Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/315/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407227109 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1407227109.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY T. súd v J. v senáte zloženom z predsedu senátu I.. P. D. a členov senátu I.. I. E. a I.. C. Y. v právnej veci navrhovateľov v X. rade: W.. R. C., G.., bytom V. XX, J., v 2. rade: W.. I. C., bytom V. X, J., obaja zastúpení advokátom I.. K. O., so sídlom T. XX, J., proti odporcovi: I.. C. E., bytom N. X, J., zastúpenému I.. I. Y., advokátom, so sídlom O. X, J., o zaplatenie XXX.XXX,XX eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu J. W. zo dňa XX. júla XXXX č.k. XC XXX/XXXX-Z., takto r o z h o d o l : M. súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, v časti, v ktorej uložil odporcovi povinnosť zaplatiť každému z navrhovateľov sumu XXX.XXX,XX eur, p o t v r d z u j e . V častiach priznaných úrokov z omeškania, napadnutý rozsudok m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť každému z navrhovateľov úrok z omeškania vo výške XX% p.a. zo sumy XXX.XXX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, to všetko do troch dní a vo zvyšku návrh z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : L. rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť každému z navrhovateľov sumu XXX.XXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania vo výške XX% p.a. zo sumy XXX.XXX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a to titulom zmluvnej pokuty dojednanej medzi účastníkmi v X. o zabezpečení obchodu uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi navrhovateľom v X. a X. rade a pánom S. Y. a odporcom ako dočasným držiteľom akcií a dvoch vlastných bianko zmeniek vystavených S. Y., predmetom ktorej zmluvy bolo: X. zabezpečenie a odovzdanie akcií od predávajúcich v konaní - navrhovateľov v X. a X. rade kupujúcemu S. Y.; X. zabezpečenie zaplatenia dohodnutej kúpnej ceny v sume XX.XXX.XXX,-Sk za prevod akcií od predávajúcich kupujúcemu, na zabezpečenie ktorých kúpnych cien za prevod akcií sa medzi zmluvnými stranami dojednalo vystavenie dvoch vlastných bianko zmienok kupujúcim, ktoré tento vystavil dňa XX.XX.XXXX v prospech navrhovateľky v X. rade na sumu XX.XXX.XXX,- Sk, a v prospech navrhovateľa v X. rade na sumu XX.XXX.XXX,-Sk. A., že X. o zabezpečení obchodu bola vypracovaná advokátskou kanceláriou odporcu a predmetný typ zmluvy na zabezpečenie úhrady kúpnej ceny za akcie navrhol rovnako odporca, taktiež akcie a zmenky boli uložené u odporcu, pričom na základe uvedenej zmluvy kúpna cena za akcie bola splatná dňa XX.XX.XXXX do XX:XX hodiny a v prípade, ak by nebola S. Y. uhradená riadne a včas, bol odporca povinný vydať navrhovateľom zmenky na základe domáhania sa nároku na zaplatenie kúpnej ceny a v rovnaký deň vydať akcie S. Y.. C. preukázané, že na rokovaní o uzavretí uvedenej zmluvy, ktoré sa uskutočnilo v kancelárii odporcu, boli prítomní navrhovatelia v X. a X. rade, právny zástupca navrhovateľov, odporca, S. Y., slečna Y. s tým, že navrhovatelia po podpise zmluvy odovzdali rubopisované akcie osobne odporcovi, rovnako ako mu pán Y. odovzdal zmenky. O. mal preukázané, že odporca dňa XX.XX.XXXX podal na Okresnom súde J. V návrh na prijatie uvedených zmeniek do úschovy za účelom splnenia záväzku v zmysle ust. § 185a a nasl. O.s.p., ktorým uvedeným úkonom nespochybniteľne porušil svoju povinnosť a zmenky v rozpore s ustanovením čl. W. G. dispozícii so zmenkami odsek 1 X. o zabezpečení obchodu zložil do úschovy na súde a nevydal navrhovateľom, pričom uznesenie Okresného súdu J. V sp.zn. XU/X/XXXX bolo na odvolanie T. súdom v J. dňa XX.XX.XXXX zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. K. predmetnej zmluvnej pokuty v X. o zabezpečení obchodu zo dňa XX.XX.XXXX v čl. W. ods. 2 tak, že pre prípad, ak I.. C. E. - odporca, poruší povinnosť a odovzdá S. Y. akcie v rozpore s touto zmluvou a/alebo nevydá zmenku podľa predchádzajúceho odseku tohto článku, sa zaväzuje zaplatiť W.. R. C. - navrhovateľke v X. rade a W.. I. C. - navrhovateľovi v X. rade zmluvnú pokutu vo výške XX% z nominálnej hodnoty zabezpečovacích zmeniek, t.j. XX.XXX.XXX,-Sk tým, že dojednaním o zmluvnej pokute nie je dotknutá náhrada škody v plnom rozsahu, považoval za platný právny úkon, keď v čl. W. ods. 1 predmetnej X. o zabezpečení obchodu, bolo určite a jasne a v súlade s ust. § 544 a nasl. M.. zák. vyjadrené aká konkrétna zmluvná povinnosť je zabezpečovaná pre prípad jej porušenia zo strany odporcu a bolo nepochybné, že odporca dňa XX.XX.XXXX nevydal zmenky navrhovateľom v X. a X. rade v zmysle čl. W. zmluvy, keď bol daný spôsob nakladania s cennými papiermi, bol viazaný na splnenie, resp. nesplnenie podmienky na zaplatenie celej kúpnej ceny zo strany pána Y. do XX.XX.XXXX. G. išlo o právne posúdenie uplatneného nároku na náhradu škody, tento súd prvého stupňa právne posúdil okrem uvedených ust. § 544 a nasl. M.. zák., ďalej podľa § 488, § 489 a § 494 M.. zák. v spojení s ust. § 512 ods. 1 M.. zák.. A., že zmluvná pokuta je chápaná ako zabezpečovací záväzok, ako objektívny následok nesplnenia dohodnutej povinnosti a považoval ho za platný právny úkon, na základe ktorého mala byť zabezpečená úhrada kúpnej ceny za akcie spoločnosti s obchodným menom O. P. pánom S. Y., ktorá cena bola splatná dňa XX.XX.XXXX do XX:XX hodiny a v prípade, ak kúpna cena nebude uhradená riadne a včas, bol odporca povinný vydať navrhovateľom zmenky. L. uplatnený žalobou teda považoval za dôvodný a odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľom zmluvnú pokutu rovnakým dielom. G. na to, že navrhovatelia vyzývali odporcu na osobné rokovania za účelom vysporiadania existujúcich práv a povinností, na ktoré odporca nereagoval, resp. o čom súdu v tomto smere nepreukázal žiadne dôkazy. L. zápisnicou spísanou dňa XX.XX.XXXX notárkou I.. I. T. mal preukázané, že odporca uviedol, že akcie boli odovzdané pánovi Y. až dňa XX.XX.XXXX na základe protokolu v zmysle zmluvy, následne boli u neho opäť uložené. Za nedôvodnú považoval obranu odporcu, ktorý namietal neplatnosť uvedenej zmluvy s poukazom na § 39 M.. zák. v nadväznosti na ustanovenie zákona č. XXX/XXXX Z.z. z dôvodu, že obsahom zmluvy nebolo poskytovanie investičných služieb, ktoré mali byť vykonávané na základe povolenia zákona o cenných papieroch, pretože zmluva neobsahovala oprávnenie odporcu disponovať a nakladať s cennými papiermi takým spôsobom, že by sa malo jednať o poskytovanie investičných služieb. O. ako na nedôvodnú neprihliadol na námietku premlčania vznesenú odporcom s uvedením, že jeho tvrdenia nezodpovedajú skutočnému stavu a nemajú oporu v platnom právnom poriadku, poukazujúc tu na ust. § 261 ods. 3 písm. a) M.. zákonníka, a na to že sa jedná o kogentné ustanovenie, ktoré strany nemôžu vylúčiť; navrhovatelia boli v rozhodujúcom čase akcionármi, spoločníkmi spoločnosti s pôvodným obchodným názvom O. P., a.s., predmetné akcie mali byť prevedené na S. Y. najneskôr do XX.XX.XXXX, ak neuhradí kúpnu cenu za akcie skôr a úhrada kúpnej ceny bola zabezpečená X. o zabezpečení obchodu, ako aj s poukazom na ust. § 261 ods. 4 M.. zákonníka, podľa ktorého treťou častou Obchodného zákonníka sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov, záväzkových vzťahov, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov. G. tak posudzoval podľa § 397 M.. zák., v zmysle ktorého je premlčacia doba 4 roky. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že miestom vydania akcií a zmeniek bol sídlo komerčnej kancelárie odporcu na N. 3 v J., čo odporca spochybňoval v priebehu prvostupňového konania tým, že mu konajúci súd nemohol doručiť písomnosti na uvedenú adresu jeho kancelárie, pričom však tento vykonal pokus o doručenie aj cestou G. opakovane s tým výsledkom, že odporca sa na uvedenej adrese zdržiava nepravidelne a tým, že neoznámil zmenu trvalého pobytu, neposkytol potrebnú súčinnosť, čo malo za následok doručenie mu žalobného návrhu až XX.XX.XXXX. Navrhovatelia teda svoje právo uplatnili v danom prípade včas, pretože žalobu podali na súde dňa XX.XX.XXXX, pričom nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol dňa XX.XX.XXXX a premlčacia doba by tak uplynula XX.XX.XXXX. O. nedôvodnú vyhodnotil námietku odporcu o nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľov, poukazujúc na to, že predmetom konania bolo zaplatenie zmluvnej pokuty, jedná sa o samostatný nárok navrhovateľov priamo voči odporcovi v zmysle X. o zabezpečení obchodu a nešlo o ich nárok voči S. Y. z pohľadávky, voči ktorému boli predmetom postúpenia v rámci urovnania na základe dohody o urovnaní, pretože zmluvná pokuta je samostatný zmluvný nárok, ktorý je spôsobilým predmetom postúpenia, k čomu však v danom prípade neprišlo. O uplatnenom nároku na úroky z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. X,X M.. zák. v spojení s nariadením vlády č. XX/XXXX X.., a priznal navrhovateľom v X. a X. rade úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby (X,X% p.a.) zo zmluvnej pokuty od XX.XX.XXXX do zaplatenia. V zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. si vymienil rozhodnúť o trovách konania až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia návrhu v celom rozsahu, namietajúc, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a zároveň vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a toto trpí aj inou vadou, ktorá má za následok znaky arbitrárneho svojvoľného rozhodnutia a bolo vydané v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., čím došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Z. D. a tiež práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 K. o ochrane ľudských práv a základných slobôd. E. predovšetkým súdu prvého stupňa, že nevykonal zásadný dôkaz významný na rozhodnutie vo veci samej, a to oboznámenie obsahu faxovej správy zo dňa XX.XX.XXXX zaslanej mu navrhovateľmi, ktoré preukazuje, že sa títo nedostavili do sídla jeho kancelárie na prevzatie zmeniek dňa XX.XX.XXXX v jedinej lehote určenej v X. o zabezpečení obchodu na prevzatie zmeniek, a to napriek tomu, že uvedenú listinu predložil súdu spolu s vyjadrením k žalobnému návrhu dňa XX.XX.XXXX a poukazoval na ňu aj vo svojich písomných vyjadreniach a v dôsledku nevykonania tohto podstatného dôkazu nesprávne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil, nakoľko neaplikoval ustanovenie § 545 ods. 3 M.. zák. a neustanovil § 520 M.. zák., resp. § 365 M.. zák.. G. tiež na skutočnosť, že na pojednávaní XX.XX.XXXX právna zástupkyňa navrhovateľov uviedla, že celá transakcia prevodu akcií prebiehala pod nátlakom pána Y. voči navrhovateľom, z ktorého dôvodu vzniesol námietku absolútnej neplatnosti tejto zmluvy podľa § 37 ods. 1 M.. zák.. G. tiež na to, že okolnosti podpisu predmetnej X. o zabezpečení obchodu a jej úpravy prebehli neštandardne a bez jeho prítomnosti, ktoré okolnosti však súd prvého stupňa bližšie neskúmal a neskúmal tak ani platnosť uvedenej zmluvy, neskúmal či bola uzavretá slobodne zo strany navrhovateľovi, a teda že postupom súdu bolo priznanie nároku z absolútne neplatnej zmluvy. L. tiež, že súd prvého stupňa nevykonal ním navrhované dokazovanie za účelom posúdenia primeranosti zmluvnej pokuty vzhľadom na okolnosti prípadu, a keď navrhovatelia ani nepreukázali výšku škody, ktorá im vznikla tvrdeným porušením povinnosti. O. títo neuniesli dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázali, že z jeho strany došlo k porušeniu povinnosti uvedenej v čl. W.. ods. X,X a 3 zmluvy, resp. čl. W. ods. X,X zmluvy, ktoré by založilo ich nárok na zmluvnú pokutu, hoci ich zaťažovalo v tomto smere dôkazné bremeno. L. on preukázal, že navrhovatelia sa na prevzatie zmeniek nedostavili, čím sa dostali do omeškania, porušili povinnosť v uvedenom čl. V ods. 3 zmluvy. C. namietal, že súd prvého stupňa v rozsudku nedeklaroval či vôbec došlo k založeniu nároku navrhovateľov a ak áno, z akého konkrétneho ustanovenia zmluvy vyplýva, a to s poukazom na čl. W. bod. 1 zmluvy a čl. W. bod 4 tejto zmluvy. X. spôsobom súd nezdôvodnil svoj záver, že on porušil svoju povinnosť tým, že dňa XX.XX.XXXX podal na Okresnom súde J. V návrh na prijatie zmeniek do úschovy za účelom splnenia záväzku a nevysporiadal sa so skutočnosťou, že tento návrh bol podaný z dôvodu omeškania na strane navrhovateľov a v uvedenom čase netrvala jeho povinnosť zo zmluvy vydať navrhovateľom zmenky, nakoľko tým, že títo sa nedostavili na adresu advokátskej kancelárie dňa XX.XX.XXXX, uplynul čas stanovený uvedenými ustanoveniami zmluvy, na ktorý bolo výlučne obmedzené vydanie zmeniek podľa ust. § 578 M.. zák.. P., že v čl. W.. ani v čl. W.. nebola dohodnutá žiadna jeho povinnosť po dni XX.XX.XXXX vo vzťahu k vydaniu zmeniek, nemohol preto ani žiadnu povinnosť o uložení zmeniek do úschovy porušiť. G. navrhovatelia vyzývali na vydanie zmeniek až XX.XX.XXXX, nebol už im oprávnený tieto zmenky vydať s poukazom na čl. W.. bod 4 zmluvy a mohol postupovať len tak, že podal návrh na vzatie zmeniek do súdnej úschovy. P. skutočnosť, že aj navrhovatelia si boli vedomí toho, že zmenky nemôžu žiadať, nakoľko uplynul dohodnutý čas na ich vydanie, čo vyplývalo aj zo splnomocnenia, ktoré navrhovatelia dali advokátovi I.. O. v ich právnej veci prevodu akcií a ktorý listom datovaným XX.XX.XXXX vyzval pána Y. na zaplatenie kúpnej ceny akcií, teda nie na prezentáciu, teda úhradu zmeniek a o prevzatie zmeniek. E. súdu prvého stupňa účelový a nesprávny výklad zmluvy v časti splatnosti kúpnej ceny, keď z nej nevyplýva záver, že by kúpna cena bola splatná dňa XX.XX.XXXX do XX:XX hodiny, ktorý výklad nie je fakticky ani právne možný, pretože v prípade neuhradenia kúpnej ceny bol povinný vydať zmenky navrhovateľom presne dňa XX.XX.XXXX, čo by nebolo možné, ak by musel čakať na uhradenie kúpnej ceny do XX:XX hodiny a ktorý výklad je v rozpore s čl. W. bod 1 a 2 zmluvy, podľa ktorých pán Y. musel predložiť platobné príkazy a výpis z účtu o zaplatení na preukázanie zaplatenia kúpnej ceny a ďalej, že nikde v ustanoveniach zmluvy sa neuvádza podmienenosť vydania akcií pánovi Y., vydaním zmeniek navrhovateľom, ktoré udalosti neboli vzájomne prepojené. O. namietal voči nesprávnemu skutkovému zisteniu pokiaľ ide o tvrdenie súdu prvého stupňa, že dokazovaním mal preukázané, že na rokovaní o uzavretí zmluvy bol prítomný aj odporca a že po podpise zmluvy mu navrhovatelia rubopisované akcie odovzdali do rúk. L., že by sa v čase podpísania zmluvy vo svojej kancelárii nachádzal, čo potvrdili jeho zamestnanec - advokátsky koncipient C.. C., svedok Y. vo svojich výpovediach. G. išlo o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa, vytýkal mu, že nepodriadil právny vzťah účastníkov pod relevantnú právnu normu, keď konanie pred ním sa viedlo ako občianskoprávny spor avšak súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku citoval ustanovenie M. zákonníka, a to vo vzťahu k zmluvnej pokute, k omeškaniu, ako aj úrokom z omeškania, ako i k zmluve, ktorú vyhodnotil ako nepomenovanú zmluvu podľa § 51 M.. zák.. G. však išlo o otázku premlčania konštatoval, že zmluva sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka podľa § 261 ods. 4 a súd prvého stupňa tak zmluvný vzťah vzniknutý medzi účastníkmi zmluvy nepodriadil pod žiadnu relevantnú právnu normu, čím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a svojvoľnému výkladu a aplikácii ustanovení hmotného práva, najmä v ust. § 261 a § 262 Obchodného zákonníka, a to bez akýchkoľvek objektívnych limitov a zároveň k znevýhodneniu podstavenia odporu, keď sa nezaoberal otázkou využitia moderačného oprávnenia. L. rovnako, že súd prvého stupňa priznal nárok v rozpore s ustanoveniami zmluvy aj platných právnych predpisov, keď neprávne posúdil ustanovenie čl. W.. ods. X, 2 a 3 zmluvy a čl. W. ods. 1 a 2 zmluvy a tiež čl. V ods. 3 zmluvy a navrhovateľom priznal nárok napriek tomu, že v konaní nebolo preukázané nijaké jeho porušenie zmluvných povinností, resp. že by toto