Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/320/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210221041 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1210221041.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY H. súd v senáte zloženom z K. senátu Z.. I. H., členov senátu Z.. S. I. a Z.. Romana Bolebrucha v právnej veci navrhovateľa: Mestská časť Bratislava - Staré mesto, I. nábrežie X, G., zast. X. U., s.r.o., Y. XX, G., proti odporcovi: S. K., bytom G., G. XX, zast. AK Q. I. & U., s.r.o., L. XX, G., o zaplatenie XX,XX € s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu G. F. zo dňa XX. apríla XXXX č.k. XXC XX/XXXX-XX, takto r o z h o d o l : Q. súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume XX,XX € k rukám jeho právneho zástupcu do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : J. rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporcu zaplatenia sumy XX,XX € spolu s X,X% úrokom z omeškania ročne titulom úhrady nákladov spojených s odťahom motorového vozidla. Navrhovateľovi uložil povinnosť uhradiť odporcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške XXX,XX € do XX dní od právoplatnosti rozsudku. I. zo zistenia, že zriaďovacou listinou miestneho zastupiteľstva S. časti G.- N. mesto bola dňa XX.XX.XXXX zriadená samostatná rozpočtová organizácia I. so sídlom G. - N. mesto, L. X, G., F.: XX XX XX, ktorej úlohou bolo vykonávať správu a údržbu miestnych komunikácií a ďalších činností podľa čl. 1 zriaďovacej listiny a na základe zmluvy o výkone odťahovej služby uzavretej dňa B..B..B. medzi správcom komunikácie a spoločnosťou M. spol. s r.o. ako príkazcom bol príkazník splnomocnený príkazcom výkonom odťahovania a následným premiestením motorových vozidiel na území S. časti G. - N. mesto na cestách patriacich do správy príkazcu. H., že v zmysle uzatvorenej zmluvy o výkone odťahovej služby vznikol záväzkový vzťah medzi zmluvnými stranami, a to správcom komunikácie a spoločnosťou M., s.r.o. poverená realizáciou odťahu motorových vozidiel na cestách v správe správcu komunikácie, pričom žiadne ustanovenie tejto zmluvy neoprávňovalo spoločnosť M., s.r.o. na faktúrovanie nákladov za odťah vozidla priamo majiteľovi vozidla a na ich následné vymáhanie a ustanovenie čl. 5 bodu 3 predmetnej zmluvy považoval za v rozpore s právnou úpravou postúpenia pohľadávky podľa § 524 a nasl. Q.. K. pritom na skutočnosť, že navrhovateľ opieral nárok spoločnosti M., s.r.o. na zaplatenie nákladov o písomný pokyn správcu komunikácie a o nález B. súdu N. č.k. F. B. XXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. I. názor, že odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona. Keďže § 40 zák.č. XXX/XXXX Z.z. v znení neskorších predpisov spadá do oblasti verejného (správneho) práva, nevznikajú v súvislosti so správou pozemných komunikácii súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy, ktorých subjektom je na jednej strane vždy orgán verejnej správy, v danom prípade obec a na druhej strane prevádzkovateľ vozidla. S. za to, že výkon verejnej správy, teda výkon konkrétnych právomocí nie je možné preniesť na súkromnú obchodnú spoločnosť, v tomto prípade obcou na súkromnoprávnom základe (plnomocenstvom alebo zmluvou) a to bez ohľadu na to, či táto právnická osoba koná vo svojom mene alebo v mene príslušného orgánu verejnej moci. V danom prípade správca cesty vystupuje pri odstraňovaní vozidla ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo do samotného výkonu odtiahnutia vozidla), takéto opatrenie vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať len obec. O. tak k záveru, že orgán verejnej moci, t.j. navrhovateľ nemohol v danom prípade previesť na iného toto svoje právo, teda nemohol toto svoje oprávnenie previesť na súkromnú spoločnosť, v danom prípade M., s.r.o., ktorá vykonala odťah vozidla odporcu. J. poukázal aj na skutočnosť, že odporca hoci zastavil v zákaze zastavenia, svojim motorovým vozidlom nevytvoril prekážku na cestnej komunikácii a svoje vozidlo mal tiež riadne označené preukazom osobitného motorového vozidla a napriek tomu bolo jeho vozidlo odstránené. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť dôvodiac tým, že náklady odťahu motorového vozidla vymáha on ako správca komunikácie, ktorý odťah aj nariadil. K. výklad ust. § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách za striktný, pretože ak by aj samotný odťah po stránke technickej bol oprávnený vykonať len správca komunikácie, bol by nútený vykonávať všetky povinnosti vyplývajúce mu z právneho poriadku N. sám, bez možnosti využiť služby dodávateľov, čo by nebolo možné realizovať tak z hľadiska personálnej, ako aj vecnej vybavenosti správcov komunikácii. K. na J. B. súdu N. zo dňa XX.XX.XXXX č.k. F. B. XXX/XX-XX a mal jednoznačne za to, že zmluva č. XX/XXXX o výkone odťahovej služby uzatvorená dňa XX.XX.XXXX medzi organizáciou I. G. - N. mesto zriadenou navrhovateľom ako príkazcom a obchodnou spoločnosťou M., s.r.o. ako príkazníkom neodporuje zákonu č. XXX/XXXX Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, ani inému právnemu predpisu N. republiky. S. za to, že nejde o neplatný úkon a je daná jeho aktívna legitimácia v konaní. K. ide o náklady za odťah motorového vozidla, tieto boli určené súlade so skutočnými nákladmi na odťah motorového vozidla a v súlade s cenami za odťah motorového vozidla stanovenými v danom mieste a čase (napr. O. podnik G., a.s.). H., že motorové vozidlo odporcu bolo dňa XX.XX.XXXX odstránené z U. ulice v G. na základe skutočnosti, že stálo na mieste označenom dopravnou značkou „zákaz zastavenia“, čím vznikol v zmysle ust. § 40 ods. 4 písm. a/ zákona o premávke na pozemných komunikáciách zákonný dôvod na odťah motorového vozidla. S. za to, že odporca nebol oprávnený v zmysle § 41 ods. 9 cit. zákona na predmetnom mieste zastaviť ani na nevyhnutne potrebný čas, aj keď je držiteľom karty osoby ťažko zdravotne postihnutej, pretože takáto osoba je oprávnená v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia zastať na nevyhnutne potrebný čas len na mieste označenom dopravnou značkou „zákaz státia“. Odporca žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť z dôvodu, že nebol daný dôvod odvolania tvrdený navrhovateľom. K. na to, že otázku prenesenia výkonu verejnej správy vrátane akejkoľvek jej časti alebo zložky na súkromnú osobu už v roku XXXX interpretoval J. súd N. vo svojom rozsudku zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XCdo XX/XXXX. Taktiež B. súd N. vo svojom náleze č.k. F. B. XXX/XX-XX, na ktorý navrhovateľ poukazuje, rozhodol o porušení práva spoločnosti M., spol. s r.o. na spravodlivé súdne konanie a zároveň zrušil rozsudok H. súdu v G. zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XCo XXX/XX-XX, ktorý označil za arbitrárny a nerozhodoval o výklade zákona, preto navrhovateľ svoju argumentáciu v odvolaní opiera o rozhodnutie, ktoré sa ani autoritatívne ani interpretačne netýka predmetu sporu. K námietke navrhovateľa ohľadom striktného výkladu ust. § 40 L., uviedol, že navrhovateľ nerozlišuje medzi výkonom verejnej správy a výkonom verejnej moci a poukázal na to, že odstránenie motorového vozidla z pozemnej komunikácie, kedy na základe autoritatívneho rozhodnutia dochádza k závažným zásahom do vlastníckeho práva prevádzkovateľa motorového vozidla, je potrebné vždy chápať ako výkon verejnej moci, ktorý je za akýchkoľvek okolností povinný správca komunikácie vykonávať len sám alebo prostredníctvom ním na to založenej alebo zriadenej osoby, keď k takémuto prenosu verejnej moci má zákonné zmocnenie. Keďže mal za to, že navrhovateľovi nevzniklo právo na zaplatenie žalovanej sumy, spôsob akým si vyčíslil jej výšku považoval v tejto veci za irelevantný. Q. súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Q. súd považoval skutkové zistenia súdu prvého stupňa a z neho vyplývajúce závery a právne posúdenie veci za správne, vystihujúce podstatu veci a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa v celom rozsahu aj stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na skonštatovanie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd zdôrazňuje, že z vyššie uvedených ustanovení zákona č. XXX/XXXX Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách vyplýva, že jedine správca cesty, ktorým je obec alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená, je v uvedených prípadoch oprávnená odstrániť vozidlo na náklady prevádzkovateľa, pričom o jeho odstránení môže rozhodnúť aj policajt. Q. vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona. J. je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom, alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. N. miestnej komunikácie (§ 3d ods. 5 písm. c/ zák.č. XXX/XXXX Z.z. v znení neskorších predpisov) pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci a správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jeho výkon a nemôže ju zmluvne preniesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej, t.j. čo sa týka zabezpečenia samotného výkonu odťahu vozidla. V danom prípade k odťahu vozidla odporcu nedošlo oprávnenou osobou, nakoľko navrhovateľ nie je ani obec ani oprávnená osoba na tento účel zriadená, nemohli byť na neho prevedené právomoci správcu komunikácie, z ktorého dôvodu nebol oprávnený predmetné motorové vozidlo odporcu odtiahnuť a požadovať od neho náhradu nákladov vzniknutých mu týmto odťahom. Preto námietky navrhovateľa neboli dôvodné. K poukazu navrhovateľa na J. B. súdu N. zo dňa XX.XX.XXXX č.k. F. B. XXX/XX-XX, odvolací súd poznamenáva, že otázku či samotný výkon odťahu možno zmluvne zabezpečiť súkromnými spoločnosťami a či následne takýmito zmluvami dochádza k postúpeniu pohľadávok tretích osôb, zreteľne interpretoval J. súd N. najmä vo svojich rozhodnutiach sp.zn. XCdo XXX/XX a sp.zn. XCdo XX/XX, ktorý konštatoval dbajúc pritom na ochranu základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb, a tým aj ústavne komfortným spôsobom (čl. XXX ods. ústavy), že „odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona“ a že „ odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. N. cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo do samotného výkonu odtiahnutia vozidla)“. J. F. B. XXX/XX sa skladá z troch bodov. V prvej časti odôvodnenia svojho nálezu ústavný súd „reprodukuje“ postoj sťažovateľa. V druhom bode rovnako preberá tvrdenia a návrhy sťažovateľa, uvádza príslušnú právnu úpravu (vrátane čl. 6 ods. 1 O. o ochrane ľudských práv a slobôd) a odvoláva sa na svoj skorší nález F. B. X/XX-XX zo XX.XX.XXXX, ktorým rozhodoval o návrhu generálneho prokurátora N. na začatie konania o súlade všeobecne záväzného nariadenia (ďalej „I.“) mesta N. J. I. č.X/XX s B. N. a viacerými ustanoveniami zákonov (ktoré však neboli zhodné s ustanoveniami zákonov v tejto veci). I. pararelu, ktorá nie je odôvodnená a nemožno identifikovať ani jeho právny názor. J. ústavný súd vyslovil, že rozhodnutie krajského súdu je arbitrárne, nedostatočne odôvodnené, pričom akceptoval sťažovateľom navrhované porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 O., aj keď nie vždy celkom jasné. H. sa vyjadruje k arbitrárnosti a kde porušeniu čl. 6 ods. 1 O.. Z jeho základnej axiómy však vyplýva, že „skutkové a právne závery všeobecného súdu by mohli byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery všeobecného súdu boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody. Y. postoj ústavného súdu má základ v jeho právomociach odvodených z čl. XXX ústavy. B. súd tak dospel k záveru, že rozsudkom krajského súdu bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 O., ktoré videl práve v nutnosti odôvodnenia rozhodnutia. K. by tak malo ísť o viazanosť rozhodnutím ústavného súdu, ide o viazanosť rozhodnutím D. súdu pre ľudské práva odôvodniť rozsudok. Q. súd taktiež poznamenáva, že aj podľa čl. 2 ods. 2 B. N. „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, pričom poukazuje na rozdielnu povahu verejného práva, kedy pri uplatňovaní verejnej moci (preneseného výkonu štátnej správy) nemožno postupovať nad rámec zákona, t.j. používať analogicky inštitúty súkromného práva (napr. zmluvné zastúpenie). N. verejných komunikácii patrí jednoznačne do oblasti správneho práva. N. komunikácie vykonávajúci verejnú správu je orgán verejnej správy, takže sa na neho nevzťahuje čl. 2 ods. 3 ústavy, ale čl. 2 ods. 2 B. N.. L. osobitný výklad práva B. súd N. nepodáva a nekonkretizuje. Z hľadiska ochrany základných práv a slobôd nemožno vykladať ust. § 124 ods. 6 písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. všeobecné predpisy o správnom konaní sa nepoužijú na odstránenie prekážky cestnej premávky a vozidla tak, že odstraňovanie prekážky cestnej premávky a vozidla je vyňaté z verejnoprávnej normy. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, priznal náhradu trov odvolacieho konania vzniknutých mu na právnom zastúpení za 1 úkon poskytnutých právnych služieb (vyjadrenie k odvolaniu) v sume XX,XX €, režijný paušál X,XX € a XX% O. v sume X,XX €, spolu v sume XX,XX € (vyhl. č. XXX/XXXX Z.z.). Y. rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerov hlasov 3 : X. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.