Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/287/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1406210271 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1406210271.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Jany Cisárovej a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci navrhovateľky: R.. J. S.Á., bytom U., U. X, zast. JUDr. Štefanom Čakvárim, advokátom v Bratislave, Vazovova 9/A, proti odporcovi: O. T., Y..N..K.., U., Ž. XX, zast. JUDr. Petrom Škultétym, advokátom v Bratislave, Heydukova 3, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, o neplatnosť rozhodnutia o zmene mzdového dekrétu a zaplatenie mzdy, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného Y. U. Z. zo dňa X. Q. XXXX č.k. C. XXX/XXXX-XXX v spojení s opravným uznesením zo dňa XX.XX.XXXX č.k. C. XXX/XXXX-XXX, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zo dňa X. H. XXXX č.k. C. XXX/XXXX-XXX v napadnutej časti vo veci samej a v časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania priznaných odporcovi p o t v r d z u j e. Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 555,64 € k rukám jeho právneho zástupcu do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia, že výpoveď zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce a výpoveď zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce, ako aj zníženie mzdy na základe mzdového dekrétu zo dňa XX.XX.XXXX s účinnosťou od XX.XX.XXXX, na základe ktorého došlo k zníženiu mzdy sú neplatné a doplatenia mesačnej netto mzdy zo sumy 53.710,- Sk mesačne za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX spolu s príslušným úrokom z omeškania. Vychádzal zo zistenia, že podľa výpisu z obchodného registra O. T., Y..N..K.. je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je okrem iného aj lektorská činnosť, organizovanie kurzov, prednášok, seminárov, konzultácii, školení a ďalšieho vzdelávania, výskum a vývoj v oblasti prírodných vied, vydavateľskú činnosť a iné činnosti, ktoré sú štandardne vykonávané vysokou školou a že obchodná spoločnosť O., Y..N..K.. udelením súhlasu Vlády SR na pôsobenie súkromnej vysokej školy nezanikla, ale existuje doposiaľ, čo je nepochybné aj z obchodného registra, po udelení súhlasu nezmenila ani svoje obchodné meno na T. Š. P. G. mana T. Y. T. U., Y..N..K.., ale na O. T., Y..N..K.. Poukázal na to, že čo sa týka fungovania súkromnej vysokej školy, dňa XX.XX.XXXX bol vypracovaný štatút T. T., ktorý bol v tento deň podpísaný navrhovateľkou a D.. Z.. T. O., O.., v ktorom sa v čl. 1 uvádza, že názvom súkromnej vysokej školy je T. Š. P. G. mana T. Y. T. U., jej sídlom je X. XX, U. a štatutárnym orgánom vysokej školy budú dvaja konatelia O., Y..N..K.. (T.). Z hľadiska právnej úpravy, ktorá je relevantná pre posúdenie otázky, či odporca a T. sú totožný subjekt, poukázal na § 2 zákona o vysokých školách, kde zákon jednoznačne stanovuje, že vysoké školy sú právnické osoby, pričom medzi vysoké školy zákon zahŕňa aj súkromné vysoké školy, čo má za následok, že každá súkromná vysoká škola je právnickou osobou. Mal za to, že o právnickej osobe by nebolo možné hovoriť, ak by nemohla samostatne, vo svojom mene a na svoj vlastný účet vstupovať do právnych vzťahov a že každá, teda aj súkromná vysoká škola je zo zákona celkom samostatným subjektom právnych vzťahov. Vzhľadom na ust. § 47 ods. 1 zákona o vysokých školách, podľa ktorého právnická osoba, ktorá bola zriadená alebo založená na vzdelávanie a výskum, je oprávnená pôsobiť ako súkromná vysoká škola, ak jej vláda na to udelila súhlas v mene štátu a na § 2 zákona o