zavinil, namietajúc, že súd prvého stupňa priznal navrhovateľom nárok v rozpore s čl. W. ods. 2 zmluvy , keď im priznal dve zmluvné pokuty, a to každému v rovnakej výške, ktoré však v zmluve dohodnuté neboli, keď táto stanovovala výšku jednej zmluvnej pokuty na XX.XXX.XXX,-Sk a zo žiadneho ustanovenia nevyplýva možnosť deliť ich medzi navrhovateľov, keď výška zmluvnej pokuty bola vyslovene odvodená od výšky celkovej hodnoty oboch zabezpečovaných zmeniek a je nepochybné, že zmenka určená pre navrhovateľku v X. rade bola vystavená v nominálnej hodnote XX.XXX.XXX,- Sk, teda XX% z celkového súčtu hodnoty zmeniek a zmenka určená pre navrhovateľa v X. rade v nominálnej hodnote XX.XXX.XXX,-Sk, teda XX% z celkového súčtu hodnoty zmeniek. L., že súd prvého stupňa priznal úrok z omeškania v rozpore s ustanoveniami zmluvy a v rozpore s ust. § 563 M.. zák., resp. § 340 M.. zák., a to napriek tomu, že v zmluve sa nikde neuvádzal čas, kedy má byť zmluvná pokuta zaplatená, ani súd nestanovil splatnosť zmluvnej pokuty, keďže návrh vo veci samej mu bol doručený dňa XX.XX.XXXX a nebolo preukázané, že by ho navrhovatelia pred tým požiadali o splnenie, naviac pokiaľ sami navrhovatelia boli v tom čase stále v omeškaní, čo by vylučovalo vznik jeho omeškania. L. tiež, že súd priznal premlčaný nárok v rozpore s § 100 ods. 1 M.. zák.. G. na to, že v zmluve čl. W. ods. 2 nie je pri dojednaní zmluvnej pokuty dohodnutý čas jej splatnosti v zmysle ust. § 563 M.. zák., resp. podľa § 340 ods. 2 M.. zákonníka je dlžník povinný platiť prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal, pričom veriteľ musí uplatniť svoje práve najneskôr do uplynutia premlčacej doby, nakoľko právo veriteľa vyzvať dlžníka na zaplatenie pohľadávky a stanoviť tak splatnosť pohľadávky podlieha premlčaniu, rovnako ako ostatné práva. V konaní nebolo preukázané, že by ho navrhovatelia pred doručením žaloby vyzvali na uhradenie zmluvnej pokuty, a preto za prvú hmotnoprávnu výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty možno považovať doručenie mu samotnej žaloby dňa XX.XX.XXXX, pričom však súd prvého stupňa konštatoval, že premlčacia doba v danom prípade uplynula dňa XX.XX.XXXX. X., že je potrebné v danom prípade rozlišovať premlčanie práva požiadať dlžníka o zaplatenie pohľadávky a premlčanie samotnej pohľadávky. P., že premlčacia doba na uplatnenie práva navrhovateľov požiadať ho o zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle ust. § 563 M.. zák., resp. § 340 ods. 2 M.. zák. začala plynúť dňa XX.XX.XXXX a títo boli povinní vykonať toto právo tým, že mu doručia výzvu na zaplatenie, pretože v zmluve nebol čas na zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnutý. S. doručením výzvy na zaplatenie pohľadávky navrhovateľmi, mohla vzniknúť splatná pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty vyplývajúcej zo zmluvy pokiaľ by navrhovatelia stihli vykonať tento hmotnoprávny úkon ešte pre uplynutím premlčacej doby, čo však neurobili; a až následne deň po doručení prvej výzvy na zaplatenie pohľadávky zároveň začala plynúť navrhovateľom premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie samotnej pohľadávky na súde a od tohto momentu by nastalo omeškanie dlžníka, bolo by možné počítať aj úroky z omeškania. G. žaloby o zaplatene zmluvnej pokuty na súde nemôže spôsobiť spočívanie plynutia premlčacej doby vo vzťahu k právu požiadať dlžníka o zaplatenie pohľadávky a určiť tak jej splatnosť. C. namietal absolútnu neplatnosť zmluvy o zabezpečení obchodu, a to jednak v zmysle ust. § 37 ods. 1 a § XX M.. zák. v časti upravujúcej úschovu, uloženie listinných cenných papierov, akcií a zmeniek, ktoré sa týkalo zabezpečenia prevodu akcií na základe kúpnych zmlúv, a to v dôsledku rozporu s § 39 až § 42 zák. č. XXX/XXXX Z.z. o cenných papieroch, keďže nebol spôsobilý ako osoba na prevzatie cenných papierov do úschovy alebo ich uloženia a správy, ani z dôvodu nedostatku náležitosti uvedenej zmluvy. V neposlednom rade namietal odporca voči arbitrárnosti a svojvoľnosti napadnutého rozhodnutia, resp. že toto bolo vydané v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., keď toto je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné, čo uľahčuje možnosť aplikácie svojvôle súdu a tento porušil tak jeho zákonné právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivý proces. L., že súd prvého stupňa v právnom ani skutkovom hodnotení veci neuviedol žiadnu ním uvádzanú právnu argumentáciu, ani sa s ňou nevysporiadal. O. sa nevysporiadal s predloženými rozhodnutiami L. súdu D., týmito sa neriadil, nebral ich do úvahy, poukazujúc tu na nálezy Z. súdu D. a judikatúru R. súdu pre ľudské práva. Navrhovatelia vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, keď sa tento vysporiadal v celom rozsahu s argumentami a obranou odporcu a jeho odôvodnenie bolo v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. G. išlo o námietku nevykonania rozhodujúceho dôkazu faxovou správou zo dňa XX.XX.XXXX, uviedli, že súd prvého stupňa sa s touto oboznámil, keď ju špecifikoval ako predmetný listinný dôkaz ako súčasť obrany odporcu a ďalej v odôvodnení pokiaľ uviedol, že navrhovatelia vyzvali odporcu na osobné rokovanie za účelom vysporiadania existujúcich práv a povinností, na ktoré odporca nereagoval. G. išlo o vyhodnotenie tohto dôkazu uviedli, že sa ani nemohli dňa XX.XX.XXXX dostaviť do sídla kancelárie odporcu za účelom prevzatia zmeniek, nakoľko až do XX:XX hodiny nemali vedomosť či kúpna cena za akcie bola uhradená alebo nie. Podľa ich názoru na základe vykonaných dôkazov bolo preukázané, že zmenky zabezpečovali úhradu kúpnej ceny za akcie (X. o kúpe akcií zo dňa XX.XX.XXXX v znení K. č. 1 so X. o zabezpečení obchodu zo dňa XX.XX.XXXX). C., že navrhovatelia odovzdali rubopisované akcie odporcovi, S. Y. odovzdal zmenky odporcovi, kúpna cena za akcie bola splatná XX.XX.XXXX do XX:XX hodiny, kúpna cena za akcie nebola uhradená v lehote splatnosti, navrhovatelia následne vyzvali odporcu na prevzatie zmeniek, kedy na predmetnú výzvu odporca nereagoval (faxová správa zo dňa XX.XX.XXXX), odporca navrhovateľom zmenky nevydal, tieto zložil do úschovy na súde, akcie odporca do úschovy na súde nezložil, s týmito nakladal S. Y. a odporca nebol oprávnený v čase pred splatnosťou kúpnej ceny za akcie so zmenkami ani akciami nakladať. G. išlo o námietku odporcu o absolútnej neplatnosti zmluvy o zabezpečení obchodu v zmysle § 37 ods. 1 M.. zák., poukázali na to, že neplatnosti sa dovoláva ten, kto situáciu spôsobil a bol to on, kto pre nich stelesňoval osobu prostredníka, ktorý umožní obom účastníkom zodpovedajúce zabezpečenie práv a povinností. S. dôveryhodná osoba im vysvetlil odôvodnené správanie S. Y., a to spôsobom, ktorému uverili, predstavoval pre nich dôveryhodnú osobu, ktorá bude vykonávať úkony smerujúce k ochrane ich práv, ako aj ochrane práv S. Y. a poukázali na to, že X. o zabezpečení obchodu bola uzavretá vo vopred dohodnutom termíne v sídle kancelárie odporcu, každá jednotlivá zmena bola stranami odkonzultovaná, text X. o zabezpečení obchodu odporca podpísal, túto žiadnym spôsobom nerozporoval, nakoľko ju sám vypracoval. P., že dátum XX.XX.XXXX nebol dátumom fixným na vydanie zmeniek a akcií, ale dátumom splatnosti kúpnej ceny za akcie, ktoré boli zabezpečené zmenkami. L. nedeklarovali, že by si boli vedomí zániku nároku na vydanie zmeniek a ich snaha smerovala k tomu, že majú získať kúpnu cenu vo forme finančných prostriedkov, ktoré zabezpečovali práve zmenky. L. s námietkami odporcu, že by bol ich nárok na zmluvnú pokutu priznaní v rozpore s ustanoveniami zmluvy, prípadne ustanoveniami aj iných platných právnych predpisov, jedine že by bol tento nárok premlčaný. O. nesúhlasili s jeho námietkou o absolútnej neplatnosti tejto zmluvy z dôvodu rozporu so zákonom o cenných papieroch, a to aj s poukazom na to, že zmluvu koncipoval a podpisoval odporca ako práva znalá osoba. G. išlo o námietku nedostatku ich aktívnej legitimácie poukázali na to, že je rozdielny vzťah