Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/414/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211205719 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalúpka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1211205719.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: T.. W. S., štátna občianka Slovenskej republiky s trvalým pobytom W. XX, X. Slovenská G. s miestom obvyklého pobytu X. X/X, A. B., G. G., zast. Soukeník-Štrpka s.r.o. Šoltésovej 14, Bratislava IČO: 36 862 711, proti odporcovi: T.. J. S., štátny občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom W. XX, X. Slovenská G. s miestom obvyklého pobytu X. X/X , A. B., G. G. zast. advokátkou JUDr. Zlaticou Višňovskou, Líščie Nivy 23, Bratislava, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom: I. S. štátna občianka Slovenskej republiky s trvalým pobytom W. XX, X. Slovenská G. s miestom obvyklého pobytu X. X/X , A. B., G. G. a H. S. štátny občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom W. XX, X., Slovenská G. s miestom obvyklého pobytu X. X/X, A. B., G. G., o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 9. augusta 2011, č.k. 15 C 46/2011-41 takto: r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení vyhlásil nedostatok právomoci a konanie zastavil, navrhovateľke vrátil súdny poplatok za návrh na začatie konania 99 eur a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 08.03.2011 domáhala rozvodu s odporcom, úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom a nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by obidve maloleté deti boli zverené do výchovy a osobnej starostlivosti navrhovateľky. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol uznesením zo dňa 11.3.2011 č.k. 15C /46/2011-14 vylúčený na samostatné konanie a následne uznesením č.k. 27 P/66/2011-16, právoplatným 07.04.2011, bolo konanie na nariadenie predbežného opatrenia zastavené pre nedostatok právomoci súdov Slovenskej republiky z dôvodu, že miestom obvyklého pobytu detí aj oboch rodičov je Rakúska republika. Vo veci konajúci súd, v napadnutom uznesení vyslovil nedostatok právomoci a konanie zastavil. V zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len ,,Nariadenie,,), by tu bola síce daná právomoc na samotné konanie o rozvode manželov, avšak nie je daná právomoc na prejednanie veci úpravy rodičovských práv a povinností účastníkov k maloletým deťom na čas po rozvode, nakoľko bolo preukázané, že maloleté deti pochádzajúce z manželstva účastníkov konania, majú obvyklý pobyt v Rakúsku a nie sú splnené všetky podmienky ustanovenia článku 12 odsek 1 Nariadenia. Pričom tieto podmienky musia byť splnené súčasne (nebola prijatá právomoc slovenského súdu a nie je to ani v najlepšom záujme maloletých detí). Z toho dôvodu majú v otázke úpravy rodičovských práv a povinností účastníkov k maloletým deťom na čas po rozvode právomoc súdy Rakúskej republiky, nakoľko v nej majú maloletí obvyklý pobyt. Naviac podľa názoru súdu prvého stupňa bude daná právomoc rakúskych súdov prejednať podľa čl.3, ods. 1, písm. a) tohto nariadenia aj samotný rozvod manželov, nakoľko majú obvyklý pobyt na území Rakúskej republiky. Súd prvého stupňa rozhodol, že nemá dostatok právomoci vo veci konať napriek skutočnosti, že v zmysle čl.3 ods. 1, písm. b) nariadenia, podľa ktorého vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia, by bola daná právomoc slovenského súdu. Dôvod takéhoto rozhodnutia je aj fakt, že podľa § 24 ods. 1 zákona NR SR č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, je obligatórnou súčasťou rozhodnutia o rozvode manželov aj úprava výkonu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode (samozrejme ak z manželstva maloleté deti pochádzajú). Z tohto dôvodu prijal súd prvého stupňa záver, že na prejednanie celej veci, teda rozvodu manželstva účastníkov konania a úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode je v celom rozsahu daná právomoc príslušného rakúskeho súdu. Voči tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote dňa 26.08.2011 v celom rozsahu odvolanie navrhovateľka s odôvodnením, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom. Z podaného odvolania vyplýva, že navrhovateľka súhlasí s postupom súdu prvého stupňa v časti, že nie je daná právomoc slovenského súdu vo veci rozhodovania o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. V tejto otázke má právomoc rakúsky súd a nie je v tejto veci rozpor. Ďalej z podaného odvolania možno konštatovať zhodu názoru navrhovateľky, postupu súdu prvého stupňa, Nariadenia, Občianskeho súdneho poriadku ako aj názoru odvolacieho súdu, že vo veci rozvodu účastníkov by bol príslušný konať Okresný súd Bratislava II, ak by v konaní neexistovala aj otázka úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Je nepochybné, že nariadenie určuje v danej veci podľa článku 3 ods. 1 právomoc dvoch súdov, ktoré by vo veci mohli konať - rakúsky (podľa článku 3 ods. 1 písm. a) a slovenský (podľa článku 3 ods. 1 písm. b). Navrhovateľka zdôraznila skutočnosť, že právomoc Okresného súdu Bratislava II vyplýva z článku 3 nariadenia, podľa ktorého ,, Vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia,,. Prvostupňový súd mal napadnutým rozhodnutím poprieť všetky zásady stanovené Nariadením a hmotným právom Slovenskej republiky a napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu sa mala odňať možnosť účastníkovi konať pred súdom. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p.), pričom dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné. Odvolací súd konštatuje správnosť postupu súdu prvého stupňa a dôvodov, ktoré ho viedli k vydaniu napadnutého uznesenia. Odvolací súd ako aj súd prvého stupňa v zmysle zásady ,,iura novit curia,, poznajú čl. 7 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého majú právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Postup súdu prvého stupňa pri vyslovení, že nemá právomoc vo veci konať, nemohol byť a nebol v rozpore s týmto článkom Ústavy Slovenskej republiky a samotného Nariadenia nakoľko v zmysle čl. 17 tohto Nariadenia, súd aj bez návrhu skúma svoju právomoc a ak ju nemá toto vyhlási. V tomto konaní majú právomoc podľa Nariadenia dva už zmienené súdy, preto súd prvého stupňa skúmal ďalšie skutočnosti súvisiace s určením právomoci súdu. Touto ďalšou skutočnosťou je fakt, že podľa vnútroštátneho práva sa v rozhodnutí o rozvode manželstva obligatórne upravuje výkon rodičovským práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Súd prvého stupňa svojím postupom v napadnutom uznesení konal v súlade s vnútroštátnym právom tým, že nebude rozhodovať o rozvode účastníkov konania bez úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode a zároveň jeho postup neodporuje príslušnému Nariadeniu ako právne záväznému aktu, nakoľko s tohto Nariadenia vyplýva právomoc vo veci konať aj inému súdnemu orgánu, ktorý môže a musí rozhodnúť aj o výkone rodičovským práv a povinností k maloletým deťom. Skutočnosť, že vnútroštátne právo v rozhodnutí o rozvode manželstva sa obligatórne spája aj s určením výkonu rodičovským práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode a ako taká, má vplyv aj na určenie právomoci v danom konaní. Navrhovateľka toto ani vo svojom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnila, nakoľko ide o objektívnu skutočnosť. Iným spôsobom by musel súd prvého stupňa riešiť otázku svojej právomoci v prípade, ak by z Nariadenia nevyplývala právomoc toho súdu, ktorý bude rozhodovať aj o výkone rodičovským práv a povinností k maloletým deťom. Táto situácia však v tomto prípade nenastala a napadnuté rozhodnutie možno označiť za symbiózne vo vzťahu k vnútroštátnemu právu a právne záväzným aktom, ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil, nakoľko bolo v plnom rozsahu správne. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím § 146 ods.1 písm. c) O.s.p.. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.