Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/438/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1295899923 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1295899923.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: K. Z., X.. X.XX.XXXX, B. X, L., zast. advokátkou JUDr. Máriou Peráčkovou, Kominárska 2-4, Bratislava, proti odporkyni: C. Z., X.. X.X.XXXX, J. X, L., zast. advokátkou Mgr. Martou Záhorskou, Odborárska 23, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, č.k. 20C/227/1995-519, zo dňa 3.10.2011, v časti výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok a o náhrade trov štátu, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, č.k. 20C/227/1995-519, zo dňa 3.10.2011 vo výroku, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 995,82 eur m e n í tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Bratislava II súdny poplatok v sume 497,91 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov štátu, rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . III. Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 16.596,96 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, v časti návrhu týkajúceho sa hnuteľných vecí konanie zastavil a vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť štátu na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok v sume 995,82 eur a na náhradu trov konania štátu sumu 661,87 eur. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že v priebehu konania vzal navrhovateľ svoj návrh v časti spoločne nadobudnutých vecí (zariadenie trojizbového bytu) späť a konanie v tejto časti žiadal zastaviť. Navrhovateľ poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 15C 231/1996, zo dňa 4.9.1998 súd zrušil spoločný nájom bytu manželmi a preto žiadal, aby súd v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov riešil len otázku povinnosti odporkyne vyplatiť mu polovicu hodnoty členského podielu v bytovom družstve, a to v sume jeho trhovej hodnoty, čo je 56.233,- eur. Súd vzhľadom na súhlas odporkyne s čiastočným späťvzatím návrhu v tejto časti konanie zastavil. Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa vyporiadal hodnotu členského podielu tak, že odporkyňu zaviazal, aby navrhovateľovi vyplatila sumu 16.596,96 eur, pričom vychádzal z ceny obvyklej ku dňu, kedy rozhodnutie súdu o zrušení spoločného nájmu bytu manželmi nadobudlo právoplatnosť. Hodnota členského podielu v bytovom družstve, spojená s bytom na J. X Y. Bratislave, bola stanovená znaleckým posudkom v sume 49.791,- eur, z ktorej súd vychádzal. Polovicu hodnoty členského podielu v sume 24.895,50 eur znížil o 1/3 vzhľadom na preukázané správanie navrhovateľa počas manželstva (problémy s alkoholom, ničenie zariadenia bytu, nezáujem o udržiavanie a zveľaďovanie bytu), čo zodpovedá priznanej sume, ktorú je odporkyňa povinná navrhovateľovi zaplatiť. V zostávajúcej časti súd návrh zamietol. Proti uvedeným výrokom, ako aj výroku o náhrade trov konania účastníci odvolanie nepodali, takže v týchto častiach je rozsudok súdu prvého stupňa právoplatný. V odôvodnení k výroku rozsudku o povinnosti odporkyne zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM súd uviedol, že vychádzal z ust. § 2 ods. 1 písm. c), ods. 3, § 5 ods. 1 písm. e), § 6 ods. 1, § 7 ods. 7, § 8 ods. 3 a 17 ods. 1, ako aj pol. č. 6 písm. b) Sadzobníka zák. č. 71/1992 Zb., v znení účinnom k 17.8.1995. V rozpore s predmetným výrokom v odôvodnení uviedol, že k zaplateniu súdneho poplatku vo výške 2% z hodnoty členského podielu, ktorý bol predmetom vyporiadania, zaviazal navrhovateľku, nakoľko odporca je od platenia súdnych poplatkov oslobodený. V súvislosti s výrokom o náhrade trov štátu súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol, že vychádzal z ust. § 148 O.s.p., pričom trovy štátu pozostávajú z priznaného a vyplateného znalečného, ktoré bolo znalcovi vyplatené v celkovej sume 1.523,74 eur, z čoho jedna polovica predstavuje sumu 761,87 eur, ktorú bol povinný zaplatiť každý z účastníkov konania. Odporkyňa preddavkovo zaplatila 100,- eur a táto suma bola použitá na vyplatenia znalečného. Štátu teda ostala dlžná 661,87 eur. Ďalších 200,- eur, ktoré odporkyňa zaplatila, nebolo zo sumy jej podielu na nákladoch znalečného, teda zo sumy 761,87 eur odpočítané, nakoľko odporkyňa vykonala úhradu až po vyúčtovaní znalečného a táto suma jej bude po právoplatnosti rozsudku zaúčtovaná na dlžné trovy štátu a odpočítaná od celkovej dlžnej sumy, takže jej dlh bude predstavovať čiastku 461,87 eur. Navrhovateľ zaplatil na preddavkoch na znalečné celkom 331,94 eur, takže jeho dlh predstavuje sumu 429,93 eur. Súd však nepriznal štátu voči navrhovateľovi právo na náhradu trov konania, nakoľko navrhovateľ je od platenia súdnych poplatkov oslobodený. Ani proti tomuto výroku rozsudku odvolanie podané nebolo. Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výrokov, ktorými bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť štátu súdny poplatok v sume 995,82 eur a trovy konania v sume 661, 87 eur, podala včas odvolanie odporkyňa z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní namieta, že súd zaviazal k zaplateniu súdneho poplatku v celej výške len ju, hoci podľa jej názoru ju mal zaviazať k jeho zaplateniu len v rozsahu jednej polovice. V tejto súvislosti poukázala na výrok rozsudku, ktorým súd v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania z dôvodu pomeru úspechu účastníkov v konaní. Rovnakým spôsobom mal postupovať aj pri rozhodovaní o povinnosti zaplatiť súdny poplatok, t.j. mal zohľadniť výsledok konania a uložiť jej povinnosť zaplatiť súdny poplatok v rozsahu jednej polovice celkovej výšky súdneho poplatku, a to napriek tomu, že navrhovateľ je od platenia súdnych poplatkov oslobodený. Pokiaľ ide o povinnosť zaplatiť trovy štátu vzniknuté ako náklady znaleckého dokazovania, ktorá jej bola uložená vo výške 661,87 eur uviedla, že má za to, že súd mal pri rozhodovaní aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a nezaviazať ju na úhradu trov konania štátu. Vyslovila názor, že sú dané dôvody, pre ktoré súd mal pri svojom rozhodovaní zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo k vykonaniu znaleckého dokazovania (bolo vykonané na návrh navrhovateľa, za účelom preukázania ním tvrdených skutočností). Považuje znalecké dokazovanie za bezdôvodné a zbytočné, a to vzhľadom na skutočnosť, že súd si pri rozhodovaní vo veci osvojil právny názor, ktorého sa ona dovolávala. Preto nepovažuje za spravodlivé, aby napriek výsledku konania znášala trovy štátu v rozsahu, a akom jej to bolo uložené. Ďalej poukázala na to, že navrhovateľ si sám svojim spôsobom života privodil také majetkové pomery a zdravotný stav, ktoré odôvodňujú jeho oslobodenie od súdnych poplatkov. Tým, že je navrhovateľ v dôsledku uvedeného zbavený povinnosti znášať vzniknuté trovy konania štátu a platiť súdne poplatky, je popretý cieľ občianskeho súdneho konania, ktorým je spravodlivá právna ochrana porušených alebo ohrozených subjektívnych práv a záujmov účastníkov. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu v rozsahu výrokov napadnutých odvolaním a neuložil odporkyni povinnosť na náhradu trov konania štátu a súdneho poplatku. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je čiastočne dôvodné. Predmetom sporu bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, konkrétne vyporiadanie hodnoty členského podielu v bytovom družstve, ktorá bola znaleckým posudkom znalkyne A.. U. Z. určená na 49.791,- eur. Rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým vo veci rozhodol, bol napadnutý iba vo výroku o uložení povinnosti odporkyni zaplatiť súdny poplatok a proti výroku o uložení povinnosti nahradiť trovy štátu vzniknuté vo veci nariadeným znaleckým dokazovaním. Po preskúmaní odvolacích dôvodov týkajúcich sa výroku o uložení povinnosti odporkyni na zaplatenie súdneho poplatku v sume 995,82 eur, t.j. v plnej výške súdneho poplatku podľa pol. č. 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v znení účinnom k 17.8.1995, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa pri určení výšky súdneho poplatku, ktorý uložil zaplatiť odporkyni, nepostupoval správne. V ust. § 2 ods. 1 písm. c) zákona o súdnych poplatkoch je uvedené, že poplatníkom sú obaja účastníci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu. Z formulácie tohto ustanovenia vyplýva priorita určená zákonodarcom, aby sa na platení súdneho poplatku podieľali obidvaja účastníci konania podľa výsledku v konaní. Zaviazať len jedného účastníka k zaplateniu celého súdneho poplatku vzhľadom na charakter tohto konania by mali súdy len výnimočne, v závislosti od výsledku konania (napr. úplný neúspech jedného z účastníkov v konaní). Takýto právny záver vyplýva aj z judikátu Najvyššieho súdu SR č. R 42/1972, podľa ktorého majú súdy postupovať pri vyrubovaní súdneho poplatku podľa obdobných kritérií, ako pri rozhodovaní o trovách konania. Vzhľadom na výsledok konania v predmetnej veci je nesporné, že na plnení poplatkovej povinnosti sa mali podieľať obidvaja účastníci konania. Keďže navrhovateľ bol v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov, v tejto súvislosti by za predpokladu, že medzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada trov konania, mal štát podľa ust. 148 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania, avšak len proti tomu účastníkovi konania, u ktorého by podľa výsledku konania nastala povinnosť nahradiť trovy konania druhému účastníkovi. V danom prípade táto možnosť nenastala, keďže okresný súd nepriznal náhradu trov konania ani jednému z účastníkov a v tejto časti je prvostupňový rozsudok právoplatný. Z uvedených dôvodov odvolací súd výrok rozsudku, týkajúci sa povinnosti odporkyne zaplatiť súdny poplatok podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Pri posudzovaní odvolacích námietok odporkyne, týkajúcich sa výroku o náhrade trov štátu dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok je v tejto napadnutej časti správny. Odporkyňa bola zaviazaná iba k náhrade trov štátu, ktoré zodpovedajú polovici celkových nákladov znaleckého dokazovania, pri zohľadnení sumy, ktorú na náklady dôkazu uhradila preddavkovo pred zúčtovaním znalečného. Nebola teda na ňu prenesená povinnosť platiť za navrhovateľa trovy štátu, čo by bolo v rozpore s ust. § 148 ods. 1 O.s.p. a so zásadou v ňom uvedenou (rozhodovanie podľa výsledku konania). V tomto smere poukazuje odvolací súd na správne dôvody uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, ako i skutočnosť, že na uvedenú čiastku jej bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia započítaná čiastka, ktorú uhradila na účet súdu až po vyúčtovaní znalečného. Táto otázka však nebola v odvolaní namietaná. Odvolací súd z uvedených dôvodov v tejto napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd nepriznal účastníkom v odvolacom konaní náhradu trov konania, nakoľko si žiadne neuplatnili. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.