Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/188/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310208688 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1310208688.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Škrinárovej a sudkýň JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu GEOSAN DELTA s.r.o., so sídlom Vincenta Hložníka 2, 841 05 Bratislava, IČO 35 945 729, práv. zást. Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS s.r.o., Nám. Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, proti žalovanému VÚB Leasing a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 820 05 Bratislava, IČO 31 318 045, práv. zást. ČERNEJOVÁ & HRBEK s.r.o., Advokátska kancelária, Kýčerského ul. č. 7, 811 05 Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu a vrátenie kúpnej ceny s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, č.k. 20 Cb/1/2010-198 z 21. marca 2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, č.k. 20 Cb/1/2010-198 zo dňa 21. marca 2011 p o t v r dz u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 26 779,49 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 740 092,- eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 6.10.2010 do zaplatenia a súčasne uložil žalobcovi povinnosť vrátiť žalovanému nehnuteľnosti vymenované vo výroku rozsudku, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 14.3.2007. Žalovanému uložil i povinnosť zaplatiť žalobcovi na náhradu trov konania sumu 33 193,50 eur za súdny poplatok a sumu 84 875,17 eur z titulu trov právneho zastúpenia. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní zistil, že návrhom na začatie konania sa žalobca domáhal vydania rozsudku, ktorým súd zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 4 740 092,- eur s úrokom z omeškania v sadzbe 9,5% ročne od 14.3.2007 do zaplatenia so súčasným vrátením nehnuteľnosti - A. A.. Č.. XXXXX, druh stavby: predajňa na pozemku parc. č. XXXXX/XX a pozemky parc. registra R. Č.. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX M.X, O.. Č.. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX M.X, O.. Č.. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX M.X a pozemok parc. č. XXXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX M.X, všetky nehnuteľnosti zapísané na L. Č.. XXXX C..Ú.. G. M. a to z dôvodu, že kúpnou zmluvou zo dňa 14.3.2007, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností, uzatvoril v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, že na nehnuteľnosti neviaznu žiadne vady právneho alebo faktického charakteru. Platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 14.3.2007 súd v konaní posúdil ako predbežnú otázku. Uzatvoreniu kúpnej zmluvy predchádzal leasingový vzťah v zmysle leasingovej zmluvy Č.. XXXXXX uzavretej 4.4.2006 medzi žalovaným a spoločnosťou MP publication s.r.o., Bratislava, IČO 35 955 031, predmetom ktorej bol leasing horeuvedenej nehnuteľnosti. Po ukončení leasingovej zmluvy došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania. V kúpnej zmluve vzhľadom na to, že nájomca leasingu MP publication s.r.o. sa dostal do finančných ťažkostí a jeho veriteľmi sa stali i spoločníci žalobcu, žalobca si vymienil do kúpnej zmluvy čl. III ods. 2 a to vyhlásenie predávajúceho - žalovaného, že „nie je, a ani nebolo začaté žiadne súdne, rozhodcovské, správne, exekučné či daňové konanie, ktoré sa týka nehnuteľností, ich častí, či práv tretích osôb k nehnuteľnostiam, že nepostúpil tretím osobám žiadne práva, ktoré by mohli mať za následok obmedzenie vlastníckeho práva kupujúceho k nehnuteľnostiam“. Súd uznal za dôvodné, že žalobca trval na predmetnom ustanovení z dôvodu ochrany svojej osoby a zabezpečenia zrejmého stavu nehnuteľností bez právnych a faktických vád, tak aby bola zabezpečená ochrana realizácie developerského projektu žalobcu. V konaní výsluchom svedkov bolo preukázané, že žalovaný mal vedomosť, v čase uzatvárania zmluvy, o potenciálnych rizikách trestného činu poškodzovania veriteľa ako aj o úmysle podnikať kroky spočívajúce v podávaní trestných oznámení, teda mal vedomosť, že nehnuteľnosť nie je bez právnych resp. faktických vád, ohrozujúcich vlastnícke právo žalobcu. Naproti tomu vedomosť žalobcu o takýchto skutočnostiach v konaní nebola preukázaná. Žalobca ubezpečenie obsiahnuté v čl. III bod 2 zmluvy považoval pre realizáciu následného developerského projektu za podstatnú skutočnosť, ktorá ho primäla k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na prevod nehnuteľností. Na základe výpovede účastníkov konania, listinných dôkazov a výpovede svedkov, súd mal za preukázané, že žalobca uzatvoril právny úkon v omyle spočívajúcom v nepravdivom ubezpečení žalovaného o bezvadnosti predmetu plnenia. Žalovaný o tomto omyle vedel už v čase pred uzatvorením kúpnej zmluvy, avšak žalobcu naň neupozornil, a o potenciálnych sporoch a trestných konaniach žalobcu neinformoval, pričom tento nemal pri vynaložení všetkej opatrnosti možnosť sa o omyle inak dozvedieť. Omyl žalobcu podľa názoru súdu zakladá neplatnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 14.3.2007, ktorou žalovaný ako predávajúci previedol na žalobcu ako kupujúceho nehnuteľnosti. Súd preto posúdil predmetnú kúpnu zmluvu ako neplatnú a preto sú zmluvné strany povinné vrátiť si to, čo v zmysle neplatného právneho úkonu plnili - žalovaný je povinný vrátiť kúpnu cenu nehnuteľností a žalobca je povinný na vrátenie nehnuteľností žalovanému. Súd priznal žalobcovi i právo na úrok z omeškania a to odo dňa doručenia žaloby žalovanému t.j. od 6.10.2010 pre omeškanie s plnením peňažného záväzku. Právne vec posúdil podľa § 1, 2, 261 a 369 Obch. zák. a § 49a/ a § 451 Obč. zák.