Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/220/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309214719 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1309214719.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Škrinárovej a sudkýň JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu Elsta, s.r.o., Miletičova 7, 821 08 Bratislava, IČO: 35 858 028, práv. zást. RK LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária, Hviezdoslavovo nám. 17, 811 02 Bratislava, proti žalovanému G4S Security Systems (SK), s.r.o., Višňová 16, 831 01 Bratislava, IČO: 31 398 979, práv. zást. Mgr. Martin Berec, advokát, Domus Petra, Pod Sokolice 1/B, 911 01 Trenčín, o zaplatenie 70.162,43 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 29Cb 56/2010-178 zo dňa 15.2.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 29Cb 56/2010-178 zo dňa 15.2.2011 potvrdzuje. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania sumu 688,06 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 70.162,43 eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 9,5 % ročne zo súm a v lehotách uvedených vo výroku rozsudku a na náhradu trov konania sumu 4.209,50 eur a 6.320,69 eur. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca sa zaplatenia vymáhanej istiny s príslušenstvom domáhal z titulu nezaplatenia ceny vykonaných prác na stavbe „V. XXX - Z.Ý. U. Z. Q. polyfunk V. V. - V. V., L. V. Z. Bratislave“. Žalovaný namietal, že žalobcom vyčíslená pohľadávka nie je v súlade so zmluvou o dielo. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že účastníci uzavreli 19.12.2007 zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo zhotovenie stavby „V. XXX - Z.A. U. Z. Q. polyfunk V. V. - V. V., L. V.“ v Bratislave. Podľa tejto zmluvy sa zaviazal žalobca ako zhotoviteľ pre žalovaného ako objednávateľa zhotoviť dielo a žalovaný sa zaviazal zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Cena bola stanovená v čl. 4 zmluvy ako cena maximálna v sume 98.931.487,- Sk bez DPH (3.283.923,75 eur) s tým, že žalovaný sa zaviazal uhrádzať cenu diela čiastkovými faktúrami doloženými súpisom vykonaných prác. Faktúry podľa dohody v zmluve boli splatné v lehote 30 dní. Žalobca v konaní predložil osem čiastkových faktúr doložených súpisom vykonaných prác, ktoré žalovaný spochybnil tým, že práce neboli vykonané, ale neuviedol konkrétne ktoré. Žalovaný na preukázanie vykonania, resp. nevykonania prác navrhol vypočuť svedka T.. I., ktorý v čase vykonávania diela bol zamestnancom žalovaného na stavbe. Svedok jednoznačne uviedol, že svojím podpisom potvrdil vykonanie a prevzatie prác na jednotlivých dodacích listoch - súpisoch vykonaných prác. Žalovaný navrhol súdu zaviazať žalobcu na predloženie stavebného denníka Stavby na preukázanie, že práce boli skutočne v žalovanom rozsahu žalobcom vykonané pre žalovaného. Súd nevykonal dokazovanie prečítaním stavebného denníka, nakoľko súd mal za preukázané, že práce, ktoré si nárokuje žalobca v tomto konaní boli skutočne vykonané a riadne žalovanému odovzdané. Preukázal mu to žalobca výsluchom svedka T.. I. a predložením dodacích listov s podrobným súpisom vykonaných prác, ktoré prevzal žalovaný prostredníctvom oprávnenej osoby, T.. I.. Skutočnosť, že T.. I. je oprávnená osoba za žalovaného preberať práce od žalobcu, oznámil súdu priamo žalovaný, ktorý zároveň navrhol jeho výsluch ako dôkaz realizácie a odovzdania prác žalovanému. Žalobca teda uniesol dôkazné bremeno vykonania predmetných prác. Na poslednom pojednávaní, dňa 15.2.2011, žalovaný navrhol súdu zaviazať žalobcu na predloženie Príloh 1 a 2 k Zmluve o dielo. Týmto dôkazom mal zámer „objektivizovať rozsah vykonaných prác“. Súd nevyhovel tejto žiadosti žalovaného, nakoľko ide o Prílohy k Zmluve o dielo, ktorej účastníkom je aj žalovaný, má teda k týmto Prílohám prístup rovnako ako žalobca a v prípade, že ich považoval za dôkaz na podporu svojich tvrdení, mohol ich súdu kedykoľvek počas konania predložiť. Súd konštatoval, že nie je možné dôkazné bremeno nevykonania prác prenášať na žalobcu. Navyše žalovaný neobjasnil súdu, ako majú uvedené Prílohy pomôcť vyvrátiť vykonanie prác, prípadne „objektivizovať ich vykonanie“. Žalovaný počas celého konania neuviedol, vykonanie ktorých prác konkrétne spochybňuje. Na poslednom pojednávaní na výslovnú otázku súdu uviedol, že spochybňuje všetky vykonané práce. Toto tvrdenie, vzhľadom na dosiaľ vykonané dokazovanie posúdil súd ako účelové a opäť musí konštatovať, že dôkazné bremeno nevykonania prác nemožno preniesť na žalobcu. Ten dôkazné bremeno vykonania a odovzdania prác uniesol. Súd zistil, že žalobca po tom, ako mu žalovaný oznámil svoju insolventnosť a po tom, ako nezaplatil za doposiaľ vykonané práce, od Zmluvy dňa 22.3.2009 odstúpil. Podľa § 548 ods. 1 a 2 Obch.Z. je objednávateľ (žalovaný) povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Ak zhotoviteľ odstúpil od zmluvy pre omeškanie objednávateľa a ak prekážka pre splnenie povinnosti objednávateľa nespočíva v okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť (§ 374 Obch.Z.), patrí zhotoviteľovi cena, na ktorú má nárok na základe zmluvy. Z uvedeného mal súd za preukázané, že žalobca v tomto konaní uniesol dôkazné bremeno, keď preukázal vykonanie prác podľa Zmluvy o dielo a patrí mu odmena za vykonané dielo podľa Zmluvy. Podľa § 554 ods. 1 Obch.Z. zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste. Celková cena diela podľa Zmluvy bola stanovená v čl. 4 Zmluvy ako cena maximálna počas celej doby výstavby v sume 98.931.487,- Sk bez DPH (3.283.923,75 eur). Podľa § 546 ods. 1 Obch.Z. je objednávateľ povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Žalovaný doposiaľ uhradil iba práce vo výške za 640.000 eur. Z toho dôvodu súd zaviazal žalovaného na úhradu zvyšných 70.162,43 eur a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Z dôvodu omeškania žalovaného so splnením peňažného záväzku súd priznal žalobcovi i úrok z omeškania v sadzbe 9,5 % ročne podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. S týmto rozhodnutím sa neuspokojil žalovaný a v odvolaní, ktoré podal v zákonnej lehote, navrhol napadnutý rozsudok zrušiť. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne právne vec posúdil. Svoje rozhodnutie oprel súd o dôkazy, ktoré nemajú právnu relevanciu a nevykonal žalovaným navrhované dokazovanie. Spochybňoval výpoveď svedka T.. B. I.. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalovaný počas konania pred súdom prvého stupňa svoj záväzok nespochybňoval a neplatenie faktúr odôvodňoval len nedostatkom hotovosti. V celom konaní uvádzal len nekonkrétne a neurčité tvrdenia a neuviedol žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá by spochybňovala nárok žalobcu. Výpoveď svedka T.. B.. I. nevyhovuje žalovanému, ktorý naviac robil v celom konaní pred súdom prvého stupňa obštrukcie, keď zmaril viaceré pojednávania. Spolu žalovaný so svojím právnym zástupcom zmarili 4 pojednávania a súd im v maximálnej miere umožnil uplatniť obranu, posielal im výzvy ohľadom procesnej situácie (po jednotlivých pojednávaniach za účelom vyjadrenia sa k vykonaným dôkazom), ale žalovaný nevyprodukoval žiaden konkrétny dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný svoju obranu založil len na účtovných a vykonštruovaných tvrdeniach. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol všetky náležitosti požadované ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. a jeho odôvodnenie je presvedčivé. Je v ňom uvedený údaj o žalobnom petite, o tom, čím žalobca po stránke skutkovej svoj návrh zdôvodnil, údaj o tom ako sa k veci vyjadril žalovaný, ďalej jasný a precízny výklad o tom, ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním a ktoré nie, stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. Preukázané skutočnosti súd premietol do záveru o skutkovom stave veci a z neho vyvodil správny právny záver. Odvolací súd tvrdenia žalovaného v odvolaní vzhľadom na precízne odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje za účelové a k jeho tvrdeniam uvádza len to, že sú všeobecné a na posúdenie správnosti napadnutého rozsudku právne irelevantné. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich priznal úspešnému žalobcovi. Žalobcovi v odvolacom konaní vznikli trovy z titulu právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu - á 565,97 eur + 7,41 eur režijný paušál + DPH 114,68 eur, spolu 688,06 eur, ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám právneho zástupcu žalobcu. Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.