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ust. § 221 ods. 1, písm. f/, h/ O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa opätovne vec prejedná, vykoná dokazovanie v naznačenom smere prípadne aj iné dokazovanie navrhnuté účastníkmi konania ako aj dokazovanie, ktoré bude považovať za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí aj o náhrade trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.