vysokých školách nemal za to, že právnická osoba, ktorej bol udelený štátny súhlas, sa jeho udelením stáva vysokou školou, teda že udelením súhlasu alebo iným okamihom sa táto právnická osoba stáva vysokou školou, čo zo žiadneho ustanovenia nevyplýva. Naopak mal za to, že samostatnosť existencie týchto dvoch subjektov aj v ďalšom období priamo zákon predpokladá, keď v ust. § 47 ods. 2 zákon zakazuje prenos udeleného súhlasu na inú právnickú osobu (nie vysokú školu) a stanovuje, že súhlas neprechádza na právnych nástupcov. Vyslovil, že za situácie, že súkromná vysoká škola je samostatný subjekt (právnická osoba) a odporca (v čase vzniku T. ešte pred obchodným menom O., Y..N..K..) je tiež samostatným subjektom, by bolo možné vychádzať z totožnosti týchto dvoch subjektov iba vtedy, ak by došlo niektorým zo zákonom prípustných spôsobov k zlúčeniu alebo splynutiu týchto dvoch celkom samostatných subjektov, a to či už zo zákona alebo na základe zákona, k čomu však nedošlo. Vyslovil, že v prípade T. a odporcu išlo od vzniku vysokej školy o dva celkom samostatné subjekty (T. Š. P. G. mana T. Y. T. U. a E., T., Y..N..K..) nedošlo žiadnym spôsobom k ich splynutiu do jedného subjektu. Ak by tomu tak bolo, znamenalo by to, že orgány akademickej samosprávy (správna rada vysokej školy, akademický senát, rektor, kvestor a akademická rada), ktorých zriadenie vyplýva zo štatútu vysokej školy, sú tiež orgánmi spoločnosti O. T., Y..N..K.., čo by však odporovalo aj právnej úprave obchodných spoločností. Dospel k záveru o samostatnom právnom postavení T., a to osobitne v pracovnoprávnych vzťahoch. Konštatoval, že zo štatútu a organizačného poriadku T. vyplýva, že rektor je štatutárnym orgánom T.S, pričom navyše podľa čl. 3 písm. g/ štatútu do pôsobnosti T. patrí aj uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov na vysokej škole. Poukázal tiež na čl. 1 bod 3 Pracovného poriadku T., ktorý bol síce prijatý po uzavretí pracovnej zmluvy s navrhovateľkou, avšak vychádzajúceho z existujúceho stavu, v pracovnoprávnych vzťahoch ako zamestnávateľ vystupuje T., ktorá je súkromnou vysokou školou a právnickou osobou a v mene zamestnávateľa vykonáva povinnosti rektor alebo ním poverení zamestnanci. Na pracovnej zmluve navrhovateľky vystupuje ako zamestnávateľ T., zastúpená D.. Z.. T. O., O.. a R.. J. S. a aj keď obidve túto pracovnú zmluvu podpísali ako konateľky odporcu, pričom podľa čl. 1 štatútu vysokej školy sú štatutárnymi zástupcami vysokej školy konateľky odporcu, mal za to, že táto skutočnosť ešte neznamená, že zamestnávateľom navrhovateľky je odporca. Mal za to, že pracovnú zmluvu s navrhovateľkou neuzavrel odporca, ale Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy, ktorá vznikom pracovného pomeru sa stala zamestnávateľom navrhovateľky, ktorá ako zamestnankyňa sa nenachádzala v žiadnom právnom vzťahu s odporcom. Pre posúdenie otázky vecnej legitimácie oboch účastníkov konania považoval za rozhodujúce posúdenie otázky, či je navrhovateľka zamestnankyňou odporcu a dospel na základe vyššie uvedeného k záveru, že odporca v prejednávanej veci nie je pasívne legitimovaný, z ktorého dôvodu návrh navrhovateľky voči nemu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal odporcovi, úspešnému v konaní, náhradu trov konania (zrejme prvostupňového, aj keď bolo potrebné posudzovať trovy celého konania vrátane odvolacieho), pričom podľa § 224 ods. 3 O.s.p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. priznal navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jej návrhu vyhovieť alebo ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že