Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/58/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1406218764 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1406218764.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márii Šramkovej a členiek senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners a. s., Prievozská 37, Bratislava, zastúpený: Mgr. Ľubica Pavelková Chabadová, advokátka a konateľka spoločnosti Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., Pri starej prachárni 13, Bratislava, IČO: 36 866 733, proti odporcovi: V. J., D.K. XXX/XX, W., o zaplatenie 3,32 Eura (100,- Sk) s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 4C 218/2008- 42 zo dňa 22.septembra 2010, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . Odporcovi sa trovy odvolacieho konania nepriznávajú. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania v sume 16,60 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že návrhom doručeným súdu dňa 06.10.2006 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 3,32 Eur (100,- Sk) z titulu neuhradeného koncesionárskeho poplatku podľa zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch. Vzhľadom na to, že daná vec je v súlade s ustanovením § 200ea O.s.p. drobným sporom, v ktorej nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie, súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanoveniami § 15a ods. 1, 2 a § 156 ods. 3 O.s.p.. V danom prípade súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Poukázal na to, že navrhovateľ tvrdil, že pohľadávku voči odporcovi nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi Slovenským rozhlasom a navrhovateľom. Svoje tvrdenie však nepreukázal, zmluvu o postúpení pohľadávky voči odporcovi k návrhu na začatie konania nepripojil. Navrhovateľ tiež žiadnym spôsobom nepreukázal, že pohľadávka voči odporcovi v čase jej postúpenia existovala. Navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz o tom, že odporcovi vznikla povinnosť platiť koncesionársky poplatok v zmysle zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch. Výpis nedoplatkov odporcu, na ktorý poukazuje navrhovateľ v návrhu nie je dôkazom toho, že pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi v čase jej postúpenia existovala. Navrhovateľ napokon k návrhu nepripojil ani výpis nedoplatkov odporcu, takže nebolo možné ani ustáliť, za aké obdobie odporca koncesionársky poplatok nezaplatil, nebolo sa teda možné vysporiadať s námietkou premlčania vznesenou odporcom. Navrhovateľ v priebehu konania nepreukázal ani tú skutočnosť, že nastali právne následky zmluvy o postúpení pohľadávky voči odporcovi a že odporca má povinnosť plniť navrhovateľovi. Ustanovenie § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ukladá postupcovi (Slovenskému rozhlasu) povinnosť oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že Slovenský rozhlas odporcovi oznámil, že pohľadávku voči odporcovi postupuje na navrhovateľa. Odporcovi preto nevznikla povinnosť poskytnúť plnenie navrhovateľovi. Týmto nie je dotknuté právo Slovenského rozhlasu domáhať sa zaplatenia koncesionárskeho poplatku od odporcu. Súd mal za to, že aj v prípade, ak by navrhovateľ horeuvedené listinné dôkazy súdu predložil, jeho návrhu nie je možné vyhovieť z dôvodu, že v spore podľa názoru súdu nie je aktívne legitimovaným. Z § 8 ods. 3 zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch vyplýva, že oprávnenou osobou na uplatnenie práva na úhradu nedoplatku na príslušnom súde je Slovenský rozhlas, preto len tento subjekt je oprávnený domáhať sa nároku na zaplatenie koncesionárskych poplatkov voči odporkyni na súde. Dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal žiadne zo svojich tvrdení, preto návrh na začatie konania zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnému odporcovi priznal náhradu trov vo výške zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor v sume 16,60 Eur (500,- Sk). Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že odvolací súd uloží odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3,32 Eur. Uviedol, že ak súd tvrdí, že navrhovateľ nepreukázal žiadne zo svojich tvrdení, zrejme sa neoboznámil s DVD nosičom, ktorý obsahuje vyššie uvedené dokumenty. Súd teda nevykonal dôkazy, ktoré navrhovateľ vo svojom návrhu označil a súdu ich v origináloch predložil. Jedným z dôkazov, ktoré boli k návrhu priložené, bol aj výpis nedoplatkov, z ktorého jednoznačne vyplýva, že v istom časovom období odporca koncesionársky poplatok uhrádzal. Z tohto je možné vyvodiť záver, že odporca si existencie svojej povinnosti bol vedomý a túto povinnosť si aj plnil. Navyše podľa dostupných dokladov, odporca svoju povinnosť ani pred súdom nepopieral. Priloženým dôkazom bola aj zmluva o postúpení pohľadávky, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky zo Slovenského rozhlasu na navrhovateľa. Ďalšou prílohou bolo potvrdenie vydané Slovenským rozhlasom o tom, že Slovenský rozhlas vyzval odporcu na úhradu nedoplatku a oznámil mu postúpenie pohľadávky listom zo dňa 20.10.2005. Bol presvedčený, že dôkazné bremeno predložením dokladov uniesol. Čo sa týka popretia aktívnej legitimácie, bol presvedčený, že súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Uviedol, že pohľadávku nadobudol na základe postúpenia, pričom postupcom bol Slovenský rozhlas ako pôvodný veriteľ. Okresný súd Bratislava I v konaní pod sp. zn. 7C 144/2006 meritórne rozhodol o tom, že zmluva o postúpení pohľadávky je platná a na jej základe došlo k zmene veriteľa. Bol toho názoru, že postúpenie pohľadávky neodporovalo žiadnemu právnemu predpisu. V zmysle ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza na postupníka aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. V rámci práv spojených s pohľadávkou tak nevyhnutne na navrhovateľa prešlo aj právo uplatniť si túto pohľadávku na súde. Mal za to, že táto skutočnosť, ako aj samotné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky odporcovi, zakladá jeho aktívnu legitimáciu v spore. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu. Prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.). Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Pravdivé zistenie rozhodujúcich skutočností sa dosahuje rozvíjaním kontradiktórneho sporu, v ktorom má rozhodujúcu úlohu slobodná iniciatíva strán. Subjektívna aktivita každej zo sporných strán je korigovaná opačnou aktivitou druhej strany. Každá zo strán má záujem na tom, aby jej skutkové prednesy boli prehľadné, jednoznačné a obsahovali racionálne informácie. Subjektívny prístup k uplatňovaniu ich záujmu v konaní, sloboda a voľnosť ich skutkových prednesov a dôkazných návrhov v kontradiktórnom spore, ovládanou zásadou prejednacou, slúži predovšetkým ku zhromažďovaniu dostačujúceho materiálu k objektívnemu a nestrannému posúdeniu skutkového stavu súdom. Zásada prejednacia predovšetkým charakterizuje a vymedzuje spôsob obstarávania informácií v civilnom sporovom súdnom konaní. Strany nesú zodpovednosť za dostatočné zhromaždenie skutkového materiálu potrebného k posúdeniu a rozhodnutiu sporu. Na základe povinnosti tvrdenia, bremena tvrdenia a dôkazného bremena majú vniesť do konania potrebné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach. Dôkazné bremeno ohľadne rozhodujúcich skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. S poukazom na citované ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p., odvolací súd dospel k názoru, že je správny záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nepredložil listinné dôkazy, nepreukázal svoje tvrdenia v návrhu. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Následky postúpenia pohľadávky sa prejavia v právnom postavení účastníkov. Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je ďalej už oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. Postupník sa stane veriteľom; nadobúda pohľadávku aj so všetkými námietkami, ktoré možno proti nej uplatniť. Postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka. Na platnosť postúpenia pohľadávky síce nie je potrebný súhlas dlžníka (ibaže by si to dlžník dohodou uzavretou s veriteľom vymienil), musí však byť o postúpení vyrozumený. Inak môže plniť pôvodnému veriteľovi a tým sa zbaví záväzku. Oznámenie dlžníkovi je jednostranný právny úkon adresovaný dlžníkovi. Zákon výslovne vyžaduje oznámenie, nestačí, ak sa dlžník o postúpení dozvedel inak. Povinnosť oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky sa ukladá pôvodnému veriteľovi (postupcovi), a to bez zbytočného odkladu. Ak pôvodný veriteľ opomenie splnenie oznamovacej povinnosti, môže nový veriteľ privodiť účinnosť postúpenia pohľadávky voči dlžníkovi tým, že preukáže postúpenie pohľadávky. V takomto prípade nestačí len oznámenie o tom, že došlo k postúpeniu. Nový veriteľ tak môže urobiť najmä preukázaním zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá musí mať písomnú formu. Oznámením alebo preukázaním postúpenia vzniknú právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi a jeho povinnosti plniť novému veriteľovi. Do tejto doby dlžník s účinkami zbavenia sa záväzku môže plniť pôvodnému veriteľovi a tento nemôže plnenie odmietnuť. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa dňa 17.10.2007 spísal úradný záznam, v ktorom uviedol, že po prehliadnutí DVD nosiča založeného v Správnom denníku č. W..XXXX/XX zistil, že prílohy k predmetnému konaniu sa na ňom nenachádzajú. Na odvolacom pojednávaní konanom dňa 3.11.20011 odporca uviedol, že požiadal súd prvého stupňa, aby mu boli predložené dôkazy o tom, za aké obdobie dlhuje nedoplatok. Súd mu oznámil, že na nosiči, ktorý bol odovzdaný s predmetnými žalobami sa nenachádzajú žiadne doklady a preto nie je možné, aby mu takéto doklady odovzdal. Ďalej uviedol, že nie je si vedomý toho, že by bol dlžný za takéto platby. Pokiaľ má vedomosť, tak sa táto platba platí v inkase a on mal riadne platby v inkase zaplatené, nemal žiadne upovedomenie o tom, že by mal nejaké nedoplatky, čo sa týka plynu, ktorý sa platí rovnako inkasom. Keďže sa tieto platby platili jednou platbou na základe jedného účtu inkasného strediska, nechápe z akého dôvodu by mal mať nejaký nedoplatok. Poukázal na to, že nesedí ani suma, ktorá je žalovaná. Má vedomosť o tom, že platba za rozhlas bola najprv 30,- Sk a neskôr bola 40,- Sk. Taktiež uviedol, že byt v júni 2003 predal a v júli 2003 sa zdvihla platba na 40,- Sk. Preto skutočne nerozumie tomu, akú sumu, na základe akých skutočností si navrhovateľ uplatňuje. V žalobnom návrhu navrhovateľ poukázal na to, že na základe verejnej obchodnej súťaže na postúpenie pohľadávok Slovenského rozhlasu bola na neho postúpená pohľadávka, ktorú má teraz on voči odporcovi. S postúpením pohľadávky zo Slovenského rozhlasu na neho bol odporca oboznámený zo strany Slovenského rozhlasu oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20.10.2005 a zároveň bol zo strany Slovenského rozhlasu vyzvaný na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov vo výške 130,- Sk. Táto pohľadávka vznikla z titulu nezaplatených koncesionárskych poplatkov za obdobie vyšpecifikované vo výpise nedoplatkov odporcu v celkovej výške 130,- Sk. Uviedol, že si uplatňuje len nepremlčanú časť dlhu a to vo výške 100,- Sk. V danej veci súd vychádzal zo skutočnosti, že v spisovom materiáli sa oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 20.10.2005 a výzva zo strany Slovenského rozhlasu na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov nenachádza. Taktiež navrhovateľ nepreukázal, že by toto oznámenie bolo doručené odporcovi a akým spôsobom (poštou, osobným doručením). Je preto potrebné konštatovať, že neboli splnené právne účinky postúpenia pohľadávky voči odporcovi. Nie je možné tiež súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že táto skutočnosť bola známa odporcovi aj z výziev navrhovateľa. Navrhovateľ odporcovi tiež relevantným spôsobom tak ako to vyžaduje zákon nepreukázal postúpenie pohľadávky doručením zmluvy, prípadne s tým, že by odporcu s touto zmluvou oboznámil. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na nejednoznačnú a zavádzajúcu korešpondenciu, ktorá mala byť doručená odporcovi či už Slovenským rozhlasom (čo nebolo preukázané), prípadne navrhovateľom. Písomnú výzvu vyberateľ poplatku nikdy nepreukázal, preto nenastali ani podmienky pre prípadné vymáhanie týchto poplatkov. Na strane druhej tým, že Slovenský rozhlas postúpil pohľadávku stratil k nej akékoľvek práva a preto už ani nemohol vyzvať na zaplatenie nedoplatku na koncesionárskom poplatku. Navrhovateľ na základe postúpenia pohľadávok nemohol prevziať právo, ktoré zákon výslovne prisudzuje Slovenskému rozhlasu, prípadne vyberateľovi poplatkov. Navrhovateľ sa postúpením pohľadávky nestal vyberateľom koncesionárskych poplatkov. Taktiež korešpondencia, na ktorú sa odvoláva navrhovateľ je nejednoznačná. Je nesporné, že postúpením pohľadávky stratil Slovenský rozhlas postavenie veriteľa a odporca prestal byť jeho dlžníkom. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd nepriznal podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania, pretože odporca si ich náhradu neuplatnil. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné