Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/356/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407203047 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1407203047.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, proti odporcom: X. K. C., D. N. X, D., X. O. C., D. N. X, D., T..Č.. Ú. na C. T. , N. XX, H. R., zast.: JUDr. Milanom Hanulom, Šustekova 2, Bratislava, o vypratanie bytu, o odvolaniach navrhovateľa a odporcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo 7. 6. 2010, č.k. 4C 40/07-134, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo 7. 6. 2010, č.k. 4C 40/07-134 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom v 1. a 2. rade povinnosť vypratať a po vyprataní protokolárne odovzdať 2- garzónku I. kategórie, číslo bytu 25, nachádzajúci sa na IV. poschodí bytového domu na N. B.. Č.. X C. Bratislave, do 15 dní po tom, ako im bude zo strany navrhovateľa zabezpečený prístrešok. Odporcom tiež uložil povinnosť, aby navrhovateľovi zaplatili spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v sume 1.973,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku . Po vykonanom dokazovaní mal súd prvého stupňa za preukázané, že medzi účastníkmi vznikol záväzkovo-právny vzťah, nájomná zmluva. Navrhovateľ a odporcovia v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 8. 1. 2002 nájomnú zmluvu k bytu v „Dome mladej rodiny“, predmetom ktorej bol vyššie uvedený byt s dobou nájmu od 15. 1. 2002 do 14. 1. 2003. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy je Štatút Domu mladej rodiny. Dodatkom č. 2 z 18. 11. 2003 bola účastníkmi predĺžená doma nájmu k predmetnému bytu do 14. 1. 2005. V zmysle Štatútu Domu mladej rodiny bolo možné nájomnú zmluvu uzatvoriť len na dobu určitú a predĺžiť obdobie nájmu jednorázovo. Táto nájomná zmluva sa podľa štatútu uzatvárala len s rodinami s maloletými deťmi, manželským párom, kde ani jeden z manželov v čase jej uzavretia nepresiahol vek 35 rokov a aspoň jeden z manželov musel byť stavebným sporiteľom s cieľovou sumou stavebného sporenia min. 500.000,- Sk. Podľa názoru súdu preto pri nájomných zmluvách so štatútom „ Domu mladej rodiny“ ide o byty v domoch osobitného určenia. Odporcom v 1. a 2. rade zanikol nájom dohodnutý na dobu určitú dňa 14. 1. 2005, preto boli povinní byt vypratať a odovzdať navrhovateľovi dňom 15. 1. 2005. Napriek tejto skutočnosti však podľa zhodných vyjadrení účastníkov stále byt užívajú, na nájomnom im vznikol dlh za obdobie od 1. 1. 2000 do 31. 5. 2010 vo výške 465,76 Eur . Odporcovia v 1. a 2. rade poukazovali na svoju nepriaznivú finančnú situáciu. Majú tri maloleté deti, jedno v predškolskom zariadení a dve v povinnej školskej dochádzke, z toho dve sú dlhodobo choré. Odporkyňa v 1. rade bola dlhodobo na materskej a odporca v 2. rade vo väzbe. Zamestnaní boli len príležitostne. Preto im vznikol dlh na nájomnom, ktorý však podľa vyjadrenia strán postupne splácajú. Odporcovia v 1. a 2. rade spoločne potvrdili, že si uvedomujú, že nájom bytu v Dome mladej rodiny uplynul skončením doby, na ktorú bol dohodnutý a boli upovedomení navrhovateľom, že ich žiadosti o odkúpenie nie je možné vyhovieť. Nakoľko sú v nepriaznivej bytovej a finančnej situácii, požiadali navrhovateľa o pridelenie obecného bytu, o ktorom sa zatiaľ nerozhodlo. V súčasnosti je odporkyňa v 1. rade nezamestnaná, odporca v 2. rade je od 15. 4. 2010 vo výkone trestu odňatia slobody. Bolo preukázané, že odporcovia v 1. a 2. rade užívajú byt bez právneho titulu. Súd preto žiadosti navrhovateľa vyhovel a zaviazal odporcov v 1. a 2. rade na povinnosť byt vypratať a po vyprataní protokolárne odovzdať predmetný byt po tom, ako im bude zo strany navrhovateľa zabezpečený prístrešok. Súd poukázal na ust. § 2 ods. 1 až 3 zák. č. 189/1992 Zb. s tým, že prístrešok dal súd povinnosť zabezpečiť navrhovateľovi z dôvodu, že ide o nájom bytu osobitného určenia, odporcovia v 1. a 2. rade ako jeho nájomcovia spolu s tromi maloletými deťmi nemajú v súčasnosti kde bývať, o ich ďalšej bytovej otázke ako slabšej rodiny doposiaľ navrhovateľom nebolo rozhodnuté. Súd mal preukázané, že odporkyňa v 1. rade spolu s maloletými deťmi sa nachádzajú v hmotnej núdzi , o čom súd nemal pochybnosti, a iný príjem ani majetok vyššej hodnoty nemajú. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., tak, že navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku 1.973,- Eur, keď mal v konaní neúspech len v pomerne nepatrnej časti a rozhodnutie záviselo od úvahy súdu. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, aj odporcovia. Navrhovateľ podal odvolanie len proti výroku rozsudku o jeho povinnosti zabezpečiť odporcom bytovú náhradu - prístrešok. Poukázal na to, že ako vlastník nehnuteľnosti prenajal odporcom predmetný byt len na dobu určitú s tým, že po predĺžení doby nájmu do 14. 1. 2005 už nájomnú zmluvu odporcom viac nepredĺžil, nakoľko nepreukázali splnenie podmienok stanovených Štatútom domu mladej rodiny. Odporcovia tak užívajú predmetný byt od 15. 1. 2005 bez právneho dôvodu. Návrh na začatie konania navrhovateľ podal dňa 6. 2. 2007, nakoľko odporcovia ani v dodatočnej lehote byt neodovzdali. Poukázal na ust. § 712a ods. 9 OZ a na § 2 ods. 2 a § 4 zákona č. 189/1992 Zb. s tým, že uloženie povinnosti zabezpečiť odporcom bytovú náhradu - prístrešie, nemá oporu v žiadnom zákone. Súd toto svoje rozhodnutie odôvodnil skutočnosťou, že podľa jeho názoru ide o nájom bytu osobitného určenia, ako aj sociálnou situáciou odporcov. Podľa navrhovateľa odporcovia sa v zmysle ust. zákona č. 599/2003 Z.z. nepovažujú za osoby v hmotnej núdzi. Je pravdou, že majú tri maloleté deti, avšak dve sú školopovinné a tretie navštevuje materskú školu, t. j. odporkyňa v 1. rade sa môže riadne zamestnať, prípadne požiadať o podporu v nezamestnanosti, prípadne o dávky v hmotnej núdzi, o čo odporkyňa v 1. rade nepožiadala. Odporca v 2. rade je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Sám zákonodarca nepriaznivú sociálnu situáciu, t.j. hmotnú núdzu spája s bytovou náhradou len v prípade, ak ide o zánik nájomného pomeru výpoveďou v súlade s § 711 ods. 1 písm. d) OZ ( §712a ods. 3 OZ ), a nie uplynutím doby nájmu. Taktiež v zmysle Štatútu domu mladej rodiny možno dobu nájmu predĺžiť o jeden rok, pričom celková doba nájmu nesmie presiahnuť šesť rokov. O uvedených podmienkach boli odporcovia informovaní, avšak vypratávaný byt užívajú od 15. 1. 2002, t. j. viac ako 8 rokov. Podľa navrhovateľa, aj keď prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, vo svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu v časti bytovej náhrady a odporcom uložil povinnosť vypratať predmetný byt bez nároku na akúkoľvek bytovú náhradu. Odporkyňa v 1. rade vo svojom odvolaní vytkla súdu prvého stupňa, že v priebehu konania nezobral do úvahy všetky okolnosti prípadu, a to predovšetkým skutočnosť, za akých podmienok bol pridelený odporcom predmetný byt. Nestotožňuje sa s tvrdením navrhovateľa o údajnej výške nájomného za obdobie od 1. 1. 2000 do 31. 5. 2010 vo výške 465,76 Eur. Poukázala na to, že v samotnom žalobnom návrhu je uvedená doba pridelenia predmetného bytu až od 15. 1. 2002. Zo strany odporcov boli splnené aj ďalšie podmienky pridelenia bytu v zmysle Štatútu, čo navrhovateľ žiadnym relevantným spôsobom v priebehu konania nespochybnil a svoj žalobný návrh opiera iba o konštatovanie, že byt je zo strany odporcov od 15. 1. 2005 užívaný neoprávnene. Len chybou jej právneho vedomia, resp. chybou samotného súdu, ktorý ju nevyzval, aby predložila všetky potrebné doklady na svoju obranu, tieto nepredložila. Navrhovateľ ani súd sa nezaoberali údajným odmietnutím bytu prideleného Mestskou časťou Bratislava - Petržalka odporcami ( výška dlhu na nájomnom po predchádzajúcom nájomcovi ). Namietla tiež, že pri ukončovaní dokazovania ju sudkyňa nesprávne poučila podľa § 120 ods. 4 O.s.p., pričom jej povedala, že podanie iných návrhov na doplnenie dokazovania je zbytočné, lebo situácia je aj tak jasná a nič to nezmení na danej situácií a na rozhodnutí súdu. Týmto ju vlastne zahriakla, aby už nepodávala žiadne iné návrhy na vykonanie dôkazov. Odporkyňa v 1. rade pritom súd upovedomila o tom, že jej manžel bol vzatý do výkonu trestu. Nevedela, čo má