Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/58/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309200004 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1309200004.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Škrinárovej a sudkýň JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu B.T. Transport s.r.o., Piaristická 6, Trenčín, IČO 36 331 171, práv. zást. JUDr. Vojtech Agner, advokát, konajúci v mene a na účet spoločnosti agner & partners s.r.o., Špitálska 10, 811 09 Bratislava, proti žalovanému Anton Iliaš AUTODOPRAVA, Športová 552, Nitrianske Rudno, IČO 32 942 010, práv. zást. Ulianko & partners s.r.o., Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, č.k. 22 Cb 1/2009-213 z 18.11.2010 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, č.k. 22 Cb/1/2009-213 zo dňa 18.11.2010 p o t v r dz u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 77,29 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ a.s. so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava, sp. zn. 090711 zo dňa 29.10.2008, rozhodol, že po právoplatnosti napadnutého rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodovania veci vylúčení rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku, odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi na náhradu trov konania sumu 1 171,84 eura, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že v novom konaní o veci na základe vykonaného a doplneného dokazovania dospel k záveru, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku je dôvodná. Dôvody namietané žalobcom (v rozhodcovskom konaní žalovaným) sú správne, pretože v konaní pred rozhodcovským súdom bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania (§ 40 ods. 1 písm. g/ a § 17 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní). Zásadu rovnosti účastníkov rozhodcovský súd porušil tým, že žalobcovi nedoručil listinu z 5.11.2007 a tým mu znemožnil vyjadriť sa k tomuto stanovisku a navrhnúť dôkazy v rozhodcovskom konaní, hlavne na preukázanie odôvodnenosti uloženia zmluvnej pokuty s prihliadnutím na ustanovenie § 439 ods. 2 Obch. zák.. Žalobca v konaní namietal oprávnené zadržanie časti kúpnej ceny pre vady tovaru (vozidiel), ktoré boli namietané podľa preberacích protokolov. Ďalej rozhodcovský súd napriek tomu, že žalobca oznámil adresu na doručovanie, rozsudok doručil žalobcovi až dodatočne na základe námietky právnej zástupkyni žalobcu. Taktiež podľa názoru súdu prvého stupňa, rozhodcovský súd nepostupoval správne, keď napriek návrhu žalobcu nenariadil ústne prejednanie veci. Podľa Rokovacieho poriadku ako aj zák. č. 244/2002 Z.z. sa môže rozhodcovský súd rozhodnúť, či bude vec prejednávať písomnou alebo ústnou formou, ale v danom prípade bola podaná žiadosť o ústne prejednanie a s prihliadnutím na náročnosť prejednávanej veci a značne vysokú zmluvnú pokutu, nevyhovenie žiadosti mohlo byť v neprospech žalobcu. Žalobcovi nebol poskytnutý priestor na objasnenie sporu, konkrétne nezaplatenie kúpnej ceny v lehote splatnosti, ale 8 dní po splatnosti z dôvodov namietaných vád vozidiel, ktoré okolnosti bolo potrebné doriešiť, či už formou písomného podania alebo ústnym prejednaním veci, na prešetrenie či požiadavka zmluvnej pokuty je dôvodná. Dohodnutá zmluvná pokuta do výšky kúpnej ceny motorových vozidiel bola už voľným posúdením neprimerane vysoká a to aj s prihliadnutím na okolnosti zaplatenia kúpnej ceny 8 dní po lehote splatnosti. V čase podania návrhu na rozhodcovský súd už bola kúpna cena uhradená a nebolo prihliadnuté ani na požiadavku žalobcu na uplatnenie moderačného pravidla v zmysle § 301 Obch. zák.. Rozhodcovský súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu a navyše aj s úrokom z omeškania, hoci zmluvná pokuta je sankciou a preto sa nejedná o meškanie s plnením peňažného záväzku v zmysle § 369 ods. 1 Obch. zák.. Súd prvého stupňa rozhodol, že po právoplatnosti napadnutého rozsudku bude rozhodcovský súd opätovne prejednávať vec, ale v inom zložení, lebo rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom konaní sú z nového prejednania veci vylúčení. Zároveň rozhodol o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Právne vec posúdil podľa zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. S týmto rozhodnutím sa neuspokojil žalovaný a v odvolaní ktoré podal v zákonnej lehote navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov konania a v časti vylúčenia rozhodcov napadnutý rozsudok zrušiť. Vytýkal súdu prvého stupňa, že okrem prekročenia návrhu žalobcu, keď z ďalšieho rozhodovania vylúčil rozhodcov zúčastnených na zrušovacom rozhodcovskom rozsudku, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd sa nesprávne vysporiadal s otázkou relevancie nedoručenia listiny z 5.11.2007 v rozhodcovskom konaní. Táto listina bola jeho vyjadrením k žalobnej odpovedi. Namietal, že napadnuté rozhodnutie je postavené na neprijateľnom výklade zákona, pretože zo žiadneho ustanovenia rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu ani O.s.p. nevyplýva povinnosť takéto vyjadrenie doručiť. Žalobcovi sa v konaní pred súdom nepodarilo preukázať dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko k žiadnemu porušeniu rovnosti účastníkov nedošlo. Ak by totiž platilo, že rozhodcovský súd mal vyjadrenie z 5.11.2007 doručiť, teoreticky by sa doručovalo vyjadrenie na vyjadrenie, čím by vznikali nedôvodné prieťahy v konaní a podstatným spôsobom by sa poprela jedna z výhod rozhodcovského konania, ktorou je jednoduchosť a flexibilita. Poukázal na to, že zásada rovnosti účastníkov nebola porušená ani nenariadením ústneho pojednávania, pretože rokovací poriadok rozhodcovského súdu dáva rozhodcom fakultatívnu možnosť uskutočniť konania ústnou formou, ktorú sa však rozhodcovský súd rozhodol nevyužiť. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa porušil základnú zásadu sporového konania (dispozičnú), keď vylúčil rozhodcov, ktorí rozhodovali o zrušenom rozsudku, pretože ich vylúčenie žalobca nenavrhol. V závere sa odvolal i proti výroku o trovách konania, pretože právo na náhradu trov v zmysle § 143 O.s.p. má žalovaný. Záverom poukázal na to, že rozhodnutie súdu by malo byť predovšetkým spravodlivé, rešpektovať všeobecne záväzné právne predpisy a pravidlá slušnosti opierajúce sa o základné morálne zásady spoločnosti premietnuté do zásad tzv. poctivého obchodného styku. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. V úvode svojho vyjadrenia zhrnul stručne dôvody odvolania a k jednotlivým dôvodom zaujal stanovisko. Predovšetkým poukázal na relevanciu doručenia vyjadrenia z 5.11.2007, pretože jeho nedoručením bol ukrátený na svojich právach, keď sa nemohol k zavádzajúcim tvrdeniam žalovaného vyjadriť, brániť a uplatniť voči ním dôkazy. Toto vyjadrenie predstavuje jedno z troch podaní, ktoré boli v danej veci doručené rozhodcovskému súdu. Rozhodcovský súd pochybil v danej veci niekoľkokrát a to napr.: nesprávne a jednostranne v prospech žalovaného zvážiť výber a spôsob vykonania dôkazov, nezistil úplne skutkový stav a rozhodol v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Naviac i podľa rokovacieho poriadku (§ 8 bod 5) mal rozhodcovský súd povinnosť doručiť žalobcovi vyjadrenie z 5.11.2007 a táto povinnosť je i v súlade s § 26 bod 5 zákona o rozhodcovskom konaní. Pochybeniami zo strany rozhodcovského súdu je jednoznačne preukázané porušenie rovnosti účastníkov. V ďalšej časti sa zaoberal § 51 ods. 3 cit. zák. a vzťahom tohto zákona k O.s.p. a ďalej uviedol, že nenariadením ústneho pojednávania rozhodcovský súd konal v rozpore s § 12 bod 2 rokovacieho poriadku. Taktiež poukázal na meritum veci v časti týkajúcej sa Rámcovej kúpnej zmluvy medzi účastníkmi a reklamáciou dodaného tovaru, ako i tým, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď vylúčil rozhodcov z prejednania a rozhodovania veci. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a preto sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s prihliadnutím na námietky žalovaného v odvolaní, odvolací súd uvádza, že sa nestotožnil s názorom žalovaného, že súd prvého stupňa pochybil, keď napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil z dôvodu, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov. Podľa ustanovenia § 17 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení zákona č. 521/2005 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon) „účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu“. Z uvedeného vyplýva, že práva a povinnosti účastníkov sú zákonne vymedzené, pretože sa koná a rozhoduje o ochrane ich práv a oprávnených záujmov. Jedným zo základných práv je rovnaké postavenie účastníkov v procese vyjadrení v citovanom zákonnom ustanovení. Ide naviac o zásadu, ktorá je zakotvená v čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, ktorý stanovuje, že všetci účastníci sú si v konaní rovní. Táto zásada je vyjadrená obdobne i v čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Zásada rovnosti sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok pre subjekty o ktorých právach a povinnostiach rozhodcovský súd rozhodoval a žiaden z účastníkov nemôže byť procesne zvýhodňovaný. Na uskutočnenie tejto zásady zákon uložil rozhodcovskému súdu povinnosť, aby obom stranám sporu zaistil rovnaké možnosti. Princíp rovnosti účastníkov je aj interpretačným pravidlom a preto