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich priznal úspešnému žalobcovi. S týmto rozhodnutím sa neuspokojil žalovaný a v odvolaní, ktoré podal v zákonnej lehote, navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov konania. V prípade ak by odvolací súd neakceptoval jeho návrh uvedený v odvolaní, navrhol pripustiť možnosť dovolania, nakoľko vo veci ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvého stupňa oprel svoje rozhodnutie o vyriešenie prejudiciálnej otázky platnosti či neplatnosti kúpnej zmluvy, pritom akceptoval skutkové a právne tvrdenia žalobcu a na daný právny vzťah aplikoval ustanovenie § 49a Obč. zák., teda uzavrel, že právny úkon je relatívne neplatný. Súd prvého stupňa však prekvapivo neaplikoval nadväzujúce ustanovenie § 40a Obč. zák. podľa ktorého relatívne neplatný právny úkon sa považuje za platný, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý neplatnosti právneho úkonu dôvodne nedovolá. K dovolaniu sa neplatnosti právneho úkonu zo strany žalobcu však vôbec nedošlo. Žalobca sa žiadnym separátnym úkonom v lehote stanovenej v § 101 Obč. zák. nedovolal. Súd prvého stupňa mal preto dospieť k záveru, že predmetná kúpna zmluva je platným právnym úkonom. Pokiaľ nedôjde k splneniu hmotnoprávnej podmienky dovolania sa neplatnosti právneho úkonu, nie je možné vysloviť záver, že tento úkon je neplatným úkonom a to ani v prípade, ak je daný dôvod relatívnej neplatnosti. Vzhľadom na márne uplynutie trojročnej premlčacej lehoty preto z opatrnosti vzniesol 1. námietku premlčania. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa priznal žalobcovi právo na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny podľa § 451 Obč. zák., pričom právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (subjektívna premlčacia lehota) resp. za tri roky (objektívna premlčacia lehota). Vzhľadom na márne uplynutie lehoty vzniesol 2. námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zaoberal sa skutkovým stavom veci a tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie hmotnoprávnej podmienky dovolania sa neplatnosti právneho úkonu a dokonca neuniesol ani bremeno tvrdenia na túto skutočnosť. Poukázal na to, že súd prvého stupňa prijal závery uvedené na stranách 7-8 rozsudku bez toho, aby vykonal dôkazy a zo zápisnice z pojednávania z 2.2.2011 vyplýva, že porušil ustanovenie § 124 O.s.p. keď vypočúval advokáta B.. B. P. o okolnostiach zastupovania jeho klientky, kde jeho viazanosť mlčanlivosťou je jednoznačne vymedzená v § 23 zákona o advokácii a taktiež poukázal na to, že žalobca sa cíti byť aj dnes vlastníkom nehnuteľnosti (inzerát na www.reality.sk <http://www.reality.sk>). K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že neplatnosti právneho úkonu sa dovolal, teda k splneniu hmotnoprávnej podmienky došlo. Nie je potrebné relatívnej neplatnosti sa dovolávať v samostatnom súdnom spore. K námietkam premlčania uviedol, že žalovaný námietku vzniesol až v odvolacom konaní, čo je neprípustné s poukazom na § 120 ods. 4 O.s.p.. Poukázal na to, že otázka lehoty dovolania sa relatívnej neplatnosti sa spravuje úpravou podľa Obch. zák. a to isté platí i pre vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože tento zákonník rieši otázku úpravy premlčania komplexne a podporne uviedol rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Obo/86/2005 a nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 92/06 z 22.3.2007. K plneniu medzi účastníkmi došlo dňa 30.3.2007 a k podaniu žaloby 9.7.2010 t.j. pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby. K námietke žalovaného o nevykonaní dôkazov zo strany súdu uviedol, že žalovaný počas celého konania pred súdom prvého stupňa na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol ani jedného svedka a nevyužil svoje procesné právo. Záverom zdôraznil, že svedok B.. B. P. bol zbavený mlčanlivosti a to písomným prejavom klienta zo dňa 1.2.2011. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p. nariadením pojednávania na deň 14.12.2011, keď upustil od vyhlásenia rozsudku bez nariadenia pojednávania, ktorý termín bol určený na deň 26.10.2011. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodním napadnutého rozsudku a preto sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a v podrobnostiach zisteného skutkového stavu poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdom prvého stupňa. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia so zreteľom na dôvody uvedené v odvolaní, odvolací súd posudzoval, či došlo k splneniu hmotnoprávnej podmienky - dovolania sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo strany žalobcu a vznesenými námietkami premlčania. Z obsahu predloženého spisu odvolací súd zistil, že došlo k splneniu hmotnoprávnej podmienky stanovenej v § 40a Obč. zák. - dovolania sa neplatnosti právneho úkonu a to z dôvodu podľa § 49a Obč. zák. a to podaním žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej 14.3.2007 na predaj nehnuteľností, dňa 9.7.2010. Forma dovolania sa relatívnej neplatnosti nie je zásadne stanovená, preto tak možno urobiť akýmkoľvek spôsobom. Možno tak urobiť aj v konaní pred súdom v návrhu na začatie konania a dovolaním neplatnosti právneho úkonu sa možno brániť aj v konaní proti návrhu. Otázku relatívnej neplatnosti právneho úkonu možno riešiť v súdnom konaní ako predbežnú otázku, preto v danej veci je právne irelevantné či došlo k zmene návrhu na začatie konania. Podľa ustálenej judikatúry sa, relatívnej neplatnosti právneho úkonu vymedzenej v ustanovení § 40a Obč. zák., nie je potrebné dovolať v samostatnom súdnom spore. Pokiaľ sa týka vznesených námietok premlčania odvolací súd poukazuje na to, že medzi účastníkmi sa jedná v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, na ktorý sa v zmysle citovaného zákonného ustanovenia vzťahuje právna úprava podľa Obch. zák.. Tento zákonník je lex specialis oproti Občianskemu zákonníku. Rozsah pôsobnosti upravuje § 1 tak, že je primárnym prameňom obchodného práva a len ak niektoré otázky (nie celý právny vzťah) nemožno riešiť podľa neho, možno použiť predpisy občianskeho práva ako sekundárny prameň obchodného práva, ide tu teda o vzťah osobitného a všeobecného. Ak Obchodný zákonník nerieši právnu úpravu zmluvných typov upravených len v Občianskom zákonníku (napr. zmluva o prevode nehnuteľností, bezdôvodné obohatenie), spravuje sa tento vzťah Občianskym zákonníkom, ale z tohto dôvodu sa nestáva vzťahom občianskoprávnym. Právny vzťah svojou podstatou si aj naďalej zachová svoj obchodnoprávny charakter, z čoho vyplýva nevyhnutnosť na zostávajúcu časť záväzkového vzťahu aplikovať ustanovenie Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 Obch. zák.). V danej veci z toho vyplýva, že ak na zmluvu o prevode nehnuteľností a bezdôvodné obohatenie súd prvého stupňa správne aplikoval právnu úpravu obsiahnutú v Obč. zák. (pretože Obch. zák. tieto inštitúty neupravuje), na premlčanie v tomto záväzkovom vzťahu treba aplikovať Obch. zák.. Vzťah Obch. zák. k Obč. zák. je založený na zásade subsidiarity a na zásade lex specialis derogat legi generali (osobitný zákon ruší všeobecný zákon) a keďže otázku premlčania upravuje lex specialis komplexne, nie je možné použiť ustanovenia všeobecného predpisu o premlčaní. Podľa ustanovenia § 387 Obch. zák. právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Začiatok a trvanie premlčacej doby upravuje ustanovenie § 391 až 401 cit. zák.. Pre právo dovolať sa relatívnej neplatnosti zmluvy a právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je stanovená osobitná lehota a preto v súlade s § 397 cit. zák. premlčacia doba je štyri roky a začala plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde resp. odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť (§ 391). Kúpna zmluva medzi účastníkmi bola uzavretá 14.3.2007 a kúpna cena bola zaplatená 30.3.2007, pričom obe práva si žalobca uplatnil najneskôr 9.7.2010, teda pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby. Odvolací súd preto obe vznesené námietky premlčania považoval za nedôvodné. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že námietku premlčania nemožno účinne vzniesť až v odvolacom konaní. Námietka premlčania je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou taká skutočnosť, ktorú je účastník povinný tvrdiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým sa končí dokazovanie. Z povahy námietky premlčania vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci a netýka sa jej koncentračná zásada konania vyjadrená v ustanoveniach § 120 ods. 4 a § 205a O.s.p.. Koncentračná zásada sa však týka nových tvrdení a dôkazov, ktoré predniesol žalovaný na odvolacom pojednávaní konanom dňa 14.12.2011 a to príčinnej súvislosti medzi prevodmi obchodného podielu a neplatnosťou následnej kúpnej zmluvy a vzťahmi medzi bývalými spoločníkmi a spoločníkmi, ktorí preberali spoločnosť, a preto odvolací súd sa nimi nezaoberal. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že ich priznal úspešnému žalobcovi. Žalobcovi v konaní vznikli trovy z titulu právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu, 1 z úkonu za účasť na pojednávaní 26.10.2011 a účasť na pojednávaní 14.12.2011 - 2 x 9 908,45 eur, 1 x 2 477,11 eur, 3 x 7,41 eur režijný paušál + 20% DPH, čo je spolu 26 779,49 eur, ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám právneho zástupcu žalobcu. Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.