Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/284/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210213121 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1210213121.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: MLYNY, a.s., Koceľova 8, Nitra, IČO : 36 287 351, zastúpený: advokátskou kanceláriou ADVOKÁCIA, s.r.o., Vodná 20, Nitra, proti odporcovi: GASTRO - PERLA, spol. s r.o., Doležalova 15, Bratislava, IČO: 00 893 731, zastúpený: JUDr. Jánom Havlátom, advokátom, Rudnayovo námestie 1, Bratislava, o zaplatenie 13.695,94 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 12. 4. 2011, č.k. 52C/28/2011-102 v časti trov konania, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave z 12. 4. 2011, č.k. 52C/28/2011-102 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie istiny 11.156,01 Eur zastavil, navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, v sume 562,19 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Zároveň rozhodol o vrátení súdnych poplatkov účastníkom prostredníctvom príslušných daňových úradov. V odôvodnení uviedol, že konanie zastavil podľa ust. § 96 O. s. p. z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu na začatie konania zo strany navrhovateľa. Svoje rozhodnutie v časti výroku o náhrade trov konania odôvodnil tým, že v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. zavinil zastavenie konania navrhovateľ, keď ako dôvod čiastočného späťvzatia návrhu uviedol účtovné dôvody. Preto odporcovi priznal náhradu trov konania v jeho späťvzatej časti. Vychádzajúc z hodnoty veci 11.156,01 Eur priznal odporcovi náhradu trov pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 555,50 Eur za dva úkony právnej služby ( prevzatie a príprava zastúpenia dňa 30. 9. 2010 a písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 7. 10. 2010 ) po 270,74 Eur + režijný paušál 2 x 7,21 Eur a náhrada za zaplatený súdny poplatok vo výške zákonného krátenia 6,69 Eur. Proti tomuto uzneseniu, v časti výroku o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že v prípade ak došlo k zastaveniu konania podľa § 96 O. s. p., zásadne platí, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, a len výnimočne možno postupovať podľa ust. § 146 ods. 2 O. s. p.. Súd prvého stupňa tiež nedostatočne vyhodnotil mieru zavinenia, pre ktoré došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu. Poukázal na to, že návrh na začatie konania zobral späť len v časti týkajúcej sa nároku na zmluvnú pokutu a úroky z omeškania. Zdôraznil, že medzi účastníkmi konania prebiehajú viaceré súdne konania, predmetom ktorých je neplatenie nájomného a služieb s tým spojených zo strany odporcu, čo len potvrdzuje opodstatnenosť nárokov navrhovateľa uplatnených v tomto konaní. Vzhľadom k uvedenému a tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že sám odporca dňa 23. 7. 2010 zaslal navrhovateľovi návrh na mimosúdnu dohodu, pričom neplatenie nájomného odôvodnil zlou finančnou situáciou, sa navrhovateľ v dobrej viere rozhodol, že upustí od uplatňovania zmluvnej pokuty v tomto konaní. Preto žiada, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie v napadnutom výroku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. K predmetnému odvolaniu sa vyjadril odporca podaním doručeným súdu dňa 3. 6. 2011 s tým, že k čiastočnému späťvzatiu návrhu navrhovateľom došlo až po doručení odporu odporcu zo 7. 10. 2010, v ktorom odporca poukázal na spornosť a neopodstatnenosť nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania. Faktúra vystavená na zaplatenie sumy 11.156,01 Eur, bola nedôvodná a nezrozumiteľná, čo je podľa odporcu dôvod, prečo navrhovateľ zobral návrh čiastočne späť. Poukázal tiež na to, že sám navrhovateľ uviedol ako dôvod čiastočného späťvzatia účtovné doklady, ktoré nie sú viazané na žiadnu mimosúdnu dohodu. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p. ) prejednal vec v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či súd prvého stupňa pochybil, keď o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p., a nie podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p., ako aj miery zavinenia, pre ktoré došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu. Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou navrhovateľa, že o náhrade trov konania mal súd prvého stupňa rozhodnúť podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov nepriznať. Ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. je treba aplikovať, ak došlo k zastaveniu konania z rôznych dôvodov, napr. § 43, § 104 O. s. p.. V prípade, ak došlo k zastaveniu konania ( aj len čiastočnému ) pre späťvzatie žaloby navrhovateľom, je potrebné o trovách konania rozhodnúť podľa ust. § 146 ods. 2 O. s. p. po zhodnotení, či k zastaveniu konania došlo pre správanie odporcu; inak zásadne platí, že z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania navrhovateľ, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania, pokiaľ takýto návrh podľa ust. § 151 ods. 1 O. s. p. odporca podal. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že návrhom doručeným súdu dňa 10. 6. 2010 sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 13.695,94 Eur s príslušenstvom. Navrhovateľ ako prenajímateľ vystavil odporcovi ako nájomcovi faktúry za nájom a služby spojené s užívaním nebytového priestoru, a to faktúru č. 1103164101 na sumu 1.430,36 Eur, splatnú dňa 3. 6 .2010 ( základné nájomné za obdobie od 1. 4. 2010 do 30. 6. 2010 ), faktúru č. 100900001 na sumu 11.156,01 Eur, splatnú dňa 13. 4. 2010 ( zmluvná pokuta a úroky z omeškania ) a faktúru č. 092170206 na sumu 1.109,57 Eur, splatnú dňa 27. 4. 2010 ( oprava základu dane - ťarchopis k dokladu č. 092170205 ). Nakoľko navrhovateľ podaním zo 7. 9. 2010 ( č. l. 59 spisu ) zobral návrh v časti o zaplatenie sumy 1.109,57 Eur späť ( do dnešného dňa k zastaveniu konania v tejto časti riadnym procesným postupom nedošlo - poznámka odvolacieho súdu ), súd prvého stupňa vydal dňa 13. 9. 2010 platobný rozkaz ( len na sumu 12.586,37 Eur ), proti ktorému podal odporca odpor dňa 8. 10. 2010 spolu s návrhom na náhradu trov konania. Navrhovateľ v rámci podaného čiastočného späťvzatia návrhu využil svoje dispozičné právo s návrhom, a tento zobral späť „z účtovných dôvodov“. Tieto dôvody však nijako bližšie nešpecifikoval a neozrejmil. Súd prvého stupňa preto správne vyhodnotil, že k zastaveniu konania došlo výlučným zavinením navrhovateľa, nakoľko nebolo preukázané, že by došlo k takému konaniu odporcu, ktoré malo za následok zobrať žalobu sčasti späť. Dôvod bližšie neurčených „účtovných dôvodov“ je potrebné vyhodnotiť ako dôvod, ktorý vznikol na strane navrhovateľa, resp. v jeho účtovníctve a ktorý nezapríčinil odporca. Ostatné dôvody, uvádzané navrhovateľom v jeho odvolaní, vyhodnotil odvolací súd ako nepreukázané, resp. irelevantné pre posúdenie otázky zavinenia. Z listinných dokladov priložených k odvolaniu - z mimosúdnej dohody z 23. 7. 2010 a zo zápisnice z jednania účastníkov konania z 15. 7. 2010, možno síce vyvodiť, že medzi účastníkmi konania prebiehajú rokovania, týkajúce sa možnosti uhradenia dlžného nájomného, ktoré sa okrem iného týkajú aj uhradenia nájomného vo výške 1.430,36 Eur ( čiastočného predmetu tohto konania ), avšak z obsahu ani jednej tejto listiny nevyplýva, že by sa uvedené rokovania a dohody týkali aj nárokov na zaplatenie zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania z dôvodu neuhradenia dohodnutého nájomného. Odvolací súd má preto za preukázané, že v časti uplatneného nároku, týkajúceho sa zaplatenia zmluvnej pokuty a úroku z omeškania vo výške 11.156,01 Eur, nedošlo medzi účastníkmi konania k mimosúdnej dohode a táto nemohla byť dôvodom čiastočného späťvzatia návrhu. Okrem uvedeného, existenciu mimosúdnej dohody, týkajúcej sa tohto nároku, vylúčil aj samotný odporca. Taktiež tvrdenia navrhovateľa, že jeho nároky boli z hmotnoprávneho hľadiska odôvodnené, nemožno vyhodnotiť ako relevantné pre už viackrát zdôrazňovanú potrebu procesného posudzovania zavinenia zastavenia konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 219 O. s. p. v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.