všetky ustanovenia zákona musia byť vykladané v súlade s ním a to predovšetkým tie, ktoré sa dotýkajú postavenia účastníkov, priebehu konania a dokazovania. V konaní pred súdom o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku nebola spornou skutočnosť, že rozhodcovský súd podanie žalovaného (v rozhodcovskom konaní žalobcu) z 5.11.2007 nedoručil žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovanému), ktorý sa preto k tvrdeniam v ňom uvedených nemohol vyjadriť, brániť a navrhnúť prípadné ďalšie dôkazy. Nie je správne tvrdenie žalovaného, že zasielaním každého podania, by sa zmaril účel rozhodcovského konania a jeho efektívnosť. Podľa názoru odvolacieho súdu efektívnosť (rýchlosť) konania nemôže byť dôvodom pre porušenie zásady rovnosti účastníkov tým viac, že rozhodcovský súd podanie z 5.11.2007 bral do úvahy ako vyplýva z rozhodcovského rozsudku. Naviac vo veci na rozhodcovskom súde boli tri podania (žaloba, stanovisko k žalobnému návrhu a podanie z 5.11.2007), jeho zaslanie druhému účastníkovi by neovplyvnilo rýchlosť konania. Jeho nezaslaním rozhodcovský súd porušil i ustanovenie § 26 ods. 5 druhá veta zákona. Zásada rovnosti účastníkov bola porušená i nenariadeným ústnym pojednávaním, keďže žalobca navrhol ústne pojednávanie. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 druhá veta zákona „Rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania aj na návrh účastníka rozhodcovského konania „. Z dikcie tohto znenia vyplýva, že v prípade ak účastník navrhne ústne pojednávanie, rozhodcovský súd nemá možnosť voľby či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné. Možnosť rozhodnutia o tom je daná rozhodcovskému súdu len podľa prvej vety citovaného zákonného ustanovenia t.j. len v prípade ak účastník nenavrhol ústne pojednávanie. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného, že § 7 ods. 1 rokovacieho poriadku dáva i v prípade ak účastník navrhne ústne pojednávanie, rozhodcovskému súdu právo voľby či ho nariadi alebo nie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že rokovací poriadok nemôže byť contra legem, pretože v tom prípade by jeho ustanovenie bolo neplatné. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa preto dospel k záveru, že sú dané dôvody na zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g/ zákona a na vrátenie veci rozhodcovskému súdu, pretože rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Súd prvého stupňa postupoval v súlade s § 43 ods. 2 zákona, keď rozhodcov zúčastnených na zrušenom rozhodcovskom rozsudku vylúčil z nového prerokovania a rozhodnutia veci. Podľa citovaného ustanovenia (druhá veta) „Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení“. Nie je preto správne tvrdenie žalovaného v odvolaní, že súd prvého stupňa pochybil, keď prekročil návrh účastníkov a rozhodol bez návrhu o vylúčení rozhodcov. Z ustanovenia § 43 ods. 2 zákona vyplýva, že návrh na vylúčenie nebol potrebný, pretože rozhodcov zúčastnených na zrušenom rozhodcovskom rozsudku z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylučuje priamo zákon. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že tvrdenia žalovaného v závere jeho odvolania o tom, že súd prvého stupňa nerozhodol spravodlivo, nerešpektoval právne predpisy a zásady poctivého obchodného styku považuje za neodôvodnené a nepatričné. Súd prvého stupňa v konaní postupoval v súlade s právnymi normami a rešpektoval procesné predpisy tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov oboch účastníkov. Rešpektoval zásadu rovnosti účastníkov a skutočnosť, že v súlade so zákonom dospel k záveru, že žalobný návrh je dôvodný, nezakladá nespravodlivé resp. protizákonné rozhodnutie. Zabezpečenie spravodlivej ochrany a rovnosť účastníkov neznamená právo odvolateľa vyhrať v spore a zamietnutie dôvodného návrhu. Pokiaľ sa týka námietky nerešpektovania poctivého obchodného styku v rozhodnutí súdu prvého stupňa, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom nerozhodoval v merite obchodnoprávneho vzťahu (záväzkového) účastníkov, ale o tom či rozhodcovský rozsudok zruší alebo návrh žalobcu na jeho zrušenie zamietne a preto uvedená námietka je v danej veci irelevantná. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že ich priznal úspešnému žalobcovi. Žalobcovi v odvolacom konaní vznikli trovy z titulu náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) v súlade s § 11 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 57,- eur + 7,41 eur režijný paušál + 20% DPH 12,88 eur, čo je spolu 77,29 eur, ktorú sumu je žalovaný povinný v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu. Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.