KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava29. 11. 2011plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/171/2011 z 29. 11. 2011

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. novembra 2011, sp. zn. 3Cob/171/2011, ECLI:SK:KSBA:2011:1210221240.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/171/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210221240
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1210221240.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu 1/ Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., Bratislava,
Drieňová 24, IČO: 35 914 921, zast. advokátom Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Bratislava,
Dvořákovo nábrežie 8, 2/ Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., Bratislava, Rožňavská 1, IČO: 35
914 939, zast. advokátom Dedák & Partners, s.r.o., Bratislava, Mlynské Nivy 45, proti žalovaným 1/
INKASO CAPITAL, a.s., Bratislava, Záhradnícka 51, IČO: 35 852 828, 2/ Martinská mechatronická, a.s.,
Bratislava, Galvaniho 7/D, IČO: 31 636 136, obidvaja zast. advokátom JUDr. Miroslav Pekár, Bratislava,
Krížna 52, 3/ NWS Investing, a.s., Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO: 36 034 410, 4/ HARVARD
CREDIT-LEASING-H.C.L., s.r.o., Komárno, Bratislavská cesta 1, IČO: 36 031 976, zast. advokátom
JUDr. Miroslav Pekár, Bratislava, Krížna 52, o určenie neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok, o
odvolaní žalobcu 2/ a žalovaných 1/, 2/ a 4/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave
č.k. 22Cb/257/2010-586 z 3. februára 2011, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 22Cb/257/2010-586
z 3. februára 2011 v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania potvrdzuje.

Odvolanie JUDr. Miroslava Pekára odmieta.

Žalobcovi 2/ a žalovanému 1/ a 4/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Žalovaní 1/ a 4/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania
v sume 77,29 EUR do troch dní od právoplatnosti uznesenia k rukám jeho právneho zástupcu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením zastavil konanie, žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalovaným
1/, 2/ a 4/ náhradu trov konania v sume 1.018,99 EUR k rukám ich advokáta do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia a súčasne rozhodol, že sa žalobcovi vráti súdny poplatok za žalobu v sume 657,25 EUR
na účet právneho zástupcu žalobcu 2/ po právoplatnosti uznesenia prostredníctvom Daňového úradu
Bratislava I. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., zastavenie
konania v súvislosti so späťvzatím žaloby, ktorú vyhodnotil ako zavinenie zastavenia konania žalobcom
a vznik trov na právnom zastúpení v celkovej sume 1.018,99 EUR, pričom sadzbu tarifnej odmeny určil
podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., nakoľko sa v prejednávanej veci jedná o určovaciu žalobu
a § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., nakoľko právny zástupca súčasne zastupoval tri právnické osoby.

Proti časti tohto uznesenia týkajúcej sa náhrady trov konania žalovaných 1/, 2/ a 4/ podali včas odvolanie
žalovaní 1/, 2/ a 4/ vytýkajúc súdu prvého stupňa, že vec nesprávne právne posúdil, keď postupoval
podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. napriek tomu, že hodnota veci je jednoznačne určiteľná, keďže
samotná žaloba smerovala k vysloveniu neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok v celkovej hodnote



133.000.000,- Sk, hodnota veci je teda určená a určiteľná s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 2 vyhl.
č. 655/2004 Z.z. ako ceny práva - hodnota postúpených pohľadávok, ktoré boli predmetom napadnutých
zmlúv o postúpení pohľadávok. V odôvodnení ďalej uviedli, že uznesením Okresného súdu Bratislava
I v Bratislave sp. zn. 4K 34/2010 zo 16. augusta 2010, zverejneného v Obchodnom vestníku dňa 24.
augusta 2010 bol na žalovaného 2/ vyhlásený konkurz, z dôvodu ktorého si po uvedenom období
uplatňujú úkony za zastupovanie len žalovaných 1/ a 4/.

Proti časti tohto uznesenia týkajúcej sa náhrady trov konania podal včas odvolanie aj žalobca 2/.
Uviedol, že nakoľko konania o plnenie boli ukončené, žaloba o neplatnosť zmlúv o postúpení pohľadávok
vedená pred Okresným súdom Bratislava II stratila zmysel a žalobcovia boli nútení zobrať žalobu späť,
žaloba však nebola vzatá späť z dôvodu, ktorý by bol na ich strane, žaloba stratila zmysel z dôvodu
chybného rozhodnutia súdov o zastavení konania, ktoré boli zrušené Najvyšším súdom Slovenskej
republiky. Pokiaľ by konanie o neplatnosť zmlúv o postúpení pohľadávok nebolo ukončené z dôvodu
údajnej prekážky litispendencie, sporové konania o plnenie by boli prerušené až do skončenia konania o
neplatnosť zmlúv o postúpení pohľadávok vedených pred Okresným súdom Bratislava II. Z uvedených
dôvodov navrhol, aby odvolací súd o náhrade trov rozhodol tak, že sa náhrada trov konania účastníkom
nepriznáva.

