Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/258/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407218739 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1407218739.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Eleny Ďuranovej a JUDr. Juraja Považana, v právnej veci navrhovateľa: M.. A.. U. S., L.., C. A. X, C., zastúpený spoločnosťou Niku & Partners, s. r. o. so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava proti odporkyni: Z.. T. S., C. E. X, C., zastúpená advokátom JUDr. Jánom Čarnogurským so sídlom Dostojevského rad 1, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa aj odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 06.05.2010 č.k. 21C 139/2007-228 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaslať navrhovateľovi na adresu Justičná 9, 811 07 Bratislava list s nasledovným obsahom: "Vážený pán M.. A.. S., L.., touto cestou sa Vám ospravedlňujem za to, že som po oznámení výsledkov písomnej časti štátnej záverečnej skúšky z medzinárodného práva na Katedre medzinárodného práva a európskych štúdií dňa 4.6.2007 pred členmi skúšobnej komisie uviedla, že dôvodom môjho neúspechu na písomnej časti predmetnej skúšky mala byť skutočnosť, že ste mali záujem ma dostať do postele, ale ja som odmietla. Ďalej sa Vám ospravedlňujem za nižšie uvedené nepravdivé tvrdenia o Vašej osobe resp. o Vašich vyjadreniach uvedených v mojom liste zo dňa 14.6.2007 s označením "Žiadosť o preskúmanie rozhodnutia", ktorý som adresovala dekanovi PF UK v Bratislave pánovi M.. A.. Z. N., L.. Predovšetkým chcem uviesť, že nie sú pravdivé moje tvrdenia, že ste ma mali sexuálne obťažovať, ponúknuť mi alkohol, správať sa ku mne slizko, hladkať ma po kolenách, mať narážky na moje poprsie a pozvať ma na večeru. Pravdivé nie sú ani moje tvrdenia o tom, že z Vás páchlo a že ste ťažko artikulovali. Ďalej sa Vám ospravedlňujem za moje nepravdivé tvrdenia o tom, že ste členom skúšobnej komisie dali príkaz na nekorektný a sprísnený spôsob hodnotenia písomnej časti mojej štátnej skúšky z medzinárodného práva dňa 4.6.2007. Tiež chcem uviesť, že nie je pravdivé moje tvrdenie, podľa ktorého ste mi mali povedať, že keď som chorá, nemám čo študovať a že nie som prvá, ktorú ste vyhodil zo školy. Za všetky nepríjemnosti, ktoré som Vám mojim konaním spôsobila, sa Vám ospravedlňujem. S úctou T. S.. Odporkyňa je povinná zaslať dekanovi PF UK v Bratislave na adresu PF UK Sekretariát dekana, Šafárikovo nám. 6, Bratislava list nasledovného znenia. "Vážený pán dekan, listom zo dňa 14.6.2007 som žiadala o preskúmanie rozhodnutia o vylúčení zo štúdia zn.: ŠO 2622/2007 D IV/7, pričom v predmetnom liste som okrem iného uviedla o vedúcom Katedry medzinárodného práva a európskych štúdií PF UK v Bratislave pánovi M.. A.. U. S., L.., že ma mal sexuálne obťažovať, ponúknuť mi alkohol, správať sa ku mne slizko, hladkať ma po kolenách, mať narážky na moje poprsie a pozvať ma na večeru. Uvedené tvrdenia nie sú pravdivé. Pravdivé nie sú ani moje tvrdenia o tom, že z pána M.. A.. S., L.. páchlo a že menovaný ťažko artikuloval. Pravdivé tiež nie sú moje tvrdenia o tom, že pán M.. A.. S., L.. dal členom skúšobnej komisie príkaz na nekorektný a sprísnený spôsob hodnotenia písomnej časti mojej štátnej skúšky z medzinárodného práva dňa 4.6.2007. Napokon chcem uviesť, že nie je pravdivé moje tvrdenie, podľa ktorého mi mal M.. A.. S., L.. povedať, že keď som chorá, nemám čo študovať a že nie som prvá, ktorú vyhodil zo školy. S úctou T. S.. Vo zvyšku súd návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 2.8.2007, po pripustení zmeny návrhu v časti petitu na pojednávaní 23.4.2010 domáhal vydania rozsudku, v ktorom by súd zaviazal odporkyňu ospravedlniť sa navrhovateľovi napísaním listu na jeho adresu s textom, ktorý je uvedený vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa a ospravedlniť sa navrhovateľovi napísaním listu dekanovi PF UK na adresu sekretariátu dekana s textom, ktorý je rovnako uvedený vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa. Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal aj zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 16.594,96 euro od odporkyne. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že je vedúcim E. Z. S. B. G. Š.Í. S. U. V. E. N. C.. Odporkyňa bola externou študentkou Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Odporkyňa sa dňa 4.6.2007 zúčastnila dekanského opravného termínu štátnej skúšky z medzinárodného práva, neurobila písomnú časť štátnej skúšky, preto nebola pripustená na ústnu časť záverečnej skúšky. Po vyhlásení výsledkov písomnej časti štátnej skúšky sa odporkyňa pred členmi skúšobnej komisie vyjadrila tak, že dôvodom jej neúspechu na štátnej skúške je to, že navrhovateľ ju mal záujem dostať do postele, ale navrhovateľka to odmietla. Uvedené tvrdenia zopakovala aj na chodbe pred katedrou v prítomnosti študentov, ktorí sa v ten deň tiež zúčastnili skúšky. Týmto konaním aktivita odporkyne namierená proti navrhovateľovi neprestala a listom zo dňa 14.6.2007 sa obrátila na dekana PF UK Doc. JUDr. Mariána Vrabka, CSc. so žiadosťou o preskúmanie rozhodnutia o vylúčení odporkyne zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek. V žiadosti odporkyňa uviedla, že navrhovateľ ju sexuálne obťažoval, bol voči nej zaujatý, diskreditoval ju a pokúsil sa o likvidáciu jej osoby. Odporkyňa v žiadosti ďalej opisuje stretnutie s navrhovateľom, na ktorom jej mal údajne ponúknuť alkohol, vraj z neho páchlo, ťažko artikuloval a mal sa k odporkyni správať slizko, mal ju hladkať po kolenách, mať narážky na jej poprsie a tiež ju pozvať na večeru. Odporkyňa v žiadosti uviedla, že navrhovateľ mal vysloviť názor, že ak je odporkyňa chorá, nemá čo študovať a nie je prvá, ktorú vyhodil zo školy. V žiadosti píše, že spôsob hodnotenia jej písomnej časti štátnej skúšky bol nekorektný, sprísnený, doplnený v jej neprospech na príkaz navrhovateľa. Tvrdenia odporkyne uvádzané v žiadosti zo dňa 14.6.2007 sa nezakladajú na pravde, nikdy sa nestali, cieľom navrhovateľky bolo poškodiť osobu navrhovateľa. Opísané konanie odporkyne je zásahom do osobnostných práv navrhovateľa, zásahom neoprávneným a súčasne objektívne spôsobilým privodiť navrhovateľovi ujmu. Vzhľadom na závažnosť ujmy, ktorú odporkyňa navrhovateľovi spôsobila, je v danom prípade opodstatnený aj nárok navrhovateľa na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Odporkyňa uviedla, že na štátnej skúške z medzinárodného práva sa o osobe navrhovateľa nevyjadrovala a v žiadosti o preskúmanie rozhodnutia zo dňa 14.6.2007 mohla uvádzať a popisovať svoje skúsenosti s navrhovateľom, pretože jej to umožňuje § 55 ods. 3 zákona číslo 131/2002 Z. z. o vysokých školách, ktorý stanovuje, že nikoho nemožno prenasledovať v súvislosti s výkonom práv. Odporkyňa nemôže byť postihovaná za to, že na pedagóga podala sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania. Z uvedených dôvodov navrhla návrh zamietnuť. Súd prvého stupňa mal za preukázané že odporkyňa svojim konaním neoprávnene zasiahla do chráneného osobnostného práva navrhovateľa, do jeho práva na česť a ľudskú dôstojnosť, pričom tento neoprávnený zásah bol objektívne spôsobilý ohroziť osobnosť navrhovateľa. Navrhovateľ sa domáhal ochrany osobnosti v súvislosti s dvoma udalosťami, pri ktorých odporkyňa zasiahla do jeho osobnostných práv. Na štátnej skúške z medzinárodného práva dňa 4.6.2007 sa verejne, pred členmi skúšobnej komisie vyjadrila, že štátnu skúšku neurobila preto, lebo navrhovateľ ju mal záujem dostať do postele, ale odporkyňa odmietla. Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní 2.10.2009 poprela túto skutočnosť, uviedla, že sa nikdy takto o navrhovateľovi nevyjadrila. Z výpovedí svedkov JUDr. Kataríny Kalesnej, JUDr. Michala Ďuriša, JUDr. Radoslava Semana, JUDr. Petra Lysinu a aj z výpovede svedka Tomáša Ľalíka, ktorého navrhla v konaní vypočuť samotná odporkyňa však vyplynulo, že odporkyňa sa na adresu navrhovateľa vyjadrila dňa 4.6.2007 tak, že štátnu skúšku neurobila preto, lebo navrhovateľ ju mal záujem dostať do postele, ale odporkyňa odmietla, pričom sa takto vyjadrila nielen pred členmi skúšobnej komisie, ale aj pred študentmi. Po vykonanom dokazovaní už aj samotná odporkyňa pripustila, že sa o navrhovateľovi dňa 4.6.2007 takto mohla vyjadriť, vyjadrenie ospravedlňovala tým, že išlo o skratové konanie, pretože členovia skúšobnej komisie tým, že odporkyni nedovolili nahliadnuť do opravenej písomky jej znemožnili argumentovať racionálne, priviedli ju do stavu, že reagovala podráždene. Odporkyňa svoje výroky ospravedlňovala tiež vyjadrením psychologičky zo dňa 22.4.2010. Na tento dôkaz však nemožno prihliadnuť. Účastníci boli predvolaní na pojednávanie a mali povinnosť označiť dôkazy, ktoré má súd vykonať v súlade s § 118a ods. 1, 2 O. s. p. najneskôr do skončenia prvého pojednávania. Z vyjadrenia psychologičky vyplýva, že odporkyňa vyhľadala jej pomoc v roku 2005, t. j. nešlo o dôkaz, ktorý by vyšiel najavo po prvom pojednávaní. Tým, že sa odporkyňa o navrhovateľovi dňa 4.6.2007 vyjadrila tak, že štátnu skúšku neurobila preto, lebo navrhovateľ ju mal záujem dostať do postele, ale ona odmietla, dopustila sa neoprávneného zásahu, pretože šírila o navrhovateľovi nepravdivú informáciu, nepravdivo ho obvinila z amorálneho správania, zasiahla do osobnostného práva navrhovateľa /práva na česť a dôstojnosť/. Išlo o neoprávnený zásah objektívne spôsobilý privodiť navrhovateľovi ujmu, preto súd zaviazal odporkyňu ospravedlniť sa navrhovateľovi za takýto neoprávnený zásah. Druhou udalosťou, pri ktorej malo dôjsť k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa bolo uvedenie konkrétnych výrokov v žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o vylúčení odporkyne zo štúdia zo dňa 14.6.2007, kde odporkyňa okrem iného uviedla, že navrhovateľ ju sexuálne obťažoval, ponúkal jej alkohol, správal sa k nej slizko, hladkal ju po kolenách, mal narážky na poprsie odporkyne, pozýval ju na večeru, z navrhovateľa páchlo, ťažko artikuloval, členom skúšobnej komisie dal príkaz na nekorektný a sprísnený spôsob hodnotenia písomnej časti jej štátnej skúšky z medzinárodného práva dňa 4.6.2007, že jej navrhovateľ povedal, že keď je chorá, nemá čo študovať a nie je prvá, ktorú vyhodil zo školy. Skutočnosť, že uvedené výroky odporkyňa v žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o vylúčení zo štúdia zo dňa 14.6.2007 uviedla, nebola sporná, žiadosť ako dôkaz navrhovateľ do spisu založil súčasne s podaným návrhom. Medzi účastníkmi tiež nebolo sporné, že odporkyňa v súlade s článkom 25 odsekom 9 Študijného poriadku UK v Bratislave, Právnickej fakulty mohla do 8 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o vylúčení zo štúdia podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia orgánu, ktorý ho vydal, t. j. dekanovi. Zo štatútu tiež vyplynulo, že dekan, ak žiadosti nevyhovie, postúpi ju s dokumentáciou na rozhodnutie rektorovi. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. 11 OZ, ust. § 13 OZ, konštatujúc, že neoprávneným zásahom je zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Podľa ustálenej súdnej praxe o takýto zásah nejde okrem iného aj vtedy, ak je zásah dovolený zákonom, avšak len vtedy, ak nie sú prekročené stanovené medze. Ide o situácie, kedy nad individuálnymi záujmami jednotlivých fyzických osôb, do ktorých osobnosti je zasahované, prevláda závažnejší, významnejší verejný alebo individuálny záujem. Tento zásah do osobnostných práv zostáva povoleným za predpokladu, že sa stal primeraným spôsobom a ak nie je v rozpore s takými oprávnenými záujmami fyzickej osoby, na ktorých je potrebné s ohľadom na zabezpečenie elementárnej úcty k dôstojnosti osobnosti za všetkých okolností bezpodmienečne trvať. T. j. táto licencia nie je daná tam, kde sa konajúca osoba pri posudzovanom zásahu proti osobnostným právam oprávneného