Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 19CoE/533/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1406219573 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1406219573.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Dopravný podnik Bratislava a.s., Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpeného: JUDr. Marián Chovanec, advokát, P.O.BOX 259, 810 00 Bratislava proti povinnému: E. E., J. XXX/XX, XXX XX E., pre vymoženie 6,11 Eur istiny a prísl., vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Ján Janec, so sídlom exekútorského úradu Račianska 109/ C, 831 02 Bratislava, na odvolanie oprávneného voči uzneseniu a odvolanie súdneho exekútora proti výroku o trovách exekúcie uznesenia Okresného súdu Malacky číslo konania 23Er/6262/2008 -15 zo dňa 6.10.2009, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie o d m i e t a a uznesenie Okresného súdu Malacky číslo konania 23Er/6262/2008 -15 zo dňa 6.10.2009 v časti trov exekúcie p o t v r d z u j e . Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Malacky napadnutým uznesením zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Jánovi Janecovi trovy exekúcie vo výške 40,29 Eur. O zastavení exekúcie súd rozhodol podľa § 31 ods. 1 v spojení s § 57 ods. 2 Ex. poriadku. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 1 Ex. poriadku a §§ 14, 15, 22 a 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Zb. v znení neskorších predpisov. Oprávnený nezložil preddavok na odmenu súdneho exekútora v stanovenej lehote a súdny exekútor navrhol, aby súd exekúciu zastavil. Proti uzneseniu podal odvolanie oprávnený, a aj súdny exekútor podal odvolanie voči výroku o trovách exekúcie. Oprávnený v dôvodoch odvolania poukázal na to, že zastavenie exekučného konania nie je opodstatnené. Zastavením exekúcie nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana oprávnenému, čím došlo k upretiu jeho práva garantovaného Ústavou a medzinárodnými zmluvami. Exekútor si môže právo na náhradu trov uplatniť nielen preddavkom, ale aj trovami exekučného konania a oprávnený sa výkonu svojho práva môže domáhať len exekúciou. Navrhol návrh na zastavenie exekúcie zamietnuť a pokračovať v exekúcii. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie navrhol použitie ustanovenia § 150 ods. 2 OSP - moderačné právo a primerane znížiť náhradu trov exekučného konania, pretože ide o konanie v drobných sporoch. V zákonnej lehote podal odvolanie voči trovám exekúcie i súdny exekútor. Odvolanie súdneho exekútora bolo zároveň i vyjadrením k odvolaniu oprávneného. Poukázal v ňom na to, že všetky vykonané úkony boli financované z prostriedkov súdneho exekútora a súdny exekútor nemôže ďalej dotovať oprávneného. Žiadal priznať trovy exekúcie vo vyčíslenej výške. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaniach. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor dňa 14.4.2009 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že oprávnený nezložil preddavok na odmenu súdneho exekútora v stanovenej lehote. Navrhol priznať trovy exekúcie v celkovej výške 248,93 Eur vrátane 19% DPH. Z ustanovenia § 202 ods. 2 OSP vyplýva, že odvolanie je možné v exekučnom konaní podať len v prípadoch, ak to výslovne stanoví zákon. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona. Osobitným zákonom je v danom prípade Exekučný poriadok - zákon číslo 233/1995 Z.z, ktorý výslovne upravuje, kedy v prípade zastavenia exekučného konania je prípustné odvolanie proti uzneseniu, a to v ustanovení § 58 ods. 4, podľa ktorého proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) je prípustné odvolanie. Podľa § 31 ods. 1 Exekučného poriadku, ak oprávnený nezloží preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov v lehote určenej exekútorom, súd môže na návrh exekútora exekúciu zastaviť. Preddavok na odmenu exekútora sa neskladá v prípade poverenia na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu. Ustanovenie § 31 ods. 1 Ex. poriadku je však osobitným ustanovením upravujúcim možnosť súdu zastaviť exekúciu. Neobsahuje však výslovnú úpravu o prípustnosti odvolania proti takému uzneseniu, ktorým súd zastavil exekúciu z dôvodu nezloženia preddavku na odmenu súdneho exekútora tak, ako je to napríklad v ustanovení § 50 ods. 4 Ex. poriadku /proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam/. Podľa § 218 ods. 1 OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré a) bolo podané oneskorene; b) bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený; c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné; d) nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2; ak boli dodržané podmienky podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1, e) rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie odmietol ako odvolanie podané voči rozhodnutiu, voči ktorému odvolanie nie je prípustné. Odvolateľ - oprávnený v časti trov exekúcie navrhol iba ich moderáciu súdom podľa § 150 ods. 2 OSP. Odvolací súd je však toho názoru, že ustanovenie § 150 ods. 2 OSP, vzťahujúce sa na rozhodovanie o trovách účastníkov súdneho konania, na rozhodovanie o trovách exekúcie súdneho exekútora nie je možné aplikovať. Pre rozhodovanie o trovách exekúcie v prípade zastavenia exekúcie platia totiž ustanovenia § 196, § 200 a § 203 Ex. poriadku. V danom prípade oprávnený odvolanie voči výroku o trovách exekúcie inými dôvodmi