robiť, čo má súdu predložiť, a čo nie. Preto nebola schopná riadnym spôsobom sa brániť. Súd ju tiež nepoučil v zmysle ust. § 30 O.s.p., inak by túto možnosť využila, nakoľko je osobou, ktorá nepozná zákony a nemá finančné prostriedky na právne zastúpenie, ani na súdne trovy, nakoľko je v hmotnej núdzi. Pri určení súdneho poplatku súd tiež nesprávne vychádzal z trhovej ceny vypratávanej nehnuteľnosti v rozpore s položkou 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov. Navrhla preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil údu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odporca v 2. rade vo svojom odvolaní okrem totožných odvolacích námietok, aké uviedla odporkyňa v 1. rade, uviedol aj to, že mu súd ako účastníkovi konania pred vydaním uznesenia podľa § 120 ods. 4 O.s.p. neumožnil predložiť všetky dôkazy, hoci sa z objektívnych príčin ( výkonu trestu odňatia slobody ) nemohol zúčastniť pojednávania dňa 17. 5. 2010. O tejto skutočnosti bol súd informovaný, o čom svedčí aj zápisnica z pojednávania. Rozhodnutie súdu o zabezpečení prístrešku pre odporcov je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na zdravotný stav ich detí s tým, že trpia rôznymi chorobami, o čom bolo do súdneho spisu založených viacero lekárskych potvrdení. Namietol, že navrhovateľ v priebehu celého konania nepreukázal naliehavý právny záujem na vypratanie predmetného bytu, a súd sa v priebehu konania s touto otázkou nezaoberal. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. K odvolaniu navrhovateľa zaujala písomné stanovisko odporkyňa v 1. rade s tým, že navrhovateľ si je vedomý, že do situácie, do ktorej sa dostali odporcovia, vo veľkej miere zapríčinil on, resp. Mestská časť Bratislava - Petržalka. Dňa 30. 6. 2010 požiadala navrhovateľa o prednostné pridelenie obecného bytu, pričom dňa 27. 7. 2010 dostala zamietavú odpoveď, odôvodnenú nesplnením podmienok na nájom obecného bytu a konštatovaním, že odporcovia súčasne užívajú dvojgarzónku I. kategórie na N. B.. Č.. X C. Bratislave, ktorej vlastníkom je Hlavné mesto Bratislava, ako aj s poukazom na prebiehajúci súdny spor o vypratanie bytu, v ktorom bola odporcom priznaná bytová náhrada - prístrešie. Z uvedených dôvodov údajne nie je bytová otázka odporcov natoľko naliehavá, aby boli prednostne riešení. Požiadavka navrhovateľa je nehumánna a odporujúca dobrým mravom, a to z hľadiska sociálneho a oprávnených záujmov troch maloletých detí, ktorých starostlivosť zabezpečuje sama odporkyňa v 1. rade, nakoľko jej manžel je vo výkone trestu. Žiada preto, aby bol navrhovateľ zaviazaný k poskytnutiu náhradného ubytovania, a nielen prístrešku. K odvolaniu odporcov zaujal písomne stanovisko navrhovateľ. Tvrdenia odporcov, že neboli riadne poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p., považuje za účelové. V predmetnej veci bolo vytýčených niekoľko pojednávaní, pričom obaja odporcovia sa na pojednávaniach konaných dňa 13. 10. 2008, 2. 3. 2009, 4. 5. 2009, 9. 9. 2009 a 25. 11. 2009 osobne zúčastnili. Z ich strany neboli počas celých troch rokov navrhované žiadne dôkazy preukazujúce skutočnosť, že návrh navrhovateľa bol podaný nedôvodne. S tvrdením odporcu v 2. rade, že sa pojednávania konaného dňa 17. 5. 2010 nezúčastnil z objektívnych príčin, nesúhlasí. Odporca v 2. rade je v kontakte so svojou manželkou, od ktorej sa termín pojednávania musel dozvedieť. Navyše odporca v 2. rade je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody, t.j. vlastným konaním a nerešpektovaním zákonov SR vznikla z jeho strany subjektívna príčina nemožnosti dostavenia sa na pojednávanie. Čo sa týka námietky ohľadne nedostatku naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na tomto konaní, poukázal na to, že touto otázkou nemal súd prvého stupňa dôvod sa zaoberať. Okolnosťami odmietnutia prideleného bytu Mestskou časťou Bratislava-Petržalka, sa súd prvého stupňa zaoberal nad rámec zisťovania skutkového stavu, pričom uvedená skutočnosť je v danom súdnom spore irelevantná. Navrhovateľ má tiež za to, že odporcom nebola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko neboli splnené