medzi nimi a S. Y. a vzťah k odporcovi vo vzťahu k zaplateniu zmluvnej pokuty, ktorý nárok nebol predmetom postúpenia. M. súd preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), po zopakovaní dokazovania v zmysle § 213 ods. 3 O.s.p. a doplnení dokazovania podľa § 213 ods. 5 O.s.p. na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O.s.p.) a po vyjadrení sa účastníkov na výzvu odvolacieho súdu v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. k možnému použitiu niektorých ustanovení Obchodného zákonníka ( § 261 ods. X, X, § 300 a nasl., XXX a XXX a nasl. ) dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, keď napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správny, aj keď čiastočne z iných právnych dôvodov, ako ustálil súd prvého stupňa. Na základe vykonaného dokazovania, tak pred súdom prvého stupňa, ako aj po opakovaní dokazovania v odvolacom konaní, bolo nepochybne preukázané, že dňa XX. septembra XXXX bola uzatvorená X. o X. podľa § 51 M.. zák. medzi navrhovateľmi v X. a X. rade ako predávajúcimi akcie č. XX-XX a XX- XXX emitenta O. P., a.s. a S. Y. ako kupujúcim na vyššie uvedené akcie na základe X. o kúpe akcií, ktoré vyššie uvedení uzavreli dňa XX.XX.XXXX, pričom ďalším účastníkom uvedenej X. o zabezpečení obchodu bol odporca, pričom jej predmetom bolo zabezpečenie odovzdania akcií od predávajúceho W.. I. C. a predávajúcej W.. R. C. (navrhovatelia v X. a X. rade) na kupujúceho S. Y. a zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny na základe X. o kúpe akcií uzavretej dňa XX.XX.XXXX v znení K. č. 1, na základe ktorej navrhovateľka v X. rade previedla na nadobúdateľa S. Y. akcie emitentov obchodnej spoločnosti O. P., a.s. znejúcich na meno č. emisie B. XXXXXXXXXX č. akcií XX až XXX pri menovitej hodnote X.XXX.XXX,-Sk na každú akciu a navrhovateľ v X. rade na základe uvedenej X. o kúpe akcií previedol na S. Y. akcie uvedeného emitenta č. XX až XX v menovitej hodnote X.XXX.XXX,-Sk na jednu akciu a nadobúdateľ S. Y. sa zaviazal predávajúcej navrhovateľke v X. rade zaplatiť za prevod uvedených akcií kúpnu cenu vo výške XX.XXX.XXX,- Sk a navrhovateľovi v X. rade cenu XX.XXX.XXX,-Sk, pričom strany sa dohodli na zabezpečení zaplatenia kúpnej ceny za akcie S. Y. takým spôsobom, že tento vystaví vlastnú zmenku, pričom uvedení účastníci sa na zabezpečenie odovzdania akcií a zaplatenia kúpnej ceny dohodli na podmienkach odovzdaniach akcií a zabezpečovacie zmenky tak, že S. Y. sa zaviazal pri podpise zmluvy odovzdať obe špecifikované zmenky do držby odporcu ako osoby zvolenej zmluvnými stranami a rovnako sa navrhovateľka v X. rade a navrhovateľ v X. rade zaviazali odovzdať akcie špecifikované v tejto zmluve s vyznačeným rubopisom na všetkých kusoch akcií do držby odporcu, pričom odporca svojim podpisom na tejto zmluve prehlásil, že prevzal akcie uvedené v čl. I. ods. 2 a 3 a zabezpečovacie zmenky do svojej držby a zaviazal sa s nimi disponovať výlučne v súlade s touto zmluvou a zároveň sa zaviazal, že nebude nakladať s akciami a zmenkami spôsobom, ktorým môže čo i len čiastočne ukrátiť, zmariť uspokojenie pohľadávky navrhovateľov v X. a X. rade z titulu neuhradenej kúpnej ceny za akcie (čl. W.. bod 3 X. o zabezpečení obchodu). S. Y., navrhovateľka v X. rade a navrhovateľ v X. rade v zmluve vyhlásili, že odporca je pre nich dôveryhodná osoba, ktorej zverujú akcie a zmenku za účelom ich držania a nakladania s nimi výlučne v súlade s pravidlami dohodnutými v tejto zmluve. V čl. W. si účastníci uvedenej zmluvy dohodli pravidlá dispozície s akciami tak, že: X/ odporca vydá akcie špecifikované v čl. I. ods. 2 a 3 tejto zmluvy do rúk S. Y. v okamihu, keď: - S. Y. odovzdá odporcovi prevodné príkazy potvrdené bankou, ktorými preukáže, že poukázal na účet navrhovateľa v X. rade sumu vo výške XX.XXX.XXX,-Sk a na účet navrhovateľky v X. rade sumu vo výške XX.XXX.XXX,-Sk a zároveň S. Y. výpisom zo svojho účtu preukáže, že uvedené finančné prostriedky boli poukázané z jeho účtu na účet navrhovateľky v X. rade a navrhovateľa v X. rade, originály prevodných príkazov odovzdá odporca do rúk navrhovateľa v X. rade a navrhovateľky v X. rade. Podľa bodu X/ okrem prípadov uvedeného v odseku X/ tohto článku vydá odporca všetky akcie, ktoré sú predmetom prevodu na základe zmlúv o kúpe akcií S. Y. pred dňom XX.XX.XXXX len na základe výslovného písomného poverenia navrhovateľky v X. rade a podľa bodu X/ ak nenastane niektorá zo skutočností uvedených v odseku 1 a odseku 2 tohto článku, vydá odporca akcie S. Y. dňa XX.XX.XXXX. V čl. W.. uvedenej X. o zabezpečení obchodu si účastníci dohodli v bode X, že v prípade do XX.XX.XXXX nebude splnená podmienka uvedená v čl. W.. ods. X, odporca vydá dňa XX.XX.XXXX zmenky špecifikované v čl. I. ods. 4 a ods. 5 tejto zmluvy, do rúk navrhovateľa v X. rade a navrhovateľky v X. rade. V bode 2 čl. W.. si účastníci dojednali pre prípad, ak odporca poruší povinnosť a odovzdá S. Y. akcie v rozpore s touto zmluvou a/alebo nevydá zmenku podľa predchádzajúceho odseku tohto článku, zmluvnú pokutu vo výške XX % z nominálnej hodnoty zabezpečovacích zmeniek, t.j. XX.XXX.XXX,-Sk, ktoré zaplatí navrhovateľke v X. rade a navrhovateľovi v X. rade. V čl. V. bod 3 zmluvné strany vyhlásili, že pri odovzdávaní, preberaní akcií a zmeniek poskytnú maximálnu súčinnosť. V prípade pochybností platí, že miestom vydania akcií a zmeniek podľa tejto dohody je sídlo komerčnej právnickej kancelárie odporcu na N. ul. č. 3 v J.. V čl. E. - záverečné ustanovenia bod 2 účastníci zmluvy vyhlásili, že súhlasia s výškou sankcií obsiahnutých v tejto zmluve a potvrdzujú, že nie sú z ich hľadiska neprimerané, ako ani v rozpore s dobrými mravmi a v bode 4 vyhlásili, že si zmluvu prečítali, pochopili obsah a na znak vzájomného súhlasu ju podpísali v J. dňa XX. septembra XXXX. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k správnemu skutkovému zisteniu, že predmetná X. o zabezpečení obchodu bola vypracovaná v právnickej (advokátskej) kancelárii odporcu jeho zamestnancami vrátane navrhnutého spôsobu zabezpečenia úhrady kúpnej ceny za akcie, ktoré skutočnosti nepochybne vyplynuli z výpovedí navrhovateľky v X. rade, svedka S. Y., svedkyne K., svedka C.. C. - koncipienta odporcu a uvedenú skutočnosť v podstate nespochybňoval ani odporca. Na rozdiel od záveru súdu prvého stupňa o tom, že mal preukázané, že na rokovaní o uzavretí zmluvy, ktoré sa uskutočnilo dňa XX. septembra XXXX v kancelárii odporcu, boli prítomní navrhovatelia, právny zástupca navrhovateľov, pán Y., slečna F. Y. a aj odporca, nebolo podľa odvolacieho súdu bez akýchkoľvek pochybností preukázané tvrdenie navrhovateľov, že by sa uvedeného dňa rokovaní nepochybne zúčastnil aj odporca osobne, ktorá skutočnosť však nemohla mať vplyv na skutkový záver o tom, že uvedená X. o zabezpečení obchodu bola vypracovaná v právnej kancelárii odporcu, jeho zamestnancami a túto odporca ako fyzická osoba podpísal, čím prejavil z jej obsahom súhlas, vrátane dojednania zmluvnej pokuty. L. tak jeho námietka, že nebol priamo fyzicky prítomný pri dojednávaní a podpisovaní tejto zmluvy, resp. uvedená námietka nie je právne relevantná, pretože uvedená zmluva vznikla v širšom zmysle slova v jeho výlučnej dispozičnej sfére, pretože nebolo preukázané a ani netvrdil, že by jeho zamestnanci pri jej dojednávaní konali v rozpore s jeho pokynmi, resp. záujmami. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, keď to vyplýva samotného obsahu zmluvy, že navrhovatelia ako aj pán Y. sa na odporcu obrátili s dôverou aká sa predpokladá vo vzťahu advokáta, resp. komerčného právnika a klienta, aby tento právne dovolenou formou zabezpečil ich obchod predaj akcií a zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny za predaj akcií. Odporca nepochybne za uvedeným účelom aj túto zmluvu pripravil, resp. nechal pripraviť svojimi zamestnancami (C.. C.) a sám, ako pre obe strany zmluvy „dôveryhodná osoba“ túto podpísal a prebral tak zodpovednosť za dodržiavanie dohodnutých pravidiel nakladania so zmenkami a akciami, vrátane prevzatia záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia týchto pravidiel. X. žiadneho z vykonaných dôkazov, tak pred súdom prvého stupňa, ako aj v odvolacom konaní, nebolo preukázané, že by predmetná X. o zabezpečení obchodu bola neplatným právnym úkonom, pretože by nebola urobená jej účastníkmi slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, keď predovšetkým odporca nepredložil a ani neoznačil žiadny dôkaz na preukázanie jeho tvrdenia, že prejav vôle navrhovateľov bol podmienený dôvodným strachom v dôsledku bezprávnej vyhrážky druhej zmluvnej strany pána Y. a keď navyše uvedený nedostatok slobodnej vôle sami navrhovatelia popreli. O. podľa názoru odvolacieho súdu nebola dôvodnou námietka odporcu o absolútnej neplatnosti uvedenej zmluvy v zmysle ust. § 39 M.. zák. pre rozpor s ust. § 39 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o cenných papieroch v platnom znení, podľa ktorého uschovávateľom zastupiteľského cenného papiera môže byť iba obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi alebo centrálny depozitár, pričom odporca ako fyzická osoba a ani advokát nedisponoval oprávnením obchodníka s cennými papiermi a nebol ani centrálnym depozitárom. Na základe vykonaného dokazovania v danom prípade však nie je možné konštatovať dôvodnosť uvedenej námietky, pretože z obsahu ani z účelu predmetnej X. o zabezpečení obchodu nemožno vidieť jej priamy rozpor s citovaným zákonom o cenných papieroch, nakoľko práva a povinnosti, ktoré tvoria obsah zmluvy sú v súlade s právnymi predpismi kogentnej povahy a nie je zrejmé, ktoré ustanovenia a ktorého zákona by predmetná zmluva obchádzala, pretože vo svojich dôsledkoch zmluva neviedla k tomu, že niektorý právny predpis nemal byť dodržaný a nebol ani zrejmý nesúlad z tejto zmluvy zo základnou zásadou rešpektujúce dobré mravy. M. súd aj v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že zmluva bola koncipované v dispozícii odporcu a odporcom a zrejme ani zmluvné strany, ani odporca ako osoba práva znalá, ktorá mala poskytovať profesionálne právne služby s predpokladanou znalosťou práva na vysokej úrovni, nemali záujem a ich úmysel nesmeroval k tomu uzavrieť zmluvu o úschove listinných cenných papierov ako zmluvný typ ust. v § 39 zákona č. XXX/XXXX Z.z. a odporca tak musel vedieť, že služby obchodníka s cennými papiermi ani je oprávnený poskytovať. M. súd rovnako poukazuje na znenie čl. W.. X. o zabezpečení obchodu, kde vo všetkých bodoch 1 až 4 sa výslovne uvádza, že pán Y. odovzdá zmenky do držby, navrhovatelia v X. a X. rade akcie do držby odporcovi a nie do úschovy v zmysle zákona o cenných papieroch a sám odporca prehlásil v tejto zmluve, že zmenky a akcie prevzal do svojej držby a zaviazal sa s nimi disponovať výlučne však len vo vzťahu k pánovi Y. a navrhovateľom v X. rade a X. rade v súlade so zmluvou, resp. s dohodnutými pravidlami v čl. W... Odporca s predmetnými cennými papiermi, ktoré prevzal do svojej držby nemal a nemohol nakladať, disponovať s nimi tak, ako keby mu boli dané do úschovy v zmysle zákona o cenných papieroch a mohol s nimi disponovať len v súlade s pravidlami dohodnutými medzi účastníkmi X. o zabezpečení obchodu a len voči týmto účastníkom bez toho vo vzťahu k týmto cenným papierom vykonával akékoľvek ďalšie činnosti prislúchajúce výlučne uschovávateľovi cenných papierov. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti uzavretia zmluvy, ako aj na jej obsah, preto neobstojí ako dôvodné dovolanie sa absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy v zmysle ust. § 37 M.. zák.. V súvislosti so skúmaním povahy, účelu predmetnej X. o zabezpečení obchodu, odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa na základe opakovaného dokazovania, a to oboznámením obsahu tejto zmluvy dospel k záveru, že aj keď táto sa mala uzavrieť v zmysle ust. § 51 M.. zák. ako tzv. nepomenovaná - inominátna zmluva, a posudzujúc ju podľa jej obsahu, účelu, ktorý jej účastníci mienili dosiahnuť, ako aj z hľadiska predmetu, sa táto mala, ako dvojstranný právny úkon, ako aj vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán z nej vyplývajúce, spravovať príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, a to tak v časti dojednaného spôsobu zabezpečenia uvedeného obchodu v čl. W.., ako aj v časti týkajúcej sa ustanovenia pravidiel dispozície s akciami a zmenkami v čl. W.. a W.. predmetnej zmluvy, pretože táto ako vyplýva z vymedzenia jej predmetu v čl. I., nadväzovala na už medzi účastníkmi uzavretú X. o kúpe akcií zo dňa XX.XX.XXXX a v takejto vzájomnej súvislosti je potrebné aj uvedený dvojstranný právny úkon posudzovať. Podľa § 261 ods. 3 písm. c) M.. zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy z burzových obchodov a ich sprostredkovania (§ 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov. Podľa § 261 ods. 4 M.. zák., touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom. Z uvedeného vyplýva, že na predmetný zmluvný vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, pretože zmluva o prevode akcií je podľa podstaty záväzkového vzťahu absolútnym obchodom bez ohľadu na povahu účastníkov a vždy bude podliehať režimu Obchodného zákonníka a keďže X. o zabezpečení obchodu si zmluvné strany dohodli spôsob zabezpečenia plnenia záväzku zo X. o prevode akcií, takýto záväzok zabezpečujúci plnenie, teda úhradu kúpnej ceny zaplatením a vydaním zmeniek, tiež podlieha režimu Obchodného zákonníka a možno ju preto považovať za nepomenovanú - inominátnu zmluvu uzavretú v zmysle ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. S. bolo uvedené vyššie, zmluvné strany uvedené v X. o zabezpečení obchodu, dostatočne presne určili predmet svojich záväzkov, tak v časti predmetu zmluvy, ako aj spôsobu zabezpečenia obchodu s akciami a nadväzujúcimi pravidla dispozície s akciami a zo zmenkami vrátane dojednania zmluvnej pokuty. K námietke odporcu, že v uvedenej zmluve, absentuje podstatná náležitosť každej obchodnej zmluvy, a to dohoda o odplate za vykonanie činnosti, keď jeho činnosť v zmysle uvedenej zmluvy nebolo možné považovať za činnosť obvyklú, pre ktorú by možno bolo priradiť obvyklú cenu, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, tak ako nepochybne vyplynulo z vykonaného dokazovania, a to z výsluchu svedkov Y., C. a navrhovateľky v X. rade, že predmetná X. o zabezpečení obchodu bola len jednou z viacerých zmlúv medzi účastníkmi uzavretými v súvislosti s predajom akcií emitenta O. P., a.s., pre ktorého odporca poskytoval právne služby ako komerčný právnik, resp. advokát, neskôr zastupoval uvedenú spoločnosť, resp. S. Y. aj v súdnych a iných konaniach a to aj voči navrhovateľom, a je preto nepochybné, resp. vzhľadom na všetky okolnosti možno mať za to, za poskytnuté právne služby si vyúčtoval odmenu v súlade s príslušnou vyhláškou aj bez toho, aby priamo v predmetnej X. o zabezpečení obchodu bola dojednaná odplata, pretože ani odporca v tejto súvislosti netvrdil, že by uvedenú zmluvu o zabezpečení obchodu nepripravovala jeho právnická kancelária, prípadne tvrdil, že túto službu poskytoval bezodplatne, a to aj napriek skutočnosti, že uvedený záväzok z tejto zmluvy prevzal ako súkromná osoba, čo však na druhej strane zároveň neznamená, že možno úplne oddeliť jeho pôsobenie v tomto prípade od jeho činnosti ako advokáta. G. ide o ďalšie skutkové zistenia, súd prvého stupňa v danom prípade na základe vykonaného dokazovania správne dospel k nespornému skutkovému záveru, že po uzavretí predmetnej zmluvy o zabezpečení obchodu zo dňa XX. septembra XXXX navrhovatelia odovzdali rubopisované akcie a pán Y. odovzdal zmenky odporcovi, resp. jeho zamestnancovi - koncipientovi C.. C. v jeho kancelárii a disponovať tak od uvedenej doby mohol s predmetnými akciami, resp. zmenkami výlučne odporca, a to v súlade s dojednanými pravidlami v čl. W.. bod X, 2 a X, resp. čl. W. bod 1 a X. I. nepochybným skutkové zistenie súdu prvého stupňa, že kúpna cena za akcie na základe X. o kúpe akcií zo dňa