odporca je v konaní pasívne legitimovaným subjektom. Vytýkala súdu prvého stupňa, že dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že v prípade Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy a Cogitatia, s.r.o. ide o dva celkom samostatné subjekty a dve samostatné právnické osoby. „Poukázala na to, že v danom prípade nedošlo k zriadeniu vysokej školy akýmkoľvek zriaďovacím (správnym) aktom príslušnej inštitúcie alebo ústredného orgánu štátnej správy, ako je tomu v prípade verejných a štátnych vysokých škôl, ale zakladateľskou listinou vo forme notárskej zápisnice o založené právnickej osoby - obchodnej spoločnosti O., Y..N..K.. registrovanej Okresným Y. U. Z., v tom čase ňou ako jedinou zakladateľkou a spoločníčkou. Mala za to, že uznesením Vlády SR zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol udelený súhlas právnickej osobe - spoločnosti O., Y..N..K.. pôsobiť ako súkromná T. Š. P. G. mana T. Y. T. Bratislave rozhodne nevznikol žiadny ďalší samostatný právny subjekt, ale ide o súhlas vlády, aby obchodná spoločnosť O., Y..N..K.. v ďalšom pôsobila ako vysoká škola pod názvom T. Š. P. G. mana T. Y. T. Bratislave v skratke (O. T., Y..N..K..), vznik právnej subjektivity právnickej osoby O. T.,Y..N..K.. sa datuje vznikom (notárska zápisnica zo dňa XX.XX.XXXX) resp. zápisom (XX.XX.XXXX) obchodnej spoločnosti O., Y..N..K.. do príslušného obchodného registra, počnúc dňom XX.XX.XXXX podnikajúcou pod názvom O. T., Y..N..K... Ak v prípade O. T., Y..N..K.. ide o právnickú osobu, v zmysle platnej zákonnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku (§ 56 a nasl. Obch. zák.), platného výpisu z obchodného registra a platnej spoločenskej zmluvy, nemôžu byť potom pochybnosti o tom, kto je jej štatutárnym orgánom. Namietala, že zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva paralelná existencia dvoch nezávislých subjektov, ale za preukázanú považovala existenciu len jediného subjektu - právnickej osoby s názvom O. T., Y..N..K.., ktorej bol Vládou SR udelený štátny súhlas a oprávnenie pôsobiť ako súkromná vysoká škola s názvom T. Š. P. G. mana T. Y. T. U. a ktorej štatutárnym orgánom a súčasne konateľom oprávneným spoločnosť zastupovať sú dvaja konatelia oprávnení za spoločnosť konať a podpisovať len spoločne. Odporca žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť dôvodiac tým, že v odvolaní navrhovateľky absentujú právne relevantné tvrdenia, ktoré by vecne vyvrátili, resp. aspoň spochybnili napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa. Nestotožnil sa s tvrdením navrhovateľky, že T. bola zriadená Zakladateľskou listinou vo forme notárskej zápisnice o založení obchodnej spoločnosti O., Y..N..K.., keďže predmetnou zakladateľskou listinou došlo k založeniu právnickej osoby podľa Obchodného zákonníka -obchodnej spoločnosti O. T., Y..N..K.. a nie T., zriadenej a založenej podľa zákona o vysokých školách. Mal za to, že prípadným zánikom T., napr. odňatím štátneho súhlasu podľa ust. § 47 ods. 14 v spojení s ust. § 105 ods. 3 až 7 zákona o vysokých školách by súčasne nedošlo aj k zániku O. T., Y..N..K.., resp. k jej zrušeniu, k jej zániku by došlo až výmazom tejto obchodnej spoločnosti z príslušného obchodného registra, resp. k jej zrušeniu by došlo napr. na základe rozhodnutia spoločníkov, jej zlúčením alebo splynutím s inou obchodnou spoločnosťou, ap. Poukázal na čl. 3 písm. g/ štatútu T., podľa ktorého do samosprávnej pôsobnosti T. patrí uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov a určovanie počtu a štruktúry miest na vysokej škole, čo potvrdzuje tiež nedostatok pasívnej legitimácie odporcu, na čl. 10 bodu 1 písm. b/ Štatútu T.