Žalobca 1/ vo vyjadrení k odvolaniu podanému JUDr. Miroslavom Pekárom za žalovaných 1/, 2/ a 4/
uviedol, že v časti týkajúcej sa žalovaného 2/ bolo odvolanie podané neoprávnenou osobou, nakoľko
vyhlásením konkurzu plná moc udelená JUDr. Miroslavovi Pekárovi zanikla. Vyčíslenie výšky náhrady
trov konania súdom prvého stupňa označil za správne, nakoľko v posudzovanej veci bolo predmetom
súdneho konania určenie neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok, žiaden z účastníkov konania
nežiadal v tomto konaní zaplatenie pohľadávok. Preto konštatoval, že v tomto prípade nebolo možné
vyjadriť hodnotu práce v peniazoch, a podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. 655/2004 Z.z. základnou sadzbou
tarifnej odmeny za jeden úkon bola jedna trinástina výpočtového základu.

Aj žalobca 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniam žalovaných uviedol, že ak by odvolací súd nevyhovel
jeho odvolaniu, tak potom považuje súdom prvého stupňa určenú výšku trov konania za správnu. Ďalej
uviedol, že určenie platnosti alebo neplatnosti zmluvy o postúpení nezakladá žiadne právo ani povinnosť
na plnenie, nie je možné určiť hodnotu veci spočítaním hodnôt postupovaných pohľadávok. Poukázal
pritom na postup súdu prvého stupňa pri vyrubovaní súdneho poplatku, ktorý bol stanovený podľa
príslušných právnych predpisov vo výške aplikovateľnej na prípade, kedy nie je možné určiť hodnotu
veci. Poukázal aj na skutočnosť, že spory o plnení pohľadávok boli v tom čase predmetom rozhodovania
súdov v iných konaniach.

Žalovaní vo svojom vyjadrení označili odvolanie podané žalobcom 2/ za nedôvodné s poukazom
na bežnú a jednotnú prax súdom pri späťvzatí žaloby žalobcom, že súdy priznávajú trovy konania
žalovanému, keďže je späťvzatie žaloby v plnej dispozícii žalobcu, ktorý procesne zodpovedá za
zastavenie konania. Namietal, že žalobcovia v tomto konaní nemali dostatočný naliehavý právny záujem
na určení platnosti či neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok, z dôvodu ktorého by bola žaloba
žalobcov v tomto súdnom konaní tak či tak zamietnutá.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. len v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov
konania a dospel k záveru, že uznesenie je v napadnutej časti vecne správne.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil že konanie muselo
byť zastavené a je preto povinný nahradiť trovy žalovanému. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu
prvého stupňa, že vzhľadom na dôvody späťvzatia žaloby, ktoré uviedol žalobca 2/ aj vo svojom odvolaní,



nemožno dospieť k záveru, že zastavenie konania bolo zapríčinené žalovanými, prípadne niektorým
z nich. Navyše odvolací súd považuje za dôležité k veci dodať, že aj dôvody uvádzané samotným
žalobcom 2/ v jeho odvolaní vzbudzujú vážnu pochybnosť o dôvodnosti a nevyhnutnosti predmetnej
žaloby, keď sám konštatoval, že žalobca po ukončení konaní o plnenia, ktoré prebiehali paralelne, stratilo
zmysel. So zreteľom na uvedené nepovažoval odvolací súd odvolanie žalobcu 2/ za podané dôvodne.

Za dôvodné nepovažoval odvolací súd ani odvolanie podané žalovaným 1/ a 4/, a to z dôvodov
uvedených vo vyjadreniach žalobcu 1/ a 2/, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil a nepovažuje ich
za potrebné opätovne uvádzať. Súd prvého stupňa tiež postupoval správne, keď žalovaným 1/ a 4/ za
účasť na pojednávaní dňa 3. februára 2011 priznal odmenu len v sadzbe určenej podľa § 14 ods. 5 vyhl.
655/2004 Z.z. nakoľko, ako vyplýva zo zápisnice z tohto pojednávania, žaloba bola na ňom vzatá späť
ešte pred začatím pojednávania a následne bolo vyhlásené uznesenie.

So zreteľom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa
náhrady trov konania ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na
odvolanie nie je oprávnený.

JUDr. Miroslav Pekár podal dňa 19.4.2011 odvolanie aj v mene žalovaného 2/ Martinskej mechatronickej,
a.s. so sídlom v Bratislave.

Podľa § 52 ods. 1 zák. 7/2005 Z.z. vyhlásením konkurzu zanikajú úpadcove jednostranné právne úkony,
ak sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, najmä jeho príkazy, poverenia, plnomocenstvá a protesty.

Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4K 34/2010 zo dňa 16. augusta 2010 zverejnenom
v Obchodnom vestníku bol na majetok dlžníka Martinská mechatronická, a.s. vyhlásený konkurz.

Dňom 24. augusta 2010 v zmysle § 52 ods. 1 v spojení s § 23 ods. 1 zák. 7/2005 Z.z. zaniklo
plnomocenstvo udelené žalovaným 2/ JUDr. Miroslavovi Pekárovi, a preto ním podané odvolanie ako
podané neoprávnenou osobou odvolací súd v súlade s § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol.

O náhrade trov žalobcu 2/ a žalovaných 1/ a 4/ rozhodol vzhľadom na ich pomerný úspech podľa § 142
ods. 2 a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov.

Žalobca 1/ bol v odvolacom konaní úspešný, má preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
právo na náhradu jeho trov, ktoré mu vznikli za 1 úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu zo dňa
18. marca 2011 v sadzbe 57,- EUR v zmysle § 11 ods.1 písm. a/ O.s.p., paušálnej náhrade hotových
výdavkov 7,41 EUR a náhrade DPH v sume 12,88 EUR, t.j. v celkovej sume 77,29 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 22Cb/257/2010

    potvrdené