dopustí excesu. Je pravdou, že právom odporkyne bolo podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o vylúčení. Sama navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že účelom a cieľom žiadosti bolo, aby jej dekan fakulty umožnil ukončiť štúdium, za ktoré zaplatila za šesť rokov vyše pol milióna korún. Podľa názoru súdu však napísaním uvedených výrokov žiadnym spôsobom nemohla navrhovateľka dosiahnuť cieľ, ktorý žiadosťou sledovala. Musela si byť vedomá, že difamujúce informácie o navrhovateľovi dekanovi poskytuje po vyše dvoch rokoch od udalosti, ktorú v žiadosti opisovala /vo výpovedi navrhovateľka uviedla, že udalosť, ktorú v žiadosti opisovala sa stala 3.3.2005/ a po uplynutí tak dlhej doby nebolo objektívne možné tvrdenia odporkyne v žiadosti zo dňa 14.6.2007 prešetriť. Odporkyňa navyše ani v žiadosti neuvádzala, kto jej tvrdenia môže dosvedčiť a pred súdom nenavrhla vykonať žiaden dôkaz na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Sama navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že jej trvalo dlhú dobu, kým prišla na to, kto stojí za jej neúspechmi až napokon začiatkom roku 2006 dospela k záveru, že to musí byť navrhovateľ. Ako však odporkyňa dospela k takémuto záveru, bližšie súdu nevysvetlila, t. j. ide len o jej domnienky, konštrukcie a špekulácie odporkyne. Napriek tomu sa o osobe v žiadosti o preskúmanie rozhodnutia vyjadrila jednoznačne difamujúco, urážlivo. Je úlohou súdu, aby na základe konkrétnych okolností daného prípadu zvážil, či výrok je takej intenzity, že zasahuje do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa a či je situácii primeraný. Podľa názoru súdu odporkyňa pri písaní žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o vylúčení prekročila stanovené medze, na ktoré je potrebné s ohľadom na zabezpečenie elementárnej úcty k dôstojnosti navrhovateľa bezpodmienečne trvať. Ak skutočne chcela dosiahnuť žiadosťou svoj cieľ, aby štúdium ukončila, mala sa zamerať na vyzdvihnutie vlastných kvalít a nehľadať vinníkov za jej neúspech takým spôsobom, ktorý zvolila. Podľa názoru súdu mohla vyjadriť určité podozrenia, ale určite slušným spôsobom. Spôsob, ktorý odporkyňa použila, je nedôstojný, urážlivý, spôsobilý navrhovateľovi privodiť ujmu. Navyše odporkyňa na odporcu nepodávala sťažnosť, ale žiadosť o preskúmanie rozhodnutia, čo je podľa názoru súdu prvého stupňa rozdiel. Podľa názoru súdu sa odporkyňa uvedením uvedených výrokov dopustila excesu pri výkone svojich práv, preto ju súd zaviazal zaslať ospravedlňujúci list navrhovateľovi a dekanovi PF UK. Pri priznaní práva na ochranu osobnosti je potrebné za zaoberať aj tým, či difamujúce výroky boli uskutočnené verejne. Podľa názoru súdu, ak so žiadosťou odporkyne o preskúmanie rozhodnutia prišli do kontaktu dekan PF UK, dve pracovníčky študijného oddelenia PF UK, rektor UK, je podmienka verejnosti splnená a výroky boli objektívne spôsobilé privodiť navrhovateľovi ujmu. Podľa názoru súdu prvého stupňa priznanie morálneho zadosťučinenia ako odstránenia následkov nemajetkovej ujmy je pre navrhovateľa postačujúcim. Navrhovateľ počas konania nepreukázal, že by v jeho prípade bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť, súd teda nemohol dospieť k záveru, že by z hľadiska intenzity, trvania, rozsahu a nepriaznivých následkov došlo k zmene postavenia navrhovateľa v práci, rodine, v spoločnosti. Sám navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že je úspešným pedagógom a vykonáva viacero odborných funkcií v rôznych orgánoch školy a rôznych inštitúciách. Po zásahu do jeho osobnostných práv k žiadnej zmene k horšiemu nedošlo, nemusel sa vzdať žiadnej zo svojich aktivít. Následkom zásahu došlo k jedinej nepriaznivej situácii, že sa nestal prodekanom PF UK. Skutočnosť, že sa s navrhovateľom uvažovalo do funkcie prodekana potvrdil aj svedok prof. Doc. JUDr. Marián Vrabko, CSc. Zároveň však uviedol, že príčinou, prečo sa navrhovateľ nestal prodekanom, bola