podmienky ust. § 30 O.s.p.. Opätovne zdôraznil, že uloženie povinnosti zabezpečiť odporcom bytovú náhradu nemá oporu v žiadnom zákone. Čiže skutočnosť, či sa odporcovia starajú o maloleté deti, ako aj ich zdravotný stav, je v danom prípade irelevantná. Zopakoval, že neobstojí ani tvrdenie odporcov ohľadne sociálneho aspektu, nakoľko sám zákonodarca nepriaznivú sociálnu situáciu, hmotnú núdzu spája s bytovou náhradou len v prípade, ak ide o zánik nájomného pomeru výpoveďou v súlade s § 711 ods. 1 písm. d) OZ, a nie uplynutím doby nájmu. O údajnej výške dlžného nájomného navrhovateľ súd nezavádzal. Vzhľadom na skutočnosť, že má veľký počet nájomcov a užívateľov bytov, nemôže pred zobrazením údajov o konkrétnom užívateľovi bytu uviesť presný dátum vzniku doby jeho nájmu, t.j. uvedie sa jednotný dátum 1. 1. 2000, avšak systém má nahodeného konkrétneho užívateľa odo dňa jeho skutočného vzniku doby nájmu. To znamená, že údaje o výške nedoplatku boli správne. Skutočnosť, či odporcovia majú alebo nemajú nedoplatok na nájomnom a preddavkoch za služby spojené s užívaním bytu v súčasnej dobe, je taktiež irelevantná, nakoľko nájom sa skončil uplynutím doby nájmu, a nie výpoveďou. Čo sa týka námietky odporkyne v 1. rade o údajne nesprávnom vyrubení súdneho poplatku za návrh, poukázal na ust. § 18a zákona o súdnych poplatkoch s tým, že súdny poplatok bol vyrubený v znení účinnom ku dňu podania návrhu navrhovateľom. Navrhovateľ preto žiada, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu v časti bytovej náhrady a uložil odporcom povinnosť vypratať predmetný byt bez nároku na akúkoľvek bytovú náhradu, a aby odporcov zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania vo výške súdneho poplatku zaplateného za podanie odvolania navrhovateľom. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p. ) prejednal vec v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na zmenu napadnutého rozsudku. V prejednávanej veci bola v konaní pred súdom prvého stupňa postupom súdu znemožnená účastníkom konania realizácia ich procesných práv priznaných im v občianskom súdnom konaní za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K tomuto dospel odvolací súd po tom, čo sa oboznámil s odvolacími námietkami účastníkov konania a s obsahom spisu a napadnutého rozhodnutia. Zákonom č. 353/2003 Z.z., ktorým bolo s účinnosťou od 1. 9. 2003 zmenené ustanovenie § 30 O.s.p., bola zavedená osobitná poučovacia povinnosť súdu poučiť účastníka o možnosti žiadať o zástupcu z radov advokátov, podľa ktorej musí byť účastník zo zákona o takejto možnosti poučený. Z obsahu spisu však vyplýva, že k takémuto poučeniu účastníkov v priebehu konania nedošlo. Súd prvého stupňa tiež nepostupoval správne, keď vec prejednal a ukončil dokazovanie na pojednávaní konanom dňa 17. 5. 2010 v neprítomnosti odporcu v 2. rade, napriek skutočnosti, že tomuto nemohlo byť účinne doručené predvolanie na pojednávanie náhradným doručením, keďže v čase doručovania predvolania ( od 15. 4. 2010 ) sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody. Súd odporcu v 2. rade riadne neupovedomil ani o termíne pojednávania, na ktorom rozhodol v merite veci, čím porušil jeho právo na riadny prístup k súdu. Čo sa týka merita sporu, súd prvého stupňa citoval ust. §§ 2 ods. 1 až 3, 4 zák. č. 189/1992 Zb. a § 712a ods. 9 OZ s tým, že navrhovateľovi uložil povinnosť zabezpečiť odporcom prístrešok z dôvodu, že ide o nájom bytu osobitného určenia. Ako však súd prvého stupňa dospel k záveru, že ide o nájom bytu v dome osobitného určenia, nijako neskonkretizoval. Pre odvolací súd, aj pre účastníkov konania je preto rozhodnutie súdu v tejto časti nepreskúmateľné. Aj nedostatočným odôvodnením rozsudku bola odňatá reálna možnosť účastníkom konať pred súdom. Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie, v rámci ktorého súd prvého stupňa po odstránení týchto procesných pochybení opätovne vo veci rozhodne, a rozsudok podľa § 157 ods. 2 O.s.p. riadne odôvodní. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci ( § 224 ods. 3, § 142 ods. 1 O.s.p. ). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.