XX.XX.XXXX v znení K. č. 1 zo dňa XX. septembra XXXX, bola v zmysle čl. W.. bod 3 najneskôr splatná dňa XX.XX.XXXX. G. súd prvého stupňa uviedol, že táto kúpna cena bola splatná dňa XX.XX.XXXX do XX:XX hodiny, možno toto jeho skutkové zistenie považovať za správne a plne vyplývajúce z vykonaného dokazovania, keď odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na právnu úpravu počítania času a plynutia hmotnoprávnych lehôt - ich začiatok a koniec ( § 122 ods. 1 M. zákonníka, keďže M. zákonník takúto úpravu neobsahuje) a neobstojí tak obrana odporcu v tejto súvislosti, že v písomnej dohode, resp. v X. o zabezpečení obchodu sa takýto čas plnenia nenachádza. P. pravidlá sa použijú na počítanie lehôt na plnenie záväzkov vzniknutých na základe právnych skutočností, ako aj na počítanie lehôt, ktoré sú ustanovené v zmluvách. B. určená podľa dní začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok a to od XX.XX hod. a a končí sa o polnoci - o XX.XX hod. posledného dňa. C. účastníkmi nebola spornou skutočnosť, že dohodnutá kúpna cena za akcie v danom prípade nebola navrhovateľom zo strany S. Y. zaplatená v dojednanej lehote splatnosti do XX.XX.XXXX. V súlade s dojednanými pravidlami dispozície s akciami a so zmenkami v X. o zabezpečení obchodu zo dňa XX.XX.XXXX (keďže S. Y. neodoslal odporcovi prevodné príkazy potvrdené bankou za poukázanie cenných akcií na účet navrhovateľov (bod X) a navrhovateľka v X. rade nedala výslovné písomné poverenie na odovzdanie akcií zo strany odporcu S. Y. pred XX.XX.XXXX, mal vydať odporca akcie S. Y. dňa XX.XX.XXXX (bod X). Podľa čl. W. bod 1 v prípade, ak do XX.XX.XXXX (tzn. do konca kalendárneho dňa XX. marca XXXX, ktorý kalendárny deň skončil uplynutím XX:XX hodiny toho dňa) nebola preukázateľne zaplatená kúpna cena za akcie S. Y. navrhovateľom v X. a X. rade, odporca bol povinný vydať dňa XX.XX.XXXX zmenky do rúk navrhovateľov v X. a X. rade. Keďže ako osoba dôveryhodná pre navrhovateľov ako aj S. Y. musel a mal mať vedomosť o tom, že S. Y. kúpnu cenu v dohodnutej dobe neuhradil, bol povinný dňa XX.XX.XXXX, resp. kedykoľvek neskôr vydať zmenky do rúk navrhovateľov, čo však neurobil a tým porušil svoj zmluvný záväzok, ktorý bol pre tento prípad zabezpečený zmluvnou pokutou. Keďže na základe vykonaného dokazovania bolo nesporné a uvedená skutočnosť nakoniec nebola medzi účastníkmi sporná, že odporca dňa XX.XX.XXXX, resp. ani v deň bezprostredne nasledujúci alebo neskôr, nevydal navrhovateľom v X. a X. rade zmenky špecifikované v čl. I ods. 4 a ods. 5 v súlade s čl. W.. bod 1 X. o zabezpečení obchodu, vznikla mu objektívna zodpovednosť, a to bez ďalšieho skúmania prípadného zavinenia, resp. okolností pre ktoré nevydal, za porušenie zmluvných povinností, resp. pravidiel dispozície so zmenkami, a teda k porušeniu hlavného záväzku; čím došlo súčasne k vzniku jeho akcesorického záväzku -povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, a to bezprostredne po uplynutí možnosti na splnenie tejto jeho hlavnej povinnosti dňa XX.XX.XXXX. V tejto súvislosti neobstojí ani námietka o nemožnosti plnenia, resp. splnenia uvedenej povinnosti zo strany odporcu, poukazujúc tu na právnu konštrukciu dodatočnej nemožnosti plnenia podľa § 352 M.. zák., resp. ustanovení § 575 a nasl. M. zákonníka, pretože podľa § 352 ods. 4 M.. zák. nemožnosť plnenia je povinný preukázať dlžník, v tomto prípade odporca, čo však tento nepreukázal. S. v tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že X. o zabezpečení obchodu koncipoval odporca vrátane určenia lehôt splnenia povinností, preto následné namietanie nemožnosti plnenia z jeho strany, nemôže byť právne dôvodné, ale naopak je potrebné ho pripísať na jeho ťarchu v súlade s výkladovými pravidlami ust. v § 266 M.. zákonníka. M. súd poukazuje na to, že v danom prípade nejde ani tak o nemožnosť plnenia, ale skôr o nelogickosť a nezmyselnosť súčasného uvedenia rovnakého dátumu plnenia rôznych právnych povinností a skutočností, ktoré na seba nadväzovali v ten istý deň XX.XX.XXXX, pretože tak, ako správne uzavrel súd prvého stupňa, resp. tvrdili navrhovatelia, až uplynutím dňa XX.XX.XXXX, teda uplynutím XX:XX hodiny mohol sa po prvý krát odporca nepochybne dozvedieť, že S. Y. dohodnutú kúpnu cenu za akcie nezaplatil, resp. neodovzdal prevodné príkazy potvrdené bankou a zároveň sa zaviazal vydať toho istého dňa XX.XX.XXXX zmenky navrhovateľovom, resp. akcie S. Y.. Podľa názoru odvolacieho súdu sa však nejedná v danom prípade o nemožnosť plnenia a už vôbec nie o neplatnosť právneho úkonu z toho dôvodu, nakoľko odporca v danom prípade plniť mohol a mal bezprostredne potom, ako sa prvý krát mohol preukázateľne dozvedieť, či je kúpna cena za akcie zaplatená, resp. či sú splnené podmienky na vydanie akcií a zmeniek. Odporca však vôbec v rámci svojej obrany neuviedol prečo navrhovateľom predmetné zmenky nevydal kedykoľvek ihneď po uplynutí dňa XX.XX.XXXX a splniac im aj keď s čiastočným omeškaním svoju zmluvnú povinnosť, ale až v januári XXXX dal návrh na ich súdnu úschovu. V tejto súvislosti sa javí ako úplne nedôvodnou jeho obrana, že dojednaná lehota splnenia jeho povinnosti dňa XX.XX.XXXX je lehotou fixnou, resp. že iba v uvedený deň mohol riadne a včas splniť svoj záväzok vydať navrhovateľom zmenky, pretože v tejto súvislosti je významným jeho záväzok uvedený v čl. W. bod X, v ktorom sa zaviazal, že nebude nakladať s akciami a zmenkami spôsobom, ktorým môže čo i len čiastočne ukrátiť, zmariť uspokojenie pohľadávky navrhovateľov z titulu neuhradenia kúpnej ceny za akcie. G. zmenky v danom prípade predstavovali reálny spôsob zabezpečenia zaplatenia kúpnej ceny a zároveň tým, že dňa XX.XX.XXXX odovzdal S. Y. akcie, ktorý mohol s týmito disponovať a zároveň neodovzdal, čo i len deň nasledujúci po tom zmenky navrhovateľom, významným spôsobom narušil „rovnováhu“ vo vzťahu medzi uvedenými subjektmi a oslabil tak dojednaný spôsob zabezpečenia zaplatenia kúpnej ceny za akcie, ktorá okolnosť mala významný vplyv aj na posúdenie možnosti zníženia zmluvnej pokuty súdom - moderáciu v danom prípade. S. bolo uvedené vyššie záväzkový vzťah vyplývajúci z predmetnej X. o zabezpečení obchodu sa spravoval M. zákonníkom vrátane dojednania zabezpečovacieho inštitútu vo forme zmluvnej pokuty. Podľa § 300 M.. zákonníka, okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu. W. zmluvnej pokuty v zmysle citovaného ustanovenia je založený na objektívnom princípe, čo znamená, že nárok na jej zaplatenie sa posudzuje bez ohľadu na zavinenie a vzniká veriteľovi okamihom, keď dlžník poruší svoju zmluvnú povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou. X. pokuta je zabezpečovací inštitút záväzkového práva, ktorou si zmluvné strany dojednajú určité plnenie pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ktoré je povinný poskytnúť ten, kto zabezpečenú povinnosť poruší. X. pokuta ako zabezpečovací záväzok má povahu vedľajšieho ( akcesorického) záväzku, a preto je čo do vzniku a trvania v zásade závislá od zabezpečovaného ( hlavného) záväzku, z ktorého plnenie sa zmluvnou pokutou zabezpečuje. Z uvedeného potom vyplýva, že bez existencie platného hlavného ( zabezpečovaného) záväzku, nemôže platne vzniknúť ani vedľajší ( zabezpečovací) záväzok, keďže nemôže dôjsť k porušeniu povinnosti, ktorá je obsahom neplatného hlavného záväzku. X. význam zmluvnej pokuty spočíva v tom, že núti toho, kto sa zaviazal splniť zabezpečenú povinnosť, nielen pripraviť sa na jej plnenie, ale ju aj v súlade s právom splniť. D. charakter zmluvnej pokuty spočíva v tom, že viaže povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu na porušenie zmluvnej povinnosti. X. pokuta plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody, nakoľko právo na zmluvnú pokutu vzniká bez ohľadu na to, či veriteľovi porušením zabezpečovanej povinnosti vznikla škoda, a súčasne tak vylučuje uplatnenie náhrady škody, a to bez ohľadu na to, či výška zmluvnej pokuty kryje vzniknutú škodu; veriteľovi tak uľahčuje pozíciu v prípadnom