medializácia prípadu, a nie tá skutočnosť, že by prestal navrhovateľovi dôverovať. Práve naopak, navrhovateľa poznal, veril mu, bol presvedčený, že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania. T. j. následkom protiprávneho konania odporkyne /či už jej výrokov dňa 4.6.2007 alebo výrokov zo žiadosti 14.6.2007/ nebola skutočnosť, že odporca sa nestal prodekanom, ale iná skutočnosť /medializácia prípadu/. Z uvedeného dôvodu nebolo možné navrhovateľovi priznať nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch a v tejto časti súd návrh zamietol. Súd prvého stupňa počas konania neprihliadol na výpoveď svedkyne Kristíny Brnovej z rovnakého dôvodu, ako neprihliadol k vyjadreniu psychologičky odporkyne zo dňa 22.4.2010. Odporkyňa hodnoverným spôsobom nepreukázala, že o tomto dôkaze sa dozvedela až po prvom pojednávaní. Súd prvého stupňa zamietol návrh účastníkov a nevypočul nimi navrhovaných svedkov, pretože žiaden z týchto svedkov nebol prítomný na štátnej skúške dňa 4.6.2007, títo svedkovia si nemohli prečítať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia zo dňa 14.6.2007. Navrhovateľ sa domáhal práva na ochranu osobnosti v súvislosti s týmito dvoma uvedenými udalosťami. Svedkovia mali byť vypočutí ku skutočnosti, ako sa navrhovateľ vyjadroval o odporkyni a odporkyňa o navrhovateľovi v úplne iných situáciách. Podľa názoru súdu je právne irelevantné, ako sa účastníci o sebe vyjadrovali v iných situáciách, od ktorých si neuplatňujú žiadne právo, preto návrh na doplnenie dokazovania výsluchom týchto svedkov zamietol. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ bol úspešný v konaní v jednej polovici, za čo je možné považovať jeho úspech v konaní o priznanie morálneho zadosťučinenia a bol neúspešný v druhej polovici o priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Rovnako bola v jednej polovici nároku úspešná aj odporkyňa. Ak je účastník úspešný v polovici nároku, ide o prípad, kedy súd vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie navrhovateľ v časti priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch ako aj v časti náhrady trov konania. Poukázal na trestné oznámenie a konanie, ktoré bolo proti nemu vedené, ktoré bolo síce odmietnuté, ale bola to pre neho nepríjemná skúsenosť. Poukázal tiež na to, že dekan PF UK v Bratislave ho nevymenoval do funkcie prodekana v dôsledku negatívnej medializácie. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, poukázal na konštantnú judikatúru súdov, podľa ktorej aj v prípade, ak mal navrhovateľ úspech len v časti morálneho zadosťučinenia, je potrebné aplikovať ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľovi priznať náhradu trov konania, pretože ide o prípad, kde rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd navrhovateľovi prizná aj náhradu nemajetkovej ujmy a náhradu trov celého konania. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovej lehote odvolanie aj odporkyňa, podrobne hodnotiac skutkový stav, žiadajúc napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrh v celom rozsahu zamietne a navrhovateľa zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že podanie trestného oznámenia je právom každého občana a navrhovateľka si podaním trestného oznámenia na navrhovateľa uplatnila len svoje právo a to jej nemôže byť na ujmu. Pokiaľ ide o menovanie navrhovateľa do funkcie prodekana treba uviesť, že je o navrhovateľovi známy jeho sklon ku neprístojnému správaniu najmä po požití alkoholu. Poukázala na anonymný mail na navrhovateľa a nevykonané a navrhnuté dôkazy - výsluchy svedkyne Zemkovej a prof. Mamojku. Uviedla, že vo svojom odvolaní, aj keď nepopierala svoje výroky a boli preukázané, išlo o výkon jej subjektívneho práva a za to nemôže byť postihnutá a súd ich nemôže kvalifikovať ako porušenie ustanovení § 11 a nasl. OZ. Ani v žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o vylúčení zo štúdia nešlo o exces, ale len o výkon jej práva. Pokiaľ ide o náhradu trov konania skutočnosťou je, že navrhovateľ mal v konaní úspech len čiastočný. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1. O.s.p., dospel pritom k záveru, že odvolaniu navrhovateľa a odvolaniu odporkyne nie je možné vyhovieť. Podľa § 11 Občianskeho zákona fyzická osoba má právo na ochranu osobnosti, najmä života, zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako i súkromia, svojho mena, prejavov svojej osobnej povahy. Podľa § 13 Občianskeho zákona fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15.októbra 2008 (§ 372p ods.1 O.s.p. zavedeného zákonom č.384/2008 Z.z.). Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že právom odporkyne bolo podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o jej vylúčení a aj podľa odporkyne účelom a cieľom žiadosti bolo, aby jej dekan fakulty umožnil ukončiť štúdium, na ktoré zaplatila za šesť rokov vyše pol milióna korún. Avšak napísaním uvedených výrokov žiadnym spôsobom nemohla navrhovateľka dosiahnuť cieľ, ktorý žiadosťou sledovala, s poukazom na to, že difamujúce informácie o navrhovateľovi dekanovi poskytuje po vyše dvoch rokoch od udalosti, ktorú v žiadosti opisovala. Odporkyňa neuvádzala, kto jej konkrétne tvrdenia môže dosvedčiť a pred súdom nenavrhla vykonať žiaden dôkaz na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení, naproti tomu navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že jej trvalo dlhú dobu, kým prišla na to, kto stojí za jej neúspechmi, až napokon začiatkom roku 2006 dospela k záveru, že to musí byť navrhovateľ - bez podloženia dôkazov o takomto tvrdení. Aj podľa názoru odvolacieho súdu odporkyňa pri písaní žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o vylúčení prekročila stanovené medze, na ktorých je potrebné s ohľadom na zabezpečenie elementárnej úcty k dôstojnosti navrhovateľa bezpodmienečne trvať. Spôsob, ktorý odporkyňa použila, je nedôstojný, urážlivý, spôsobilý navrhovateľovi privodiť ujmu. Navyše odporkyňa na odporcu nepodávala sťažnosť, ale žiadosť o preskúmanie rozhodnutia, ktorej cieľom však bola kritika navrhovateľa. Odporkyňa uvedením uvedených výrokov sa dopustila excesu pri výkone svojich práv. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, ak so žiadosťou odporkyne o preskúmanie rozhodnutia prišli do kontaktu dekan PF UK, dve pracovníčky študijného oddelenia PF UK, rektor UK, je podmienka verejnosti uskutočnených výrokov odporkyne splnená a výroky boli objektívne spôsobilé privodiť navrhovateľovi ujmu. Odvolací súd sa rovnako stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa, že priznanie morálneho zadosťučinenia ako odstránenia následkov nemajetkovej ujmy je pre navrhovateľa postačujúcim. U navrhovateľa nedošlo k zníženiu jeho dôstojnosti alebo vážnosti v značnej miere, teda z hľadiska intenzity, trvania, rozsahu a nepriaznivých následkov nedošlo k zmene postavenia navrhovateľa v práci, rodine, v spoločnosti. Navrhovateľ je aj naďalej úspešným pedagógom a vykonáva viacero odborných funkcií v rôznych orgánoch školy a rôznych inštitúciách. Po zásahu do jeho osobnostných práv k žiadnej zmene k horšiemu nedošlo, nemusel sa vzdať žiadnej zo svojich aktivít. Následkom zásahu došlo k jedinej nepriaznivej situácii, že sa nestal prodekanom PF UK. Svedok prof. Doc. JUDr. Marián Vrabko, CSc. uviedol, že príčinou, prečo sa navrhovateľ nestal prodekanom bola medializácia prípadu a nie tá skutočnosť, že by prestal navrhovateľovi dôverovať. Práve naopak, navrhovateľa poznal, veril mu, bol presvedčený, že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania. T. j. následkom protiprávneho konania odporkyne /či už jej výrokov dňa 4.6.2007 alebo výrokov zo žiadosti 14.6.2007/ nebola skutočnosť, že odporca sa nestal prodekanom, ale iná skutočnosť - medializácia prípadu. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., keď obaja účastníci mali v odvolacom konaní čiastočný úspech. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.