Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 19CoE/383/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1406213208 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1406213208.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: JUDr. Martin Máčaj, advokát, Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. E. XXX, občan Q., vedenej súdnym exekútorom P.. J. A., so sídlom úradu I. XX, B., pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu 267,28 Eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Malacky, č.k. 23Er/7814/2008-20 zo dňa 16.03.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Malacky, č.k. 23Er/7814/2008-20 zo dňa 16.03.2010, v časti výroku o trovách exekúcie, m e n í tak, že súd určuje súdnemu exekútorovi JUDr. Branislavovi Plškovi, so sídlom úradu Letná 5, Bratislava trovy exekúcie vo výške 112,27 EUR. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Malacky uznesením, č.k. 23Er/7814/2008-20 zo dňa 16.03.2010, vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu exekútora a vedením exekúcie pôvodne vedenej JUDr. B. X. poveril súdneho exekútora P.. J. A. a pôvodnému exekútorovi určil trovy exekúcie v sume 98,77 Eur. Tieto trovy bude ďalej vymáhať od povinného nový súdny exekútor P.. J. A.. Súd prvého stupňa priznal exekútorovi odmenu za 5 hodín účelne vynaložených na exekúciu, odmenu za 15 úkonov exekučnej činnosti a DPH z odmeny. Exekútorovi nebola priznaná odmena podľa počtu hodín za zisťovanie sídla povinného 3 hod., zisťovanie majetku povinného 3 hod., pretože hodinová odmena a odmena určená paušálnou sumou sa nesmú prekrývať, odmenu určenú paušálnou sumou za doručenie exekučného príkazu zrážkami z dôchodku 3x, pretože v exekučnom spise sa nenachádzajú doklady preukazujúce vynaloženie tejto časti trov, a náhradu hotových výdavkov za poštovné + DPH, pretože exekútor nepreukázal ich vynaloženie. Proti predmetnému uzneseniu podal súdny exekútor v zákonnej lehote odvolanie, žiadal uznesenie zmeniť a oprávneného zaviazať na úhradu trov exekúcie vo výške 186,83 Eur. Exekútor namietal, že prvostupňový súd vo výroku rozhodnutia len určil trovy exekúcie a nezaviazal na ich úhradu oprávneného, čo je v rozpore s ust. § 44 ods. 8 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších noviel (ďalej len „EP“), podľa ktorého sa trovy exekúcie vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Súd mal teda bez ohľadu na to, že exekúcia pokračuje, rozhodnúť nielen o výške trov exekúcie, ale aj v zmysle ust. § 203 ods. 1 EP zaviazať na úhradu trov oprávneného, nakoľko k zmene exekútora došlo na základe jeho procesného návrhu. V opačnom prípade si pôvodný exekútor nemôže trovy exekúcie vymáhať, pretože nie je známe, kto a kedy má takto priznané trovy uhradiť. Exekútor nesúhlasil ani s výškou priznaných trov. Podľa jeho názoru vyhláška MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších noviel (ďalej len „Vyhláška“) v žiadnom svojom ustanovení nehovorí, že odmena podľa počtu hodín a odmena určená paušálnou sumou sa nesmú prekrývať. Taktiež nesúhlasil s nepriznaním náhrady za poštovné, pretože zo spisu je evidentné, ktoré úkony boli urobené, komu boli doručené a pri úkonoch zasielaných s doručenkou sú všetky doručenky pripojené. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa ust. § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné. Odvolací súd, totožne ako súd prvého stupňa, mal za to, že k rozhodnutiu, kto bude platiť trovy exekúcie (v zmysle povinnosti, kto ich má platiť) v tomto štádiu exekučného konania, teda v štádiu, keď exekúcia ešte prebieha - pokračuje, chýba zákonný predpoklad, pretože z dikcie ustanovenia § 44 ods. 7 EP vyplýva len to, že pri výpočte trov exekúcie pôvodného súdneho exekútora sa postupuje tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie, čo treba vykladať tak, že dané ustanovenie upravuje len osobitný spôsob samotného vyčíslenia odmeny pôvodného exekútora, pritom zákonným predpokladom rozhodnutia o trovách exekúcie, resp. rozhodnutia o tom, kto ich bude platiť a v akej výške je, že exekúcia bola zastavená, pretože až v dobe zastavenia exekúcie sa dá ustáliť dôvod zastavenia exekúcie a teda i určiť účastníka exekučného konania, ktorý je povinný uhradiť jej trovy. Odvolací súd mal za to, že exekučný súd v tomto štádiu nemôže vychádzať z predpokladu (tak, ako to naznačuje súdny exekútor v odvolaní), že v predmetnej veci existuje zavinenie oprávneného (ktoré by odôvodňovalo aplikáciu ustanovenia § 203 ods. 1 EP) dané tým, že k zmene exekútora došlo z dôvodov spočívajúcich na jeho strane, keď túto zmenu sám navrhol. Využitie, resp. uplatnenie práva na zmenu v osobe exekútora nemožno považovať za zavinenie oprávneného, teda ani za dôvod, pre ktorý by oprávnený mal znášať trovy exekúcie (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 12/2004). Pod „zavinením“ oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 203 ods. 1 EP treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Samotné uplatnenie, resp. využitie práva na zmenu súdneho exekútora nezakladá zavinenie vo vyššie uvedenom zmysle. V danom prípade k zastaveniu exekúcie doposiaľ nedošlo. Pokiaľ ide o výšku trov exekúcie, z ust. § 14 a nasl. Vyhlášky je zrejmé, že hodinovú odmenu si môže exekútor uplatniť len za úkony, ktoré sa neodmeňujú paušálnou sumou. V opačnom prípade by boli trovy exekúcie exekútorovi priznané duplicitne. Preto sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa v časti nepriznania hodinovej odmeny za zisťovanie majetku a bydliska povinného. Odvolací súd sa však nestotožnil s rozhodnutím o nepriznaní náhrady hotových výdavkov za poštovné. Z obsahu súdneho spisu totiž vyplýva, že sa tu nachádzajú doklady preukazujúce doručenie nasledovných listín: výzva na poskytnutie súčinnosti povinného, exekučný príkaz 3x, príkaz na začatie exekúcie, upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie 2x, upovedomenie o začatí exekúcie 2x. Z uvedeného dôvodu odvolací súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 13,50 Eur bez DPH, pretože z ust. § 196 EP vyplýva, že o DPH sa zvyšuje iba odmena exekútora. Ostatné exekútorom uplatnené poštové výdavky ním neboli preukázané, a preto mu nepatria. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách exekúcie podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil a rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia, keď k odmene priznanej súdom prvého stupňa vo výške 98,77 Eur pripočítal náhradu hotových výdavkov vo výške 13,50 Eur. Rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere tri ku nula. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.