Š., podľa ktorého v pracovnoprávnych vzťahoch ako zamestnávateľ vystupuje T., ktorá je súkromnou vysokou školou a právnickou osobou a v mene zamestnávateľa vykonáva právne úkony rektor alebo ním poverení vedúci zamestnanci, ktorým deleguje práva a povinnosti v súlade so zákonom o vysokých školách a podľa Štatútu T.. Konštatoval, že zo mzdových dekrétov zamestnancov T. vyplýva, že postup pri úprave mzdových podmienok týchto zamestnancov bol úplne rovnaký ako postup pri úprave mzdových podmienok navrhovateľky. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti vo veci samej a v časti trov konania priznaných odporcovi bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správne právne závery, vecná správnosť jeho rozhodnutia vyplýva tak z procesnoprávneho, ako aj hmotnoprávneho hľadiska a s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré náležite a v súlade s § 157 ods.2 O.s.p. odôvodnil, sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd len na zdôraznenie jeho správnosti poznamenáva, že pracovná zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, od ktorej navrhovateľka odvodzovala svoj nárok, bola uzavretá medzi Ň. G. M. G. Vysokou školou ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave ako zamestnávateľom, za ktorého bola podpísaná oboma konateľkami, t.j. navrhovateľkou a D.. Z.. T. O., O.., ktorá od XX.XX.XXXX, t.j. od vymenovania za rektorku bola oprávnená podpisovať všetky pracovnoprávne dokumenty, teda aj tie, ktoré sa týkali skončenia pracovného pomeru, mzdové dekréty, ap. Táto ako rektorka Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave aj podpísala predmetné výpovede zo dňa XX.XX.XXXX dané navrhovateľke podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce a podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce a mzdový dekrét zo dňa XX.XX.XXXX. Súd prvého stupňa tak dospel k správnemu právnemu záveru, že v prípade odporcu O. T., Y..N..K.. a T. Š. P. G. mana T. Y. T. ide o dva samostatné subjekty s odlišnou formou vzniku, keď T. Š. P. G. manaJ. T. Y. T. Bratislave ako súkromná vysoká škola je právnickou osobou založenou na základe zákona o vysokých školách a odporca O. T.Š., Y..N..K.. vznikla ako spoločnosť s ručením obmedzeným v zmysle Obchodného zákonníka a v časti svojej činnosti pôsobí po názvom T. a že navrhovateľka s odporcom nebola v pracovnoprávnom vzťahu, z ktorého dôvodu rozhodol vecne správne, keď návrh navrhovateľky voči odporcovi pre nedostatok jeho pasívnej legitimácie v konaní zamietol. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako aj v časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania priznaných odporcovi v spojení s opravným uznesením potvrdil. V časti týkajúcej sa náhrady trov konania priznaných za odvolacie konanie vzniknuté v predchádzajúcom odvolacom konaní navrhovateľke odporca odvolací návrh nepodal, z ktorého dôvodu v tejto časti nebolo možné rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmať (hoci v danom prípade bolo potrebné súdom prvého stupňa rozhodnúť o trovách prvostupňového ako aj predchádzajúceho odvolacieho konania ako o trovách celého konania a komplexne posúdiť aj úspech v celom tomto konaní). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, priznal náhradu trov odvolacieho konania vzniknutých odporcovi na právnom zastúpení za 1 úkon poskytnutých právnych služieb (vyjadrenie k odvolaniu) v sume 455,64 €, režijný paušál v sume 7,41 € +20% DPH, spolu v sume 555,64 € (§ 10 ods. 1, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.