Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoE/223/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210202929 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1210202929.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Advocate, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, JUDr. Martin Máčaj, advokát, konateľ, proti povinnému: X.. E. T. - I. F. „., T. XX, XXX XX D., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, sídlo Exekútorského úradu Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava, pod č. EX 959/2010, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.2.2010 č.k. 37Er/159/2010 - 12, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.2.2010 č.k. 37Er/159/2010 - 12 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, sp. zn. SR 19879/09 zo dňa 3.12.2009, vykonateľného 21.1.2010, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť 1.996,39 eur spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 1.633,14 eur od 23.7.2009 do zaplatenia a trovy konania v sume 413,51 eur a na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, spísaného formou zápisnice na exekútorskom úrade dňa 1.2.2010, a to v časti úroku z omeškania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal tiež na ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorých súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu môže zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie na návrh povinného alebo aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/. Keďže úrok z omeškania priznaný rozhodcovským rozsudkom považoval za odporujúci dobrým mravom a v rozpore s § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v tejto časti žiadosť zamietol. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený s odôvodnením, že uznesenie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Odvolateľ je toho názoru, že súd prvého stupňa prekročil rámec oprávnení, ktoré mu vyplývajú z ustanovení § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov - Exekučný poriadok (ďalej len Ex. por.) a § 45 zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. I keď ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. ukladá exekučnému súdu povinnosť zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe predložených pokladov (žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu) posudzuje exekučný titul iba z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie formálnych náležitostí príslušného exekučného titulu a pri preskúmavaní materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi), pričom exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. Ustanovenie, o ktoré opiera exekučný súd svoje rozhodnutie, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok - a nie rozhodcovské konanie - zaväzuje k niečomu nedovolenému, čo musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Exekučný súd nemôžu zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku rozhodcovského rozsudku, ale musí sa obmedziť na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Nemôže sa teda jednať o dôvody právneho posúdenia veci; v tejto súvislosti poukazuje na Nález Ústavného súdu 5/2000, uverejnený pod č. 18/2000. Odvolateľ vyslovil názor, že exekučný súd aplikáciou § 45 ods. 2 ukrátil účastníkov exekučného konania o práva, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo O.s.p., a to právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Exekučný súd v danej veci rozhodoval o otázke kvalitatívne náročnejšej ako otázky riešené v exekučnom konaní bez toho, aby mu na to Exekučný poriadok poskytol legislatívny rámec. Takýmto postupom súdu a jeho výkladom ustanovenia § 45 zák. o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konaní o žalobách na zrušenie rozhodcovských rozsudkov podľa § 40 zák. č. 244/2002 Z.z. exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti s poukazom na ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR odvolateľ konštatoval, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Oprávnený tiež konštatoval, že exekučný súd nesprávne aplikoval obsah právnej normy. Ustanovenie § 45 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní ukladá súdu povinnosť exekúciu alebo nútený výkon rozhodcovského rozhodnutia zastaviť. Ak súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia, konal v zjavnom rozpore s povinnosťou, ktorá mu vyplýva z citovanej právnej normy. Odvolateľ tiež vytkol rozhodnutiu súdu prvého stupňa nedostatočné odôvodnenie; toto musí byť tak dostatočné a zrozumiteľné, aby u účastníkov konania vzbudzovalo dôveru v jeho zákonnosť a správnosť. Súd neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu, ktoré sú stanovené v hypotéze ustanovenia § 52 Obč. zák., absentuje tiež postup súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch a nevykonával žiadne dokazovanie o skutočnostiach, ku ktorým dospel. Rozhodnutie je teda založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov. Súd musí mať napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom formulári je v skutočnosti spotrebiteľom a úver sa netýka jej podnikateľskej činnosti alebo výkonu povolania a že nemala reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Súčasne vyslovil pochybnosť o tom, či exekučný súd vôbec má legislatívny priestor na vykonávanie dokazovania. S poukazom na vyššie uvedené odvolacie dôvody oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 221 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu podľa § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 a dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného je potrebné vyhovieť. Základnou odvolacou námietkou oprávneného je tvrdenie, že exekučný súd nesprávne aplikoval ust. § 44 ods. 2 Ex. por. a ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, nebol oprávnený posudzovať materiálnu stránku rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu a že rozhodnutie nie je náležite odôvodnené. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo 1.2.2010 na základe návrhu na vykonanie exekúcie, spísaného formou zápisnice pred súdnym exekútorom (§ 36 ods. 2 Ex. por.); exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, sp. zn. SR 19879/09 zo dňa 3.12.2009, vykonateľný 21.1.2010, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť 1.996,39 eur spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 1.633,14 eur od 23.7.2009 do zaplatenia a trovy konania v sume 413,51 eur. Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a/ z dôvodov uvedených v osobitnom zákone b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní (ďalej ZoRK), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne, resp. v časti zamietne. Citované ustanovenia je preto potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti. Ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s § 44 Exekučného poriadku ukladajú exekučnému súdu ex offo preskúmavať takýto exekučný titul, a to aj napriek ust. § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý hovorí, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Vyššie citované ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní je výnimkou z oprávneným tvrdenej materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, keďže v sebe zahŕňa prieskumný inštitút, a teda umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád v ňom uvedených. V zmysle tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či výrok rozhodcovského rozsudku nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Zákonná úprava teda dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok ako celok, aby mohol prijať záver, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je právom dovolené a či zároveň nie v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. V prejednávanej veci je exekučné konanie v štádiu podania návrhu na vykonanie exekúcie s tým, že súdny exekútor nebol súdom poverený jej vykonaním v rozsahu návrhu, ale iba v jeho časti. Exekučný poriadok v § 44 ods. 2 tretia veta zvýrazňuje zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keď uvádza, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne, pričom zákon nevylučuje ani čiastočné zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietla (čiastočne zamietla), právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví (čiastočne zastaví). Exekučný súd sa teda musí prejudiciálne vysporiadať so skutočnosťou, či exekučný titul je v rozpore so zákonom, a to s ohľadom na ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ale tiež podľa § 44 Exekučného poriadku. Ak exekučný titul je v rozpore so zákonom, súd v zmysle § 44 odsek 2 Exekučného poriadku zamietne žiadosť exekútora o vydanie poverenia (v celom rozsahu, alebo z časti) a po právoplatnosti tohto uznesenia (ods. 3) rozhodne o zastavení exekúcie (príp. v časti). Ak však už bolo vydané poverenie (v rozsahu návrhu na vykonanie exekúcie, resp. v časti), exekučný súd uznesením priamo v celom rozsahu (alebo čiastočne) zastaví exekučné konanie podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Uvedený postup vyplýva z toho, že Exekučný poriadok v § 44 odsek 2 upravuje postup súdu v exekučnom konaní, pričom sa vzťahuje na všetky exekučné tituly (§ 41 Ex. por.) a ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dopĺňa postup exekučného súdu v osobitných prípadoch, kde je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Otázka zastavenia exekúcie je riešená tiež v ustanovení § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona (napr. zákona o rozhodcovskom konaní). Rovnaké závery akceptoval Ústavný súd SR vo svojom Uznesení zo dňa 24.2.2011 č.k. IV. ÚS 55/2011 - 19, ktorým odmietol sťažnosť obchodnej spoločnosti P. z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti v konaní o tvrdenom porušení jej ústavných práv rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co 138/2010 44 z 30.9.2010. Vzhľadom na zásadný právny význam odôvodnenia uvedeného uznesenia Ústavného súdu, považuje odvolací súd za vhodné citovať niektoré jeho časti. ....“ Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 ZoRK je tak potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O. s. p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v § 268 O. s. p. (resp. § 57 Ex. por.), či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 ZoRK potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho preskúmanie).Toto preskúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1ods. 1 ZoRK), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom.“. ....„Tomuto záveru napokon svedčí i doslovné znenie ustanovenia § 35 ZoRK, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd je - napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku - súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním (rovnako Nález ÚS ČR IV. ÚS 174/02). Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Odvolací súd nezaznamenal ani v judikatúre pomenovanie týchto inštitútov súkromného práva. Každopádne na to, aby sa skonštatovala blízkosť týchto inštitútov z hľadiska ich významu a zákonom sledovaného cieľa ratio legis, netreba použiť ani zložité výkladové metódy. Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku - aj takto sa dajú definovať dobré mravy - a ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 ZoRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 Smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Pokiaľ pri preskúmaní rozhodcovského rozsudku v štádiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zistí exekučný súd vyššie uvedené nedostatky, potom návrh na vydanie poverenia zamietne.“ Vzhľadom na vyššie citované závery je odvolací súd toho názoru, že oprávneným citovaný Nález Ústavného súdu SR 5/2000 (ktorý rieši otázku platnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu) sa na prejednávanú vec nevzťahuje. V zmysle ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. výkon rozhodnutia a exekučné konanie sa spravujú ustanoveniami prvej až piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ak osobitný predpis neustanovuje inak; uvedené teda platí aj o vykonávaní dokazovania (§ 120 ods. 1 O.s.p.), ktoré je možné charakterizovať ako činnosť súdu zameranú na získavanie poznatkov o veci, ktorá je predmetom konania. Rozsah a mieru dokazovania určí súd. V prejednávanej veci je povinný - fyzická osoba - označený obchodným menom, pričom z obsahu rozhodcovského rozsudku nie je zrejmý účel poskytnutého úveru a právne postavenie povinného, znenie rozhodcovskej doložky ani ďalšie zmluvné podmienky. Preto, aby súd prvého stupňa mohol zistiť rozhodujúce skutkové okolnosti, na základe ktorých bol rozhodcovský rozsudok vydaný, musí vyžiadať od súdneho exekútora Zmluvu o úvere č. 1233191 zo dňa 17.10.2008, živnostenské oprávnenie povinnej, prípadne aj ďalšie dôkazy, keďže podľa § 120 ods. 1 druhá veta O.s.p. súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd prisvedčil oprávnenému, že rozhodnutiu súdu prvého stupňa chýba náležité odôvodnenie; nestotožnil sa však s jeho názorom, že exekučný súd nemá zákonom daný priestor na vykonanie dokazovania, prípadne nariadenie pojednávania. Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie bolo presvedčivé a zrozumiteľné a aby vzbudzovalo dôveru v jeho zákonnosť a správnosť. Náležité odôvodnenie rozhodnutia je súčasťou práva na riadny a spravodlivý proces vyplývajúci z Ústavy SR a tiež z Listiny základných práv a slobôd. Z výpisu z obchodného registra oprávneného je zrejmé, že predmetom jeho činnosti je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, povinná fyzická osoba je označená aj IČO - m a miestom podnikania. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, na základe čoho súd prvého stupňa dospel k skutkovému záveru, že záväzok povinného vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy, keď zmluva nie je obsahom súdneho spisu, a teda nie je možné posúdiť ju ani v zmysle ustanovení §§ 52 - 62 Občianskeho zákonníka, resp. podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedené však musí súd prvého stupňa bez akýchkoľvek pochybností vykonaním náležitého dokazovania zistiť. Aby mohol exekučný súd ustáliť skutkový a právny stav veci a urobiť jednoznačný záver o povahe hmotnoprávneho vzťahu medzi oprávneným a povinným a v nadväznosti na to určiť, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul povinného zaväzuje, nevykazuje vady v zmysle § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, teda, či je právom dovolené a či je súčasne v súlade s dobrými mravmi, musí vykonať dokazovanie zmluvou o úvere so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami, ako aj listinou obsahujúcou rozhodcovskú doložku, ktorá je pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu obzvlášť významná, prípadne i ďalšími dôkazmi. I z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, resp. ESD totiž vyplýva povinnosť súdu, aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany. Preto v ďalšom konaní bude jeho úlohou vyžiadať uvedené listinné dôkazy od oprávneného, náležite ich preskúmať, najmä uviesť (ak zotrvá na názore odôvodňujúcom zamietnutie žiadosti v časti úroku z omeškania) z akých dôvodov považoval úroky z omeškania, resp. od akej výšky považuje úroky z omeškania za priečiace sa dobrým mravom. V nadväznosti na vyššie citované právne normy, príp. aj Smernicu Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 bude musieť určiť, či a v akom rozsahu je dôvodné konštatovať rozpor exekučného titulu s dobrými mravmi a opätovne vo veci rozhodnúť. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodnutiu chýba náležité odôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.). Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.