Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/192/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408204497 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1408204497.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šramkovej a členov senátu JUDr. Beáty Jurgošovej a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci navrhovateľky: H.. H. S., H.S. V. K., K. Č.. XXX, zastúpená JUDr. Evou Borovskou, advokátkou, Bratislava, Štefánikova č. 7 proti odporcovi: E GATE, s. r. o., Bratislava, Bilíkova 1871/26, IČO : 35 822 198, zastúpený Mgr. Svoradom Petruškom, advokátom, Nitra, Kupecká č. 18, o zaplatenie 365,50 Eur a príslušenstva na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 12 C 248/2009 - 59 zo dňa 2.2.2011 takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . Navrhovateľke sa trovy odvolacieho konania nepriznávajú. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke 365,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne za obdobie od 1.9.2007 do zaplatenia a trovy konania vzniknuté zaplatením súdneho poplatku vo výške 21,90 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 199,43 Eur. Rozhodol tak z dôvodu, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi účastníkmi došlo k založeniu pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.8.2005. Pracovný pomer medzi účastníkmi skončil na základe dohody ku dňu 31.7.2007. Navrhovateľke ako zamestnankyni odporcu za vykonanú prácu vznikol nárok na mzdu za mesiac júl 2007. Odporca nespochybnil predmetný záväzok. Na základe uvedeného dospel k názoru, že nárok navrhovateľky je dôvodný. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z.. Obranu odporcu, ktorou odporca tvrdil, že navrhovateľke bola vyplatená všetka mzda a odporca voči navrhovateľke eviduje pohľadávku vo výške 2.264,- Sk, preto nárok navrhovateľky neuznáva, vyhodnotil súd prvého stupňa ako účelovú, lebo počas konania odporca nepreukázal dôvodnosť svojho tvrdenia. Proti tomuto rozsudku včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal odvolanie odporca. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolania poukázal na to, že v odpore podanom dňa 22.4.2009 voči platobnému rozkazu zo dňa 11.12.2008 sp. zn. 30 Ro 1045/2008 uplatnil svoje pohľadávky voči navrhovateľke vzájomným návrhom. Jednalo sa o pohľadávku spoločnosti E GATE, s. r. o. voči navrhovateľke, ktorá vznikla na základe vykonanej kontroly miezd v softvérovom systéme spoločnosti v októbri 2007, pri ktorej bola zistená chyba vo výpočte odvodov zo mzdy do Sociálnej poisťovne za obdobie mesiacov január až september 2007. Táto chyba bola dodatočne opravená a mzdy boli následne upravené jednotlivým zamestnancom. Suma 73,49 Eur (2.214,- Sk) teda predstavuje pohľadávku spoločnosti voči navrhovateľke z titulu neoprávnene vyplatenej mzdy, ktorú navrhovateľka bola povinná vrátiť spoločnosti, nakoľko spoločnosť ju dodatočne odviedla do Sociálnej poisťovne. V rámci vzájomného návrhu bola odporcom uplatnená aj pohľadávka voči navrhovateľke, ktorá vznikla neuhradením 45 % podielu stravnej jednotky navrhovateľky ako zamestnankyne vypočítaného z jej nominálnej hodnoty v zmysle zákona. Odporca zabezpečil stravné pre svojich zamestnancov čiastočne nákupom stravných poukážok a v ostatných prípadoch nákupom stravných jednotiek v stravovacom zariadení. Navrhovateľka v období mesiacov september 2005 až júl 2007 za predmetné stravné jednotky neuhradila zákonom stanovený 45 % podiel zamestnanca. Odporcovi vznikli pohľadávky : - 95,60 Eur (2.880,- Sk) stravné za obdobie september až december 2005 - 207,93 Eur (6.264,- Sk) stravné za obdobie január až december 2006 - 85,14 Eur (2.565,- Sk) stravné za obdobie január až júl 2007 Súd prvého stupňa sa ani s jednou pohľadávkou nevyporiadal. Vzájomný návrh odporcu, teda súbor uvedených pohľadávok tvorí spolu sumu 462,16 Eur (13.923,- Sk). Navrhovateľka vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom jej právnej zástupkyne uviedla, že odporca žiadny vzájomný návrh nepodal a voči navrhovateľke si riadnym spôsobom pohľadávku na započítanie neuplatnil. Z listu odporcu, ktorý označil ako „Vyporiadanie pohľadávok a záväzkov z pracovného pomeru“ nie je možné dovodiť, že by išlo o vzájomný návrh. Aj v závere uvedeného listu sa uvádza len to, že celkový rozdiel v sume 2.912,- Sk predstavuje pohľadávku spoločnosti E GATE s. r. o. voči navrhovateľke. Poukázala na zákonník práce, kde sú taxatívne vymenované pohľadávky, ktoré možno započítať voči mzde zamestnanca. Ostatné pohľadávky možno započítať len v takom prípade, ak s tým zamestnanec prejaví súhlas. Navrhovateľka k žiadnemu započítaniu súhlas nedala, ba dokonca údajné pohľadávky, ktoré odporca uvádza vo svojom liste, nikdy neboli preukázané alebo podložené konkrétnymi údajmi alebo listinnými dôkazmi, ako k takýmto sumám odporca dospel. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 1 O. s. p., preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 O. s. p.,. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd na prejednanie veci určil termín pojednávania na deň 13.10.2011. Právna zástupkyňa sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila s tým, že v inej veci má určený termín pojednávania. Kópiu predvolania priložila k ospravedlneniu. Zároveň žiadala o odročenie termínu pojednávania. Právny zástupca odporcu sa taktiež nedostavil na pojednávanie. Doručenie predvolania mal vykázané náhradným spôsobom, zásielka bola uložená na pošte, bola vrátená odvolaciemu súdu dňa 29.9.2011, teda o termíne pojednávania bol upovedomený dňa 29.9.2011 (§ 46 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Odvolací súd v súlade s vyššie uvedeným ustanovením preto konal a rozhodoval vo veci. Dôvod ospravedlnenia právnej zástupkyne odvolací súd nepovažoval za dôležitý dôvod. Okrem toho predvolanie na toto pojednávanie bolo doručené právnej zástupkyni dňa 12.9.2011. Predvolanie na pojednávanie konané na Krajskom súde v Trenčíne podľa priloženého predvolania bolo určené až 28.9.2011, teda viac ako dva týždne pred oznámením termínu pojednávania v tejto veci. Právny zástupca odporcu bol o termíne upovedomený dňa 29.9.2011. Predmetom odvolacieho konania zostal nárok navrhovateľky na zaplatenie mzdy za mesiac júl 2007 vo výške 365,50 Eur (11.011,- Sk) a príslušenstvo. Odporca v odvolacom konaní namietal, že súd nekonal o jeho vzájomnom návrhu. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Podľa § 129 ods. 3 Zákonníka práce pri skončení zamestnania vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia zamestnania, ak sa nedohodli inak. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, preto ho potvrdil a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). K námietkam odporcu uvedeným v odvolaní, že súd prvého stupňa sa nezaoberal vôbec jeho vzájomným návrhom odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu spisu nevyplýva, že by odporca v súlade s § 97 ods. 1 O. s. p. uplatnil si svoje práva voči navrhovateľke vzájomným návrhom a to v odpore voči platobnému rozkazu. Podľa § 97 ods. 1 O. s. p. odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom. Odporca môže za konania uplatniť svoje právo proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom. Na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie konania, jeho zmene a späť vzatí (§ 97 ods. 1, 3 O. s. p.. Vzájomným návrhom je aj prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu (§ 98 O. s. p.). Aj pre vzájomný návrh teda platia ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku ako pre návrh konania. Návrh na začatie konania je jedna z procesných podmienok (§ 79 O. s. p.) vo veciach, v ktorých súd nemôže začať konanie aj bez návrhu. Podľa § 79 ods. 1, veta prvá a druhá O. s. p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí ( § 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Odporca vo svojom odpore uviedol: „Navrhovateľke za jej prácu bola vyplatená všetka mzda a v súčasnosti naša spoločnosť nemá voči navrhovateľke žiaden dlh, naopak spoločnosť e gate, s. r. o. eviduje voči navrhovateľke pohľadávku vo výške 2.264,- Sk.“. Podľa § 41 ods. 2 O. s. p. každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. Z uvedeného vyššie nevyplýva, že by odporca si uplatnil svoje právo proti navrhovateľke vzájomným návrhom. Oznámenie skutočnosti, že odporca voči navrhovateľke nemá žiaden dlh, eviduje voči nej pohľadávku vo výške 2.264,- Sk nie je možné v žiadnom prípade považovať za vzájomný návrh. Keďže takéto konanie je návrhovým konaním bola povinnosť odporcu jasne uviesť, či sa voči navrhovateľke domáha zaplatenia tejto sumy. Slovné spojenie „eviduje voči navrhovateľke pohľadávku“ nie je návrhom. Za takýto vzájomný návrh nie je možné považovať ani podanie odporcu zo dňa 16.10.2009, doručené súdu dňa 19.10.2009, včítane prílohy (č. l. 30 až 33). Týmto listom odporca zasiela „vyporiadanie pohľadávok a záväzkov z pracovného pomeru medzi odporcom a navrhovateľkou“. V konečnom dôsledku v prílohe je uvedená iná suma, ktorá má predstavovať pohľadávku odporcu voči navrhovateľke (suma 2.912,- Sk), ako bola uvedená suma v odpore. V konečnom dôsledku ani odvolanie odporcu nie je možné považovať za vzájomný návrh. Ak by aj v odvolaní spĺňal vzájomný návrh všetky náležitosti vyžadované zákonom, odvolací súd poukazuje na to, že pre odvolacie konanie podľa § 216 ods. 1 O. s. p. ustanovenia § 92 ods. 1 a 4, § 97 a 98 pre odvolacie konanie neplatia. Teda nie je možné o takomto vzájomnom návrhu konať. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 a § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p.. Navrhovateľka mala v odvolacom konaní úspech. Jej právna zástupkyňa vo vyjadrení k odvolaniu si uplatnila trovy odvolacieho konania, tieto však nevyčíslila. Odvolací súd preto vyslovil, že navrhovateľke sa trovy odvolacieho konania nepriznávajú. Zavedenie rozhodovania o trovách konania len na návrh a povinnosť špecifikácie trov právneho zastúpenia privodili v otázke trov konania zvýšenú aktivitu účastníkov. Požiadavka navrhovateľky uskutočnená prostredníctvom právnej zástupkyne uplatnením si trov konania vo vyjadrení k odvolaniu predstavuje síce ešte definitívne nešpecifikovaný, ale predsa len relevantný návrh na ďalší postup podľa § 151 O. s. p.. Avšak tento úkon nemôže suplovať podmienku v § 151 ods. 1 O. s. p., a to povinnosť vyčísliť trovy po vyhlásení rozhodnutia. Ak účastník konania zastúpený advokátom trovy nešpecifikuje v lehote 3 dní, súd prizná účastníkovi trovy vyplývajúce zo spisu s výnimkou trov právneho zastúpenia. ( § 151 ods. 1 O. s. p.). Vzhľadom na to, že trovy konania neboli vyčíslené v zákonnej lehote, nemohol ich odvolací súd priznať. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.