spore, pretože nemusí preukazovať výšku škody a právo na pokutu má, aj keď mu žiadna škoda nevznikla. Z predmetnej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany si v danom prípade dohodli zmluvnú pokutu jednorázovo, bez opakovania, za porušenie konkrétne a určito vymedzenej povinnosti (odovzdať S. Y. akcie v rozpore s touto zmluvou a/alebo nevydať zmenky navrhovateľom). V. plnenia alebo čas splatnosti zmluvnej pokuty je významný z hľadiska zániku záväzku, lebo ak dlžník veriteľovi plní riadne a včas záväzok zanikne, ale ak dlžník neplní riadne a včas, dostane sa do omeškania. Ak si strany v zmluve nedohodnú čas plnenia zmluvnej pokuty, čas plnenia určuje veriteľ tým, že o plnenie požiada, avšak uvedené má význam len z hľadiska priznania úrokov z omeškania. Podľa § 393 M.. zák., pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava. G. je dojednaná zmluvná pokuta jednorázovo bude rozhodujúcim pre začiatok plynutia premlčacia doby deň porušenia povinnosti bez ohľadu na splatnosť zmluvnej pokuty. V danom prípade odporca bol povinný podľa zmluvy dňa XX.XX.XXXX vydať zmenky do rúk navrhovateľov, ak S. Y. do XX.XX.XXXX neuhradí kúpnu cenu za prevod akcií. Podľa § 397 M.. zák., ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. V danom prípade išlo o právo požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty, v ktorých prípadoch premlčacia doba začína plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená. V danom prípade teda XX.XX.XXXX, tzn., že nie je rozhodujúci čas splnenia, teda splatnosť pokuty, ale skutočnosť, kedy došlo k porušeniu povinnosti, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje. G. doba teda začala plynúť dňom porušenia zmluvnou pokutou zabezpečenej povinnosti a štvorročná premlčacia doba v danom prípade mohla uplynúť dňa XX.XX.XXXX. Keďže navrhovatelia podali návrh na začatie konania na súde XX.XX.XXXX, právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v čase podania návrhu nebolo ešte premlčané. Odporca v danom prípade vedel, že je povinný navrhovateľom ako veriteľom plniť od momentu porušenia svojej zmluvnej povinnosti, ktorá skutočnosť založila ich nárok voči nemu a nie je dôvodná jeho obrana, že nevyhnutným úkonom pre vznik splatnosti nároku na zmluvnú pokutu je predchádzajúce požiadanie dlžníka, aby uhradil pohľadávku. G. ide o odporcom namietané nevykonanie dôkazu podstatného listinného dôkazu, a to faxovej odpovede navrhovateľov na jeho výzvu na prevzatie zmeniek zo dňa XX.XX.XXXX, v tejto odpovedi sa uvádza: „E. pán doktor E., na základe X. o zabezpečení obchodu zo dňa XX.XXX.XXXX ste nás vyzvali k prevzatiu zmeniek podľa čl. W. ods. 1 predmetnej zmluvy, podľa ktorého ste povinný vydať akcie dňa XX.XX.XXXX W.. R. C., G.. a W.. I. C., pokiaľ nie je splnená podmienka zaplatenia kúpnej ceny akcií. Táto podmienka do dnešného dňa splnená nebola. Q. by sme navrhnúť, aby sa stretnutie v prítomnosti I.. O. na vysporiadanie tejto veci konalo v piatok XX.XX.XXXX v priestoroch E. advokátskej kancelárie o XX:XX hodine. G. termínu stretnutia prosím potvrdiť telefonicky. S pozdravom W.. R. C., W.. I. C..“ S. z uvedenej odpovede na výzvu vyplýva, že navrhovatelia v X. a X. rade neboli ako veritelia v omeškaní, pretože uvedenú výzvu odporcu voči nim možno považovať za predčasnú tak, ako to v tejto odpovedi navrhovatelia uviedli, pretože odporca sa až uplynutím dňa XX.XX.XXXX mohol v zmysle zmluvy preukázateľne dozvedieť o tom, či S. Y. kúpnu cenu zaplatí alebo nezaplatí. Keďže odporca nepredložil samotnú výzvu, na ktorú navrhovatelia reagovali uvedeným faxovým podaním, nie je zrejmé či týmto oznámil, že má pozitívnu vedomosť, resp. preukázané od S. Y., že tento kúpnu cenu nezaplatí . Z vykonaného dokazovania tak pred súdom prvého stupňa, ako aj z opakovaného dokazovania pred odvolacím súdom, bolo preukázané, že dňa XX.XX.XXXX sa konalo mimoriadne valného zhromaždenie spoločnosti O. P., a.s., kde podľa notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX spísanej notárom I.. C. G., bol osvedčený jeho priebeh a kde podľa bodu X/ zasadnutie tohto mimoriadneho valného zhromaždenia otvoril predseda predstavenstva S. Y.. Na základe podpísanej prezenčnej listiny boli prítomní všetci akcionári zapísaní v zozname akcionárov, ktorých hlasy predstavujú XXX % všetkých hlasov mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti O. P., a.s., s tým, že jednotliví akcionári mali nasledovný počet hlasov - S. Y. XX hlasov, C.. C. XX hlasov, C.. C. XX hlasov a konštatoval, že mimoriadne valného zhromaždenie je schopné uznášať sa. G. tohto valného zhromaždenia, okrem súhlasu s uzavretím zmluvy o terminovanom úvere, bolo aj zvýšenie základného imania spoločnosti O. P. o XX.XXX.XXX,- Sk upísaním nových akcií v počte XX pri menovitej hodnote XXX.XXX,- Sk za jednu akciu. Podľa listiny prítomných akcionárov, ktorá tvorila súčasť uvedenej notárskej zápisnice boli uvedeného dňa prítomní akcionári S. Y. s číslami listinných akcií XXXXX-XXXXXX a XXXXXX-XXXXXX, C.. C. s číslami listinných akcií XXXXXX - XXXXXX, C.. C. s číslami listinných akcií XXXXXX - XXXXXX. Vzhľadom na nespornú skutočnosť, že v čase od XX.XX.XXXX až do XX.XX.XXXX výlučne odporca disponoval s predmetnými rubopisovanými akciam,i u neho uloženými na základe X. o zabezpečení obchodu zo dňa XX. septembra XXXX a zároveň na skutočnosť, že uvedená notárska zápisnica zo dňa XX.XX.XXXX je nepochybne verejnou listinou v zmysle § 134 O.s.p., ktorá tak potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje a potvrdzuje v danom prípade okrem iného prítomnosť všetkých akcionárov spoločnosti O. P. so XXX % všetkých hlasov, a to až pokiaľ sa nepreukáže opak a s poukazom na ust. § 156 ods. 6 a 7 M.. zák. platného v čase konania uvedeného mimoriadneho valného zhromaždenia, možno prijať záver, že uvedené mimoriadne valné zhromaždenie sa mohlo uskutočniť a prítomní akcionári sa preukázať XXX % všetkých hlasov len tak, že odporca porušil povinnosť vyplývajúcu mu z čl. W.. predmetnej X. o zabezpečení obchodu tým, že v čase pred XX.XX.XXXX, bez toho, aby existovalo výslovné písomné poverenie navrhovateľky v X. rade, prípadne S. Y. preukázal zaplatenie kúpnej ceny za akcie prevodnými príkazmi potvrdenými bankou, vydal, resp. umožnil S. Y. disponovať s akciami identifikovanými v čl. I X. o zabezpečení obchodu (akcie XXXXXX - XXXXXX od navrhovateľa v X. rade a akcie č. XXXXXX - XXXXXX od navrhovateľky v X. rade), a to bez toho, aby na základe rubopisovaných akcií bola vykonaná zmena v zozname akcionárov a to bez ohľadu na skutočnosť, kto tento zoznam viedol, teda či predstavenstvo spoločnosti alebo Q. depozitár cenných papierov D., a.s.. Z uvedeného teda vyplýva, že navrhovateľom vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči odporcovi aj porušením uvedenej ďalšej jeho zmluvnej povinnosti dojednanej v čl. W. bod 2 alternatíva prvá X. o zabezpečení obchodu. G. išlo o námietku odporcu, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie ohľadom výšky škody, ktorá mala vzniknúť navrhovateľom do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, skúmanie možnosti zníženia zmluvnej pokuty súdom, ust. § 301 M.. zákonníka uvádza, že neprimerane vysoko zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.. G. ide o hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, v danom prípade išlo o vydanie zmeniek znejúcich na sumu XX.XXX.XXX,- Sk a zabezpečenie úhrady ceny za prevod akcií; pri skúmaní možného zníženia - moderácie dojednanej zmluvnej pokuty, bolo v danom prípade určujúcim predovšetkým vyhlásenie odporcu v čl. E. bod 2 X. o zabezpečení obchodu, v ktorej vyjadril súhlas s výškou sankcie obsiahnutej v tejto zmluve a potvrdil, že nie sú z jeho hľadiska neprimerané ani v rozpore s dobrými mravmi, keď je potrebné opätovne zdôrazniť, že uvedený záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty odporca dobrovoľne prevzal, potvrdil ho uvedeným vyhlásením, pričom návrh uvedenej zmluvy bol vypracovaný v jeho dispozičnej sfére a ako osoba s právnickým vzdelaním a profesionálny právnik poskytujúci právne služby si musel byť vedomý aj dosahov takéhoto vyhlásenia, a teda či dojednanie vo výške XX % z nominálnej hodnoty zabezpečovacích zmeniek bude alebo nebude mať vplyv na jeho osobné prípadne majetkové pomery. A. vyhlásenie nemožno považovať za vzdanie sa práv vzniknutých v budúcnosti, a to ani vo vzťahu k ust. § 301 M.. zák.. Vzhľadom na uvedené potom podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade neprichádzala do úvahy moderácia dohodnutej zmluvnej pokuty , a to práve aj už vzhľadom na spomenuté širšie okolnosti uzavretia tejto zmluvy, keď spôsob zabezpečenia zaplatenia kúpnej ceny za akcie navrhol odporca, resp. jeho kancelária - vystupoval ako osoba dôveryhodná pre zúčastnené strany, ktorú dôveru, najmä vo vzťahu k navrhovateľom v X. a X. rade, v danom prípade významným spôsobom narušil konaním v rozpore s dohodnutými pravidla v čl. W.. ods. 3 a čl. W.. predmetnej zmluvy, v ktorého dôsledku boli navrhovatelia dočasne, nie však na bezvýznamné obdobie vylúčení z možnosti nakladať s predmetnými akciami a to bez toho aby mali za ne zaplatené, resp. zaplatenie reálne a dostatočne zabezpečené. V tejto súvislosti neobstojí ani ďalšia z odporcových námietok týkajúca sa deliteľnosti, resp. nedeliteľnosti požadovaného plnenia titulom nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v návrhu na začatie konania, spočívajúce v tom, že výška zmluvnej pokuty bola v predmetnej X. o zabezpečení obchodu dojednaná ako právo spoločné a nerozdielne s tým, že diely zmluvnej pokuty každého z navrhovateľov nemôžu byť rovnaké, keď bola rôzna aj menovitá hodnota zmeniek a akcií. L. na zmluvnú pokutu je danom prípade nárokom na peňažné plnenie, ktoré je zo svojej povahy deliteľným plnením, a preto je výlučne na rozhodnutí navrhovateľov, či si návrhom na začatie konania žalobou uplatnili celú výšku dohodnutej zmluvnej pokuty spolu alebo či si každý z nich uplatní len na neho pripadajúci podiel, resp. diel v zmysle ust. § 512 ods. 1 M.. zák., (s poukazom na ust. §§ 293 až XXX M.odného zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 2 Obch. zákonníka), pretože išlo o deliteľné plnenie a pretože nebolo inej dohody v danom prípade vychádza, sa zo zákonného predpokladu, že každý z veriteľov má rovnaký diel resp. absentovala dohoda o tom, že by výška dojednanej zmluvnej pokuty bola viazaná na počet, resp. menovitú hodnotu akcií na zaplatenie kúpnej ceny, ktoré mala zabezpečovať. G. išlo o ďalšiu námietku odporcu o nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľov v dôsledku následného postúpenia pohľadávky práva na prevzatie zmeniek ako aj predajom akcií zabezpečenými zmenkami navrhovateľmi tak, že spolu s týmito došlo aj k prevodu všetkých práv spojených s pohľadávkou, a teda aj práva, resp. nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty z dohody o zabezpečení obchodu v súvislosti s uzavretím dohody o urovnaní zo dňa XX.XX.XXXX, v zmysle ktorej navrhovatelia postúpili svoju pohľadávku XX.XXX.XXX,-Sk z titulu nezaplatenia kúpnej ceny za prevod akcií voči S. Y. na spoločnosť D. K., s.r.o., v ktorej súvislosti postúpili aj príslušenstvo uvedenej pohľadávky, resp. záväzku a záväzky s nimi súvisiace, súd prvého stupňa v tejto súvislosti v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že predmetom sporu je zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý nárok je samostatný priamo voči odporcovi v zmysle X. o zabezpečení obchodu a nie voči S. Y., ktorý nárok, resp. pohľadávka nebola predmetom postúpenia v rámci urovnania, s ktorým záverom sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a zároveň považuje za potrebné k tomu uviesť, že zmluvná pokuta nie je príslušenstvom pohľadávky, ale ide o samostatný nárok (príslušenstvo pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania, náklady spojené s jej uplatnením (§ 121 ods. 3 M.. zák.)) a zo žiadneho z vykonaných dôkazov nebolo v danom prípade preukázané, že by navrhovatelia nárok, resp. pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty voči odporcovi zo X. o zabezpečení obchodu postúpili, resp. previedli na inú osobu, pretože tak ako uviedol súd prvého stupňa išlo o samostatný nárok navrhovateľov v X. a X. rade len voči odporcovi z uvedenej zmluvy, ktorá nebola a nemohla byť súčasťou pohľadávok na zaplatenie kúpnej ceny za akcie a nešlo ani o právo s takouto pohľadávkou spojené. G. ide o priznané úroky z omeškania, v tejto časti súd prvého stupňa nárok navrhovateľov nesprávne právne posúdil, pokiaľ im tieto priznal v zmysle § 517 M.. zák., pretože ako už bolo uvedené vzťah účastníkov bolo potrebné podriadiť pod príslušné ustanovenia M.odného zákonníka, resp. vzťahy medzi nimi vzniknuté v súvislosti s uzavretím X. o zabezpečení obchodu. Keďže výška úrokov z omeškania nevyplývala z uvedenej zmluvy, podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. účinného do Z..XX.XXXX, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný zaplatiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o XX% vyššie než základná úroková sadzba L. uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. G. úroky z omeškania možno až od momentu, kedy sa dlžník dostal do omeškania so zaplatením, t.j. v dôsledku neplnenia na základe kvalifikovanej výzvy, čo v danom prípade bolo odo dňa keď sa tento po prvý krát dozvedel, že si voči nemu navrhovatelia uplatnili na súde žalobou nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty XX.XXX.XXX,-Sk,. G. nie je v dohode o zmluvnej pokute dohodnutý čas splatnosti zmluvnej pokuty tak, ako v tomto prípade, je potrebné, aby veriteľ vyzval dlžníka na jej zaplatenie a pokiaľ tak neurobí, dlžník sa nedostane so zaplatením zmluvnej pokuty do omeškania. L. podmienkou pre vznik omeškania je však splatnosť dlhu, v tomto prípade splatnosť zmluvnej pokuty, ku ktorej otázke však odvolací súd zaujal stanovisko vyššie. G. platiť úroky z omeškania je založené na objektívnej zodpovednosti a nárok na úroky z omeškania vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie, okrem omeškanie veriteľa, k čomu však tak, ako bolo vyššie uvedené v danom prípade neprišlo. G. ide o vznik omeškania a vznik povinnosti platiť úroky z omeškania, rozhodujúcim dátumom tu bol deň doručenia, resp. deň nasledujúci, uznesenia L. súdu D. zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XNdob XX/XXXX odporcovi na adresu T. X, J., ktorú adresu si tento uviedol tak v X. o zabezpečení obchodu zo dňa XX. septembra XXXX ako adresu svojho trvalého pobytu, tak aj v K. o urovnaní zo dňa XX.XX.XXXX a na túto adresu mu bolo doručené aj uvedené uznesenie L. súdu D., ktorým tento súd rozhodol o vecnej príslušnosti, z ktorého uznesenia sa mohol dozvedieť o tom, že si voči nemu navrhovatelia uplatňujú nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty XX.XXX.XXX,-Sk s príslušenstvom, pričom uvedená zásielka mu bola doručená náhradným spôsobom v súlade s ust. § 47 ods. X,X O.s.p. v znení účinnom do XX.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX, a teda dňom nasledujúcim dňom XX.XX.XXXX sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku a zmluvnej pokuty. G. ide o výšku základnej úrokovej sadzby L. v uvedenom období podľa § 369 ods. 1 M.. zák., táto bola v rozhodujúcom období vo výške X,XX% a po jej zvýšení o XX% v zmysle citovaného ustanovenia, tak navrhovateľom patrili úroky z omeškania vo výške XX,XX % ročne odo dňa XX.XX.XXXX do zaplatenia. Z uvedených dôvodov preto v časti priznaných úrokov z omeškania odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 O.s.p. a vo veci samej tento potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p., keďže napadnuté rozhodnutie bolo vo výroku vecne správne. Z dôvodu, že súd prvého stupňa v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p. si vymienil rozhodnúť o trovách konania až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. P. rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nemožno podať odvolanie.