ako požiadavkou na zníženie trov exekúcie podľa § 150 ods. 2 OSP neodôvodňoval a súdny exekútor iba žiadal priznať trovy exekúcie vo vyčíslenej výške. Preto súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov podaných odvolaní. Ust. § 203 Ex. poriadku upravuje náhradu trov exekúcie za situácie, keď dôjde k zastaveniu exekúcie. Pripúšťa výnimku zo zásady zakotvenej v ust. § 197 ods. 1 Ex. poriadku, že trovy exekúcie znáša povinný. Ide o prípad, ak k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného (§ 203 ods. 1 Ex. poriadku), alebo ak exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2 Ex. poriadku). Podľa § 203 ods. 1 Ex. poriadku 1 ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. V danom prípade prichádza do úvahy pri rozhodovaní o náhrade trov súdneho exekútora aplikácia ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože k vymoženiu pohľadávky oprávneného nedošlo a oprávnený nezaplatil preddavok súdnemu exekútorovi. Prvostupňovým súdom boli súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie v celkovej výške 40,29 Eur / t.j. 1.214,- Sk/, z čoho bolo podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky priznané 13,28 Eur /400,- Sk/ a DPH vo výške 2,52 Eur /76,- Sk/ za 2 hodiny účelne vynaložené na exekúciu, ďalej 16,60 Eur /500,- Sk/ a DPH vo výške 3,15 Eur /95,- Sk/ boli priznané podľa § 15 ods. 1 vyhlášky za 5 úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných paušálnou odmenou a ďalej bola priznaná náhrada hotových výdavkov vo výške 3,98 Eur /120,- Sk/ a 19% DPH vo výške 0,76 Eur /22,80 Sk/. Neboli priznané súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celej vyčíslenej výške - t.j. vo výške 248,93 Eur, pretože rozdiel oproti priznaným trovám exekúcie 40,29 Eur, ktorý bol napadnutý odvolaním, spočíval jednak v tom, že súdny exekútor si účtoval každý úkon v trvaní 20 minút za 1 začatú hodinu sadzbou 6,64 Eur a ďalej v súdom nepriznanej náhrade: - za úkony exekučnej činnosti spracovanie a zaevidovanie návrhu na vykonanie exekúcie a vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia v rozsahu 20 minút, za zaevidovanie poverenia na vykonanie exekúcie 20 minút a za upovedomenie o začatí exekúcie 20 minút, nakoľko ide o administratívne práce alebo ich náhrada je zahrnutá v odmene za získanie poverenia, - za úkony exekučnej činnosti žiadosť o súčinnosť Sociálnej poisťovne v rozsahu 20 minút, žiadosť o súčinnosť registra obyvateľov v rozsahu 20 minút a žiadosť o súčinnosť registra obyvateľov Banská Bystrica v rozsahu 20 minút, nakoľko tieto úkony boli uplatnené a priznané v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky a to za zisťovanie platiteľa mzdy a zisťovanie bydliska povinného, - za príkaz na prikázanie pohľadávky z účtu v banke, nakoľko tento úkon vykonal súdny exekútor v rozpore s ustanovením § 95 Ex. poriadku - ktorý vyžaduje, aby príkaz bol doručený do tej banky, ktorá vedie účet povinného, - za doručenie príkazu na začatie exekúcie a 5 x doručenie exekučného príkazu, z rovnakého dôvodu, - náhradu nákladov na vypracovanie spisu, nakoľko súdny exekútor nepreukázal vynaloženie týchto hotových výdavkov. Prechodné ustanovenie k vyhláške MS SR - § 27a vyhlášky stanovuje, že v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. V danom prípade bolo exekučné konanie začaté dňa 9.10.2006. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2007, sp. značky 1 MCdo 7/2006 citujeme: „Pri výpočte odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov je určujúci čas potrebný na vykonanie exekúcie bez zreteľa na počet úkonov, ktoré si exekúcia vyžaduje. Sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe tohto súčtu určenie odmeny podľa § 14 ods. 2 vyhlášky je v súlade s jej ustanovením § 14 ods. 1 písm. a). Z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Bez relevancie je početnosť jednotlivých úkonov. Tomuto výkladu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky, ktoré odmenu určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekúcie (taxatívne vymenované v § 15 ods. 1 vyhlášky). Ak by zákonodarca vychádzal z toho, že základná hodinová sadzba 200,- Sk patrí za každú, aj začatú hodinu úkonu exekučnej činnosti, bol by použil v § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky formuláciu ako v písm. b) tohto ustanovenia. Nestalo sa tak, potom nie je v rozpore s § 14 ods. 1 písm. a) sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenie odmeny vo výške podľa ustanovenia § 14 ods. 2 vety prvej vyhlášky. Pokiaľ by bolo úmyslom zákonodarcu oceňovať samostatne každý úkon exekučnej činnosti, ktorý nie je uvedený v § 15 ods. 1 vyhlášky, výslovne by to vyjadril v § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky“. Odvolací súd sa teda v plnom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa o nepriznanej časti odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a/ a b/ a § 15 ods. 1 vyhlášky ako aj náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky a je toho názoru, že prvostupňovým súdom bolo rozhodnuté správne. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP ako vecne správne potvrdil. O trovách účastníkov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 214 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP. Povinnému však právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli . Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.